Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 29, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/135/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113209490
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3113209490.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr.
Márie Vrtochovej a JUDr. Gabriely Janákovej v právnej veci navrhovateľa JUDr. J. X., bytom A., K.
XXX/X, advokáta so sídlom v Prievidzi, Bojnická cesta č. 7, IČO: 22 610 634, právne zastúpený JUDr.
Stanislavou Čagalovou, advokátkou so sídlom v Prievidzi, Bojnická cesta č. 5 proti odporcovi Q. A.,
bytom W., Q. X/X, o zaplatenie sumy 6.794,22 eur, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného

súdu Prievidza zo dňa 18. decembra 2014, č.k. 10C/119/2013-94, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietavej časti p o t v r d z u j e.

Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.610,46
eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh zamietol a navrhovateľovi náhradu

trov konania nepriznal.

Súd prvého stupňa uviedol, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal voči odporcovi zaplatenia
sumy 6.794,22 eur, ktorá predstavovala jeho podielovú odmenu ako advokáta za zastupovanie odporcu
vo veci vedenej na Okresnom súde Prievidza pod sp.zn. 12C/240/2002 na výške, ktorej sa s ním dohodol
pri prevzatí zastúpenia dňa 09.10.2002. Súd prvého stupňa uviedol, že v čase uzavretia dohody o
plnomocenstve medzi účastníkmi výkon advokácie upravoval zák.č. 132/1990 Zb. o advokácii účinný
do 31.12.2003 a vyhl.č. 163/2002 Z.z. účinná do 31.12.2004. Následne súd prvého stupňa po právnej

stránke svoje rozhodnutie odôvdonil ust. § 15 ods. 1 a § 19 ods. 1 zák.č. 132/1990 Zb. a tiež ust. § 2 ods.
1, 2, § 5 ods. 1, § 10, § 11 ods. 1, 2, 3 vyhl.č. 163/2002 Z.z. a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa
je čiastočne dôvodný.

Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že na základe zmluvy o poskytnutí právnych služieb zo dňa
09.10.2002 navrhovateľ ako advokát zastupoval odporcu vo veci náhrady za stratu na zárobku po PN z
pracovného úrazu zo dňa 07.10.1999, bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia proti HBP, a.s.

Baňa Cígeľ o.z.. Účastníci sa dohodli na tom, že za právne zastupovanie navrhovateľom odporca mu vo
veci náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zaplatí 25% z priznanej náhrady s tým, že náhrada
trov právneho zastúpenia priznaná súdom zostane navrhovateľovi. Za zastupovanie vo veci náhrady za
stratu na zárobku po PN z pracovného úrazu zo dňa 07.10.1999 sa účastníci dohodli na odmene 20% z
priznanej náhrady s tým, že náhrada trov právneho zastúpenia priznaná súdom zostane navrhovateľovi.

Vec sa viedla na Okresnom súde Prievidza pod sp.zn. 12C/240/2002 s tým, že v konečnom dôsledku

bola odporcovi za sťaženie spoločenského uplatnenia priznaná suma 796,65 eur a náhrada za stratuna zárobku po skončení PN vo výške 12.759,01 eur. Uznesením zo dňa 03.06.2010 v spojení s
uznesením Krajského súdu Trenčín zo dňa 22.12.2010 právoplatným dňa 08.02.2011 bola odporcovi
priznaná náhrada trov konania v sume 4.360,45 eur, ktorá bola vyplatená navrhovateľovi ako právnemu

zástupcovi odporcu. Dňa 17.05.2010 bola odporcovi Sociálnou poisťovňou vyplatená náhrada za
sťaženie spoločenského uplatnenia vrátane úrokov z omeškania v sume 14.554,- eur.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že navrhovateľ v súlade s § 19 ods. 1 zák.č. 132/90 Zb. a § 1 ods. 1 vyhl.č.
163/2002 Z.z. poskytol odporcovi právnu pomoc. Výška odmeny bola medzi účastníkmi dohodnutá
podľa § 2 ods. 1, § 5 ods. 1 písm. c/, ods. 2 vyhl.č. 163/2002 Z.z., ktoré účastníci nazvali objednávka.

