Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, July 28, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/222/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5808899634
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5808899634.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha

a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci navrhovateľa:
Spoločenstvo Oravica, Oravická 628, Trstená, právne zastúpené JUDr. Miroslav Sládek, advoká,t so
sídlom Ul. E. S. XX/XX, K., proti odporcovi: X. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom sídlisko G. č. XXXX/XX, I.,
právne zastúpený JUDr. Jána Vajda, advokát, so sídlom Z. K.. XXX, K., v konaní o zaplatenie 385,05 eur,
o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 1C/6/2008-496 zo dňa 20. marca
2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutých častiach potvrdzuje.

V odvolaním nenapadnutej časti zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Námestovo rozsudkom č.k. 1C/6/2008-496 zo dňa 20. marca 2015 zaviazal odporcu k
povinnosti zaplatiť navrhovateľovi sumu 385,05 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 15,5 % ročne
z dlžnej sumy, počnúc od 1.8.2011 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku
návrh zamietol. Odporcu zároveň zaviazal k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške

369,20 eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, ako aj trovy
štátu vo výške 174,56 eur taktiež do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet súdu.

V odôvodnení rozsudku uviedol, že postupoval v intenciách zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu
č.k. č. k. 5Co/19/2013-393 zo dňa 26.3.2013, ktorým bolo zrušené rozhodnutie okresného súdu č. k.
1C/6/2008-367 zo dňa 28.09.2012, ktorým súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu
385,05 eur a trovy konania vo výške 686,93 eur, ako aj trovy štátu vo výške 141,44 eur. Odvolací

súd vtedy v odôvodnení zrušujúceho rozhodnutia, po konštatovaní výsledkov vykonaného dokazovania
okresným súdom, na základe ktorého bolo preukázane, že podpis na príjmovom pokladničnom doklade
vystavenom navrhovateľom číslo 00019 - je podpisom odporcu, ktorý následne zmenil svoju obranu
vznesením námietky premlčania z dôvodu uplynutia subjektívnej dvojročnej premlčacej lehoty, nakoľko
mu boli peniaze vyplatené 27.9.1999 a návrh na súd bol podaný dňa 15.4.2002, vytkol prvostupňovému
súdu, že sa nezaoberal námietkou odporcu o dodatočnom dopísaní dátumu na uznávacom prejave.
Preto z dôvodu odstránenia nejasností o možnosti dodatočného dopísania dátumu, vec po zrušení

rozsudku vrátil späť na ďalšie konanie.

Súd prvého stupňa po doplnení dokazovania mal preukázané, že navrhovateľ ako predávajúci dňa
25.8.1999 uzavrel zmluvu o prevode vlastníctva skladových priestorov, nachádzajúcich sa v bytovomdomeR.XXX,I.skupujúcouX.S.,zadohodnutúkúpnucenu2.323,57eur(70.000,-Sk),ktorúvuvedený
deň kupujúca zaplatila predávajúcemu. Kúpna zmluva ale nebola zavkladovaná v katastri nehnuteľnosti
zdôvodu nesprávnehourčeniaspoluvlastníckehopodieluatiežpreto,ženebolivysporiadanévlastnícke

vzťahy bytu č. 3, ktorý v tom čase užíval odporca. Obyvatelia bytového domu sa rozhodli, že kúpnu
cenu získanú od kupujúcej si rozdelia a z týchto peňazí si každý zabezpečí individuálne kúrenie
svojho bytu. Z toho dôvodu bola suma vo výške 385,05 eur vyplatená aj odporcovi, ktorý užíval
byt č. 3 v uvedenom bytovom dome. Keďže nedošlo k zmene zápisu vo vlastníctve nehnuteľnosti a
kupujúca žiadala vrátiť od spoločenstva zaplatenú kúpnu cenu, tak spoločenstvo žiadalo vrátiť peniaze

