Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, January 24, 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14Cob/277/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5011898060
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Nemčeková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5011898060.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v právnej veci žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov, so
sídlomTrnavskácesta82,82658Bratislava29,IČO:36062235,právnezastúpenéhoTOMÁŠKUŠNÍR,
s.r.o., so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: Milan Figura
Transmex, s miestom podnikania 038 35 Valča 99, IČO: 33 770 077, právne zastúpenému KUBINEC &
PARTNERS advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Nám. SNP 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 851

574, v konaní o zaplatenie 1.300,18 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 15Cb 16/2011-326 zo dňa 14.09.2011, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 15Cb 16/2011-326 zo dňa 14.09.2011 z r u š u j e
a v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.300,18 Eur

spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.300,18 Eur od 13.11.2010 do zaplatenia
a nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 78,- Eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku
na účet právneho zástupcu žalobcu.

S poukazom na vykonané dokazovanie a právnu úpravu v § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka zák. č.
40/1964 Zb. (ďalej len „OZ“), § 428 OZ, § 429 OZ, § 517 ods. 2 OZ, § 3 ods. 1 nar. vlády SR č. 87/1995

Z.z. v znení nar. vlády SR č. 586/2008 Z.z., § 1 ods. 1, 2 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom
zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, účinného v čase škodovej udalosti (ďalej len „zák. č. 381/2001 Z.z.“), §
3 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z., § 4 ods. 1, 2, 4 zák. č. 381/2001 Z.z., § 15 ods. 1, 2 zák. č. 381/2001
Z.z., § 24 ods. 2 písm. b), ods. 3, 7 zák. č. 381/2001 Z.z., dospel okresný súd k záveru, že
žaloba žalobcu je dôvodná. Mal za preukázané, že žalobca je právnická osoba zriadená zák. č. 381/2001

Z.z. Žalovaný je fyzická osoba, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť, na základe živnostenského
oprávnenia, ktorej predmetom podnikania je okrem iného aj nákladná doprava. Žalovaný je držiteľom
nákladného motorového vozidla Man, EČV (evidenčné číslo): MT 611 AT (ďalej aj „motorové vozidlo“).
Bolo preukázané, že dňa 14.09.2004 (nesprávne v rozsudku na č.l. 332 uvedené ako 2044) došlo na
území Slovinska k dopravnej nehode tým spôsobom, že motorové vozidlo žalovaného, ktoré v tom čase
šoféroval C. E., zamestnanec žalovaného, narazilo do osobného automobilu ev. číslo KR 25-35R, ktoré

patrilo vodičke zo Slovinska, E. S.. Táto dopravná nehoda bola prešetrovaná v rámci priestupkového
konania v Ľubľane tak, ako to vyplynulo z listinného dôkazu rozhodnutia sudcu priestupkového konania
zo dňa 15.09.2004. Priestupkové konanie bolo zastavené pre nedostatok dôkazov, a teda nebolo
dokázané zavinenie vodiča žalovaného. Vzhľadom k tomu, že nebolo možné jednoznačne preukázať
zavinenie jedného, či druhého účastníka dopravnej nehody, tak práve z tohto dôvodu bolo poškodenej,
teda vodičke motorového vozidla v Slovinsku, Slovinskou asociáciou poisťovateľov vyplatených 50 % z

celkovej škody, ktorá jej vznikla. Uvedené bolo preukázané aj listinnými dôkazmi, ktoré si okresný súd
„prefotil zo spisu 17Cb 134/2009“.Okresný súd z pripojeného rozsudku „Okresného súdu Martin sp.zn. 17Cb 134/2009 (č.1. 56 spisu)“,
ako aj zo žaloby v konaní sp.zn. 17Cb 134/2009 (č.l. 60 spisu) zistil, že žalobca si už vo vzťahu k

žalovanému uplatnil náhradné plnenie z titulu predmetnej dopravnej nehody vo výške 3.644,55 Eur
s tým, že malo ísť o vyplatenie poistného z garančného fondu. Poistnú udalosť likvidovala Slovinská
asociácia poisťovateľov, išlo o odškodnenie na zdraví pre vodičku E. S. a spolucestujúcu R. R. a
poplatok podľa interných pravidiel, ako aj o náklady právneho zastúpenia. Tieto náhradné poistné
plnenia boli vyplatené Slovinskej asociácii poisťovateľov dňa 20.05.2005, 04.10.2006 a 25.04.2007.

V tomto konaní bolo právoplatne rozhodnuté, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 370,67
Eur, vo zvyšnej časti zobral žalobca žalobu späť. Slovinská asociácia poisťovateľov s prihliadnutím
na rozhodnutie sudcu pre priestupkové konanie, ktorý rozhodoval o predmetnej dopravnej nehode,
odmietla vyplatiť poškodenej E. S. náhradu celej škody. Výpoveďou žalobcu, listinnými dôkazmi -
podaniami advokátky zastupujúcej Slovinskú asociáciu poisťovateľov a znaleckým posudkom bolo
preukázané, že poškodená E. S. na Okresnom súde v Ľubľane podala žalobu, ktorou sa od Slovinskej

národnejkanceláriedomáhaladoplateniazvyšných50%.Totokonaniečíslospisu„VPI111/2006“nebolo
doposiaľ skončené. Advokátka Andrea Grossgutnik, zastupujúcu Slovinskú asociáciu poisťovateľov, si
v tomto konaní vyúčtovala trovy právneho zastúpenia za písomné podania „07.04.2009, zo 16.09.2009
a 12.03.2009 faktúrami č. 2-2010, č. 179-2009, č. 147-2009, č. 151-2010, č. 100-2010, č. 364-2009.“
Tieto trovy právneho zastúpenia si Slovinská asociácia poisťovateľov vyžiadala zaplatiť od žalobcu -

SlovenskejkanceláriepoisťovateľovvsúladesInternalregulations,t.j.medzinárodnázmluvaupravujúca
vzťahy medzi medzinárodnými kanceláriami v systéme zelenej karty. Okrem týchto trov právneho
zastúpenia si uplatnila Slovinská národná kancelária poisťovateľov aj náklady znaleckého dokazovania.
Tieto boli preukázané znaleckým posudkom, ktorý bol doložený do súdneho spisu, výpismi z účtov,
preukazujúcimi, že Slovinská asociácia poisťovateľov tieto náklady znaleckého dokazovania uhradila

na účet Okresného súdu v Ľubľane. Z priložených výpisov z účtu žalobcu a likvidačných správ bolo
preukázané, že žalobca poskytol plnenia za škodu, spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku
žalovaného Slovinskej asociácii poisťovateľov.

