Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, December 18, 2012

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/31/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2609205261
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Slováčeková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2609205261.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľky: Ing. K. V., nar. XX. K. XXXX, bytom D. XX, zastúpená
advokátkou: JUDr. Svetlana Kudláčová, Skalica, Potočná 16, proti odporcovi: O. V., nar. XX. S. XXXX,
bytom D. XX, zastúpený advokátom: JUDr. Peter Vačok, Vazovova 9/A, Bratislava, o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Senica
č. k. 11C/133/2009-391 z 20. decembra 2011, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov
konania (ďalej len „BSM“) patria 1/ nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre obec a k. ú. D. parcely
registra „C“ ako pozemky parc. č. XXX/X zast. plochy a nádvoria vo výmere 306 m2 a parc. č. XXX/X
zast. plochy a nádvoria vo výmere 123 m2 a rodinný dom súpisné číslo XX parc. č. XXX/X, a to v hodnote

77.400 eur, 2/ hnuteľné veci - zariadenie domu (špecifikované v bode 2.1. výrokovej časti rozsudku) v
hodnote 3.120,28 eur, elektronika (špecifikovaná v bode 2.2. výrokovej časti rozsudku) v hodnote 271,95
eur a tvárnice (bod 2.3. výrokovej časti rozsudku) v hodnote 860 eur a 3/ pasíva spočívajúce v zostatkoch
úverov určených ku dňu zániku BSM (22. máj 2008), a to vo zvyšku úveru v ŠFRB pozostávajúceho
z nezaplatenej istiny vo výške 17.441,21 eur a nesplateného úroku vo výške 8.094,74 eur s a zvyšku
úveru v Dexia banke, a. s. pozostávajúceho z nezaplatenej istiny vo výške 32.520,27 eur a nesplateného

úroku vo výške 19.841,02 eur. Následne vyporiadal BSM účastníkov tak, že do výlučného vlastníctva
navrhovateľky prikázal nehnuteľnosti a z hnuteľných vecí zariadenie domu a tvárnice a do výlučného
vlastníctva odporcu elektroniku so súčasným vyslovením povinnosti navrhovateľky zaplatiť zvyšok
úverov (predstavujúcich spolu 77.897,24 eur) a odporcovi ako úplné finančné vyrovnanie sumu 8.475,90
eur. Zároveň zaviazal účastníkov konania zaplatiť spoločne a nerozdielne súdny poplatok z predmetu
konania v sume 2.449,50 eur na účet súdu prvého stupňa a odporcu nahradiť navrhovateľke trovy

konania v sume 7.494,49 eur. Právne rozhodnutie vo veci samej odôvodnil § 143, § 148 ods. 1, § 149
ods. 3 a § 150 O. s. p. (zákona č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení, čiže Občianskeho
súdneho poriadku) a vecne dôvodnosťou podania návrhu na vyporiadanie BSM, ktoré zaniklo už
rozvodom oboch účastníkov konania k 22. máju 2008, keďže k jeho vyporiadaniu nedošlo dohodou v
zmysle § 149 ods. 2 O. s. p.. Masu BSM tvoria nehnuteľnosti a hnuteľné veci predstavujúce aktíva
BSM a zvyšky úverov predstavujúce pasíva BSM, ktorých okruh a hodnota boli určené vo výrokovej

časti napadnutého rozsudku po vykonanom dokazovaní, najmä s prihliadnutím na jednotlivé znalecké
posudky. Čistá hodnota hnuteľných vecí a nehnuteľností bola určená na sumu 81.652,23 eur a úverov na
sumu 77.897,24 eur, a teda čistá hodnota majetku patriaceho do BSM činila 3.754,99 eur, z čoho možno
vyvodiť, že každý z účastníkov by mal dostať sumu 1.877,49 eur. Pri následnom vyporiadaní potom súd
prvéhostupňaprihliadalpredovšetkýmnapotrebymaloletýchdetí(ktorébolitzv.rozvodovýmrozsudkom
zverené matke), na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu a ako sa pričinil k nadobudnutiu a

udržaniu spoločných vecí, pričom nezistil žiadne dôvody, pre ktoré by podiely oboch účastníkov nemali
byť rovnaké. Po preukázaní solventnosti oboch účastníkov konania, potom aj vzhľadom na nepriateľskývzájomný postoj oboch účastníkov prikázal nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva navrhovateľky s
odôvodnením, že tá nevlastní žiadnu inú nehnuteľnosť. Skutočnosť, že navrhovateľka po rozvode
manželstva býva s deťmi u svojich rodičov, nerieši otázku jej trvalého bývania, ktoré je takto len dočasne

vyriešené, pričom sporné nehnuteľnosti sa navyše nachádzajú v susedstve nehnuteľnosti jej rodičov.
V tomto smere neobstojí ani argumentácia odporcu, že v prípade jeho prítomnosti v susedstve svojich
detí, by tento styk s nimi mohol realizovať kedykoľvek, pretože odporca doteraz ani súdom určený
styk nevyužíval. Súd prvého stupňa mal za preukázané aj to, že odporca sa aj tak prevažne zdržiava
v Bratislave. Skutočnosť, že odporca spornú nehnuteľnosť po celú dobu užíval a zároveň udržiaval