Odmena medzi navrhovateľom a odporcom bola dohodnutá vo forme podielovej odmeny. Vzhľadom
k tomu, že súdne konanie bolo skončené len čiastočným úspechom odporcu vo veci, navrhovateľovi
vzniklo podľa § 11 ods. 2 vyhl.č. 163/2002 Z.z. právo na pomernú časť dohodnutej podielovej odmeny.
Vo veci vedenej pod sp.zn. 12C/240/2002 odporca uplatnil nárok na náhradu za sťaženie spoločenského
uplatnenia vo výške 4.979,09 eur, pričom rozsudkom mu bola v konečnom dôsledku priznaná suma
796,65 eur. Odporca mal takto vo veci úspech v rozsahu 16%. Pomerná časť podielovej odmeny, na

ktorúnavrhovateľovivznikolnárokpredstavuje4%,pretožepri100%úspechuvovecibymalnavrhovateľ
nárok na podielovú odmenu vo výške 25%. Pri úspechu v rozsahu 16% predstavuje pomerná výška
jeho podielovej odmeny 4% (16 : 100 x 25), t.j. sumu 31,87 eur z priznanej náhrady za SSU v sume
796,65 eur.

Ďalej si odporca uplatnil nárok na náhradu za stratu na zárobku po PN, kedy v konečnom dôsledku si

uplatnil nárok 15.145,36 eur, pričom mu bola priznaná suma 12.759,01 eur. Odporca takto mal úspech vo
vecivrozsahu84%.Pomernáčasťpodielovejodmeny,naktorúnavrhovateľovivznikolnárokpredstavuje
16,80%, pretože pri 100% úspechu vo veci by mal navrhovateľ nárok na podielovú odmenu vo výške
20%. Pri úspechu vo veci v rozsahu 84% predstavuje pomerná výška jeho podielovej odmeny 16,80%
(84 : 100 x 20), t.j. sumu 2.143,51 eur z priznanej náhrady.

Celkovo tak patrí navrhovateľovi pomerná časť podielovej odmeny v sume 2.175,38 eur. Vzhľadom k
tomu, že od 01.07.2006 je navrhovateľ platcom DPH patrí mu z odmeny 20% DPH, ktorá predstavuje
435,08 eur. Celkovo je odporca teda povinný zaplatiť navrhovateľovi pomernú časť z podielovej odmeny
2.610,46 eur. Pokiaľ navrhovateľ uplatnil voči odporcovi podielovú odmenu vo vyššej výške ako mu bola
priznaná, v prevyšujúcej časti bol jeho návrhu ako neopodstatnený zamietnutý.

Súd tiež navrhovateľovi nepriznal podielovú odmenu vo výške 20% z uplatňovaného príslušenstva v
sume 14.554,43 eur, ktorá predstavuje úrok z omeškania zaplatený odporcovi z priznanej náhrady za
stratu na zárobku a v tejto časti návrh zamietol z dôvodu, že z obsahu Zmluvy o poskytnutí právnych
služieb uzavretej medzi účastníkmi dňa 09.10.2002 vyplýva, že podielová odmena bola medzi nimi
dojednaná len z priznanej náhrady za stratu na zárobku po PN, t.j. z hodnoty veci, nie jeho príslušenstva.