Okresný súd mal preukázané, že ku dňu dopravnej nehody k predmetnému motorovému vozidlu

žalovaného nebolo uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu, spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla. Preto žalobca poskytol peňažné poistné plnenie Slovinskej asociácii
poisťovateľov z poistného garančného fondu a následne požadoval od žalovaného náhradu poistného
plnenia. Po právnej stránke na daný prípad bolo podľa okresného súdu potrebné aplikovať ustanovenie
o zodpovednosti za škodu, spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov, konkrétne ust. § 427 ods.

1 OZ. Ide o zodpovednosť za škodu, vyvolanú osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku,
ktorá spočíva na princípe objektívnej zodpovednosti, na vznik ktorej sa nevyžaduje zavinené konanie.
Objektom zodpovednosti za škodu, vyvolanú osobitnou povahou prevádzky, sú fyzické a právnické
osoby, vykonávajúce dopravu. V danom prípade nie je potrebné potom preukazovať porušenie právnej
povinnosti škodcu, ale len to, že škoda bola vyvolaná osobitnou povahou, ktorá je vlastná prevádzke

dopravných prostriedkov. Žalobca svoj vymedzený nárok odvodzoval od ust. § 3 ods. 1 v spojení s
ust. § 24 ods. 2 zák. č. 381/2001 Z.z. a domáhal sa náhrady plnenia, ktoré mal ako povinný subjekt
plniť. Námietky žalovaného smerovali k tvrdeniu, že neboli splnené zákonné podstatné náležitosti
zodpovednosti za škodu a nebolo dokázané, že by vodič nákladného vozidla žalovaného konal v
rozpore s cestnými predpismi, a tým zavinil dopravnú nehodu dňa 14.09.2004, preto nemôže byť

zodpovedný za škodu, ktorá mala vzniknúť 14.09.2004. Žalovaný poukazoval na rozhodnutie sudcu
priestupkového konania Okresného súdu Ľubľana. Zároveň konštatoval, že nepoistenie zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, nemohlo spôsobiť dopravnú nehodu a nemôže
byť v príčinnej súvislosti so vznikom dopravnej nehody dňa 14.09.2004.

Okresný súd mal z výpisov účtov preukázané, že žalobca vyplatil dňa 08.04.2010 z poistného
garančného fondu Slovinskej asociácii poisťovateľov plnenie v celkovej výške 1.077,34 Eur a dňa
10.08.2010 sumu vo výške 244,98 Eur. Slovinská asociácia poisťovateľov likvidovala poistnú škodovú
udalosť poškodenej E. S. v Slovinsku.

V osobitnej právnej úprave v ust. § 24 ods. 2 písm. b) zák. č. 381/2001 Z.z. je postavenie žalobcu
ako poskytovateľa zadefinované, zároveň ust. § 24 ods. 7 veta prvá zák. č. 381/2001 Z.z. vymedzilo,
kto je osobu povinnou nahradiť poskytnuté plnenie a osobou oprávnenou požadovať plnenie. Pokiaľ
ide o liberáciu, tak táto je upravená v § 428 OZ tak, že zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť,ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Vykonaným dokazovaním bolo
preukázané, že vzniknutá škoda bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Ku
škode došlo pri dopravnej nehode, ktorej účastníkom bolo motorové vozidlo žalovaného a podľa súdnej

praxe sa za prevádzku motorového vozidla považuje už samo uvedenie motora do chodu bez ohľadu
na to, či je vozidlo v pohybe, alebo nie a takisto sa za prevádzku považuje aj príprava na jazdu a
bezprostredné výkony po skončení jazdy. Vozidlo žalovaného, ktoré bolo účastné dopravnej nehody,
a teda patrilo žalovanému, nemalo povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla tak, ako to vyžaduje práve ust. § 3 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z. Žalobca

v súlade s ust. § 24 ods. 2 písm. b) zák. č. 381/2001 Z.z. poskytol z garančného fondu poistné
plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia
zodpovednosti. S poukazom na ust. § 427 OZ bolo nepochybné, že za škodu zodpovedá žalovaný, a
teda žalobca vychádzajúc z ust. § 24 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z.z. mal právo voči žalovanému na náhradu
toho, čo za neho plnil. Žalobca bol povinný žalovanému preukázať, prečo plnil Slovinskej asociácii
poisťovateľov vo výške žalovanej sumy, jeho povinnosťou bolo riadne preukázať dôvodnosť a výšku

poskytnutého plnenia aj vzhľadom na skutočnosť, že plnenia boli poskytnuté z poistného garančného
fondu v roku 2010, dopravná nehoda bola v roku 2004.

Z vykonaného dokazovania mal okresný súd za preukázané, že žalobca bol vyzvaný Slovinskou
asociáciou poisťovateľov k úhrade škody, ktorú Slovenská asociácia poisťovateľov plnila v súvislosti

s konaním o nároku poškodenej v spojení s dopravnou nehodou, ktorá bola 14.09.2004. Žalobca
postupne dokladaním listinných dôkazov okresnému súdu preukázal, že reálne poskytol plnenie za
preukázanú škodu Slovinskej asociácii poisťovateľov, ktorá bola spôsobená prevádzkou motorového
vozidla žalovaného. Tvrdenia žalovaného, že nie je možné považovať za škodu trovy právneho
zastúpenia, trovy znaleckého dokazovania, nie sú dôvodné. Okresný súd poukázal na obdobné ust. §

4 ods. 2 zák. č. 381/2001 Z.z., ktoré v prípade, že je uzavretá poistná zmluva, uvádza, že poistený
má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené
preukázané nároky na náhradu, ako aj účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením
pri uplatňovaní nárokov podľa písm. a), b) a d). Tvrdenia žalovaného, že žalobca mal postupovať podľa §
441 OZ, ktorý upravuje zavinenie poškodeného, sú irelevantné, nakoľko žalobca nevystupoval v pozícii

poškodeného a nedomáhal sa náhrady škody, ktorá mu vznikla a postup, ktorý musí v takomto prípade
uplatniť, je daný osobitným zák. č. 381/2001 Z.z., ako aj internými pravidlami, ak ide o plnenie poskytnuté
pri škodovej udalosti, ktorá nastala na území iného štátu. Tento postup podľa okresného súdu bol
dodržaný.Akbyžalovanýkonalvsúladesplatnýmiaúčinnýmiprávnymipredpismiupravujúcimipovinné
zmluvné poistenie, nároky, ktorých refundácie sa žalobca žalobou domáhal, by znášala príslušná

poisťovňa a nie žalovaný.