(čo je v rozpore so skonštatovaním jeho neprítomnosti na uvedenej adrese - pozn. odvolacieho súdu)
nemohol súd vzhľadom na všetky ostatné okolnosti zohľadniť v jeho prospech. Odporcovi nepriznal ani
nárok na úhradu časti nákladov spojených s užívaním spornej nehnuteľnosti, keďže podľa súdu prvého
stupňapozánikumanželstvasikaždýzbývalýchmanželovhradísámnákladyslúžiacenazabezpečenie
vlastných potrieb. Odporcovi súčasne prikázal z hnuteľných vecí elektroniku, nakoľko o túto prejavil
záujem a jej využívanie nie je priamo spojené s nehnuteľnosťami prikázanými navrhovateľke, ktorej

takto prikázal hnuteľné veci, ktorých užívanie je naopak s bývaním v nehnuteľnosti priamo spojené.
Zostatok úverov vyčíslených ku dňu zániku manželstva prikázal navrhovateľke so súčasným vyslovením
povinnosti odporcovi zaplatiť pomernú časť splátok týchto úverov už nim zaplatenú v rozmedzí zániku
manželstva a vyhlásenia napadnutého rozsudku, čo predstavuje konkrétne sumu 6.598,41 eur. Túto
sumu súd prvého stupňa prirátal k podielu odporcu z čistej hodnoty BSM, čo v súčte činí 8.475,90 eur ako

finančnévyrovnanie,ktoréjenavrhovateľkapovinnázaplatiťodporcovivsúdomurčenejmesačnejlehote
od právoplatnosti rozsudku. Zároveň súd prvého stupňa zaviazal oboch účastníkov konania spoločne
a nerozdielne zaplatiť na účet Okresného súdu Senica súdny poplatok vo výške 2.449,50 eur určený
ako 3 % hodnoty BSM - resp. jej aktív (t. j. 81.652,23 eur). Súčasne vyslovil, že o nespotrebovanej
časti preddavkov zložených účastníkmi konania bude rozhodovať osobitným uznesením. Rozhodnutie

o povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania odôvodnil § 142 ods. 1 O . s. p. so
skonštatovaním plného úspechu navrhovateľky, keď tarifnú hodnotu určil v zmysle § 10 ods. 1 a 6 vyhl.
č. 655/2004 Z. z. ako polovicu súčtu aktív a pasív na sumu 79.774,44 eur a následne základnú sadzbu
tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby na 579,46 eur.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie odporca a navrhol, aby odvolací súd doplnil dokazovanie a

následne zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa alebo alternatívne ho zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. V prvom rade namietal určenie hodnoty majetku a úverov patriacich do BSM, keď súd prvého
stupňa vychádzal zo všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti určenej znaleckým posudkom č. 5/2010 a jeho
neskorším doplnením vypracovaným znalcom Ing. G. G., v ktorom tento ustálil hodnotu nehnuteľnosti
na 77.400 eur. Hoci znalec pred súdom ozrejmil, z čoho vychádzal pri stanovení všeobecnej hodnoty

spornej nehnuteľnosti, urobil tak len po vyhotovení prvého znaleckého posudku a nie po vyhotovení
jeho doplnenia, práve ktorým bola určená hodnota nehnuteľnosti. Znalec na pojednávaní konanom 14.
decembra 2010 uviedol, že rozdiel v cene hodnoty nehnuteľnosti vzhľadom na odstup času môže byť
približne niekoľko tisíc slovenských korún, no aj napriek tomu oproti pôvodnému znaleckému posudku
znížil v dodatku cenu nehnuteľnosti o 10.800 eur (325.360,80 Sk). Odporca si dal sám vypracovať

posudok, a to znalcom Ing. P. E., ktorý určil hodnotu nehnuteľnosti na sumu 96.400 eur, pričom rozdiel
medzi oboma znaleckými posudkami predstavuje až 19.000 eur. Z toho dôvodu odporca na pojednávaná
konanom 20. decembra 2011 žiadal predvolanie oboch znalcov za účelom odstránenia rozporov a
takisto o ustanovenie tretieho nezávislého znalca, čomu však súd prvého stupňa nevyhovel. Odporca
spochybnil aj to skonštatovanie súdu prvého stupňa, ktorý vyslovil, že ten bezprostredne po podaní

znaleckého posudku nenamietal správnosť jeho záverov. Odporca tak ale učinil už na pojednávaní
konanom 14. decembra 2010 a opakovanie na pojednávaní konanom 7. júna 2011, v písomnom
podaní z 27. novembra 2011, resp. aj na prvom pojednávaní uskutočnenom po predložení doplnenia
znaleckého posudku, a to na pojednávaní konanom 20. decembra 2012, na ktorom navyše predložil
aktuálnejší znalecký posudok Ing. E.. Takisto aj záver súdu prvého stupňa o nemožnosti prihliadať

