Rozhodnutie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, September 9, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/232/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813213085
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3813213085.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: CETELEM SLOVENSKO, a.s., so sídlom
Panenská 7, Bratislava, IČO: 35 787 783, právne zastúpený JUDr. Helenou Strachotovou, usadenou
euroadvokátkou so sídlom Hviezdoslavova 7, Martin, proti odporkyni: Q. E., bytom I. O. XXX/X, F., za
účasti vedľajšieho účastníka konania na strane odporkyne: Spotrebiteľské združenie OSA, so sídlom
Fedinova 9, Bratislava, IČO: 42 260 086, právne zastúpený advokátskou kanceláriou HKP Legal, s.r.o.,

so sídlom Sasinkova 6, Bratislava, o zaplatenie 1.047,66 Eur s príslušenstvom, na odvolanie vedľajšieho
účastníka na strane odporkyne proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č. k. 8C/99/2013-86 zo dňa
05. decembra 2014, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania
vedľajšieho účastníka m e n í tak, že navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi
na strane odporkyne náhradu trov konania vo výške 166,68 Eur, k rukám jeho právneho zástupcu HKP

Legal, s.r.o., do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov
odvolacieho konania vo výške 21,02 Eur, k rukám jeho právneho zástupcu HKP Legal, s.r.o., do troch
dní od právoplatnosti rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Vzáhlavíidentifikovanýmuznesenísúdprvéhostupňazastavilkonanieanavrhovateľoviuložilpovinnosť

nahradiť odporkyni trovy konania vo výške 83,24 Eur, do troch dní od právoplatnosti uznesenia a
vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie po právnej
stránke odôvodnil ust. § 96 ods. 1, § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.).
V časti odôvodnenia rozhodnutia o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka konštatoval, že pokiaľ
ide o uplatnené trovy vedľajšieho účastníka konania na strane odporkyne, aj keď by vedľajší účastník
mal v zmysle § 146 ods. 2 O.s.p. právo na náhradu trov konania, mal za preukázané, že vedľajším

účastníkom vynaložené trovy konania boli neúčelné. Poukázal na to, že samotné oznámenie o vstupe
vedľajšieho účastníka do konania nemožno považovať za úkon, pri ktorom by vedľajšiemu účastníkovi
mohli vzniknúť účelne vynaložené trovy. Mal za to, že podľa obsahu ide o veľmi jednoduché podanie,
formulárového typu, kde vedľajší účastník v jednotlivých konaniach obmieňa len niekoľko údajov a na
jeho vypracovanie nie sú potrebné odborné právne vedomosti advokáta, preto prípadné trovy právneho
zastúpenia za tento úkon taktiež považoval za neúčelne vynaložené. Ďalšie úkony právnej služby,

ktoré súd posúdil ako neúčelné boli, vyjadrenia zo dňa 29.07.2014 a dňa 29.10.2014. Dôvodil, že v
danom prípade sa jedná o jednoduchý spor a nebolo potrebné, aby samotné združenie, ktoré má vo
svojich radoch členov s právnickým vzdelaním, využívalo právnu pomoc advokáta (splnomocniť ho na
zastupovanie v tisíckach sporoch, do ktorých takéto združenie vstúpilo), keďže úlohou združenia je
kolektívna ochrana spotrebiteľov, podávanie žalôb podľa zákona o ochrane spotrebiteľa (§ 3 ods. 5 zák.
č. 250/2007 Z. z. ), zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských

sporov v pozícii vedľajšieho účastníka (§ 93 ods. 2 O.s.p.). Poukázal na rozhodnutie Krajského súduv Žiline sp. zn. 6Co/228/2012 zo dňa 31.07.2012 ako aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
6MCdo/5/2013 zo dňa 19.03.2014, v ktorom súd konštatoval, že v preskúmavanej veci ide o rutinnú
záležitosť, ktorá je zvládnuteľná prostredníctvom administratívy vedľajšieho účastníka, a na ktorú nebola