od jednotlivých vlastníkov bytov, ktorý všetci okrem odporcu tieto peniaze vrátili. Odporca tvrdil, že
peniaze neprevzal, že na pokladničnom doklade nie je jeho podpis. Svedok - syn odporcu potvrdil, že
príjmový pokladničný doklad podpísal on, že peniaze prevzal a minul ich pre svoju potrebu. Svedkovia
Q. F. a Q. S. potvrdili, že peniaze prevzal osobne odporca v byte č. 3, kedy aj podpísal príjmový
pokladničný doklad a peniaze si uložil do zadného vrecka svojich nohavíc. Súdna znalkyňa z odboru
písmoznalectvo, v znaleckom posudku číslo 24/2010 jednoznačne potvrdila, že podpis na príjmovom

pokladničnom doklade číslo 00019 zo dňa 27.9., bez uvedenia roku, je podpisom odporcu. K tomuto
záveru dospela po porovnaní podpisov odporcu na plnomocenstve zo dňa 31.10.2002, ktorým odporca
splnomocnil právneho zástupcu na zastupovanie v konaní a na doručenkách, na ktorých podpisom
odporcapreukazovalprevzatiepísomnostisúdu,akoajspodpismiodporcuvyhotovenýchdňa17.1.2011
v zmysle požiadavky súdnej znalkyne zo dňa 28.2.2010 a podpismi odporcu, ktoré súdu odporca doručil

dňa 25.01.2011. Preto súd prvého stupňa vzhľadom na takto zistený skutkový stav mal jednoznačne
preukázane, že peniaze vo výške 385,05 eur boli vyplatené odporcovi, ktorý ich prevzatie potvrdil svojim
podpisom.

Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa ust. § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a konštatoval,

že odporca prevzatím sumy sa bezdôvodne obohatil z dôvodu, že nebol vlastníkom bytu č. 3,
nachádzajúcom sa v bytovom dome R. ul. č. XXX, I., ani spoluvlastníkom nebytových priestorov v tomto
bytovom dome, preto spoluvlastnícky podiel nemohol predať. Keďže odporcovi bolo poskytnuté plnenie
bez právneho dôvodu, v zmysle uvedených ustanovení Občianskeho zákonníka je povinný ho vydať.

Keďže odporca vzniesol námietku premlčania s poukazom na skutočnosť, že návrh bol súdu predložený
po uplynutí dvojročnej subjektívnej lehoty od prevzatia peňazí odporcom, súd sa zaoberal touto
námietkou. Vykonaným dokazovaním zistil, že peniaze odporca prevzal dňa 27.9.1999. Súd prvého
stupňa uvedené zistil z postupnosti príjmových pokladničných dokladov vystavených navrhovateľom,
pevne spojených v bloku, z ktorého bolo preukázané, že príjmový pokladničný doklad označený č.

00017, bol vystavený 27.9.1999, za ktorým nasledoval príjmový pokladničný doklad číslo 00018, ktorý
bol prečiarknutý s poznámkou skazený, ďalej nasledoval príjmový pokladničný doklad č. 00019 s
dátumom 27.9. s podpisom "B.", ktorého predmetom bolo vyplatenie sumy 11.600,- Sk s poznámkou,
zúčtovanévdenníkupodpor.č.19.Ďalejnasledovalpríjmovýpokladničnýdokladč.00020zodňa27.9.s
poznámkouzúčtovanévdenníkupodpor.č.20.Ďalej príjmovýpokladničnýdokladč.00021zodňa28.7.

apríjmovýpokladničnýdokladč.22zodňa7.12.1999.Zpostupnostipríjmovýchpokladničnýchdokladov
je zrejme, že aj doklad č. 00019 zo dňa 27.09 bol vystavený v roku 1999, nakoľko príjmové pokladničné
doklady vypísané pred pokladničným dokladom č. 00019 a príjmové pokladničné doklady nasledujúce
po tomto doklade boli napísané v roku 1999. Súd prvého stupňa z obsahu tejto listiny zistil, že účastníci,
ktorí ju podpísali, sa zaviazali vrátiť každý 11.600,- Sk, t. j. čiastku z predaja uhoľne z augusta 1999