na znalecký posudok Ing. E. č. 45/2011 zo 14. decembra 2011, lebo tento si dal žalovaný vyhodnotiť
mimo súdneho konania, protistrana ho neuznala, a preto ho súd vykonal len jeho prečítaním, považuje
odvolateľ za postup odporujúci § 120 ods. 4 a § 125 O. s. p.. Tento znalecký posudok bol predložený
ešte pred ukončením dokazovania, čím boli zároveň dané aj odvolacie dôvody spočívajúce v odňatí
účastníkovi konania (odporcovi) možnosti konať pred súdom a neúplnom zistení skutkového stavu

veci nevykonaním navrhnutých dôkazov. Odporca zároveň spochybnil stanovenie výšky zvyšnej časti
úverov ku dňu právoplatnosti tzv. rozvodového rozsudku, teda k 22. máju 2008, ktoré majú k tomutodňu predstavovať celkovú sumu 77.897,24 eur. Po rozvode manželstva totiž platili oba úvery účastníci
konania každý v jednej polovici, a tak podľa názoru žalobcu mal súd určovať výšku úverov ku dňu
vyporiadania BSM. Opačným postupom súdu prvého stupňa je založené bezdôvodné obohatenie zo

strany navrhovateľky, ktorej bola určená povinnosť uhradiť v súčasnosti už sčasti neexistujúci dlh. Súd
prvého stupňa v tomto smere nezistil dostatočne skutkový stav veci a neurčil navrhovateľke žiadnu
lehotu, dokedy je táto povinná úvery vyplatiť, pričom plynutie času má priamy vplyv na výšku úrokov
z poskytnutých úverov. Odporca súdu predložil potvrdenia zo Štátneho fondu rozvoja bývania ako
aj Dexia Banky Slovensko a.s., v ktorých boli zostatky pohľadávok vyčíslené ku konkrétnemu dňu,

pričom v konaní navrhol aj vypočuť pracovníčky týchto inštitúcii, čo však súd prvého stupňa opätovne
zamietol. Rozdiel medzi výškou pohľadávok určenou na základe dokladov, z ktorých vychádzal súd,
a výškou pohľadávok vyplývajúcich z dokladov, ktoré predložil žalovaný, predstavuje pritom viac ako
30.000 eur. Odporca taktiež poukázal na skutočnosť, že odo dňa rozvodu hradil výlučne platby za
služby spojené s bývaním a udržiavaním domu a platby za poistenie nehnuteľnosti výlučne on, čo
spolu predstavovalo k 27. októbru 2011 sumu 3.638,94 eur. Prvostupňový súd však na toto vôbec

neprihliadal a nezaviazal navrhovateľku na náhradu pomernej časti týchto nákladov, keď vychádzal z
toho, že tieto mali slúžiť výlučne na zabezpečenie jeho potrieb. Opierajúc sa o rozsudok Krajského
súdu v Nitre z 9. októbra 2007 sp. zn. 7Co/117/2007 odporca uviedol, že právo spoločne vec užívať
zodpovedá povinnosti manželov uhrádzať náklady vynaložené na vec alebo spojené s jej užívaním a
udržiavaní, pričom v prípade ich úhrady len zo strany jedného z manželov z vlastných prostriedkov,

môže sa tento ich náhrady domáhať v rámci vyporiadania BSM. Takisto nesprávny bol postup súdu
prvého stupňa, ktorý si osvojil tvrdenie navrhovateľky, že žije s deťmi v provizórnych podmienkach
v dome jej rodičov, avšak v rámci dokazovania sa nezameral na oboznámenie sa s podmienkami, v
ktorých navrhovateľka s deťmi žije. V rámci konania o rozvod manželstva pritom navrhovateľka tvrdila,
že zabezpečila sebe i deťom ideálne podmienky na bývanie, na čo odporca v terajšom konaní aj

poukázal. Aj s poukazom na existenciu predbežného opatrenia z 23. júla 2009 č. k. 11C/133/2009-21
odvolateľ zároveň namietal aj záver súdu prvého stupňa o tom, že sa údajne aj tak zdržiava väčšinou
v Bratislave. Podľa jeho názoru súd prvého stupňa nezohľadnil ani solventnosť oboch účastníkov
konania, keď navrhovateľka nedisponuje dostatkom finančných prostriedkov na hradenie zvyšku úverov
a na zabezpečenie potrieb rodiny. Navyše potvrdenie o príjme navrhovateľky, ktoré súdu predložila,

mu nebolo zaslané na vyjadrenie, čím mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. V tomto smere
neobstojí ani poučenie súdu prvého stupňa adresované jeho právnej zástupkyni o možnosti nahliadnutia
do spisu, keďže to nezbavuje súd povinnosti zasielať účastníkom konania podania protistrany a to aj s
prílohami. Záverom žalovaný namietal hrubú nevyváženosť návrhu navrhovateľky na vyporiadanie BSM,
ktorá sa snaží si ponechať všetko spoločne nadobudnuté vlastníctvo za minimálnu protihodnotu, pričom

jeho návrh na prikázanie spornej nehnuteľnosti a zvyškov úverov jeho osobe a prikázanie všetkých
hnuteľných vecí a tvárnic navrhovateľke spolu s finančným vyrovnaním 15.000 eur považuje za oveľa
ústretovejší. Nesprávne potom bolo aj konštatovanie súdu prvého stupňa, že odporca prejavil záujem o
elektroniku, keďže opak je pravdou, na čo aj poukázal vo svojom vyjadrení z 27. októbra 2011. Navyše
aj rozhodnutie o trovách konania je podľa odporcu zjavne nesprávne, nakoľko navrhovateľka v konaní

plný úspech nemala a súd pri ich vyčíslení vychádzal aj z nesprávnej tarifnej hodnoty veci, keď túto určil
na 79.774,44 eur namiesto sumy 1.877,49 eur, z ktorej mal podľa neho vychádzať.

