Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 30, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/110/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214214609
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ludvika Bodnárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7214214609.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek

senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Marianny Hraboveckej vo veci starostlivosti súdu o maloletú
U. R. nar. XX.XX.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v
Košiciach dieťaťa rodičov K.. R. R. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v V. W. V.Č. G. Č.. XX zastúpenú JUDr.
Milanom Slebodníkom advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Štúrovej ulici č. 20
a C. R. W.. X.XX.XXXX bývajúceho v V. W. J. W. Č.. X zastúpeného JUDr. Ingrid Čisárovou advokátkou
so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Floriánskej ulici č. 16 v konaní o zvýšenie výživného o
odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 45P 82/2014 z 16.1.2015 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zvýšil výživné otca pre maloletú U. z 39,80 Eur na 100 Eur
mesačne počnúc dňom 1.6.2014 do budúcna, ktoré ho zaviazal platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci
vopred matke dieťaťa. Tým zmenil rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 24C 59/2008 z 10.9.2008.
Dlžné výživné 360 Eur za obdobie od 1.6.2014 do 31.1.2015 povolil otcovi splácať v mesačných 20 Eur
splátkach spolu s bežným výživným počnúc dňom právoplatnosti rozsudku.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého dieťaťa podľa ust. § 205

ods. 2 písm. d/ a písm. f/ O.s.p. s odôvodnením, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci a konajúci súd dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam. Nesprávne zistenia súdu prvého stupňa ku ktorým dospel na základe
vykonaných dôkazov a nesprávne právne vec posúdil, v danom prípade vidí v tom, že napriek ním
preukázanej výške životnej úrovne, jeho možnostiam a schopnostiam prispievať na maloletú U. ho súd
zaviazal platiť výživné 100 Eur mesačne, čo je podľa jeho presvedčenia v rozpore s ust. § 75 Zákona
o rodine. Predovšetkým zdôraznil, že z dokladov predložených jeho zamestnávateľom T- L. L., s.r.o.

mal súd za preukázané, že jeho priemerný mesačný zárobok za obdobie posledného roka je 1.092
Eur. Uviedol, že v priemernom mesačnom zárobku sú zohľadnené aj iné príjmy tzv. success bonus,
ktoré nie sú nárokovateľnou zložkou mzdy, v uplynulom roku mu boli vyplatené, avšak nemusia mu byť
vyplatené aj v ďalšom roku. Bez týchto bonusových odmien za posledných desať mesiacov roku bol
jeho priemerný mesačný zárobok 828,15 Eur. Jeho výdavky, ktoré preukázal a ktoré sú nevyhnutné na
zabezpečenie jeho existencie, boli 854,04 Eur. K svojim majetkovým a finančným pomerov uviedol, že
bývavobciU.S.v70rokovstaromrodinnomdome,kdesaodsťahovalkeďzistil,žespoločnádomácnosť

s matkou dieťaťa je v procese definitívneho rozpadu. Dom si postupne svojpomocne opravuje, nakoľko
bol v zlom technickom stave a nebol obývateľný. Do práce cestuje na osobnom motorovom vozidle
značky Citroen Xsara Picasso z roku 2000 s najazdenými 200 000 km. Poukázal aj na okolnosti
rozdelenia si spoločného majetku s matkou maloletého dieťaťa, kde sa podľa jeho názoru zachovalveľmi veľkoryso, keď v záujme svojich detí umožnil navrhovateľke odkúpenie jeho polovice bytu za
sumu 20.000 Eur, pričom predajná cena predmetnej nehnuteľnosti bola v tom čase podľa dopytu a
ponuky realitných kancelárií cca 120.000 Eur. Predmetný byt neskôr matka maloletej aj za túto cenu

predala. Poukázal aj na ďalšie okolnosti rozdelenia spoločného majetku, a to ponechanie fakticky celého
zariadenia domácnosti matke a maloletým deťom. Vyslovil presvedčenie, že matka maloletého dieťaťa,
ktorá má podstatne vyšší priemerný mesačný zárobok ako on, fakticky nemá finančné záväzky voči
maloletej, to znamená mesačne hradiť jej výživu a odôvodnené potreby, pretože celá ťarcha úhrady
týchto mesačných výdavkov maloletej spočíva na otcovi. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol,

aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vrátil vec na ďalšie konanie.

Matka a kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca písomne nevyjadrili.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd na základe odvolania otca preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré
mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.
2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil
skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 132
O.s.p. vyhodnotil dôkazy, prihliadol na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci

konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu
stotožnil. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho
obranu už v priebehu konania pred súdom prvého stupňa a otec ani v odvolaní neuviedol žiadne
relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o výživnom. Odvolací súd rovnako ako
súd prvého stupňa dôsledne posúdil pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s

pomermi existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania a dospel k totožnému právnemu záveru, ako súd
prvého stupňa, že bola preukázaná kvalifikovaná zmena pomerov odôvodňujúca zvýšenie výživného
pre maloletú od podania návrhu a výživné 100 Eur mesačne je vzhľadom na zákonné ustanovenia
citované v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a z nich vyplývajúce zásady primerané zárobkovým
schopnostiam a možnostiam otca a zohľadňujú aj odôvodnené potreby maloletého dieťaťa a jeho ďalšiu

vyživovaciu povinnosť voči plnoletej dcére. Odvolací súd dodáva, že zmenou pomerov podľa § 78
ods. 1 Zákona o rodine sa rozumie výrazná zmena tých okolností na jednej alebo druhej strane, t.j.
oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom,
pričom musí ísť o zmenu trvalú, nie len prechodnú a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach,
z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. V konaní o zmenu výživného je preto

potrebné porovnať pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom s
pomermi existujúcimi v čase rozhodovania súdu o návrhu na zmenu výživného. Aj pri rozhodovaní o
výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. V
danom prípade ide o ust. §-u 62 ods. 1, 2, 4 a 5 a ust. §-u 75 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorých vyplýva,
že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, trvajúca do času, kým deti

nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri i skúmaní schopností, možností
a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie

je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako
aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie. K odvolacej námietke otca týkajúcej sa podstatne vyššieho zárobku matky

odvolací súd dodáva, že otec je v danom prípade povinný rodič, ktorému sa určuje, resp. zvyšuje výživné
a nie matka, ktorá si dobrovoľne plní vyživovaciu povinnosť osobnou starostlivosťou o maloletú a tiež
finančným doplnením zdroja výživy, nakoľko doposiaľ určené výživné v rozsahu 39,80 Eur mesačne
rozhodne nemohlo postačovať na uspokojovanie všetkých odôvodnených potrieb maloletej. Odvolacísúd tiež považuje za potrebné poukázať na tzv. valorizačnú klauzulu obsiahnutú v § 78 ods. 3 Zákona
o rodine, ktorá ukladá súdu, aby v prípade, ak rozhoduje o zmene pomerov, zohľadnil aj zmenu výšky
(vývoja) životných nákladov. Výška životných nákladov je zrejmá napr. z cien spotrebného koša, z

miery inflácie resp. iných ekonomických ukazovateľov. Táto povinnosť súdu je obligatórna. Z § 78 ods.
3 Zákona o rodine vyplýva, že vývoj životných nákladov je objektívna okolnosť, ktorá by aj sama o
sebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného. Odvolací súd považuje rozsah zvýšenia výživného súdu
prvého stupňa za akceptovateľný so zreteľom na dobu takmer siedmych rokov uplynulých od poslednej
súdnejúpravyvýživného,počasktorýchsabezďalšiehozvýšiliodôvodnenépotrebymaloletejprimerane

jej veku. Dodáva, že ďalšia výrazná zmena pomerov nepochybne nastala aj vo výške priemerného
mesačného zárobku otca, ktorý v čase poslednej úpravy bol 10.914 Sk (362,28 Eur) a v súčasnej dobe
jeho priemerný mesačný zárobok tak, ako konajúci súd správne konštatoval je 1.092 Eur. Odvolaciu
námietkuotcatýkajúcusanesprávnehovýpočtupriemernéhomesačnéhozárobkuzdôvodu,žekonajúci
súd započítal aj tzv. bonusy odvolací súd dodáva, že aj táto odvolacia námietka je irelevantná, keďže
do príjmu povinného rodiča sa započítajú všetky príjmy ktoré za uvedené obdobie dosiahol. Odvolací

súd zdôrazňuje, že reálne možnosti a schopnosti otca sú vyjadrené v napadnutom rozsudku zvýšením
výživného pre maloletú na 100 Eur mesačne, pretože výrazné zvýšenie odôvodnených potrieb dieťaťa
za uplynulých šesť rokov, by zjavne odôvodňovalo zvýšenie výživného vo väčšom rozsahu, ale dôsledne
vychádzajúc z ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého sú schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného rodiča limitujúce, nebolo možné zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca vo väčšom

rozsahu.

Rozsudok súdu prvého stupňa spĺňa základné obsahové náležitosti, najmä zrozumiteľnosť, určitosť a
jasnosť a je logickým a právnym vyústením priebehu a výsledkov prvostupňového konania, v dôsledku
čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a ani odvolací súd nemal pochybnosti o

správnosti určeného rozsahu výživného, preto rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny
potvrdil a na zdôraznenie jeho správnosti podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ho doplnil o ďalšie dôvody.

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.