Navrhovateľ v priebehu konania žiadnym spôsobom nepreukázal, že podielová odmena bola medzi
účastníkmi dohodnutá aj z hodnoty príslušenstva istiny. K uvedenému súd dodáva, že podľa § 5 ods. 1
písm. c/ vyhl.č. 163/2002 Z.z. účinnej do 31.12.2004 zmluvná odmena sa určuje podielom na hodnote
veci. Hodnota veci bola uplatnená náhrada za stratu na zárobku po PN odporcu, z ktorej patrí dojednaná
zmluvná odmena navrhovateľovi, nie jej príslušenstvo, ktoré je akcesorickým právom k istine. O trovách

konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 2 O.s.p., kedy navrhovateľ bol v konaní čiastočne úspešný a
jeho neúspech vo veci prevyšoval úspech, a preto mu náhrada trov konania priznaná nebola.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ a to v časti, v ktorej bol jeho návrh zamietnutý a
žiadal v konečnom dôsledku, aby krajský súd ako súd odvolací napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
v zamietavej časti zmenil a zaviazal odporcu aj ku zvyšku plnenia, ku ktorého sa domáhal v podanom

návrhu. Uplatnil pritom odvolací dôvod v súlade s ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p., kedy konanie má
inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Opätovne opísal skutkový stav veci, kde na základe
plnej moci zo dňa 09.10.2002 zastupoval odporcu na Okresnom súde Prievidza, kedy v konečnom
dôsledku bol odporca v konaní čiastočne úspešný. Odporcovi bolo na základe jeho zastupovania

a pričinenia celkovo na náhradách pre pracovný úraz vyplatených 65.722,86 eur. Keďže odporcadohodnutú podielovú odmenu nezaplatil, aj keď finančné prostriedky k tomu mal, bol nútený obrátiť sa
s návrhom na jej zaplatenie na súd. Okresný súd mu nepriznal podielovú odmenu vo výške 20% z
uplatňovaného príslušenstva náhrady za stratu na zárobku z dôvodu, že uvedené nevyplývalo z obsahu

zmluvy o poskytnutí služby. V prvom rade poukázal na to, že súd sa vôbec nevysporiadal s právnym
posúdením príslušenstva ako takého a ani s jeho vysloveným právnym názorom. Príslušenstvo zdieľa
osudhlavnejveci,resp.pohľadávky.Otomtosvedčíaj§524Občianskehozákonníka,ktorýjednoznačne
poukazuje na spätosť istiny s príslušenstvom. Vzhľadom k takémuto charakteru príslušenstva nie je
potrebné sa o ňom osobitne dohodnúť. Citoval ďalej ust. § 11 ods. 1, 2, 3 vyhl.č. 163/2002 Z.z.. Pokiaľ by

aj odvolací súd ustálil, že podielová odmena mu neprináleží z príslušenstva rovnako napáda spôsobom
výčtu podielovej odmeny v napadnutom rozhodnutí. Namietal skutočnosť, že odporca mal v konaní o
náhradu SSU úspech vo výške 16% a rovnako v konaní o náhradu za stratu na zárobku mal 84% úspech.
Nezdielal názor, že pomernou časťou dohodnutej podielovej odmeny pri čiastočnom úspechu sú 4%
pri náhrade za stratu SSU a 16.80% pri náhrade za stratu na zárobku. Súd si zrejme neuvedomil, že
pomerná časť podielovej odmeny je vyjadrená už v samotnom percente úspešnosti sporu. Pokiaľ by

súd pristúpil k určeniu pomernej časti podielovej odmeny učinením 4% pre náhradu za SSU a 16,80%
pri náhrade za stratu na zárobku, nemal vychádzať z priznaných náhrad súdom, ale zo žalovaných a
uplatnených náhrad v návrhu na začatie konania. Tým, že tak neučil, spôsobil krátenie jeho podielovej
odmeny.Okremtohosúdomzvolenýpostupvýpočtujevrozporesust.§10citovanejvyhlášky.Podielová
odmena predstavuje podiel na hodnote veci, ktorá predmetom konania žalovaného návrhu. Keď má teda

navrhovateľ plný úspech, právny zástupca má nárok na podielovú odmenu v celej žalovanej priznanej
sume. Ak je úspech len čiastočný, len zo žalovanej sumy sa nepriznalo všetko, právny zástupca má
nárok na pomernú časť podielovej odmeny. Vzhľadom k § 10 cit. vyhlášky je zrejmé, že pomernou
časťou podielovej odmeny tak v žiadom prípade nemôže byť celý žalovaný nárok, ale len jeho priznaná
časť. Mal preto za to, že súd prvého stupňa mal vypočítať dohodnutý podiel na odmene pri SSU vo