K odvolaniu odporcu sa vyjadrila navrhovateľka, ktorá navrhla napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
v celom rozsahu potvrdiť za súčasného uplatnenia si nároku na náhradu trov odvolacieho konania.
Napadnutý rozsudok považuje za vecne správny, nakoľko súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v

dostatočnom rozsahu, pričom pri určovaní hodnoty BSM vychádzal vždy v ústrety návrhom odporcu,
ako to bolo aj v prípade vyhotovenia dodatku k Znaleckému posudku týkajúceho sa nehnuteľností,
ktorého vykonanie inicioval práve odporca. Predloženie vlastného znaleckého posudku zo strany
odporcu považuje za špekulatívne a účelové. Navrhovateľka vyslovila názor, že v prípade prikázania
nehnuteľnosti odporcovi, by potom tento jej hodnotu ani nenamietal. Súd prvého stupňa sa takisto podľa

jej názoru správne vyporiadal so splácaním úverov po zániku manželstva zo strany oboch účastníkov
konania, keďže toto zohľadnil v časti výroku určujúcom finančné vyrovnanie. Hodnota úverov bola
stanovená oficiálnymi dokladmi veriteľov, a preto ani v tomto smere nebolo potrebné vykonávať ďalšie
dokazovanie. Za správne považovala aj dôvody prikázania nehnuteľností do jej vlastníctva ako aj
rozhodnutie o trovách konania, v ktorom bola ona, pri porovnaní návrhov na konečné vyporiadanie,

úspešná, pričom trovy boli priznané v súlade s ich vyčíslením v zmysle § 10 ods. 6 vyhl. č. 655/2004 Z. z..Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnená osoba, účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O. s. p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O. s. p.) postupom bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo všetkých
jeho výrokoch, pretože rozsah prieskumu podľa odvolacieho návrhu odporcu i s prihliadnutím k
relevantným ustáleným záverom rozhodovacej praxe súdov (judikatúry) vo veciach vyporiadania BSM
bol spôsobilý zvrátiť celý výsledok konania na súde prvého stupňa (majúceho byť skončeného
napadnutým rozsudkom) a na rozhodnutí vo veci samej boli závislými všetky ostatné čiastkové výroky

rozsudku, a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je dôvodné a napadnutý rozsudok treba zrušiť a vec
vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. f/ a ods. 2 O. s. p.).

Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. súd (odvolací - pozn. odvolacieho súdu) rozhodnutie (súdu prvého
stupňa) zruší, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Podľa § 221 ods. 2 O. s. p. ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do

právomoci ktorého vec patrí.

Okresný súd Senica rozsudkom 11C/43/2008-43 zo 7. mája 2008 rozviedol manželstvo účastníkov
konania, schválil rodičovskú dohodu v takom znení, že maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti
navrhovateľky a odporcu zviazal platiť výživné po 3.000 Sk a 2.500 Sk mesačne na obe deti a zároveň
upravil aj styk otca s mal. deťmi. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť 22. mája 2008, ktorým dňom

zaniklo bezpodielové spoluvlastníctvo navrhovateľky a odporcu.

Podľa § 143 O. z. v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom
vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných
dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu
povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému

z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec
vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Podľa § 148 ods. 1 O. z. zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

Podľa § 149 ods. 1 a 3 O. z. ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa
zásad uvedených v § 150. Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z

manželov súd.

Podľa § 150 O. z. pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z
manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je
povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne
predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako

sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ
na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

Podaním z 1. marca 2011 (č. l. 261) navrhovateľka navrhla nehnuteľnosti, všetky hnuteľné veci a
pasíva prikázať jej, pričom ona by v takom prípade odporcovi uhradila sumu 7.320,17 eur. Uviedla,
že pozemky pod domom dostali bezplatne, keďže rodičia napokon od nich kúpnu cenu nepožadovali,

vyňatie pozemkov z masy BSM však počas celého konania nenavrhla a uvedenú skutočnosť ani
nepreukazovala. V podaní z 27. septembra 2011 (č. l. 357) navrhovateľka predložila súdu svoj posledný
návrh na vyporiadanie BSM pred samotným rozhodnutím vo veci samej, keď žiadala, aby nehnuteľnosti
boliprikázanédojejvlastníctva,spolushnuteľnýmivecamiapasívamistým,žeodporcovibypotombola
povinná vyplatiť sumu 1.903,82 eur ako finančné vyrovnanie. Súčasne ale ešte spochybnila hodnotu