Pre úplnosť okresný súd poukázal aj na čl. 3 ods. 4 Interných pravidiel, ktoré sú základnou zmluvou,
upravujúcou právne vzťahy medzinárodného systému „Zelenej karty“, ktorého súčasťou je aj Slovenská
republika, ktoré boli publikované vo vestníku EÚ dňa 31.07.2003, na ktoré sa odvolával aj žalobca, ktorý

upravuje: „Kancelária vo svojej neobmedzenej pôsobnosti vybaví všetky nároky v súlade s právnymi a
vykonávacími predpismi použiteľnými v krajine, ktorej došlo k nehode a ktoré súvisia so zodpovednosťou
za spôsobenú škodu, náhradou škody poškodených a povinným poistením zodpovednosti v najlepšom
záujme poisťovateľa, ktorý vydal zelenú kartu alebo poistku, alebo ak je to na mieste, v najlepšom
záujme príslušnej kancelárii“. Kancelária je výlučne spôsobilá vo všetkých veciach týkajúcich sa výkladu

práva, použiteľného v krajine, v ktorej došlo k nehode, a to i v prípade, že sa týkajú právnych ustanovení
použiteľných v inej krajine, ako aj vybavenie nároku. V zmysle čl. 5 ods. 5.1 Interných pravidiel „ak
kancelária alebo zástupca, ktorého menovala pre tento účel, vybaví všetky nároky vyplývajúce z tejto
nehody, zašle do jedného roku od poslednej platby poškodenému faxom alebo e-mailom členovi
kancelárie, ktorý vydal zelenú kartu alebo poistku, alebo aj je to na mieste príslušnej kancelárie, žiadosť

o refundáciu, v ktorej budú špecifikované podľa ods. 5.1.2 aj čiastky vynaložené za externé služby v
súvislosti s prejednávaním a vybavením každého nároku a všetky náklady konkrétne vynaložené pre
účely súdneho konania, ktoré by za podobných okolností vynaložil poisťovateľ zriadený v krajine, v ktorej
k nehode došlo“.

Žalovaný v podanom odpore vzniesol námietku premlčania podľa ust. § 104 OZ, podľa ktorého pri
právach na plnenie z poistenia začína plynúť premlčacia doba za rok po poistnej udalosti. Teda podľa
žalovaného žalobcovi uplynula lehota na uplatnenie akéhokoľvek práva na plnenie z poistenia dňa
14.09.2008. Zák. č. 381/2001 Z.z. je špeciálnym zákonom, ktorý upravuje povinné zmluvné poisteniezodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, avšak tento zákon v § 1 ods.
2 jednoznačne hovorí, že ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na poistenie zodpovednosti
osobitné prepisy, čo je odkaz na ust. OZ. Podľa okresného súdu však právo žalobcu, ktoré si uplatnil v

súlade s ust. § 24 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z.z. je regresným nárokom a nie je možné ho chápať ako nárok
na náhradu škody. Ide o zvláštny nárok žalobcu voči v danom prípade nepoistenému subjektu a vyplýva
zo zák. č. 381/2001 Z.z. V tomto prípade platí všeobecná trojročná premlčacia doba podľa § 101 OZ,
ktorej vek začína odo dňa, keď právo mohlo byť vykonané po prvý raz, čiže pre začiatok behu premlčacej
doby je tu rozhodujúce vyplatenie plnenia poškodenému za toho, kto za škodu zodpovedá. Od tohto

okamihu sa počíta trojročná premlčacia doba, kedy k vyplateniu plnenia žalobcom poškodenému došlo
08.04.2010 a 10.08.2010 a žaloba bola na okresný súd podaná 19.08.2010 a rozšírenie žaloby dňa
18.11.2010. Nárok žalobcu teda nie je premlčaný. Ust. § 24c zák. č. 381/2001 Z.z., na ktoré sa odvolával
žalobca v súvislosti so vznesenou námietkou premlčania bol účinný až od 01.04.2007, preto bolo
potrebné vychádzať z ustanovení OZ. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného
dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona

povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis. Okresný súd mal za to, že úroky z omeškania boli uplatnené dôvodne a vo výške,
ktorá je v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami. Z pokusu o zmier zo dňa 08.10.2010 vyplynulo,
že žalobca vyzval žalovaného k úhrade dlžnej sumy 222,95 Eur najneskôr do 15.10.2010 (č.l. 17 spisu)
a z pokusu o zmier zo dňa 29.07.2010 (č.l. 10 spisu) vyzval žalobca žalovaného k úhrade dlžnej

sumy 1.077,58 Eur, najneskôr do 05.08.2010. Na základe uvedeného okresný súd priznal žalobcovi aj
uplatnené úroky z omeškania.

Okresný súd žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Podľa ust. § 150 ods. 1 OSP, ak sú tu dôvody
hodnéosobitnéhozreteľa,nemusísúdvýnimočnenáhradutrovkonaniacelkomalebosčastipriznať.Súd

prihliadnenajmänaokolnosti,čiúčastník,ktorémusapriznávanáhradatrovkonania,uviedolskutočnosti
a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril, to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti
a dôkazy uplatniť. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým
zásadou úspechu vo veci, len výnimočne nemusí súd úspešnému účastníkovi priznať náhradu trov
konania. Môže tak urobiť práve podľa ust. § 150 OSP; z dikcie uvedeného zákonného ustanovenia

vyplýva, že je výnimočné a má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol
prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej
tvrdosti. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad, a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí
vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach
danej veci, alebo v okolnostiach na strane účastníkov konania. V konkrétnej rovine treba prihliadať na

osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery účastníkov konania a všímať si aj okolnosti, ktoré viedli
účastníkov konania k uplatneniu práva na súde a ich postoja v konaní. V uvedenom predmetnom konaní
bol úspešný žalobca a okresný súd jeho žalobe spolu s úrokmi z omeškania v celom rozsahu vyhovel.
Žalovaný vo svojom vyjadrení žiadal, aby okresný súd pokiaľ žalobe žalobcu vyhovie, rozhodol o trovách
konania podľa ust. § 150 OSP a žalobcovi nepriznal trovy konania, nakoľko žalobca v predmetnom

spore neuviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, čím spôsobil nehospodárnosť celého konania.
Okresný súd konštatoval, že žalobca od podania žaloby na okresný súd dňa 19.08.2010 si neplnil
procesné povinnosti vo vzťahu k dôvodom a skutočnostiam uvedeným v podanej žalobe. Žalobca bol
povinný pri podanej žalobe uviesť všetky skutočnosti, o ktorých vedel a označiť riadne všetky dôkazy na
preukázanie jeho peňažného nároku. Žalobca v priebehu celého konania dokladal listinné dôkazy, či už

na výzvu okresného súdu na pojednávaní, ktoré sa konalo 16.03.2011, kde bol vyzvaný, aby okresnému
súdu doložil listinné dôkazy, preukazujúce žalovanú sumu, a to najneskôr v lehote do 06.04.2011
(č.1. 77 spisu). Žalobca tieto listinné dôkazy do 06.04.2011 doložil, avšak išlo o listinné dôkazy, ktoré
boli v slovinskom jazyku, a teda neboli použiteľné v rámci tohto konania, čím si nesplnil procesnú
lehotu, ktorú mu dal okresný súd na doloženie listinných dôkazov. Rovnako tomu bolo aj v prípade