výške 199,16 eur. Žiadal preto v konenčom dôsledku, aby odvolací súd jeho odvolaniu v plnom rozsahu
vyhovel. V závere poukázal na tú skutočnosť, že odporcu zastupoval počas desiatich rokov s tým, že
odporca mu počas tohto konania nič nezaplatil. Práve pre zložitosť a neistý výsledok jeho káuz bola
dohodnutá podielová odmena. Domnieva sa preto, že má nárok na podielovú odmenu ako bola pôvodne
vyčíslená, nakoľko jeho pričinením boli odporcovi mnohé nároky priznané. Uplatnil si tiež náhradu trov

odvolacieho konania.

Odporca sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prévho stupňa je
potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pričom odvolací súd sa v celom rozsahu

stotožňuje s vecne správnym a vyčerpávajúcim odôvodnením súdu prvého stupňa, na ktoré v celom
rozsahu poukazuje.

Vprejednávanej veci sa navrhovateľ voči odporcovi domáhal zaplatenia odmeny za právnu pomoc,
ktorú mu poskytol v inom občianskom súdnom konaní. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že navrhovateľ
zastupoval odporcu v konaní vedenom na Okresnom súde Prievidza pod sp.zn. 12C/240/2002, ku ktorej

bola následne spojená aj druhá vec vedená pod sp.zn. 12C/53/2003.

Z listiny formulovanej ako objednávka zo dňa 09.10.2002 vyplýva, že odporca si u navrhovateľa objednal
zastupovanie vo veci náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia HBP, a.s. Prievidza v bode 2. si
dohodolodmenuvovýške25%zpriznanejnáhrady,vbode3.uviedliúčastníci,ženáhradytrovprávneho
zastúpenia (odmeny) priznané súdom ostávajú advokátovi, v bode 4. režijný paušál podľa vyhlášky úkon

TČ 100, v bode 5. iné náklady podľa potreby a v bode 6. prípadné cestovné náhrady je použitie auta
podľa vyhlášky. Objednávka je podpísaná ako navrhovateľom, tak i odporcom.

Z listiny rovnako titulovanej ako objednávka zo dňa 09.10.2002 vyplýva, že navrhovateľ s odporcom
uzavreli objednávaku, na základe ktorej v bode 1. si dohodli zastupovanie vo veci náhrady škody proti
HBP,a.s.,stratunazárobkuztituluúrazuzodňa07.10.1999,vbode2.odmenu20%zpriznanejnáhrady,

v bode 3. náhrady trov právneho zastúpenia (odmeny) priznané súdom ostávajú advokátovi, v bode 4.režijný paušál podľa vyhlášky úkon TČ 100, v bode 5. iné náklady podľa potreby, v bode 6. prípadné
cestovné náhrady, použitie auta podľa vyhlášky. Z ďalšieho dojednania vyplýva, že v prípade odpočtu
fiktívneho zárobku klienta od výšky náhrady, klient dáva neodvolateľný súhlas k podaniu ústavných a

iných sťažností, uhradí advokátovi náklady a pracovnú réžiju s tým súvisiacu.

Rovnako je medzi účastníkmi nesporné a nepochybné, že obe tieto konania boli na Okresnom súde
Prievidza spojené do jedného konania, pričom zo sťaženia spoločenského uplatnenia bola odporcovi
priznaná suma 796,65 eur, čo predstavoval v konečnom dôsledku pri uplatnení pôvodnej náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia zo strany odporcu vo výške 4.979,09 eur 16% úspech vo veci.

Vo veci, kde sa odporca domáhal zaplatenia náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej

neschopnosti mu bola v konečnom dôsledku priznaná suma 12.759,01 eur s príslušenstvom pri
uplatňovanej pôvodnej náhrade vo výške 15.145,36 eur predstavuje takto pomerná časť úspechu
odporcu v tomto konaní 84%.

Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bola potom zamietavá časť rozhodnutia súdu prvého stupňa,
ktorý pre výpočet podielovej odmeny vychádzal z toho právneho záveru, že vzhľadom na čiastočný

úspech odporcu vo vyššie uvedených konaniach, nepatrí navrhovateľovi celá dohodnutá podielová
odmena, ale len jej pomerná časť tak, ako to predpokladá ust. § 10 vyhl.č. 163/2002 Z.z. platnej a účínnej
v čase uzavretia daných zmlúv, pričom pri dohodnutej podielovej odmene vo výške 25% a pri úspechu
vo veci samej v rozsahu 16% predstavuje pomerná výška podielovej odmeny 4% (16 : 100 x 25) a pri
druhej prejednávanej veci pri 84% úspechu a dohodnutej 20% podielovej odmeny patrí navrhovateľovi

podielová odmena vo výške 16,80% z priznanej náhrady pri výpočte 84 : 100 x 20, t.j. suma 2.143,51 eur.

Vyhl.č. 163/2002 Z.z. rozlišuje zmluvnú a mimozmluvnú odmenu advokáta. Pri uzatváraní zmluvy o
poskytnutíprávnejpomocisamôžeadvokátdohodnúťsklientomnadruhuzmluvnejodmeny.Aknedôjde
k dohode podľa § 2 ods. 1 cit. vyhlášky, predpokladá sa, že advokát sa dohodol s klientom na odmene
určenejpodľaustanovenítejtovyhláškyotarifnejodmene(§2ods.2cit.vyhlášky).Priuzatváranízmluvy

o poskytnutí právnych služieb môže advokát dohodnúť s klientom spôsob, výšku zmluvnej odmeny.
Výška zmluvnej odmeny musí byť v súlade s dobrými mravmi tak, ako to predpokladá § 2 ods. 1 veta
druhá vyhl.č. 163/2002 Z.z.. Ak nedôjde k dohode podľa ods. 1 na určenie odmeny advokáta sa použije
ustanovenia tejto vyhlášky o základnej sadzbe tarifnej odmeny. Podielová odmena môže byť dohodnutá
vo forme podielu na hodnote veci, ktorá je predmetom konania pred súdom alebo iným orgán, ak je

výsledok tohto konania podľa okolností prípadu veľmi neistý a advokát o tom klienta poučil (§ 10 cit.
vyhlášky). Advokát má právo na dohodnutú podielovú odmenu len za predpokladu, že klient, s ktorým sa
dohodol na poskytnutí právnej pomoci za túto odmenu mal plný úspech vo veci (§ 11 ods. 1 cit. vyhlášky)
s tým, že ak sa konanie uvedené v § 10 skočí len čiastočným úspechom klienta, advokát má právo len
na pomernú časť dohodnutej podielovej odmeny (§ 11 ods. 2 cit. vyhlášky).

Odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že advokát poskytuje právnu pomoc spravidla za odmenu a
máprávopožadovaťzaňuprimeranýpreddavok.Právnyvzťahzastúpeniaklientaadvokátomsazakladá
zmluvou o poskytnutí právnej pomoci. Pokiaľ v prípade niektorých iných zmlúv je absencia dohody o
konkrétnejodplatezaposkytnutépleniespravidlasankcionovanéneplatnosťouzmluvy,vprípadezmluvy
o právnej pomoci je tento následok vylúčený právnou úpravou, ktorá stanovuje nevyvrátiteľnú domnieku

dohody o tarifnej odmene advokáta. To, že absencia dohody o konkrétnej odmene advokáta nie je v
prípade zmluvy o právnej pomoci dôvodom zakladajúcim neplatnosť tejto zmluvy však neznamená, že
pri uzatváraní zmluvy o poskytnutí právnej pomoci nemá odmena advokáta za poskytnutú právnu pomoc
právny význam. Dohoda o odmene advokáta má aj tu význam, pretože je buď výsledkom rokovania
advokátom s klientom, alebo dôsledkom uplatnenia zákonnej domnieky.

Súd prvého stupňa v prejednávanej veci z obsahu listinného dôkazu a to v konkrétnom prípade
objednávok zo dňa 09.10.2002 dovodil, že medzi účastníkmi došlo k dohode o podielovej odmene
tak, ako to predpokladá ust. § 10 a § 11 v spojení s § 5 vyhl.č. 163/2002 Z.z.. Pokiaľ vychádzame zpodstaty podielovej odmeny, táto spočíva v odvodení odmeny podielom z predmetu právnej pomoci
alebo podielom z výsledku konania.

Tak ako to predpokladá ust. § 35 ods. 2 OZ právne úkony vyjadrené slovami je potrebné vykladať nielen

podľa ich jazykového vyjadrenia, ale predovšetkým tiež z pohľadu vôle toho, kto právny úkon urobil, ak
nie je táto vôľa v rozpore s jazykovým prejavom.

O obsahu právneho úkonu môže z rady dôvovod vzniknúť v konkrétnom prípade pochybnosť. V
takomto prípade je potrebné vzniknutú pochybnoť odstrániť výkladom interpretáciou, t.z. gramatickým,
logickým, systematickým, prípadne historickým výkladom. O výklad gramatický jazykový ide tam, kde
sa právna norma vysvetľuje podľa zásad gramatiky s cieľom vystihnúť slovné znenie právnej normy a

význam použitých pojmov. Gramatický výklad je dôležitý, avšak nemôžeme si s ním v praxi vystačiť.
Logický výklad sleduje vysvetliť skúmanú právnu normu podľa zásad formálnej logiky s cieľom objasniť
jej zmysel, účel a vzájomnú väzbu použitím pojmov. Pre účely tohto výkladu sa používajú rôzne
logické prostriedky ako predovšetkým prostriedok a contrário zákaz dôkazu z opaku, prostriedok per
eliminationen dôkaz vylúčenia, prostriedok aminori ad majus od užšieho k širšiemu. Systematický výklad

sleduje výklad hlavne zmysel a účel právnej normy podľa jeho zaradenia v systéme ostatných právnych
noriem. Historický výklad potom sleduje osvetliť skúmanú právnu normu podľa doby jej vzniku. Všetky
tieto druhy výkladov je potrebné v konkrétnych prípadoch používať vždy vo vzájomnej súvislosti.

Vzhľadom na stručnosť dojednania medzi účastníkmi konania ohľadom podielovej odmeny, ktorá je v
oboch sporoch, v rámci ktorej navrhovateľ zastupoval odporcu v inom konaní (odmena 20% z priznanej

náhrady a odmena 25% z priznanej náhrady) nezostávalo súdu prévho stupňa nič iné ako zvoliť výklad
danej dohodnutej podielovej odmeny medzi účastníkmi v prejednávanej veci.

S prihliadnutím na dohodu medzi účastníkmi ako aj znenie ust. § 10 a § 11 vyhl.č. 163/2002 Z.z.
odvolací súd preskúmaním dôvodov súdu prvého stupňa dospel k záveru, že je potrebné sa s nimi
stotožiť. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ v prejednávanej veci zastupoval odporcu v konaniach, kde

nemal plný úspech vo veci, zásadne platí predpoklad ustanovený v § 11 ods. 2 vyhl.č. 163/2002 Z.z.
platnej a účinnej v čase uzavretia daného zmluvného vzťahu, že advokát má právo len na pomernú
časť dohodnutej podielovej odmeny. Následne potom súd prvého stupňa zvolil ten výpočet, že keďže
navrhovateľ zastupujúci odporcu mal v prvej prejednávanej veci úspech v pomere 16%, nepatrí mu plná
podielová odmena vo výške 25% tak, ako bola dohodnutá, ale len jej pomerná časť, ktorú vypočítal na