žumpy a šachty vyčíslenej v príslušnom znaleckom posudku. Už skôr na pojednávaní konanom dňa 7.júna 2011 (č. l. 313 a nasl.) vyslovila, že v konečnom dôsledku nemá výhrady voči znaleckým posudkom
a súhlasila aj so zahrnutím dovtedy sporného plotu do masy BSM. Na uvedenom pojednávaní odporca
uzavrel, že voči znaleckým posudkom týkajúcim sa hnuteľných vecí výhrady nemá, no tie ma i naďalej

vočihodnotenehnuteľností,ktorýchhodnotamábyťpodľajehonázoruurčenákudňuvyporiadaniaBSM.

Odporca v podaní z 27. októbra 2011 (viď č. l. 368) spochybnil doplnenie znaleckého posudku,
keď cena nehnuteľností je v ňom ešte nižšia ako v pôvodnom znaleckom posudku. Z uvedeného
dôvodu navrhol nové znalecké dokazovanie s odkazom na § 127 ods. 2 O. s. p.. Spochybnil aj výšku
pohľadávky účastníkov konania voči spoločnosti Dexia banka Slovensko a.s. (dnes už Prima banka

Slovensko, a.s.). Návrh navrhovateľky považuje pritom za hrubo nevyvážený. Navrhol, aby jemu boli
prikázané nehnuteľnosti v hodnote stanovenej doplneným znaleckým posudkom spolu s pasívami ku
dňu vyporiadania (teda nie ku dňu zániku manželstva) a aby navrhovateľke boli prikázané hnuteľné veci
- zariadenie domu, elektronika a tvárnice, pričom tejto uhradí ešte sumu 15.000 eur. Z uvedeného možno
vyvodiť, že nepravdivé bolo konštatovanie súdu prvého stupňa, ktorý vyslovil, že odporca prejavil záujem
o elektroniku, čo spôsobuje vadu odôvodnenia nemajúcu oporu vo vykonanom dokazovaní.

Podaním z 10. novembra 201 navrhovateľka vyjadrila nesúhlas s návrhom odporcu ako aj s
navrhovaným doplnením znaleckého dokazovania.

Na pojednávaní konanom dňa 20. decembra 2011 (č. l. 386 a nasl.) odporca predložil znalecký posudok,
ktorý dal sám vypracovať, a to znalcovi Ing. P. E., ktorý stanovil hodnotu nehnuteľností na sumu 96.400
eur, čo je rozdiel oproti doplneniu Znaleckého posudku Ing. G. 19 tisíc eur, pričom súčasne navrhol

vypočuť oboch znalcov za účelom odstránenia nezrovnalostí v cene nehnuteľností, poprípade aby súd
nariadil nové znalecké dokazovanie iným znalcom alebo znaleckým ústavom. V zápisnici z predmetného
pojednávania je ďalej uvedené, že tento znalecký posudok bol založený do spisu a krátkou cestou
doručený žalobkyni. Navrhovateľka ďalej uviedla, že s predloženým znaleckým posudkom odporcu
nesúhlasí a tento neuznáva. Odporca zároveň vyslovil, že potvrdenie o príjme navrhovateľky mu

nebolo známe a nemal sa k nemu možnosť vyjadriť skôr, pričom neštandardné sa tu javí následné
skonštatovaniesúduprvéhostupňa,žetentodokumentbolvspiseadotohtomoholžalovanýkedykoľvek
nahliadnuť.

Znaleckým posudkom č. 1/2010 z 28. februára 2010 vypracovaným znalcom Ing. I. E. bola stanovená
všeobecná hodnota vecí bytového zariadenia k 22. máju 2008 na celkovú sumu 3.120,28 eur (č. l. 130),

teda na hodnotu vecí stanovenú tak, ako sa to premietlo aj do výrokovej časti napadnutého rozhodnutia,
pričom účastníci konania závery tohto znaleckého posudku nespochybňovali a súd prvého stupňa tak
správne znalcom uvedené údaje použil v napadnutom rozsudku.

Znaleckým posudkom č. 3/2010 z 12. apríla 2010 (č. l. 150) vypracovaným Ing. B. L. bola stanovená
všeobecná hodnota elektrotechnických zariadení k 22. máju 2008 na sumu 713,50 eur. Účastníci po

vzájomnej dohode v priebehu konania vyradili niektoré zložky z masy BSM (počítačovú zostavu 1 a 2 a
klávesy Casio) a niektoré len z položky elektronika, nakoľko tieto boli súčasťou ohodnotenia rodinného
domu (umývačka riadu, teplovzdušná rúra, varný panel, digestor, hydromasážna vaňa). Výhrady
účastníkov k hodnote niektorých zariadení znalec odôvodnil nepredložením príslušných dokladov z
ich strany (č. l. 247). V bode 2.2. výrokovej časti napadnutého rozsudku tak súd prvého stupňa

uviedol správne položky v správnej hodnote, čo po odstránení prvotných nezrovnalostí účastníci ani
nespochybnili.