ďalšieho listinného dôkazu, ktorý bol zaslaný okresnému súdu podaním doručeným okresnému súdu
04.05.2011, ale len v slovinskom jazyku. Podaním doručeným okresnému súdu 19.05.2011 faxovým
podaním (č.1. 143 spisu) ospravedlnil žalobca neúčasť na pojednávaní, ktoré bolo nariadené 23.05.2011
z dôvodu, že sa mu nepodarilo zabezpečiť preklad okresným súdom požadovaných listinných dôkazov
zo slovinského jazyka do slovenského pre krátkosť času, a to aj napriek tej skutočnosti, že žaloba bola

podaná na okresný súd 19.08.2010, a teda už v rámci podanej žaloby mal žalobca produkovať listinné
dôkazy, použiteľné v rámci konania a preložené do slovenského jazyka. Práve z tohto dôvodu bolo
odročené pojednávanie, ktoré bolo nariadené na 23.05.2011. Okresný súd poukázal aj na tú skutočnosť,
že žalobca e-mailovým podaním, ktoré nebolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom, zaslalokresnému súdu listinné dôkazy a zmenu návrhu na začatie konania, ktorým chcel rozšíriť žalobu
(č.1. 160 spisu) v písomnej forme a v počte aj pre druhého účastníka, však okresnému súdu boli
zaslané až 20.06.2011 (č.1. 199 spisu), t.j. v deň, kedy bolo nariadené a vykonané pojednávanie.

Toto pojednávanie sa aj zrealizovalo, avšak žalovanému boli predložené tieto listinné dôkazy až na
pojednávaní, čím nemal možnosť sa s nimi riadne oboznámiť a následne k nim sa vyjadriť tak, ako mu
to umožňuje ust. § 123 OSP. Z tohto dôvodu bolo opätovne odročené predmetné pojednávanie na iný
termín. Okresný súd poukázal aj na pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 24.06.2011, kde právny zástupca
žalobcu nevedel okresnému súdu ozrejmiť, či žiadal rozšírenie žaloby, či prípadne ide o trovy, ktoré si

uplatní v konečnom rozhodnutí. Poukázal na tú skutočnosť, že je len substitučný právny zástupca a
bude dotazovať právneho zástupcu žalobcu, čiže jeho účasť na pojednávaní bola neúčelná. Rovnako sa
nevedelvyjadriťsubstitučnýprávnyzástupcažalobcuanikuďalšímskutočnostiamsúvisiacimspodanou
žalobou tak, ako to vyplynulo z obsahu pojednávania zo dňa 24.06.2011 (č.l. 277 spisu). Procesná
povinnosť žalobcu podať riadnu žalobu s listinnými dôkazmi, mala byť splnená už pri prvom jeho úkone.
Kritériom použitia ust. § 150 ods. 1 OSP je aj riadne a včasné uplatňovanie procesných práv, alebo

naopak plnenie procesných povinností účastníkov konania. Podľa názoru okresného súdu, sú tu dôvody
hodné osobitného zreteľa na to, aby aplikoval ust. § 150 ods. 1 OSP v spojení s ust. § 142 ods. 1 OSP
a žalobcovi priznal náhradu trov konania len sčasti.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali odvolania žalobca i žalovaný.

Žalovaný v odvolaní uviedol, že žalobca sa v predmetnom konaní domáhal zaplatenia sumy z
titulu regresného nároku. Žalovanú sumu zaplatil žalobca Slovinskej asociácii poisťovateľov, a to
za škodu, ktorá mala vzniknúť v dôsledku dopravnej nehody na území Slovinska dňa 14.09.2004.
Predmetom uplatneného nároku žalobcu sú trovy právneho zastúpenia, ktoré vynaložila Slovinská

asociácia poisťovateľov na zastupovanie v konaní vedenom v Slovinsku, č. spisu: VP1111/2006, ktoré
nebolo doposiaľ skončené, náklady znaleckého dokazovania, ktoré vynaložila Slovinská asociácii
poisťovateľov v konaní vedenom v Slovinsku, č. spisu: VPmi/2006, ktoré nebolo doposiaľ skončené.
Škoda, ktorá vznikla v súvislosti s dopravnou nehodou v Slovinsku dňa 14.09.2004 bola už prejednávaná
a právoplatne rozhodnutá v konaní vedenom na Okresnom súde Martin sp.zn. 17Cb/134/2009, a to

rozsudkom zo dňa 22.11.2009. S uvedeným spisom sa okresný súd oboznámil a mal vedomosť o tom,
že vo veci už bolo právoplatne rozhodnuté. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť mal žalovaný za to, že
Okresný súd Martin mal predmetné konanie, pre nesplnenie podmienok konania, zastaviť. Pokiaľ by aj
okresný súd konštatoval, že sú splnené podmienky konania, tak potom okresný súd dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal tak z nesprávneho právneho

posúdenia veci. Okresný súd odôvodnil napadnutý rozsudok najmä tým, že žalobca reálne poskytol
plnenie za preukázanú škodu Slovinskej asociácii poisťovateľov, ktorá bola spôsobená prevádzkou
motorového vozidla žalovaného. Okresný súd však nezohľadnil námietky žalovaného, a to, že trovy
právneho zastúpenia a náklady znaleckého dokazovania, ktoré vznikli Slovinskej asociácii poisťovateľov
ako žalovanému v rámci súdneho konania v Slovinsku, kde ako žalobca vystupuje poškodená z

dopravnej nehody zo dňa 14.09.2004 E. S., nemožno považovať za škodu, ktorá vznikla v príčinnej
súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa 14.09.2004, s poukazom na ust. § 4 ods. 2 zák. č. 381/2001
Z.z. (str. 9, 10 napadnutého rozsudku). Uvedené ustanovenie, o ktoré okresný súd opieral napadnutý
rozsudok, nemožno použiť pre danú situáciu, a to najmä z toho dôvodu, že sa viaže na uzavretú
poistnú zmluvu, pre absenciu ktorej si žalobca uplatňuje regresný nárok voči žalovanému. Ďalej sa

toto ustanovenie vzťahuje na náhradu preukázaných nákladov na právne zastúpenie, ktoré vznikli
poškodenému pri uplatňovaní nárokov. Tak, ako to žalovaný zdôrazňoval v priebehu celého konania,
žalobca si voči žalovanému uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré vznikli Slovinskej asociácii
poisťovateľov, nie poškodenej z dopravnej nehody zo dna 14.09.2004 E. S.. Preto je podľa žalovaného
vylúčené, aby nahradil trovy právneho zastúpenia inému subjektu ako poškodenej z dopravnej nehody.