a to za byt č. 5 p. W., za byt č. 2 F., za byt č. 3 B., za byt č. 4 F., za byt č. 6 Z.. Na rozhodnutí bol
uvedený dátum 16.2.2001. Z obsahu tejto listiny bolo zistené, že osoby vyznačené v ľavom dolnom rohu
uznali voči navrhovateľovi svoj záväzok vo výške 11.600,- Sk z titulu vyplatenia uvedenej sumy týmto
osobám. Súd prvého stupňa za účelom zistenia, či na listine označenej ako „Rozhodnutie spoločenstva
Oravica" mohol byť dopísaný text " v Trstenej dňa 16.2.2001" až následne, a to vzhľadom na námietku

odporcu, ktorý poukazoval na inú farbu použitého písacieho prostriedku oproti farbe použitého písacieho
prostriedku na napísanie ostatného textu, vykonal dokazovanie výsluchom svedkov I. F., P. Z. a U. W.
a oboznámil sa s listinami predloženými navrhovateľom, ktorými preukázal postupnosť splácania súm
uznaných jednotlivými dlžníkmi. Svedkyňa I. F. potvrdila, že všetci členovia spoločenstva odsúhlasili
predaj kotolne a následne odsúhlasili aj to, že peniaze vrátia navrhovateľovi. Nepamätala si, či bol dátum

na listine, na ktorej podpísala záväzok vrátiť sumu, ale podľa nej tam dátum určite bol. Svedkyňa U.
W. uviedla, že si myslí, že dátum tam uvedený bol. Svedok P. Z. uviedol, že dátum na listine asi bol. Z
listín predloženými navrhovateľom, ktorými preukázal postupnosť splácania súm uznaných jednotlivými
dlžníkmi, mal preukázané, že preberatelia sumy 385,05 eur (11.600,- Sk) na byty č. 1,4,5, vrátili finančnéprostriedky po 16.2.2001 (v odôvodnení rozsudku je nesprávne uvedený dátum 16.2.2011), teda až
potom, ako uznali povinnosť ich vrátiť. Týmito dokladmi mal súd prvého stupňa preukázané, že listina
„Rozhodnutie spoločenstva Oravica“ bola napísaná najneskôr pred vrátením finančných prostriedkov

vlastníkov bytov č. 125, čo znamená, že bola napísaná skôr, ako uplynula lehota dvoch rokov od ich
prevzatia.

Na základe uvedeného dospel k záveru, že uznanie záväzku odporcom bolo uskutočnené v deň, ktorý
je uvedený na listine „Rozhodnutie spoločenstva Oravica“ dňa 16.2.2001, t.j. v čase plynutia dvojročnej

premlčacej lehoty, preto pohľadávka navrhovateľa ku dňu 15.4.2002, kedy bol podaný súdu návrh,
nebola premlčaná, a preto na námietku odporcu o premlčaní pohľadávky neprihliadol. Čo sa týka úroku
z omeškania súd priznal navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 15,5 % počnúc dňom 1.8.2011 do
zaplatenia a vo zvyšku návrh zamietol, pretože nárok na úrok z omeškania za obdobie od 15.4.2002
do 31.7.2011 je premlčaný. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1, 2 O.s.p. a § 148 ods.
1 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku podal odporca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. V odvolaní uviedol, že
s rozsudkom nesúhlasí a zdôraznil, že rozhodnutie Spoločenstva Oravica zo dňa 16.2.2001 je tzv.
súkromnou listinou a vzhľadom na skutočnosť, že namietal dodatočné dopísanie dátumu 16.2.2001 do
tejto súkromnej listiny, bolo povinnosťou navrhovateľa preukázať, kedy bolo rozhodnutie Spoločenstva

