Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 8, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/43/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213210737
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gizela Majerčák

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7213210737.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Gizely Majerčák a členov senátu

JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Alexandra Husivargu v občianskoprávnej veci žalobcu: CETELEM
SLOVENSKO a. s., IČO: 35 787 783, Panenská 7, Bratislava, zastúpeného euroadvokátkou JUDr.
Helenou Strachotovou, Hviezdoslavova 7, Martin, proti žalovanému: G. X., nar. XX.X.XXXX, bydlisko
K. XX, T., t. č. VIA LUX - DSS a ZpS, S. X, T., o 116,01 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Košice II zo 7.11.2013 č. k. 25C/118/2013 - 45

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok okrem výroku, ktorým žalobe bolo vyhovené.

Žalovanému n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa domáhal zaplatenia 116,01 €, úrokov 39 % ročne zo sumy 100 € od 3.11.2011 do zaplatenia

a úrokov z omeškania 9 % ročne zo sumy 116,01 € od 1.1.2012 do zaplatenia, všetko titulom dlhu zo
zmluvy o úvere z 11.4.2011. Žalovaný proti žalobe sa bránil tvrdením, že úver nesplácal z dôvodu zlej
finančnej situácie spôsobenej jeho nepriaznivým zdravotným stavom.

Okresný súd Košice II rozsudkom označeným v záhlaví žalovanému uložil povinnosť žalobcovi zaplatiť
100 € s úrokmi z omeškania 9 % ročne zo sumy 100 € od 1.1.2012, všetko v mesačných splátkach
po 20 € počnúc právoplatnosťou rozsudku, vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred, pod stratou
výhody splátok a vo zvyšku žalobu zamietol. Právny vzťah účastníkov založený zmluvou o úvere z
11.4.2011 posúdil podľa §497 a nasl. Obch. zák. Zo zmluvy zistil, že v nej absentuje jedna z podstatných

náležitostí (záväzok veriteľa na požiadanie poskytnúť peňažné prostriedky), čo s poukazom na §39 Obč.
zák. vyhodnotil, ako nedostatok, pre ktorý zmluvu považoval za neplatnú. Vykonaným dokazovaním
zistil, že na základe spornej zmluvy žalobca žalovanému poskytol finančné prostriedky v hodnote 100
€, ohľadom čoho právne uzavrel, že ide o bezdôvodné obohatenie žalovaného na úkor žalobcu (§451
Občianskeho zákonníka). Keďže žalovaný ani sčasti neplnil svoj záväzok vrátiť poskytnuté peňažné
prostriedky žalobcovi, vyhovel žalobe o 100 €. Vychádzajúc z výzvy žalobcu z 8.11.2011 na vrátenie
116,01€(istina,úroky,poplatky,poistné)do14dníoddoručeniavýzvy(22.11.2011)zdôvoduodstúpenia

od zmluvy, vyhovel žalobe aj o úroky z omeškania počnúc dňom 1.1.2012. Vo zvyšku žalobu ako
nedôvodnú zamietol.

V nepriaznivej finančnej a majetkovej situácii žalovaného (jeho jediným príjmom je invalidný dôchodok
256 € mesačne, býva v domove sociálnych služieb, kde s finančnou výpomocou štátu platí 285,51
€ mesačne, nevlastní nehnuteľnosť ani motorové vozidlo) a s prihliadnutím na len čiastočný úspechžalobcu vo veci, videl dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré aplikujúc ustanovenie §150 OSP
žalobcovi nepriznal náhradu trov konania.

Proti rozsudku žalobca podal odvolanie s návrhom, aby odvolací súd rozsudok v zamietavom výroku

zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Nestotožnil sa so záverom súdu o absencii
záväzku veriteľa na požiadanie dlžníka poskytnúť finančné prostriedky tvrdiac, že záväzok žalobcu
žalovanému poskytnúť úver 100 € je zrejmý z celého obsahu spornej zmluvy a tento vyplýva aj z čl.
I (úvodné ustanovenia) a III-3 (spôsob čerpania úveru) všeobecných obchodných podmienok žalobcu
tvoriacich súčasť zmluvy.

Žalovaný nevyužil svoje právo vyjadriť sa k odvolaniu.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po kladnom posúdení včasnosti a prípustnosti odvolania a po
zistení, že odvolanie podala na to oprávnená osoba (§201, 202 a 204 OSP), prejednal vec bez potreby
nariadiť odvolacie pojednávanie (§214 ods. 2 OSP) v rozsahu vyplývajúcom z §212 ods. 1 a 3 OSP,
ako i z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k názoru, že na vec sa vzťahuje ustanovenie
právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci

rozhodujúce. Postupujúc podľa §213 ods. 2 OSP účastníkov konania vyzval preto, aby sa vyjadrili k
možnému použitiu §40 Obč. zák., v zmysle ktorého právny úkon je neplatný, ak nebol urobený vo forme,
ktorú vyžaduje zákon s tým, že odvolací súd bude posudzovať otázku platného uzavretia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalobca proti žalovanej sa domáha peňažného plnenia v tomto
súdnom konaní.

Žalobca písomným podaním zo 4.6.2015 vyjadril nesúhlas s použitím hmotnoprávnej úpravy §40
Obč. zák. argumentujúc, že zmluvu považuje za platnú. Žalovaný nemá námietky proti aplikácii tejto
hmotnoprávnej úpravy.

Rozsudok odvolacieho súdu verejne bol vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach 8.9.2015 o 14,10 hod.
v pojednávacej miestnosti č. dv. 202/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku

od 31.8.2015 boli zverejnené na úradnej tabuli odvolacieho súdu (§156 ods. 1 a 3 za použitia §211 ods.
2 OSP).

Po takomto posúdení veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa vo veci samej rozhodol
správne, aj keď z iných dôvodov, než ktoré sám uvádza v napadnutom rozsudku.

Vychádzajúc z obsahu spisu v danej veci žalobca nepochybne uplatňuje nárok zo spotrebiteľskej zmluvy

z 11.4.2011, kde na jednej strane vystupuje žalovaný ako spotrebiteľ a na druhej strane žalobca ako
dodávateľ konajúci v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Je preto dôvodné na daný právny vzťah
aplikovať právne normy spotrebiteľského práva, a to zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení do 30.11.2011 ako lex specialis a všeobecnú
úpravu obsiahnutú v §52 a nasl. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.

Podľa §9 ods. 1, vety prvej zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu.

Podľa §40 ods. 1 Obč. zák. právny úkon je neplatný, ak nebol urobený o. i. vo forme, ktorú vyžaduje
zákon.

V zmysle citovaných ustanovení zákon pre platnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere pod následkom

jej neplatnosti vyžaduje, aby bola uzavretá v písomnej forme. Tomu zodpovedá aj koncipovanie čl. II.
a III. všeobecných obchodných podmienok žalobcu, v zmysle ktorých klientom vyplnený a podpísaný
žalobcom schválený formulár je len návrhom klienta na uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere s tým,žežalobcapriamoaleboprostredníctvomsvojhozmluvnéhopartneraklientovioznámisvojerozhodnutie,
či mieni prijať alebo neprijať návrh klienta, pričom zmluva vznikne až okamihom prijatia písomného
oznámenia žalobcu o prijatí návrhu klienta žalobcom, prípadne iným spôsobom.

Vychádzajúc z uvedeného v danom prípade žalovaný 11.4.2011 podpísaním sporného formulára
žalobcovi navrhol, aby s ním bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere s tým, že bolo na žalobcovi,
aby sa rozhodol, či tento návrh prijme alebo nie a aby svoje rozhodnutie písomne oznámil žalovanému s
tým, že zmluva vznikla až okamihom prijatia tohto písomného oznámenia žalovaným. V danom prípade
žalobca návrh žalovaného na uzavretie zmluvy prijal zrejme konkludentne odfinancovaním kúpy tovaru

pre žalovaného, čo medzi účastníkmi ani nebolo sporným. Takéto konkludentné konanie žalobcu však
nenapĺňa dodržanie písomnej formy spotrebiteľskej zmluvy. Žalobca nepredložil dôkaz o prijatí takéhoto
písomného oznámenia žalovaným, neuniesol preto dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu vzniku
spornej zmluvy a táto v zmysle §40 ods. 1 Obč. zák. je preto neplatná.

Neplatné sú preto aj dojednania o zmluvnej pokute, poplatkoch z úveru, či o poistení. Súd prvého stupňa
rozhodol preto vecne správne, keď zamietol žalobou uplatnené nároky založené na týchto neplatných

zmluvných dojednaniach, aj keď z iných dôvodov. Odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu preto
potvrdil (§219 ods. 1 OSP), vrátane výroku o trovách konania. Vzhľadom na dôvody, pre ktoré odvolací
súd rozsudok potvrdil, sú právne irelevantné odvolacie námietky žalobcu proti právnemu záveru súdu
o neplatnosti zmluvy založenému na závere o absencii jednej z podstatných náležitostí zmluvy o úvere
podľa §497 Obch. zák., a preto odvolací súd sa nimi nezaoberal.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa §224 ods. 1 v spojení s §142 ods. 1 a 151
ods. 1 OSP, a contrario, v zmysle ktorých v odvolacom konaní plne úspešnému žalovanému odvolací
súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože tento ich náhradu neuplatnil, neúspešnému
odvolateľovi ich náhradu nie je možné priznať.

Výsledok hlasovania senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.