4% z priznanej čiastky, t.j. sumu 31,87 eur a vo zvyšku jeho nárok zamietol. S týmto konštatovaním
sa odvolací súd použitím výkladových pravidiel ako bolo vyššie uvedené v celom rozsahu stotožňuje.
Obdobný spôsob výpočtu použil súd prvého stupňa aj v druhej prejednávanej veci, kde navrhovateľ
zastupoval odporcu, v konečnom dôsledku mal 84% úspech, čo pri dohodnutej podielovej odmene 20%
z priznanej náhrady predstavuje v konečnom dôsledku 16,80% nárok na podielovú odmenu, t.j. sumu

2.143,51 eur z priznanej náhrady za stratu na zárobku v celkovej sume 12.759,01 eur.

Pokiaľ navrhovateľ namieta tento spôsob výpočtu, odvolací súd zdôrazňuje, že pri dohodovaní
podielovej odmeny predstavuje advokát dominantnejšiu stranu pri uzatváraní daného právneho vzťahu.
Je pravdou, že dohodnutie zmluvnej odmeny závisí na vôli oboch subjektov, avšak klient má možnosť
ponuku akceptovať alebo odmietnuť, avšak sa má za to, že pri uzatvorení takýchto zmlúv v záujme

odstránenia prípadných budúcich rozporov bolo práve na navrhovateľovi aby si danú podielovú odmenu
exaktnejšie tak, aby potom následne táto nepripúšťala iné výkladové pravidlá. Pokiaľ tak navrhovateľ
neurobil,nezostávalosúduprévhostupňaničinélenzvoliťvýkladdanéhozmluvnéhodojednania,pričom
odvolací súd nezistil žiaden rozpor pri výklade danej dohody v kombinácii s vyhláškou upravujúcou
podielovú odmenu navrhovateľa a preto v celom rozsahu na toto odôvodnenie v náväznosti na § 219

ods. 2 O.s.p. poukazuje.

Odvolací súd sa rovnako stotožňuje s odôvodnením súdu prvého stupňa, ktorý nepriznal 20% podielovú
odmenu z uplatňovaného príslušenstva zo strany navrhovateľa. Rovnako v tomto smere odvolací súd sa
odvoláva a poukazuje na odôvodnenie súdu prvého stupňa, kedy na zdôraznenie správnosti rozhodnutiadodáva, že definíciu príslušenstva pohľadávky stanovuje ust. § 121 ods. 3 OZ, kedy za príslušenstvo
pohľadávky sú považované úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej
uplatnením. Pokiaľ by sme sa teda stotožnili v prejednávanej veci s výkladom zo strany navrhovateľa, že

mu patrí nárok aj na 20% podielovú odmenu z priznaného príslušenstva, toto príslušenstvo predstavuje
nielen úroky, z ktorých sa v tomto konaní domáhal priznať podielovú odmenu navrhovateľ, ale v
konečnom dôsledku aj samotné trovy konania, ktoré boli odporcovi v konaní pred súdom priznané.
Za týchto okolností bol plne správny a korektný výklad súdu prvého stupňa, ktorý priznanú náhradu
stotožnil s istinou daného nároku a v časti požadovanej percentuálnej odmeny z príslušenstva nárok

ako nedôvodný zamietol.

Rovnako odvolací súd poukazuje na nedostatočné zmluvné dojednanie medzi účastníkmi konani, ktoré
neprispelo k odstráneniu prípadného možného rozporu vo výklade daného ustanovenia, dohodnutého
zmluvného dojednania s ustanoveniami zákona a preto v konečnom dôsledku, výklad ktorý zvolil súd
prvého stupňa je vecne správny a korektný.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.

v odvolacom konaní úspešnému odporcovi ich náhrada priznaná nebola, nakoľko tento si žiadne trovy
odvolacieho konania neuplatnil a z obsahu spisu mu ani trovy odvolacieho konania nevyplývajú.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .