Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, July 28, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/184/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912213505
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6912213505.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Danice Kočičkovej a sudcov JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a JUDr. Amy Odalošovej, v právnej
veci navrhovateľa: Pohotovosť, s. r. o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast.
splnomocnenou advokátskou kanceláriou: Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, proti
odporcovi: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné
námestie 13, 813 11 Bratislava, v konaní o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa
proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 16C/209/2012- 48 zo dňa 11. 11. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľa zamietol; o trovách konania
rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte len OSP)
tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

V odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že navrhovateľ si uplatnil voči
odporcovi právo na zaplatenie náhrady škody a nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z.
z., čo odôvodnil tým, že postupom podľa ust. § 38 a nasl. Exekučného poriadku navrhol súdnemu

exekútorovi vykonať exekúciu proti dlžníkovi F. O. pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením
záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č.6561195 zo dňa 10. 09. 2008. Vec bola vedená pod č.
Ex 07114/2009. Po podaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie mal exekučný súd
podľa navrhovateľa rozhodnúť o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od jej
doručenia, pričom exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu v Bratislave.
Navrhovateľ v žalobe uviedol, že okresný súd rozhodol o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia až
po uplynutí zákonom stanovenej 15 - dňovej lehoty. Uvedeným postupom exekučného súdu vznikla

navrhovateľovi podľa jeho tvrdenia v žalobe majetková škoda vo výške 125 € a nemajetková ujma vo
výške 737,60 €.

Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že vykonal dokazovanie
oboznámením sa s exekučným spisom 2Er/1011/2009 a zistil, že dňa 04. 11. 2009 bola na súd
podaná žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
proti povinnému F. O. pre vymoženie sumy 454,60 € s prísl. a to na základe rozsudku Stáleho

rozhodcovského súdu so sídlom v Bratislave sp. zn. SR 07114/09 zo dňa 15. 07. 2009. Uznesením zo
dňa 03. 09. 2010 okresný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol, pretože dospel k záveru, že dojednaná rozhodcovská doložka v predmetnej spotrebiteľskej
zmluve je neprijateľná zmluvná podmienka, ktorá je podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníkaneplatná a že rozhodcovským rozsudkom bolo oprávnenému priznané plnenie v rozpore s dobrými
mravmi a to zmluvná pokuta v sadzbe 0,25 % denne, čo predstavuje 91,25 % ročne. . Okresný súd v
odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného

poriadku v znení účinnom ku dňu podania žiadosti o udelenie poverenia lehota 15 dní od doručenia
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na súd do vydania poverenia na vykonanie
exekúcie neplatí, ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného
titulu so zákonom a musí rozhodnúť o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
V tomto ustanovení je tiež výslovne uvedené, že táto lehota sa nevzťahuje na prípady, ak ide o

exekučný titul podľa ust. § 41 ods. 2, písm. c/ a d/ Exekučného poriadku, teda notársku zápisnicu a
rozhodcovský rozsudok. Pokiaľ sa teda navrhovateľ domáha náhrady škody a nemajetkovej ujmy na
základe nesprávneho úradného postupu a to nerozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia
v zákonnej lehote, ktorá však v tomto prípade ani nie je zákonom daná, je nedôvodný.

Na základe uvedených skutočností dospel okresný súd k záveru, že navrhovateľ nepreukázal, že by v

exekučnej veci, na základe ktorej podal navrhovateľ žalobu došlo k nesprávnemu úradnému postupu
v zmysle § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. a tým nepreukázal ani splnenie predpokladov na priznanie
nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy, preto žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

Proti predmetnému rozsudku okresného súdu sa v podaní zo dňa 12. 12. 2014 navrhovateľ odvolal

a v odvolaní uviedol, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP - účastníkovi
konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca, súd prvého
stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a
nedostatočne zistil skutkový stav veci, súd prvého stupňa nevykonal navrhované dôkazy, súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený

skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Uvedené odvolacie námietky potom navrhovateľ v odvolaní konkretizoval, pričom okresnému súdu
vytkol, že prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu postupujúc podľa § 101

ods. 2 OSP s odôvodnením, že navrhovateľ sa bez ospravedlnenia na pojednávanie nedostavil, napriek
tomu,ženavrhovateľ riadneavčaspožiadalozrušeniepojednávania,uviedoldôležitédôvodyapredložil
súdulistinyspájanésoznačenýmidôvodmi. Okresnýsúdpretonemoholpodľanavrhovateľapostupovať
podľa ust. § 101 ods. 2 OSP a vec prejednať v neprítomnosti navrhovateľa a ak tak spravil, odňal
navrhovateľovi právo konať pred súdom. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku navrhovateľa, že v konaní