Zároveň sa žalovaný domnieval, že nemožno rozhodnúť o náhrade trov konania, ktoré nebolo doposiaľ
skončené a nie je v súčasnosti možné určiť, či náhrada trov konania, ktorá vznikla Slovinskej asociácii
poisťovateľov ako žalovaného nebude zo strany žalobcu - poškodenej z dopravnej nehody zo dňa
14.09.2004 nahradená. „Z akého titulu, resp. z akého právneho vzťahu si následne bude môcť žalovaný
uplatniť vydanie bezdôvodného obohatenia od Slovinskej asociácii poisťovateľov v takomto prípade?“

Ďalším dôvodom, prečo nemožno považovať napadnutý rozsudok za správny, je skutočnosť, že okresný
súd sa dostatočne nevysporiadal ani s námietkou žalovaného ohľadom zohľadnenia zavinenia žalobcu
za uplatňovanú škodu - žalobca ako subsidiárny dlžník neuplatnil voči Slovinskej asociácii poisťovateľovvšetky námietky, ktoré má právo uplatniť hlavný dlžník - žalobca. Žalobca dokonca neuplatnil žiadnu
námietku voči uplatnenej sume zo strany Slovinskej asociácie poisťovateľov, jednoducho len uhradil
sumu, o ktorú ho faxovým podaním požiadala Slovinská asociácia poisťovateľov bez toho, že by

sa zaoberal dôvodnosťou uplatneného nároku. Rovnako okresný súd opieral napadnutý rozsudok o
ustanovenia Interných pravidiel, ktoré predložil okresnému súdu žalobca. Tieto však nie sú všeobecne
záväzné a nemožno ich povýšiť nad zákon ani žiadnu medzinárodnú zmluvu, nakoľko tento status im
nebol daný. Ide len o Interné pravidlá, ktoré upravujú vzťahy medzi poisťovňami. Nehovoriac o tom, že
žalobca ani nepreukázal okresnému súdu, že by bol nimi viazaný, tzn. že by ich ako účastník podpísal.

Ich účinnosť sa viaže od 01.07.2008, tzn. nemožno ich aplikovať na vysporiadanie záväzkov z dopravnej
nehody, ktorá vznikla dňa 14.09.2004. Týmto je len podčiarknutý stav právnej neistoty žalovaného,
ktorému bolo v tomto štádiu konania odňatá možnosť brániť sa pred nedôvodnými a nekončiacimi
uplatňovanými nárokmi žalobcu. Nesprávnosť napadnutého rozsudku v I. výroku má následne v prípade
úspechu žalovaného vplyv na II. výrok napadnutého rozsudku. Vzhľadom na uvedené skutočnosti
žalovaný žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vrátil vec okresnému

súdu na ďalšie konanie, príp. napadnutý rozsudok zmenil tak, že odvolací súd žalobu žalobcu ako
nedôvodnú zamietne.

Žalobca podal odvolanie proti výroku rozsudku okresného súdu, ktorým bolo rozhodnuté o náhrade
trov prvostupňového konania. Poukázal na to, že okresný súd postupoval pri posudzovaní nároku na

náhradu trov konania v zmysle § 150 ods. 1 OSP, podľa ktorého „ak sú tu dôvody hodné osobitného
zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä
na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri
prvomúkone,ktorýmupatril;toneplatí,akúčastníkkonanianemoholtietoskutočnostiadôkazyuplatniť“.
Nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy vyplýval z ust. zák. č. 381/2001 Z.z., a to z toho titulu,

že za žalovaného, ktorý porušil zákonom stanovenú povinnosť uzavrieť k svojmu motorovému vozidlu
povinné zmluvné poistenie, žalobca uhradil poškodenému škodu, ktorá mu vznikla. Túto škodu žalobca
vyplatil v zmysle „Interných pravidiel“, ktoré boli dňa 31.07.2003 zverejnené vo vestníku EÚ (Official
Journal of the European Union L 192/23) a ktoré sú základnou zmluvou upravujúcou právne vzťahy
medzinárodného systému „Zelenej karty“, ktorého súčasťou je aj Slovenská republika. Žalobca mal za

to, že pri podaní žaloby predložil dôkazy, ktoré boli v zmysle ustanovení Interných pravidiel a zákona
o povinnom zmluvnom poistení pre predmetné konanie dostačujúce. Tými bola najmä kalkulácia výšky
nákladov, likvidačná správa a výpis z účtu žalobcu. S ohľadom na priebeh konania však vyplynula
potreba predložiť na uplatnenie žalobcových práv ďalšie dôkazy, čo je však prirodzené vzhľadom na
zásadu kontradiktórnosti občianskeho súdneho procesu, ktorá je typická pre sporové konanie, v ktorom

proti sebe stoja dve sporové strany. Jedna procesná strana trvá na svojich nárokoch, kým druhá strana
sa jej v ich uplatnení a presadení snaží brániť predkladaním svojich argumentov, tvrdení a dôkazov,
pričom obe strany sa usilujú dosiahnuť úspech v spore. Žalobca v konaní realizoval procesné práva,
priznané mu OSP na účely ochrany jeho práv a oprávnených záujmov (ako právo robiť prednesy,
navrhovať dôkazy a pod.). Dôkaznú povinnosť môže účastník plniť od začiatku konania, v žalobe,

vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní
pojednávaní. Využitie týchto procesných práv žalovaným ako účastníkom súdneho konania nemožno v
zmysle odôvodnenia „rozhodnutia NS SR 3 M Cdo 5/2006“ hodnotiť ako podstatné sťažovanie dôkaznej
situácie v priebehu konania. Navyše, v zmysle predpisov OSP je možné predkladať alebo označiť
dôkazy až do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie. Ako už bolo uvedené, k dopravnej