potrebná odborná pomoc zvoleného advokáta. Zastupovanie advokátom nezodpovedá účelu, ktorý
sleduje procesné právo inštitútom zastupovania advokátom v súdnom konaní. Súd naviac uviedol, že
tieto vyjadrenia boli neúčelne podanými úkonmi, nakoľko boli aj vecne nesprávne, odporkyňa nečerpala
úver tak, ako to uvádza vedľajší účastník, z čoho je zrejmé, že vedľajší účastník nemal o konkrétnom
konaní dostatočné vedomosti, resp. mu nevenoval pozornosť, teda odporkyni ani nijako nepomohol v

ochraňovaní jej práva ako spotrebiteľa. Vzhľadom na uvedené preto súd o trovách konania rozhodol tak,
že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto uzneseniu, jeho výrokovej časti, ktorou vedľajšiemu účastníkovi nebola priznaná náhrada
trov konania, podal v zákonnej lehote odvolanie vedľajší účastník na strane odporkyne. Uviedol,
že SZ OSA je občianskym združením založeným za účelom kolektívnej ochrany práv spotrebiteľov.
Prejednávanú vec považoval za typický spotrebiteľský spor. Stanovisko popierajúce význam právneho

zastúpenia považoval za účelové a zjavne nesprávne. Výklad, ktorý by z uplatňovania práv vedľajšieho
účastníka vylúčil možnosť dať sa právne zastúpiť, považuje za absurdný, ale najmä odporujúci zákonom
SR a predpisom EÚ. Uviedol, že pokiaľ mal možnosť zastúpenia „silný“ navrhovateľ a v prípade úspechu
ten mal možnosť náhrady trov právneho zastúpenia, musí byť možné aby mal takéto oprávnenie aj
vedľajší účastník, zároveň poukázal na ust. § 93 ods. 4 O.s.p. Mal za to, že bez právneho posúdenia

veci a argumentácie zo strany vedľajšieho účastníka by v danom prípade k späťvzatiu návrhu na
začatie konania neprišlo. Súd prvého stupňa svojim postupom a nepriznaním náhrady priamo poprel
rovnosť podmienok v konkrétnom súdnom konaní, zasiahol do procesných práv vedľajšieho účastníka
garantovanýcho.i.v§93ods.4O.s.p.aznemožnilmutakreálnyvýkonúlohspotrebiteľskéhozdruženia.
Bol toho názoru, že súd tak fakticky odňal spotrebiteľovi právo na kvalifikovanú pomoc spotrebiteľského

združenia v rámci občianskeho súdneho procesu. Právo na právne zastúpenie vedľajšieho účastníka
advokátom deklaruje podľa neho aj rozsudok Súdneho dvora EÚ sp. zn. C-279/09 zo dňa 22.12.2010.
Osobitne poukázal na nález Ústavného súdu SR č. k. IV. ÚS 84/2014-31 zo dňa 23.05.2014 ako aj
nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 3819/2013 zo dňa 25.03.2014. Uviedol, že vyjadrenie zo
dňa 29.10.2014 obsahovalo argumentáciu k dôvodom, pre ktoré SZ OSA žiadalo návrh na vydanie

platobnéhorozkazuzamietnuť.Uvedenýúkonnebolpodľanichvžiadnomprípadeneúčelný.Nestotožnil
sa so stanoviskom súdu, že sa jednalo o jednoduchý spor. Namietal, že okresný súd žiadnym
spôsobom nezdôvodnil, prečo považuje vyjadrenie vedľajšieho účastníka za neúčelné. Predmetné
vyjadrenie neobsahovalo žiadne mylné skutočnosti, na základe ktorých žiadal žalobu zamietnuť, ale
len odôvodnené racionálne argumenty, pričom táto aktivita viedla k späťvzatiu návrhu na začatie

konania. Napadnuté rozhodnutie navyše považoval z pohľadu stručného a zmätočného odôvodnenia
a skutočností v ňom uvedených za nepreskúmateľné. Vzhľadom na uvedené navrhol aby odvolací
súd napadnuté rozhodnutie zmenil v časti výroku o priznaní trov vedľajšiemu účastníkovi a to tak,
že navrhovateľ je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trov konania 166,68 Eur, alternatívne aby
odvolací súd rozhodnutie v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie.

