Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, August 6, 2015

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 15C/217/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214212250
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Kováčová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2015:4214212250.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci navrhovateľa:

Home Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, v konaní zastúpeného
Advokátskou kanceláriou Korytár, s.r.o., Sladovnícka 13, Trnava, proti odporkyni: C. I. J., nar.
XX.X.XXXX, bytom K. XXX, A., o zaplatenie 3.250,79 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 2.152,46 € ako aj náhradu
trov konania k rukám právneho zástupcu navrhovateľa titulom súdneho poplatku sumu vo výške 63,22
€ a titulom trov právneho zastúpenia sumu vo výške 100,53 €, to všetko do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 19.6.2014 domáhal uloženia
povinnosti odporkyni zaplatiť mu sumu 3.250,79 € s príslušenstvom a náhradu trov konania na
tom skutkovom základe, že s odporkyňou uzavrel dňa 19.11.2002 zmluvu o revolvingovom úvere
č. 5210137614. Odporkyni tak bol poskytnutý revolvingový úver, ktorý sa zaviazala splatiť spolu
s dohodnutými úrokmi. Keďže odporkyňa neuhrádzala svoj záväzok riadne a včas, listom zo dňa
26.2.2013 ju vyzval k splateniu celého zostatku úveru vo výške 2.513,28 € v stanovenej lehote. Ku dňu
podania návrhu dlh odporkyne predstavuje sumu 3.250,79 €, ktorá predstavuje dlžnú istinu vo výške
2.152,46 €, úrok vo výške 1.045,09 €, zmluvnú pokutu vo výške 37,20 €, úrok z omeškania vo výške

7,10 € a poplatok za výpis z účtu vo výške 8,94 €.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením obsahu listinných dôkazných prostriedkov
nachádzajúcich sa v spise - splátkového kalendára, úverovej zmluvy, úverových podmienok, žiadosti
o zmenu výšky úverového rámca, žiadosti o zmenu výšky úverového rámca, výzvy k splateniu celého
úveru, podacieho hárku, špecifikácie pohľadávky, sadzobníka poplatkov a úrokov a ostatných ku spisu
pripojených listín, a to prečítaním a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový
a právny stav veci:

Z úverovej zmluvy č. 5210137614 zo dňa 19.11.2002 vyplýva, že odporkyni bol poskytnutý revolvingový

úver vo výške 30.000,- Sk s výškou mesačnej splátky 1.200,- Sk. Súčasťou zmluvy boli úverové
podmienky navrhovateľa. Odporkyňa ako dlžník v priebehu zmluvného vzťahu dvakrát požiadala o
zmenu výšky úverového rámca (prvýkrát dňa 10.10.2007, keď žiadala zvýšenie úverového rámca nasumu 45.000,- Sk a druhýkrát dňa 21.7.2008, keď žiadala o zvýšenie úverového rámca na sumu 70.000,-
Sk.

Z predloženého splátkového kalendára vyplynulo, že navrhovateľ na základe zmluvy a žiadostí

odporkyne tejto poskytol revolvingový úver celkove vo výške 2.323,57 € k uspokojovaniu jej priebežných
finančných potrieb. Žalovaná čiastka 3.250,79 € pozostáva z istiny revolvingového úveru vo výške
2.152,46 €, úroku vo výške 1.045,09 €, zmluvnej pokuty vo výške 37,20 €, úroku z omeškania vo
výške 7,10 € a poplatku za výpis z účtu vo výške 8,94 €. Nakoľko odporkyňa nesplácala tento úver
riadne a včas, navrhovateľ listom zo dňa 26.2.2013 odporkyni oznámil, že v nadväznosti na obsah

úverových podmienok využil svoje právo na splatenie celého čerpaného úveru. Navrhovateľ zároveň
vyzval odporkyňu na zaplatenie zostávajúcej časti úveru spolu príslušenstvom do 15 dní od odoslania
výzvy. Ako vyplynulo zo splátkového kalendára odporkyňa titulom úveru čerpala celkove sumu 5.636,59
€, z ktorej sumy uhradila navrhovateľovi sumu vo výške 7.441,95 €.

Odporkyňa sa v priebehu konania k podanému návrhu an začatie konania a jeho prílohám nevyjadrila,
hoci jej tieto listiny spolu s výzvou na vyjadrenie sa boli doručené dňa 9.3.2015.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné
prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľ.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie

prípustnej výške.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení platnom od 01.01.2008) spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 879j Občianskeho zákonníka, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy
vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1.

januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov,
na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
nazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformeodloženejplatby,pôžičky,úverualebovinejprávnej
forme.Podľa § 2 písm. b) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom
úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 120 ods. 3 O.s.p. ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia
založené na zhodnom tvrdení účastníkov.

Podľa § 153 ods. 1 O.s.p., súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti
nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Predmetom konania v tejto veci bol záväzok odporkyne, ktorý vznikol zo zmluvy o revolvingovom

úvere. I keď sporná zmluva predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods. 3 písm.
d) Obchodného zákonníka), predmetná zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na odporkyňu
je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonala v rámci predmetu svojej
obchodnejaleboinejpodnikateľskejčinnosti,tedanaprávnyvzťahzaloženýzmluvouoúverejepotrebné
aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl.

Občianskeho zákonníka), a to cez odkaz podľa ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta Obchodného
zákonníka. Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i
keď sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na
občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať
na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny

alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách
sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný
zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny vzťah založený zmluvou o úvere aplikoval súd
ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a povinností) ako aj ustanovenia
Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľa a spotrebiteľských zmlúv). Táto zmluva podlieha tiež

režimu zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, pretože bola uzavretá medzi veriteľom
ako právnickou osobou, ktorá má v predmete svoje podnikateľskej činnosti poskytovanie pôžičiek
a na druhej strane spotrebiteľom ako fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na
iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Zmluva uzatvorená medzi právnym
predchodcom navrhovateľa a odporkyňou spĺňa charakteristiku štandardných spotrebiteľských zmlúv,

ktorých základnou črtou je, že sú pripravené pre spotrebiteľa vopred a nie je vytvorený priestor na
dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny pred ich uzavretím. Súčasťou zmluvy sú tiež všeobecné
obchodné podmienky, ktoré odporkyňa ako dlžník ovplyvniť nemôže, sú pripravené vopred a pre veľký
počet spotrebiteľov.

V prejednávanej veci mal súd vykonaným dokazovaním za preukázané, že navrhovateľ ako veriteľ

a odporkyňa ako dlžník uzavreli dňa 19.11.2002 úverovú zmluvu, ktoré uzavretie zmluvy odporkyňa
nepopierala, keď sama požiadala o zmenu výšky úverového rámca z pôvodnej sumy 995,82 € až na
sumu 2.323,57 €. Na základe tejto zmluvy (zmluvy o revolvingovom úvere) bol odporkyni poskytnutý
úver vo výške 2.323,57 €, ktorý sa odporkyňa zaviazala uhradiť navrhovateľovi pravidelnými mesačnými
splátkami. Keďže odporkyňa porušila svoju zmluvnú povinnosť splácať úver riadne a včas, navrhovateľ

ku dňu 26.2.2013 zosplatnil poskytnutý úver. Z predloženého splátkového kalendára vyplýva, že ku
dňu zosplatnenia (k 26.2.2013) dlžná suma predstavovala 2.152,46 €, na zaplatenie ktorej sumy
súd odporkyňu aj zaviazal, nakoľko odporkyňa tento nárok navrhovateľa nepopierala, v priebehu
konania tiež nepredložila žiaden dôkaz o tom, že by túto dlžnú sumu navrhovateľovi uhradila, resp.
že tento nárok navrhovateľa zanikol iným spôsobom. Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané,

že nárok navrhovateľa je dôvodný len v tejto časti. Zosplatnenie úveru znamená predčasné ukončenie
záväzkovoprávneho vzťahu, ku ktorému okamihu sa stáva celá pohľadávka veriteľa (pozostávajúca
z istiny, príslušenstva a iných nárokov) v celom rozsahu splatná. Súd mal za to, že ku dňu
predčasného zosplatnenia úveru pohľadávka navrhovateľa predstavovala sumu 2.152,46 €, keď
uvedené jednoznačne vyplynulo z predloženého splátkového kalendára. Vo zvyšnej časti (t.j. uplatnený

nárok nad sumu 2.152,46 €) súd návrh zamietol, nakoľko ho považoval za nedôvodný a nepreukázaný.
Pokiaľ ide o uplatnený zmluvný úrok po predčasnom zosplatení úveru (t.j. počnúc od 26.2.2013) vovýške 26,52 % ročne do zaplatenia, súd v tejto časti považoval návrh za nedôvodný. Súd má za to,
že navrhovateľ má nárok na zmluvný úrok len do času účinkov vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru
(ktorej zmysel spočíva v predčasnom zosplatnení záväzku dlžníka z dôvodu porušovania zmluvných

povinností dlžníkom), pretože týmto jednostranným právnym úkonom sa pohľadávka veriteľa predčasne
stáva splatnou v celom rozsahu. Vzhľadom aj na účel zmluvného úroku, ktorým je odplata za poskytnuté
peňažné prostriedky, vyhlásením splatnosti úveru poskytnutého na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou, stratil navrhovateľ právo uplatňovať si zmluvné úroky aj naďalej.
Podľa názoru súdu dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov platia len do splatnosti dlhu

a od splatnosti úveru je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. V opačnom prípade by
na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru,
ako aj z úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi.
V danej veci navrhovateľ pristúpil k vyhláseniu splatnosti dlhu a tým treba považovať celý dlh za
splatný a nastupuje režim platenia úrokov z omeškania (zaplatenie ktorých si ale navrhovateľ v tomto
konaní neuplatňoval). V tejto súvislosti súd poukazuje i na ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v

zmysle ktorého sa zmluvné dojednanie, ktoré by zaväzovalo odporkyňu k plateniu zmluvných úrokov
aj po vyhlásení predčasnej splatnosti dlhu odchyľovalo od zákona v neprospech spotrebiteľa, pretože
by zhoršilo jeho postavenie. Pokiaľ ide i iné nároky, ktoré si navrhovateľ uplatňoval, súd tieto nemal
preukázané, keď navrhovateľ v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal titulom čoho, z akej
sumy a za aké obdobie si tieto nároky uplatňoval. Preto súd návrh vo zvyšnej časti zamietol.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Vychádzajúczvýsledkukonaniamalsúdzato,žeprirozhodovaníotrováchkonaniajedôvodnénáhradu
trov konania pomerne rozdeliť. Navrhovateľ si náhradu trov konania v priebehu konania riadne a včas
uplatnil. Súd preskúmal navrhovateľom predložené vyčíslenie trov konania aplikujúc vyhl. č. 655/2004

Z.z.oodmenáchanáhradáchadvokátovzaposkytovanieprávnychslužiebvzneníneskoršíchpredpisov
a dospel k záveru, že navrhovateľ si náhradu trov konania vyčíslil v súlade s vyhláškou pre prípad jeho
plného úspechu v konaní. Nakoľko však úspech navrhovateľa v konaní bol 66,21 % a jeho neúspech
33,79 % súd mu titulom trov konania priznal náhradu v rozsahu 32,42 % účelne vynaložených trov
konania (66,21 - 33,79 = 32,42). Titulom náhrady trov konania súd potom priznal navrhovateľovi náhradu

zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 63,22 € (32,42 % zo sumy 195,- €) ako aj náhradu
trov právneho zastúpenia vo výške 100,53 € (odmenu za 2 úkony právnej služby po 121,17 € (prevzatie
a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd - návrh na začatie konania), 2 x režijný paušál po 8,04
€ (rok 2014) a náhrada DPH, celkove vo výške 310,10 €; z toho 32,42 %.

V súlade s § 149 ods. 1 O.s.p. súd zaviazal odporkyňu zaplatiť náhradu trov konania navrhovateľovi

k rukám jeho právneho zástupcu.

Lehotu na plnenie súd určil podľa § 160 ods. 1 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené ( § 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o

výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.