rozhodoval vylúčený sudca, navrhovateľ v odvolaní uviedol, že uskutočnil podanie obsiahnuté v texte
žaloby, v ktorom upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec
pridelená systémom súdneho manažmentu na prejednanie a rozhodnutie je potrebné z konania vylúčiť.
Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu, podľa
navrhovateľa nič nemení na tom, že v očiach navrhovateľa a objektívne v očiach verejnosti nemožno

tohto sudcu považovať za nestranného. Je tomu tak podľa navrhovateľa preto, že rozhodnutie krajského
súdujevrozporesustálenourozhodovacoupraxouinýchkrajskýchsúdovvskutkovoaprávnetotožných
veciach. Konečné meritórne rozhodnutie vo veci súdom neprichádzalo v čase jeho vydania do úvahy
aj preto, že súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí návrhu navrhovateľa na prerušenie
konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP, proti ktorému legálne pripustil odvolanie, na základe čoho

nastal stav, že v čase podania odvolania proti rozhodnutiu o zamietnutí žaloby nebolo právoplatne
rozhodnuté o zamietnutí návrhu na prerušenie konania, čo podľa názoru navrhovateľa znamená, že
meritórne rozhodnutie súdu je predčasné.

K uplatnenej škode navrhovateľ v odvolaní uviedol, že okresný súd sa v odôvodnení rozhodnutia

zaoberal len škodou, ktorá mala súvisieť so správou pohľadávky počas nečinnosti súdu, pričom ju
opisuje ako škodu, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s konaním dlžníka (povinného), odignoroval
však všetky tvrdenia navrhovateľa o majetkovej škode, ktorá mu vznikla z titulu udržiavania a správy
informačného systému a z titulu výdajov na administratívne spracovanie textov urgencií, na publikačné
výdaje spojené s vyhotovením urgencií a na poštovné a telekomunikačné výdaje (urgovanie a kontrola

stavu konania na exekučnom súde), preto je v tejto časti podľa názoru navrhovateľa rozhodnutie
okresného súdu nepreskúmateľné pre nedostatok dôkazov a je potrebné ho ako arbitrárne zrušiť.
V uvedenej súvislosti navrhovateľ v odvolaní okresnému súdu vytkol nedostatočné odôvodnenie
odvolaním napadnutého rozsudku, pričom zdôraznil, že odôvodnenie rozhodnutia je korelátom právaúčastníka konania prednášať návrhy a argumenty, aby na ne dostal odpoveď. Je zároveň zárukou toho,
že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny a predpokladom toho, aby strany mohli účinne uplatňovať právo
na opravné prostriedky.

Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu nie je podľa názoru navrhovateľa zrejmé akou úvahou dospel
okresný súd k presvedčeniu o tom, že navrhovateľovi škoda nevznikla. Rovnako sa to týka chýbajúcich
dôvodov pri nemajetkovej ujme. Okresný súd bol podľa názoru navrhovateľa vo svojej argumentácii
obsiahnutej v odôvodnení nekoherentný t. j. jeho argumenty nepodporili príslušný záver, na základe

ktorého návrh navrhovateľa zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil rovnakými dôvodmi ako v iných
rozhodnutiach, v ktorých vystupuje navrhovateľ a odporca, avšak v ktorých bol rozdielny skutkový dej
a teda aj rozdielny skutkový základ.

Navrhovateľ uviedol, že nesúhlasí ani s tým, že náklady na správu pohľadávky počas nečinnosti súdu
zapríčinil dlžník (povinný), pretože ak by došlo k rozhodnutiu súdu o žiadosti o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie v zákonnej lehote, náklady na správu pohľadávky by prešli na súdneho exekútora a
boli by časom pretransformované do podoby trov exekúcie. Dlžník však nemôže byť podľa navrhovateľa
zaťažený plnením náhrady nákladov tam, kde tieto vznikli nesprávnym úradným postupom exekučného
súdu, pretože za tieto náklady dlžník nemôže niesť zodpovednosť.

V závere odvolania navrhovateľ uviedol, že okresný súd vo svojom rozhodnutí nevysvetlil prečo
nekonštatoval, že došlo k porušeniu práva navrhovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného článkom 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky ako aj práva na prejednanie veci v
primeranej lehote zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd a práva na rozhodnutie v zákonom stanovenom čase. Uviedol, že okresný súd v

súvislosti s majetkovou ujmou analyzoval okolnosti, ktoré s vecou vôbec nesúvisia a tieto okolnosti vydal
za odôvodnenie svojho rozhodnutia. S takýmto odôvodnením však nesúhlasí. Navrhol, aby odvolací súd
odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu sp. zn. 16C/209/2012 zo dňa 11. 11. 2014 zrušil a vec
vrátil okresnému súdu na opätovné prejednanie a rozhodnutie.

Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ust. §
219 ods. 1, 2 OSP ako vecne správny potvrdil.

Po preskúmaní veci odvolací súd uvádza, že odvolacie dôvody uvedené navrhovateľom v odvolaní

nekorešpondujú s odôvodnením odvolaním napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ navrhovateľ okresnému
súdu vytýka, že v rovnakom rozhodnutí rozhodol o prerušení konania a aj o samotnom predmete
konania, v dôsledku čoho podľa navrhovateľa nastal stav, že v čase podania odvolania proti rozhodnutiu
okresného súdu o zamietnutí žaloby nebolo právoplatne rozhodnuté o prerušení konania, odvolací
súd uvádza, že z obsahu odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu jednoznačne vyplýva, že

okresný súd týmto rozsudkom nerozhodoval zároveň aj o návrhu navrhovateľa na prerušenie konania
a teda táto odvolacia námietka je neopodstatnená. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku navrhovateľa,
že okresný súd mu svojim postupom odňal možnosť konať pred súdom, keď prejednal vec v jeho
neprítomnosti a v neprítomnosti jeho právneho zástupcu, napriek tomu, že navrhovateľ riadne a včas
požiadal o odročenie pojednávania, uviedol dôležité dôvody a predložil listiny spojené s označenými

dôvodmi, odvolací súd uvádza, že z obsahu spisu vyplýva, že v návrhu na zrušenie nariadeného
pojednávania navrhovateľ ako dôvod na zrušenie nariadeného pojednávania uviedol, že podal sťažnosť
na Ústavný súd SR týkajúcu sa porušenia jeho práva na zákonného sudcu a nestranný súd, keďže
nesúhlasí s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorým Krajský súd v Banskej Bystrici
nevylúčil všetkých sudcov Okresného súdu Rimavská Sobota z prejednania a rozhodnutia predmetnej

právnejveci;žiadneinédôvodynazrušenienariadenéhopojednávanianavrhovateľvnávrhunazrušenie
nariadeného pojednávania neuviedol, preto okresný súd správne - z tých istých dôvodov z akých v
podstate zamietol návrh na prerušenie konania, nepristúpil ani k zrušeniu nariadeného pojednávania.
Navrhovateľ v odvolaní ďalej tvrdil, že vo veci konal a rozhodol vylúčený sudca, napriek tomu, že
uskutočnil podanie obsiahnuté v texte žaloby, ktorým upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich

tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená systémom súdneho manažmentu na prejednanie a
rozhodnutie danej veci je potrebné vylúčiť. K uvedenej argumentácii navrhovateľa odvolací súd uvádza,
žeuznesenímč.k.17NcC/328/2012zodňa12.12.2012rozhodolKrajskýsúdvBanskejBystricitak,žez
prejednania a rozhodnutia veci vedenej na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn. 16C/209/2012nevylúčil JUDr. Adrianu Dulovičovú ale JUDr Zoltána Borosa. Okresný súd Rimavská Sobota uvedenú
skutočnosť rešpektoval, keď bola vec sp. zn. 16C/209/2012 pridelená náhodným výberom sudkyni
JUDr.AdrianeDulovičovej,čoznamená,žeodvolacianámietkanavrhovateľa,obsahomktorejjetvrdenie

navrhovateľa, že vo veci konal a rozhodoval nezákonný sudca je rovnako ako odvolacia námietka, že
okresný súd navrhovateľovi odňal možnosť konať pred súdom, neopodstatnená.

Po preskúmaní veci odvolací súd uvádza, že navrhovateľ v dôvodoch odvolania neuviedol žiadne
odvolacie námietky súvisiace s konkrétnymi dôvodmi odvolaním napadnutého rozhodnutia okresného

súdu, ktorými by vyvrátil správnosť záverov okresného súdu. Podľa ust. § 212 ods. 1 OSP odvolací
súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Nemôže nad rámec odvolacích dôvodov preskúmavať
rozhodnutie okresného súdu. Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku vysvetlil,
prečo dospel k záveru, že navrhovateľom uplatnený nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy nie
je preukázaný. Napriek tomu navrhovateľ v rozpore s obsahom odôvodnenia odvolaním napadnutého
rozsudku okresného súdu v odvolaní uvádza, že okresný súd sa v odôvodnení rozhodnutia zaoberá