Znaleckým posudkom č. 5/2010 z 24. januára 2010 Ing. G. G. stanovil všeobecnú hodnotu nehnuteľností
k 22. máju 2008 (dátum rozhodujúci na zistenie stavebnotechnického stavu) spolu na sumu 88.232,03
eur (všeobecná hodnota stavieb - 85.572,23 eur a všeobecná hodnota pozemkov - 2.659,80 eur),

zaokrúhlene na 88.200 eur (č. l. 115). Prílohou k tomuto znaleckému posudku bola stanovená hodnota
tvárnic k 22. máju 2008 na sumu 860 eur po zaokrúhlení (č. l. 121). Na pojednávaní konanom dňa
14. decembra 2010 Ing. G. uviedol, že aktuálny rozdiel v hodnote nehnuteľnosti môže byť pár tisíc Sk
vzhľadom na zmenu predpisov a amortizáciu nehnuteľnosti. Na základe žiadosti odporcu bol Ing. G.poverený vypracovaním doplnenia znaleckého posudku č. 5/2010, v ktorom ohodnotenie bolo vykonané
k 5. septembru 2011 a takto stanovená všeobecná hodnota stavby na sumu 73.709,27 eur, pozemkov
na sumu 3.667,95 eur, čo spolu činí 77.377,22 eur a po zokrúhlení 77.400 eur. Hodnota tvárnic po

opotrebení bola stanovená na sumu je 810 eur. Nakoľko odporca opakovane namietal určenie hodnoty
nehnuteľností znalcom Ing. G., na poslednom pojednávaní predchádzajúcom vyhláseniu rozsudku
predložil svoj vlastný znalecký posudok ako listinný dôkaz o nepatrične určenej cene nehnuteľností.
Z takto predloženého znaleckého posudku č. 46/2011 z 19. decembra 2011 vypracovaného Ing. P. E.
vyplýva, že tento ohodnotil sporné nehnuteľnosti k 16. decembru 2011 a stanovil ich všeobecnú hodnotu

na 96.400 eur (po zaokrúhlení).

Podľa konštantnej judikatúry súdov (napr. rozsudok NS SR sp. zn. 4 Cdo 113/2000) pri zisťovaní ceny
nehnuteľnosti, ktorá tvorí predmet BSM, treba vychádzať z jej všeobecnej ceny určenej v závislosti od
situácie na trhu s nehnuteľnosťami v danom mieste a čase, ku ktorému sa bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov vyporiadava. Podľa tohto rozhodnutia tzv. všeobecná cena nevyjadruje len cenu nehnuteľnosti
v závislosti od druhu stavby, použitých stavebných materiálov, vybavenosti, konštrukcií, údržby, veku,

výmery, kultúry a bonity pozemku, ale aj situáciu na trhu s nehnuteľnosťami v danom mieste a čase.
Musí ísť pritom o cenu, ktorá by predstavovala podiel bývalého manžela na nehnuteľnosti patriacej do
zaniknutého BSM, za ktorú by ju bolo možné reálne predať. Z uvedeného vyplýva, že k určeniu hodnoty
sporných nehnuteľností možno dospieť len vyhodnotením cien predajov uskutočnených v rozhodnej
dobe a porovnateľných svojím charakterom, veľkosťou a lokalitou, tzv. porovnávacou metódou. Za tým

účelom treba uskutočniť prieskum trhu s nehnuteľnosťami, prípadne vyhodnotiť údaje z tlače, realitných
kancelárií, databáz evidujúcich zmeny vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam a pod..

Pri zisťovaní ceny vecí, ktoré tvoria predmet BSM, platí zásada, podľa ktorej treba vychádzať z ceny,
ktorú majú veci v čase vyporiadania BSM (viď rozsudok NS SR sp. zn. 2 Cdo 9/97). Predmetom
vyporiadania BSM je všetko, čo do tohto spoluvlastníctva patrilo a čo existovalo ku dňu jeho zániku.

Od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov do jeho vyporiadania môže uplynúť pomerne
dlhá doba, počas ktorej môže dôjsť k zmenám na veciach, ktoré do tohto spoluvlastníctva patria a v
prípade vychádzania z ceny v čase zániku BSM by bol jeden z manželov nepomerne zvýhodnený alebo
znevýhodnený oproti druhému, čím by sa podstatne potieral aj samotný trhový systém.

V prejednávanej veci súdom poverený znalec v pôvodnom znaleckom posudku vychádzal pri

určení ceny nehnuteľností patriacich do BSM z ich hodnoty určenej ku dňu zániku manželstva.
Doplnením predmetného znaleckého posudku však boli nehnuteľnosti oceňované k 5. septembru
2011, čo zodpovedalo názoru vyslovenému vyššie uvedenými rozhodnutiami NS SR o nutnosti
oceňovať nehnuteľnosti ku dňu vyporiadania BSM. Postup súdu prvého stupňa akceptujúci oceňovanie
nehnuteľností tvoriacich súčasť BSM práve v dobe jeho vyporiadania tak možno považovať za správny.