Oravica zo dňa 16.2.2001 skutočne spísané a preukázať, že v tom čase nebol nárok navrhovateľa
voči jeho osobe premlčaný, resp. preukázať, že ak bol nárok navrhovateľa premlčaný, že vedel o
jeho premlčaní a napriek tomu uznanie dlhu podpísal. Navrhovateľ túto skutočnosť v priebehu konania
nepreukázal a ani nenavrhol súdu žiadne dôkazy na jej preukázanie. To znamená, že neuniesol dôkazné
bremeno ohľadom pravosti listiny zo dňa 16.2.2001 obsahujúcej uznanie dlhu. Za takéhoto stavu

veci má za to, že jeho dlh voči navrhovateľovi je v celom rozsahu premlčaný, a preto ho mal súd
zamietnuť. Prvostupňový súd sa týmito skutočnosťami vôbec nezaoberal, hoci ide podľa právneho
názoru odvolacieho súdu o podstatnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci. Odvolateľ tvrdí, že táto listina
nemohlabyťnapísanáskôr,akodňa2.11.2001,t.j.vdeň,kedybolnároknavrhovateľavočijehoosobeuž
premlčaný. Má za to, že nárok navrhovateľa na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 1,2

Občianskeho zákonníka sa premlčal podľa ust. § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka. O jeho údajnom
bezdôvodnom obohatení sa navrhovateľ dozvedel dňa 27.9.1999, kedy mu bola údajne vyplatená suma
11.600,- Sk. No navrhovateľ podal voči jeho osobe návrh na začatie konania až 15.4.2002, teda po
uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ďalej
poukázal na to, že výška úrokov z omeškania z dlžnej sumy 385,05 eur je stanovená v nesprávnej

výške a od nesprávneho dňa omeškania, pretože navrhovateľovi sa premlčali úroky z omeškania až dňa
31.7. 2012, takže súd mu ich mohol priznať až odo dňa 1.8.2012. Podľa odvolateľa súd prvého stupňa
nerešpektoval ust. § 150 ods. 1 O.s.p. a neskúmal, či trovy navrhovateľa boli vynaložené účelne a ak
boli vynaložené účelne, tak v akom rozsahu. Ďalej odvolateľ poukázal na to, že je starobný dôchodca
s príjmom v sume 516,- eur mesačne, keď jeho súčasné osobné, majetkové a zárobkové pomery

odôvodňujú mu priznať oslobodenie od súdnych poplatkov v tomto konaní v celom rozsahu. Navrhol
preto, aby krajský súd rozsudok okresného súdu zrušil vo výrokoch I., III., a IV. rozsudku a vec vrátil
na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Navrhovateľ sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané navrhovateľom
v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu ustanovenom v § 212 ods. 1
O.s.p.beznariadeniapojednávaniapodľaust.§214ods.2O.s.p.apodľaust.§156ods.3O.s.p.vyhlásil
rozsudok, ktorým napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil.

Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k
záveru, že súd prvého stupňa v prejednávanej veci postupoval v intenciách zrušujúceho rozhodnutia
odvolacieho súdu, keď doplnil dokazovanie a zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie

rozhodujúcich skutočností, na poklade vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým
zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Nakoľko i odôvodnenie písomného
vyhotovenia napadnutého rozsudku je v podstatných bodoch vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám
uvedených v ust. § 157 ods. 2 O.s.p., odvolací súd podľa citovaného ust. § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje
správnosť jeho dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje.

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd nepovažuje odvolacie námietky odporcu za dôvodné.
Keďže v napadnutom rozsudku súdu prvého stupňa nezistil žiadne pochybenie, nemohol prisvedčiť
argumentom odvolateľa, na ktorých založil svoje odvolanie, a preto rozsudok okresného súdu v
odvolaním napadnutých častiach potvrdil ako vecne správny.

Odporca v odvolacom konaní nebol úspešný, preto mu podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust.
§ 224 ods. 1 O.s.p. nepatrí právo na náhradu trov odvolacieho konania, keď úspešný bol navrhovateľ,
ktorému v súvislosti s odvolacím konaním trovy nevznikli, preto bolo rozhodnuté, že navrhovateľovi sa
náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.