len škodou, ktorá mala súvisieť so správou pohľadávky počas nečinnosti súdu a opisuje ju ako
škodu, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s konaním dlžníka (povinného), pričom súd úplne podľa
navrhovateľa odignoroval všetky tvrdenia navrhovateľa o majetkovej škode, ktorá mu vznikla v súvislosti
so správou informačného systému, v súvislosti s administratívnym spracovaním textov urgencií, v
súvislosti s vyhotovením urgencií, poštovným a telekomunikačnými výdavkami, preto je podľa názoru

navrhovateľa v tejto časti rozhodnutie okresného súdu nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. S
uvedeným tvrdením navrhovateľa nie je možné sa stotožniť, pretože z obsahu odôvodnenia odvolaním
napadnutého rozsudku jasne vyplýva, prečo okresný súd žalobu zamietol. Konštatoval, že nemal
preukázaný nesprávny úradný postup exekučného súdu, na základe čoho dospel k záveru, že nebol
preukázaný už prvý predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu - navrhovateľom tvrdený nesprávny

úradný postup, preto existenciu ďalších predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu ani výšku
škody neskúmal berúc do úvahy fakt, že zákon vyžaduje kumulatívne splnenie všetkých predpokladov
vzniku zodpovednosti za škodu. Navrhovateľ v odvolaní vo vzťahu k uvedeným záverom okresného
súdu neuviedol žiadne relevantné odvolacie námietky, z ktorých by bolo zrejmé v čom je podľa
jeho názoru rozhodnutie okresného súdu nesprávne. Naopak v rozpore s dôvodmi okresného súdu

okresnému súdu vytkol, že skúmal škodu len čiastočne a nezaoberal sa výškou škody v celom
uplatnenomrozsahu,pričomsaanineoboznámilspredloženýmznaleckýmposudkom. Takétoodvolacie
námietky navrhovateľa nekorešpondujú s obsahom odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku. Po
preskúmaníveciodvolacísúdkonštatuje,žerozhodnutieokresnéhosúdujevecnesprávne.Navrhovateľ
právne relevantným spôsobom nepreukázal vznik zodpovednosti za škodu a nemajetkovú ujmu na

strane odporcu. Okresný súd vychádzajúc z tvrdení navrhovateľa obsiahnutých v žalobe zistil skutkový
stav veci, pričom pri posúdení nároku vychádzal aj z príslušného exekučného spisu, ktorý s danou
vecou súvisí. Na základe vykonaných dôkazov dospel okresný súd k záverom, ktorých správnosť
navrhovateľ v odvolaní žiadnym spôsobom nespochybnil. Jeho odvolanie je paušálne, má všeobecný
charakter a z jeho obsahu nevyplýva žiadna právne podkutá argumentácia viažúca sa ku konkrétnej

veci, zodpovedajúca konkrétnemu obsahu odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ
navrhovateľ okresnému súdu v odvolaní vytkol, že svoje rozhodnutie odôvodnil rovnakými dôvodmi ako
v iných rozhodnutiach, v ktorých vystupuje navrhovateľ a odporca, avšak v ktorých bol iný skutkový dej a
teda aj iný skutkový základ, odvolací súd uvádza, že okresný súd v určitej časti odôvodnenia odvolaním
napadnutého rozsudku popísal skutočnosti, ktoré zistil z pripojeného spisu 2Er/1011/2009, čo však

neznamená, že z uvedeného možno vyvodiť záver, že okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil rovnako
ako iné rozhodnutia, týkajúce sa tých istých účastníkov konania, len s iným skutkovým základom, keď je
z obsahu odôvodnenia rozhodnutia zrejmé, čo bolo dôvodom zamietnutia žaloby. Rovnako ako uvedená
odvolacia námietka navrhovateľa neobstojí ani argumentácia navrhovateľa tiež obsiahnutá v odvolaní,
že okresný súd nesprávne ustálil, že náklady na správu pohľadávky zapríčinil dlžník (povinný) s tým, že

ak by došlo k rozhodnutiu súdu o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonnej lehote,
náklady na správu pohľadávky by prešli na súdneho exekútora a časom by boli pretransformované
do trov exekúcie, pretože a) okresný súd neprijal záver, že náklady na správu pohľadávky by mal
znášať dlžník (povinný) a b) žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v konaní vedenom
na okresnom súde pod sp. zn. 2Er/1011/2009 bola zamietnutá a teda nemohlo dôjsť k vykonávaniu

exekúcie, čo znamená, že náklady na správu pohľadávky nemohli prejsť na súdneho exekútora a logicky
nemohli byť ani pretransformované do trov exekúcie.Na základe uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je
vecne správne, preto ho ako vecne správne podľa § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 OSP v nadväznosti na
ust. § 142 ods. 1 OSP, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, pretože v odvolacom konaní
úspešný odporca si žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnil (§ 151 ods. 1 OSP).

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.