Vytknúť mu ale možno i naďalej pretrvávajúce pochybnosti o správnosti ocenenia nehnuteľností
(či už v znaleckom posudku vypracovanom Ing. G., resp. v jeho doplnení, alebo v znaleckom
posudku predloženom odporcom, ktorý bol vypracovaný Ing. E.). Ak totiž odporca v priebehu konania
opakovane požadoval nariadenie tzv. kontrolného znaleckého dokazovania, mal sa súd prvého stupňa
s akýmikoľvek pripomienkami k cene určenej v Doplnení znaleckého posudku aj náležite vyporiadať.

Bez ohľadu na nižšie zmienenú vadu v procese dokazovania, potom neobjasneným zostáva rozdiel v
hodnote nehnuteľnosti určenej v dvoch znaleckých posudkoch v súčasnom štádiu relevantných, hlavne
ak je rozdiel medzi nimi tak zásadný (19 tisíc eur). Za opodstatnenú bolo možné považovať aj námietku
týkajúcu sa Doplnenia znaleckého posudku, keď súd prvého stupňa nepristúpil k vypočutiu Ing. G. za
účelom vysvetlenia poklesu hodnoty nehnuteľností. To, že došlo k zníženiu hodnoty nehnuteľnosti ale v

zásade problémom byť nemusí, keďže vývoj trhu a amortizácia môže mať za následok tak vzostup ako
aj pokles trhovej hodnoty ktorejkoľvek nehnuteľnosti, no z predložených dôkazov dôvody tak zásadnej
zmeny nie sú dostatočne odôvodnené. Pochybnosti ohľadom ceny nehnuteľnosti by bolo možné potom
odstrániť buď vypočutím oboch zainteresovaných znalcov (konfrontáciou ich názorov), ustanovením
nového znalca (či znaleckého ústavu) alebo pristúpením k riadnemu a výstižnému odôvodneniu, prečo

súd k prvým dvom alternatívam nepristúpil, postup súdu prvého stupňa sa v tomto smere javí ako
nedostatočný. Súd prvého stupňa nepostupoval v súlade s nižšie citovanými ustanoveniami O.s.p.Podľa§118ods.2O.s.p.povykonaníúkonovpodľaodseku1predsedasenátualebosamosudcapodľa
doterajších výsledkov konania uvedie, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je možné
považovať za zhodné, ktoré právne významné skutkové tvrdenia zostali sporné a ktoré z navrhnutých

dôkazov budú vykonané a ktoré dôkazy súd nevykoná, aj keď ich účastníci navrhli.

Podľa § 122 ods. 1 O. s. p. súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli splnené podmienky
na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania.

Podľa § 123 O. s. p. účastníci majú právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré
sa vykonali.

Podľa § 125 O. s. p. za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä

výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb,
listiny, ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

Podľa § 129 ods. 1 O. s. p. dôkaz listinou sa vykoná tak, že predseda senátu alebo samosudca na
pojednávaní listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak súd vo veci nenariaďuje
pojednávanie.

Podľa § 132 O. s. p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane
toho, čo uviedli účastníci.

Spôsob vykonania dôkazu listinou je zákonodarcom vo veciach, kde bolo nariadené pojednávanie,
presne určený v § 129 O. s. p., pričom výkladom tohto ustanovenia sa zaoberal už Najvyšší súd

Slovenskej republiky vo svojom rozsudku z 30. januára 2008 č. k. 4 Cdo 221/2007, kde vcelku podrobne
stanovil základné princípy týkajúce sa dokazovania vykonávaného súdom. V predmetnom rozhodnutí
okrem iného skonštatoval, že ustanovenie § 157 ods. 2 O. s. p. stanovuje povinnosť súdu riadne
a presvedčivo odôvodniť rozsudok, pričom nedostatok riadneho odôvodnenia rozsudku je porušením
práva účastníka na spravodlivé súdne konanie, pretože sa mu tým odníma možnosť náležite skutkovo aj

právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych
opravných prostriedkov a teda možnosť riadne konať pred súdom. Tým je zároveň daná povinnosť
súdu zmieniť sa o každom predloženom dôkaze, vysvetliť prípadný rozpor medzi dôkazmi viacerými a
ozrejmiť akým spôsobom sa vyporiadal s celkový skutkovým stavom. Nedodržaním takéhoto postupu
môže byť daná čiastočná nepreskúmateľnosť rozsudku, majúca za následok i jeho nepresvedčivosť a

potrebu následného zrušenia (v dotknutej časti) a vrátenia veci súdu nižšieho stupňa. NS SR sa v tomto
rozhodnutí zároveň vyjadril aj k otázke náležitého postupu pri dokazovaní, kde riadnym nevykonaním
listinnýchdôkazovmôžebyťzaloženáajexistenciatzv.inejvady.Vzmysleustanovenia§129ods.1O.s.
p. sa totiž dôkaz listinou vykoná tak, že predseda senátu alebo samosudca na pojednávaní listinu alebo
jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah. Zákon teda upravuje vykonanie dôkazu listinou dvoma možnými

spôsobmi a to prečítaním listiny alebo jej časti alebo oznámením jej obsahu, pričom konštatovanie
tzv. oboznámenia konkrétneho dôkazu nie je zákonom predpísaným spôsobom vykonania dôkazu.
Skutkové zistenia súdu, ktoré majú základ v nesprávnom spôsobe vykonania dôkazu potom nepožívajú
ochranu ani v odvolacom, ani v dovolacom konaní. Spôsob vykonania dôkazu musí jednoznačne
vyplývať zo zápisnice o pojednávaní, keď musí byť v zápisnici uvedené buď to, že bola prečítaná

určitá presne označená listina (alebo jej presne označená časť), alebo musí zo zápisnice vyplývať, že
predseda senátu alebo samosudca oznámil obsah tejto listiny. V prvom prípade je účastníkom a ďalším
osobám prítomným na pojednávaní doslova prečítaný text listiny (jej časti), v druhom prípade predseda
senátu (samosudca) vlastnými slovami oznamuje skutočnosti, ktoré tvoria obsahový základ listiny. Ak to
vyžadujú okolnosti, treba listinu predložiť druhému účastníkovi, aby sa mohol vysloviť k jej pravosti.

Odvolací súd zo spisového materiálu zistil, že postup súdu prvého stupňa nebol v súlade s vyššie
uvedeným. Pri spôsobe vedenia pojednávania konaného dňa 20. decembra 2011 (č. l. 386 a nasl.) jetotiž súdu prvého stupňa nutné vytknúť nie celkom náležité pridržiavanie sa zákonnej úpravy týkajúcej
sa dokazovania. Ak odporca predložil súdu na pojednávaní, na ktorom bol neskôr vyhlásený rozsudok,
listinný dôkaz (keďže znalecký posudok vypracovaný na objednávku účastníka konania takýto atribút

spĺňa) musí súd pristúpiť k vykonaniu takéhoto dôkazu postupom stanoveným § 129 O. s. p., čo je potom
spojené aj s právom druhého účastníka konania vyjadriť sa k (nielen tomuto) dôkazu v zmysle § 123
O. s. p.. V zápisnici z pojednávania sa ale nachádza len zmienka o založení odporcom predloženého
znaleckéhoposudkudospisuaojehodoručeníkrátkoucestouprávnejzástupkyninavrhovateľky,pričom
ani rozhodnutie o nevykonaní takéhoto listinného dôkazu sa v danej zápisnici nenachádza (na rozdiel

od uznesenia o zamietnutí návrhu na doplnenie znaleckého dokazovania nezávislým znalcom). Dôkaz
predložený odporcom tak nebol súdom na pojednávaní vykonaný, čím došlo k porušeniu procesných
práv dotknutého účastníka. Obdobné pochybenie možno súdu prvého stupňa navyše vytknúť aj vo
vzťahu k navrhovateľkou predloženého potvrdenia o jej príjme.

Súd prvého stupňa sa v odôvodnení napadnutého rozsudku podrobnejšie nezaoberal ani cenou tvárnic,
inak účastníkmi konania nenamietanou, keď sa opomenul vyporiadať s ich hodnotou stanovenou v

Doplnení k znaleckému posudku a v napadnutom rozsudku vychádzal z ceny prvotne určenej pred
doplnením (ku dňu vyporiadania), hoci pri nehnuteľnostiach naopak vychádzal z ich hodnoty určenej
práve spomínaným Doplnením.

Voči ďalšiemu postupu súdu prvého stupňa - vyčísleniu zostatkov úverov ku dňu zániku BSM (aj keď
s určitými výhradami účastníkov), započítaniu platieb odporcu určených na oba úvery po zániku BSM

do samotného vyporiadania za účelom spätnej refundácie jemu vzniknutých nákladov, určenie masy
BSM (samozrejme so zatiaľ pretrvávajúcimi pochybnosťami ohľadom hodnoty niektorých jej položiek),
neprihliadaniu na výdavky odporcu na nehnuteľnosti (ktoré on v rozhodnom čase výlučne užíval), potom
odvolací súd výhrady nemal, nakoľko tento považoval v uvedenom rozsahu za správny.

Pri vyjdení zo všetkých vyššie uvedených úvah tak odvolaciemu súdu neostávalo iné, než napadnutý

rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. zrušiť a podľa odseku 2 rovnakého ustanovenia vec vrátiť
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Povinnosťou súdu prvého stupňa tak bude v ďalšom konaní riadiť sa názorom odvolacieho súdu, ktorým
je podľa § 226 O. s. p. viazaný, vykonať dokazovanie v rozsahu potrebnom na odstránenie vytknutých
nezrovnalostí a podľa výsledku zvoliť ďalší postup, teda najmä náležite zhodnotiť výsledky celého

konania a i v závislosti na tom rozhodnúť a s poukazom na príslušné zákonné ustanovenie vec správne
právne posúdiť a odôvodniť a v každom prípade rozhodnúť tiež o trovách konania vrátane trov tohto
odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O. s. p.).

Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 2 : 1 (§ 3 ods. 9 posledná veta z. č. 757/2004 Z. z. o súdoch
v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.