Zároveň požiadal aj o náhradu trov odvolacieho konania vo výške 46,91 Eur s DPH vrátane režijného
paušálu 8,39 Eur + 20% DPH.

K odvolaniu vedľajšieho účastníka na strane odporkyne sa písomne vyjadril navrhovateľ a žiadal, aby
odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k

záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o trovách konania vedľajšieho
účastníka je potrebné zmeniť podľa ust. § 220 O.s.p. O odvolaní vedľajšieho účastníka rozhodol bez
nariadenia pojednávania odvolacieho súdu v súlade s ust. § 214 ods. 2 O.s.p.

Odvolaním vedľajšieho účastníka na strane odporkyne bolo napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa
iba vo výroku o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka, preto odvolací súd preskúmaval iba tútoodvolaním napadnutú časť rozhodnutia a uznesenie súdu prvého stupňa sa vo zvyšnej časti stalo
právoplatným a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutým.

Z obsahu spisu vyplýva, že po podaní návrhu na začatie konania zo dňa 12.06.2013 oznámil vedľajší

účastník z vlastnej iniciatívy podaním doručeným dňa 10.06.2014 svoj vstup do konania na stranu
odporkyne. Dňa 04.08.2014 podal vyjadrenie, v ktorom navrhol súdu doplniť dokazovanie o dokumenty
na strane navrhovateľa. Následne dňa 30.10.2014 podal ďalšie vyjadrenie, v ktorom poukázal na
spotrebiteľský charakter zmluvy, z ktorej navrhovateľ odvodzuje právo na zaplatenie, ako aj na
neprijateľné zmluvné podmienky (podsunutie revolvingovej zmluvy pod druhú úverovú zmluvu). V rámci

tohto vyjadrenia si uplatnil aj náhradu trov konania pozostávajúcu z prevzatia a prípravy zastúpenia
plus režijný paušál a rovnako tak za podanie samotného vyjadrenia. Za vyjadrenie podané na súde dňa
04.08.2014 nežiadal priznať náhradu trov konania.

Náhradatrovsporovéhokonaniajeovplyvnenázásadouúspechuvoveciazásadouzavinenia.Zmyslom
zásady zavinenia, o ktorú ide v tomto prípade, je sankčná náhrada trov konania, ktoré by za iných
okolností nevznikli.

Odvolací súd sa v preskúmavanej veci nestotožnil s názorom súdu prvého stupňa, ktorý pri rozhodovaní
o trovách konania postupoval podľa ust. § 146 ods. 2 O.s.p., keď vedľajšiemu účastníkovi na strane
odporkyne náhradu trov konania nepriznal pre ich neúčelnosť. Odvolací súd uvádza, že Občiansky
súdny poriadok vo svojich ustanoveniach nevylučuje, aby účastník odborne spôsobilý hájiť svoje záujmy
v konaní pred súdom, sa nemohol dať zastúpiť zástupcom a aby len z tohto dôvodu mu nemala byť

priznaná náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastúpením. To sa v plnej miere vzťahuje tiež
na možnosť vedľajšieho účastníka dať sa zastupovať v konaní advokátom, nakoľko vedľajší účastník
má v zmysle ust. § 93 ods. 4 O.s.p. v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Preto neobstojí
úvahu súdu prvého stupňa o tom, že nebolo potrebné aby samotné združenie, ktoré má vo svojich
radoch členov s právnickým vzdelaním, využívalo právnu pomoc advokáta. S prihliadnutím na uvedené

