Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 29, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/421/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612213134
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5612213134.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej,
sudcov JUDr. Jany Urbanovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI
Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska č. 5, IČO: 35 724 803, zastúpený spoločnosťou
TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska č. 5, IČO: 36 613 843, proti odporkyni: O.
J., nar. XX.X.XXXX, bytom T. č. XXX, o zaplatenie 509,30 Eur s príslušenstvom, v konaní o odvolaní
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 10C/22/2013-132 zo dňa 1.
decembra 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 10C/22/2013-132 zo dňa 01.12.2014 potvrdzuje.

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol podľa § 100 ods. 1, § 101 Občianskeho zákonníka a §
5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa návrh navrhovateľa na zaplatenie žalovanej sumy.
Zároveň týmto rozsudkom nepriznal odporkyni podľa § 142 ods. 1 O.s.p. náhradu trov konania.

V dôvodoch svojho rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že medzi právnym predchodcom
navrhovateľa a odporkyňou vznikol občianskoprávny vzťah, pre ktorý platí 3-ročná premlčacia doba.
K splatnosti dlhu došlo vyhlásením jeho mimoriadnej splatnosti dňa 3.11.2006 a žaloba bola podaná
na súde dňa 26.11.2012, teda po uplynutí 3-ročnej premlčacej doby, na ktorú skutočnosť musel súd
prihliadať v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Pokiaľ navrhovateľ poukazoval
na dohodu o uznaní dlhu zo dňa 29.7.2009, ktorá mala byť uzavretá ešte v čase plynutia premlčacej
doby, okresný súd mal za to, že táto je neplatná pre rozpor s dobrými mravmi, preto nemala za
následok pretrhnutie plynutia premlčacej doby a začiatok plynutia novej premlčacej doby podľa § 110
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uznanie dlhu ako jednostranný právny úkon zakladá vyvrátiteľnú právnu
domnienku, že dlh v čase uznania trval. Na nastúpenie právnych účinkov uznania dlhu je potrebné, aby
dlžník písomne uznal, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu a výšky. V spotrebiteľských právnych
vzťahoch sa vychádza zo zásady ochrany spotrebiteľa ako „slabšej“ zmluvnej strany. Navrhovateľ ako
iniciátor uzavretia dohody o uznaní dlhu a jeho splácaní v splátkach do dohody o splácaní dlhu v
splátkach zakomponoval uznanie dlhu, a to s cieľom predĺžiť premlčaciu dobu na úkor odporkyne. Takýto
postup treba považovať za nekalú obchodnú praktiku. Napokon súd prvého stupňa upriamil pozornosť
na fakt, že predmetná dohoda o uznaní dlhu neobsahovala správne označenie veriteľa ani čísla zmluvy.

Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý sa domáhal jeho
zmeny a vyhovenia návrhu, resp. zrušenia rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Odvolateľ

nesúhlasil s aplikáciou ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, ktoré
nadobudlo účinnosť až po začatí daného konania. Jeho použitím došlo k porušeniu ústavného princípu
právnej istoty a zákazu pravej retroaktivity. Na podporu svojho názoru poukázal na rozhodnutia
Ústavného súdu SR; k aplikácii § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa upriamil pozornosť
na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 30.9.2014, sp. zn. 9Co/64/2013.

Odporkyňa sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2
O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. tento rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny
potvrdil.

Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Okresný súd v dostatočnom
rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje
rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. Odôvodnenie rozhodnutia okresného
súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov
sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

V súvislosti s odvolacou námietkou o nemožnosti aplikácie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa v znení zákona č. 102/2014 Z. z. odvolací súd uvádza, že ochrana spotrebiteľa
vyžaduje ingerenciu inštitútov práva materiálneho i procesného, súkromného i verejného. Práve oblasť
spotrebiteľských vzťahov je charakteristická prelínaním sa právnych úprav z oblasti hmotnoprávnej
a procesnej, tvorí akési pomyselné „spojivo“ medzi právom verejným a súkromným. Právna úprava
je zahrnutá ako v inštitútoch zaradených do Občianskeho zákonníka, tak do Občianskeho súdneho
poriadku, rovnako ako do osobitných zákonov upravujúcich parciálne otázky ochrany spotrebiteľa, ako
aj do Exekučného poriadku.

O povahe právnej normy nerozhoduje formálne kritérium zaradenia právnej normy do právneho
predpisu, ale charakter právnych vzťahov, ktoré táto právna norma reguluje. Ak právna norma
reguluje vzájomné subjektívne práva a povinnosti svojich adresátov priamo, nesprostredkovane súdnym
zásahom, pôjde o normu hmotnoprávnu. Procesné právo naopak stelesňuje všetky tie normy, ktoré
regulujú ľudské správanie v konaní zameranom na poskytovanie súdnej ochrany pred súdnymi orgánmi.

Ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa normuje predovšetkým procesnú
činnosť orgánu rozhodujúceho o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy a má preto charakter procesnoprávny.
Týmto orgánom je najmä súd, čo vyplýva jasne a nepochybne z odvolávky normatívneho textu na
premlčanie vo význame prekážky žalovateľnosti uplatneného subjektívneho práva. To, že zákonodarca
použil v citovanej norme pojem premlčanie, ktoré je upravené v hmotnoprávnych predpisoch, na tom
nič nemení. Použil ho totiž v kontexte s prihliadaním na skutočnosti, ktoré bránia priznať plnenie zo
spotrebiteľskej zmluvy. Plnenie sa nepriznáva inak ako autoritatívnym deklaratórnym rozsudočným
výrokom súdu - nemožno „priznať“ plnenie v hmotnoprávnom vzťahu, už len z toho dôvodu, že v
súkromnoprávnych vzťahoch majú subjekty rovné postavenie (jeden druhému nič „nepriznáva“ z pozície
autority, ako je to pri verejnoprávnych vzťahoch). Priznáva sa jednoznačne ochrana ohrozenému alebo
porušenému subjektívnemu právu, čo je nepochybne a zrejme úloha civilného práva procesného.

Ustanovenie § 5b Zákon o ochrane spotrebiteľa upravuje postup súdu, a preto sa má použiť režim
okamžitej aplikability procesných noriem, t.j. na všetky prípady v čase rozhodovania. Z tohto dôvodu
nebolo zavedené ani osobitné prechodné ustanovenie, ktoré by účinky posúvalo na veci rozhodované
po účinnosti predmetnej právnej úpravy, keďže vo všeobecnosti platí, že procesná norma sa má použiť
od momentu jej účinnosti, a to aj na už začaté konania.

Na základe uvedených úvah bol odvolací súd presvedčený, že nové ustanovenie § 5b zákona č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa okresný súd správne aplikoval, neporušil tak žiadne z procesných
práv navrhovateľa, z ktorého dôvodu bolo nutné napadnuté rozhodnutie potvrdiť. Pre úplnosť sa tiež
žiada dodať, že v prípade podania žaloby vo vzťahu k premlčanej pohľadávke mohol navrhovateľ počítať
so situáciou, že druhá procesná strana eventuálne vznesenie námietku premlčania; pokiaľ na dané
premlčanie prihliadol podľa zákona súd, jednalo sa o rovnocenný úkon, akoby námietku premlčania
vzniesol samotný účastník. V zmysle uvedeného sa potom námietky navrhovateľa o porušení princípu
právnej istoty či zákazu pravej retroaktivity javia ako neopodstatnené.

O trovách odvolacieho rozhodol krajský súd podľa § 142 ods. 1 (v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.),
podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné
uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V odvolacom konaní
nebol navrhovateľ úspešný, odporkyňa si však náhradu trov druhostupňového konania neuplatnila.

Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 za, 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.