nehode došlo na území Slovinskej republiky a v zmysle prijatých dohôd a dohovorov ju likvidovala
Slovinská kancelária poisťovateľov. Z toho dôvodu bolo potrebné v priebehu súdneho konania žiadať
a zhromažďovať dôkazy, ktoré sa s prihliadnutím na vývoj konania javili byť účelné zo Slovinskej
republiky. Nebolo však v kompetencii žalobcu ovplyvniť a odhadnúť reakčný čas Slovinskej kancelárie
poisťovateľov,nakoľkotátorovnakozaobstarávaladôkazyodtretíchosôbažalobcavynaložilmaximálne

možné úsilie na to, aby mu boli požadované dôkazy zasielané včas. Originály dokumentov, ktoré
podporovali žalobcove tvrdenia, boli navyše vyhotovené v cudzom jazyku a bolo potrebné zabezpečiť
ich odborný preklad do slovenského jazyka, čo taktiež zvyšovalo časovú náročnosť predkladania a
zaobstarávania ďalších dôkazov. Okresný súd okrem náhrady trov právneho zastúpenia žalobcovi
nepriznal ani náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s prekladom listinných dôkazov z anglického

jazyka a slovinského jazyka do jazyka slovenského, a to napriek tomu, že tieto v preklade doložil
do súdneho spisu a išlo o účelne vynaložené náklady na úspešné bránenia práva. Zabezpečenie
prekladu bolo vykonané na základe mandátnej zmluvy obchodnou spoločnosťou EOS KSI Slovensko
a.s., pričom preklad vykonala prekladateľská spoločnosť Múdry preklad s.r.o. (o uvedenom svedčítiež prekladateľská doložka a predná strana vyhotovenia prekladu). Z predložených faktúr, ktoré boli
okresnému súdu spolu s vyčíslením trov zaslané, je zrejmé, že odoberateľom prekladu bol žalobca a
podľapopisufakturovanýchpoložiekjetiežzrejmé,žeideoprekladzjazykaanglickéhoaslovinskéhodo

jazyka slovenského v počte strán v popise uvedených, ktoré korešpondujú s počtom preložených strán
zaslaných súdu. Podľa § 137 OSP, „trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov,
včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena
notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, odmena správcu dedičstva a
jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát“. Okresný súd však

trovy, ktoré žalobcovi vznikli v súvislosti s prekladom listinných dôkazov, nepriznal. Žalobca žiadal, aby
odvolací súd napadnutý výrok o trovách prvostupňového konania preskúmal a v zmysle ust. § 220 OSP
ho zmenil v súlade s návrhom žalobcu.

Žalovaný v podaní zo dňa 12.03.2012, ktoré bolo odvolaciemu súdu doručené dňa 14.03.2012 (č.l. 376
a nasl. spisu), doplnil odvolacie dôvody a navrhol, aby odvolací súd najmä v zmysle § 109 ods. 2 písm.

c) OSP konanie prerušil. Žiadal, aby odvolací súd prerušil konanie účastníkov „do prijatia právoplatného
rozhodnutia v civilnom konaní v Ljubljani v Slovinsku sp.zn. VP 1111/2006, príp. aby zrušil rozsudok
Okresného súdu Martin sp.zn. 15Cb/16/2011-326 zo dna 14.09.2011 a vec vrátil Okresnému súdu Martin
na ďalšie konanie, príp. aby zmenil rozsudok Okresného súdu Martin sp.zn. 16Cb/16/2011-326 zo dňa
14.09.2011 tak, že žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamieta v plnom rozsahu a zaväzuje žalobcu na

náhradu trov konania, ktoré vznikli žalovanému.“

K doručenému odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca prostredníctvom právneho zástupcu. Poukázal
na to, že žalobca je právnickou osobou zriadenou zák. č. 381/2001 Z.z., ktorej zákon okrem iného
zveril správu garančného fondu. Žalobca, ako aj Slovinská kancelária poisťovateľov sú členmi systému

Zelenej karty, pričom sa pri výkone svojej pôsobnosti vo vzťahu k dopravným nehodám spôsobeným
vozidlom z inej krajiny spravujú dohodami v systéme „Zelenej karty“. Ako už bolo uvedené, dňa
31.07.2003 boli vo vestníku EÚ (Official Journal of the European Union L 192/23) zverejnené Interné
pravidlá, ktoré sú základnou zmluvou upravujúcou právne vzťahy medzinárodného systému „Zelenej
karty“, ktorého súčasťou je aj Slovenská republika (ďalej len „Interné pravidlá"). Účelom Interných

pravidiel je upraviť vzájomné vzťahy medzi národnými kanceláriami poisťovateľov a zabezpečiť
realizáciu pravidiel Doporučenia č. 5, ktoré 25. januára 1949 prijala pracovná skupina pre cestnú
dopravu Výboru pre vnútrozemskú dopravu Európskej hospodárskej komisie Organizácie spojených
národov, nahradeného Prílohou č. 1 Konsolidovaného uznesenia na uľahčenie cestnej dopravy (R.E.4),
ktoré schválil výbor pre vnútrozemskú dopravu na svojom šesťdesiatom šiestom zasadnutí, ktoré sa

konalo od 17. do 19. februára 2004 v jeho vtedajšom znení. Ako je uvedené v preambule týchto
pravidiel, vychádzajú z európskych smerníc a dohôd schválených na pôde Rady kancelárií (Comité
Européen des Assurances). Zdôraznil, že dôvodom prebiehajúceho konania je skutočnosť, že žalovaný
porušil zákonom uloženú povinnosť uzavrieť povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalovaná suma bola preukázateľne žalobcom v zmysle

vyššie uvedených predpisov uhradená. Ak by žalovaný konal v súlade s platnými a účinnými právnymi
predpismiupravujúcimipovinnézmluvnépoistenie,nároky,ktorýchrefundáciesaterazžalobcadomáha,
by znášala príslušná poisťovňa a nie žalovaný. Žiadal, „aby odvolací súd rozhodol v časti prvého výroku
tak, že rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdzuje a v časti druhého výroku rozhodnutie súdu prvého
stupňa podľa § 220 OSP zmenil v súlade s návrhom žalobcu a zaviazal žalovaného na náhradu trov,

ktoré žalobcovi v súvislosti s odvolacím konaním vznikli.“

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), postupom v medziach podľa § 212 ods.
1, 3 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP, napadnutý rozsudok okresného súdu
zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. f), h) OSP a podľa § 221 ods. 2 OSP vrátil vec súdu prvého stupňa na

ďalšie konanie. Rozhodnutie bolo odvolacím súdom prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Podľa ust. § 212 ods. 1 OSP, odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Rovnako v procesnej rovine krajský súd uvádza, že pri preskúmaní veci (napadnutého rozsudku

okresného súdu) v odvolacom konaní bol viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania žalovaného
zo dňa 10.10.2011, ktoré bolo okresnému súdu doručené dňa 12.10.2011 (č.l. 357 a nasl. spisu). S
poukazom na § 205 ods. 3 OSP účinnej právnej úpravy, podľa ktorého rozsah, v akom sa rozhodnutie
napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie, krajský súdsa nemohol ako relevantnými odvolacími dôvodmi zaoberať námietkami a skutočnosťami, uvádzanými
žalovaným po uplynutí odvolacej lehoty, teda v podaní zo dňa 12.03.2012 (č.l. 376 a nasl. spisu).

Žalovaný v podaní zo dňa 12.03.2012, ktoré bolo krajskému súdu doručené dňa 14.03.2012 (č.l.
376 spisu) alternatívne žiadal prerušiť odvolacie konanie do právoplatného rozhodnutia v civilnom
konaní v Ljubljani v Slovinsku sp.zn. VP 1111/2006, alebo zrušiť odvolaním napadnutý rozsudok. Keďže
odvolacím súdom došlo k zrušeniu napadnutého rozsudku, nebolo rozhodované o procesnom návrhu
žalovaného na prerušenie (odvolacieho) konania.

Žalovaný v odvolaní namietal, že škoda, ktorá vznikla v súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou,
bola už právoplatne rozhodnutá v konaní vedenom na Okresnom súde v Martine rozsudkom sp.zn.
17Cb/134/2009 dňa 22.11.2009, preto mal okresný súd konanie, pre nesplnenie podmienok konania
zastaviť. Žalovaný v odvolaní bližšie nekonkretizoval, ktoré z podmienok konania neboli splnené. V
zmysle uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30.08.2010, sp.zn. 4 Co 2/2010 „Procesné

podmienky v občianskom súdnom konaní, i napriek tomu, že ich Občiansky súdny poriadok ako
základný procesný predpis výslovne nevypočítava, možno považovať za predpoklady (existujúce tak na
strane súdu, ako i na strane účastníkov konania), ktoré musia byť splnené na to, aby sa dosiahol cieľ
občianskeho súdneho konania vyplývajúci zo základných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku
(prvá hlava, prvá časť). Procesné podmienky obsahovo vyjadrujú predpoklady rozhodovania vo veci

samej a súd ich skúma ex offo.“

Podľa ust. § 103 OSP, kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci (podmienky konania).

Z ust. § 103 OSP vyplýva povinnosť súdu skúmať ex officio danosť procesných podmienok, a
to v ktoromkoľvek štádiu konania. Nedostatok procesnej podmienky spôsobuje tzv. vadu konania.
Vada konania, spočívajúca v nedostatku procesnej podmienky, môže byť buď odstrániteľná, alebo
neodstrániteľná. Ak súd zistí, že ide o neodstrániteľnú vadu konania, musí konanie zastaviť. Po
oboznámení sa s rozsudkom Okresného súdu Martin zo dňa 22.11.2009 (fotokópia č.l. 56 a nasl. spisu)

v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp.zn. 13Cob/47/2010 zo dňa 26.05.2010 (fotokópia č.l.
68 a nasl. spisu) vo väzbe na žalobcom uplatnený nárok v prejednávanej veci, nebol krajským súdom
zistený nedostatok podmienok konania, v dôsledku ktorého by konanie malo byť zastavené.

Žalovaný v odvolaní namietal, že okresný súd nezohľadnil námietky žalovaného, že trovy právneho

zastúpenia a náklady znaleckého dokazovania, ktoré vznikli Slovinskej asociácii poisťovateľov ako
žalovanému v rámci súdneho konania v Slovinsku, kde „ako žalobca vystupuje poškodená z dopravnej
nehody nemožno považovať za škodu, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa
14.09.2004, s poukazom na ust. § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. (str. 9, 10 napadnutého rozsudku)“.
Žalovaný nesúhlasil s argumentáciou okresného súdu, pretože predmetné ustanovenie sa viaže na

uzavretú poistnú zmluvu, ktorú žalovaný neuzavrel. Pokiaľ ide o žalobcom uplatnený nárok na náhradu
trovprávnehozastúpenia,taktietotrovyvznikliSlovinskejasociáciipoisťovateľovaniepoškodenej,preto
je vylúčené, aby žalovaný hradil trovy právneho zastúpenia inému subjektu ako poškodenej z dopranej
nehody. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol v súvislosti s týmito námietkami
žalovaného, že žalobca postupne preukázal, že reálne poskytol plnenie za preukázanú škodu Slovinskej

asociácií poisťovateľov a konštatoval, že „Tvrdenia žalovaného, že nie je možné považovať za škodu
trovy právneho zastúpenia, trovy znaleckého dokazovania nie sú dôvodné“, pričom poukázal aj na
„obdobné ust. § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z.“

Podľaust.§157ods.2OSP,vodôvodnenírozsudkusúduvedie,čohosanavrhovateľ(žalobca)domáhal

a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne,
jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov
vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Po preskúmaní odôvodnenia napadnutého rozsudku v súvislosti s predmetnou odvolanou námietkou
okresný súd bližšie nezdôvodnil, z akého dôvodu dospel k záveru, že „Tvrdenia žalovaného, že nie je
možné považovať za škodu trovy právneho zastúpenia, trovy znaleckého dokazovania nie sú dôvodné“,
okrem poukazu na „obdobné ust. § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z.“ spolu s jeho citáciou. Podľajudikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky a podporne
i rozhodnutí Najvyššieho súdu Českej republiky, absencia odôvodnenia v kľúčových otázkach sporu je
porušením práva na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd a Ústavy. Taktiež sa možno stotožniť s argumentáciou žalobcu v odvolaní, v zmysle ktorej v
prípade KARAKASIS v. GRÉCKO (Sťažnosť č. 38194/97) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol, že
„v prípade absencie akéhokoľvek odôvodnenia v relevantnej otázke ide o porušenie čl. 6 § 1 Dohovoru“.
V zmysle konštantného rozhodovania ústavného súdu a konkrétne v zmysle Nálezu Ústavného súdu
Slovenskej republiky II. ÚS 410/06-35 „Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva teda nevyžaduje,

aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument,
ktorýjeprerozhodnutierozhodujúci,vyžadujesašpecifickáodpoveďprávenatentoargument.“Vdanom
prípade odpoveďou na nosnú argumentáciu žalovaného, na ktorej zotrval v priebehu celého konania,
sa okresný súd v napadnutom rozhodnutí nezaoberal.

Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé

konanie podľa čl. 46 ods. l a čl. 36 ods. l Listiny základných práv a slobôd je aj právo účastníka konania
na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne
a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a
obranouprotitakémuuplatneniuažetakétoodôvodneniemusíobsahovaťajrozsudokodvolaciehosúdu
(uznesenie z 3. júla 2003 sp.zn. IV. ÚS 115/03). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky

otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny stav (uznesenie z 23. júna 2004 sp.zn. III. ÚS 209/04).

Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti,
pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia

musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť
v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným
dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesta pre dohady a
domnienky.

Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia súdu je nielen
formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých
alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah
súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané,
účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne

musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí súdu, t.j. musí byť
preskúmateľné.

Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa
účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným

spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v
rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak potom nedostatok
riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, tak táto
vada zakladá zároveň aj dôvodnosť podaného riadneho opravného prostriedku.

Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej
republiky vyplýva, že tak základné právo podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy, ako aj právo podľa čl. 6 ods.
1 Dohovoru, zahŕňajú v sebe aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie
rozhodnutia (napr. II. ÚS 383/06).

Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení
práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov
a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie v rozpore s procesnými zásadami, porušuje
ústavnoprávne princípy (napr. II. ÚS 85/06).

Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu
povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (právnická alebo fyzická) splní predpoklady ustanovené
zákonom, súd jej musí umožniť stať sa účastníkom konania so všetkými procesnými oprávneniami, aleaj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia vyplývajú (viď nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky z
23. augusta 2001, sp.zn. II. ÚS 14/2001, z 13. novembra 2002, sp.zn. II. ÚS 132/02).

Odvolací súd považuje za potrebné ďalej uviesť, že nedostatok odôvodnenia písomného vyhotovenia
rozhodnutia je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na
spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem
zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd.

V súvislosti s touto odvolacou námietkou považuje za podstatné krajský súd poukázať na uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.11.2010, sp.zn. 5 Cdo 218/2010, v zmysle ktorého
„Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení
práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov
a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka

konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov
(IV.ÚS252/04).Právonaspravodlivýsúdnyprocesneznamenáaniprávonato,abybolúčastníkkonania
pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi
názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd

nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov
súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS
97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý
predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03)“. Ak však bolo krajským súdom konštatované
odňatiemožnostižalovanéhokonaťpredsúdomažalovanýzároveňnamietal,žeokresnýsúdnesprávne

právne vec posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav veci, na základe čoho dospel okresný súd k
záveru, že žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť náhradu škody uplatnenú žalobou, tak potom nebolo
možné závery okresného súdu vyhodnotiť inak, len že ide o závery v tomto smere predčasné.

Z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že v konaní je žalobcom uplatňovaný regresný nárok za škodu,

ktorá mala vzniknúť v dôsledku dopravnej nehody na území Slovinska dňa 14.09.2004. Okresný súd
pri posudzovaní nároku žalobcu aplikoval výlučne právne predpisy Slovenskej republiky, bez toho, aby
bližšie zdôvodnil svoj zvolený aplikačný postup.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd považoval za relevantné a opodstatnené odvolacie dôvody

žalovaného, ktoré poukazovali na nedostatočné vyhodnotenie žalobou uplatneného nároku žalobcu,
uvedenými dôvodmi sa okresný súd v napadnutom rozhodnutí dostatočne nevysporiadal, čo malo
dopad na jeho neúplné a predčasné skutkové, ako aj právne závery. Súčasne pri konštatovanom
zistení nedostatočného odôvodnenia vyvodených záverov, odvolací súd konštatoval nesúlad danej časti
odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu, s ust. § 157 ods. 2 OSP, čo naplnilo dôvod

zrušenia rozsudku súdu prvého stupňa cez § 221 ods. 1 písm. f) OSP, t.j. z dôvodu odňatia možnosti
žalovaného konať pred súdom a súčasne z vyššie uvedených dôvodov došlo k naplneniu i ust. § 221
ods. 1 písm. h) OSP pre zrušenie rozsudku okresného súdu a podľa § 221 ods. 2 OSP pre vrátenie veci
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní sa okresný súd bude opätovne zaoberať dôsledne argumentáciou žalobcu v rovine
vyhodnotenia nároku žalobcu na základe žalobcom tvrdených skutočností (uvádzaných nielen v žalobe,
ale v celom konaní pred okresným súdom), argumentáciou žalovaného a zdôvodní konkrétne, nielen vo
všeobecnej rovine, právne východiská a následne prijaté závery ohľadom uplatneného nároku žalobcu,
ale aj uplatnenej obrany žalovaného (v priebehu celého konania, včítane argumentácie v odvolaní), s

dôrazomnavyhodnotenieprávnejargumentáciežalovaného,atiežnáležitezdôvodníaplikáciuprávnych
predpisov Slovenskej republiky pri zohľadnení skutočnosti, že k dopravnej nehode dňa 14.09.2004, ako
určujúcemu momentu, došlo mimo územia Slovenskej republiky. Vo väzbe na následné zistenia ako aj
ich relevanciu, tieto zistenia vyhodnotí vo vzťahu k žalobcom tvrdenému nároku, k týmto otázkam vykoná
potrebné, najmä účastníkmi navrhnuté dôkazy. Vec prejedná, opätovne vo veci rozhodne; pri písomnom

vyhotovení rozhodnutia za dodržania všetkých náležitostí podľa § 157 ods. 2 OSP.

Odvolací súd pripomína, že dôkazné bremeno spočíva vo vzťahu k uplatnenej žalobe na žalobcovi a vo
vzťahu k obrane proti žalobe na žalovanom.K odvolaniu žalobcu voči výroku o trovách prvostupňového konania sa odvolací súd oboznámil
s obsahom spisu, avšak vzhľadom na skutočnosť, že došlo k zrušeniu odvolaním napadnutého

rozhodnutia vo veci samej a výrok o náhrade trov konania je závislý od výroku vo veci samej, nebolo
rozhodované osobitne o odvolaní žalobcu.

Podľa § 226 OSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Podľa § 224 ods. 3 OSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.