odvolací súd konštatuje, že nepriznanie trov vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne tak, ako
správne konštatoval vedľajší účastník vo svojom odvolaní, znamená porušenie princípu rovnosti zbraní
v občianskom súdnom konaní. Odvolací súd má taktiež zato, že argumenty vedľajšieho účastníka vo
vyjadrení doručenom súdu dňa 30.10.2014, ktoré sa týkali predmetu prejednávanej veci, boli spôsobilé
privodiť odporkyni úspech v spore (poukázanie na neplatnosť zmluvy o revolvingovom úvere) a preto

nemožno hovoriť o ich neúčelnosti resp. bezvýznamnosti v danom spore.

Na záver odvolací súd uvádza, že pokiaľ je prípustné, aby samotný navrhovateľ bol právne zastúpený
v konaní, ktoré nespĺňa znaky právne zložitejšieho prípadu, a v prípade svojho procesného úspechu,
prípadne zastavenia konania zavineného odporkyňou, mu bola priznaná náhrada trov konania vrátane
trov právneho zastúpenia, môže si aj vedľajší účastník na strane odporkyne vychádzajúc z ust. § 93 ods.

4 O.s.p. zvoliť právneho zástupcu, ktorý ho bude v konaní zastupovať a ktorému pri splnení zákonných
predpokladov rovnako prislúcha právo na náhradu trov právneho zastúpenia, ak tu nie sú iné okolnosti
hodné osobitného zreteľa, pričom takéto iné okolnosti v preskúmavanej veci odvolacím súdom zistené
neboli.

S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti, keď v konaní neboli zistené dôvody, pre ktoré by vedľajšiemu

účastníkovi na strane odporkyne napriek zavineniu zastavenia konania navrhovateľom, nemala byť
priznaná náhrada trov konania, odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti
rozhodnutia o náhrade trov konania a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne priznal náhradu trov
prvostupňového konania, pozostávajúcu z nasledujúcich úkonov právnej služby: 1. prevzatie a príprava
zastúpenia vo výške 61,41 Eur podľa ust. § 13a ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, účinnej v čase vykonania príslušného úkonu
(ďalej len vyhláška), spolu s režijným paušálom vo výške 8,04 Eur pre rok 2014 v súlade s ust. § 16
ods. 3 vyhlášky; 2. vyjadrenie zo dňa 29.10.2014 vo výške 61,41 Eur podľa ust. § 13a ods. 1 písm. c)
vyhlášky, spolu s režijným paušálom vo výške 8,04 Eur pre rok 2014, k tomu DPH 20% v zmysle ust.
§ 18 ods. 3 vyhlášky, t.j. spolu náhrada trov prvostupňového konania priznaná vedľajšiemu účastníkovi

v uplatnenej výške prestavuje sumu 166,68 Eur.Otrováchodvolaciehokonaniaodvolacísúdrozhodolpodľaust.§224ods.1O.s.p.vspojenísust.§142
ods.1O.s.p.,kedyvedľajšiemuúčastníkovinastraneodporkyne,ktorýbolvodvolacomkonaníprocesne
úspešný a trovy odvolacieho konania si riadne uplatnil, bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania

voči neúspešnému navrhovateľovi vo výške 21,02 Eur, a to za jeden úkon právnej služby - odvolanie
zo dňa 21.01.2015 podľa ust. § 13a ods. 2 písm. b) vyhlášky, t. j. vo výške 9,13 Eur (v danom prípade
odvolanie bolo podané len proti výroku o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka, teda rozhodujúca
je suma, ktorú žiadal ako nárok uplatňovaný v odvolaní, a to trovy prvostupňového konania v celkovej
výške 166,68 Eur), k tomu príslušný režijný paušál vo výške 8,39 Eur podľa ust. § 16 ods. 3 vyhlášky

a DPH 20% v súlade s ust. § 18 ods. 3 vyhlášky.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .