Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Žilina

Judgement was issued by JUDr. Anna Majeriková

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 17C/13/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115200624
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Majeriková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5115200624.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v právnej veci navrhovateľa:

L. D., K..E.. H. B. I., E. E. Š. X, XXX XX R., B. XX XXX XXX, právne zastúpený: JUDr. Soňa Pohovejová,
advokátka, so sídlom Záhradnícka 37, 811 07 Bratislava, proti odporcovi: H. C., U.. XX.X.XXXX, F. R.
N. XXXX/X, Ž., Š. O. E., o zaplatenie 57,50 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 57,50 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
9 % ročne z dlžnej sumy od 27.5.2012 do zaplatenia s tým, že súd p o v o ľ u j e dlh odporcovi
splácať v mesačných splátkach po 25 eur splatných vždy k 25-temu dňu kalendárneho mesiaca počnúc
prvou splátkou splatnou do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia až do úplného zaplatenia pod

následkom straty výhody splátok.

Navrhovateľovi súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 13.1.2015 domáhal súdneho výroku, ktorým
by súd odporcu zaviazal zaplatiť sumu 57,50 eur spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy
57,50 eur od 27.5.2012 do zaplatenia na tom skutkovom základe, že navrhovateľ a odporca uzatvorili
poistnú zmluvu č. 6567741130 pre kapitálové životné poistenie podľa špecifikácie v zmluve a na poistnú
dobu od 19.11.2011 na dobu určitú 15 rokov. V zmysle dojednaní zmluvných strán bol odporca povinný

platiť poistné vo výške 40,73 eur mesačne. Odporca zaplatil poistné v predpísanej výške za obdobie od
19.11.2011 do 19.1.2012. Ďalšie poistné už nezaplatil. Keďže odporca prestal platiť dohodnuté poistné
navrhovateľ listom, ktorý odporca prevzal dňa 26.4.2012, vyzval na zaplatenie dlžného poistného.
Napriek výzve odporca dlžné poistné nezaplatil, poistenie preto zaniklo mesiac po doručený výzvy, t.j.
dňa 26.5.2012. Ku dňu zániku poistenia odporca nemal zaplatené poistné za dobu od 19.1.2012 do
26.5.2012 spolu vo výške 172,42 eur. Odporca po zániku poistenia na základe výziev navrhovateľa
uhradil časť dlžnej sumy, avšak naďalej dlhuje navrhovateľovi sumu 57,50 eur.

Odporca sa k návrhu vo veci samej vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 23.3.2015, v ktorom uviedol,
že si je vedomý predmetného dlhu, avšak vzhľadom ku skutočnosti, že je už na dôchodku a jeho jediným
príjmom je starobný dôchodok vo výške 250,70 eur, nie je v jeho možnostiach dlžnú sumu uhradiť
jednorázovo.

Podľa § 115a ods. 2 O.s.p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenie vzhľadom k tomu, že v danej veci ide o „drobný
spor“, nakoľko predmet konania v čase začatia neprevyšuje 1000,- eur (§ 200ea O.s.p. ods. 1, ak vpriebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor) súd
na prejednanie veci samej nenariadil pojednávanie.

Podľa § 156 ods. 3 O.s.p., vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia, súd oznámil verejné vyhlásenie rozsudku na

úradnej tabuli dňa 27.7.2015.

Súd na základe vykonaného dokazovania, oboznámením sa so spisovým materiálom zistil skutkový stav
tak, ako ho udával navrhovateľ.

Súd vzal za nesporné, že návrh odporcu ako poistníka na uzavretie zmluvy dňa 18.11.2011 so začiatkom

poistenia dňa 19.11.2011 s mesačným poistným celkom 40,73 eur navrhovateľ akceptoval a zmluvu
registroval pod č. 6567741130 pre kapitálové životné poistenie na poistnú dobu 15 rokov počnúc od
19.11.2011 ( tj. doba na ktorú sa poistenie dojednáva).

Z prehľadu výpisu inkasného účtu poistnej zmluvy za obdobie od 19.11.2011 do 22.12.2014 súd vzal

za preukázané, že odporca od 19.11.2011 do 19.1.2012 pravidelne platil poistné za poistné obdobie
mesačne sumu 40,73 eur (t.j. 2 mesačné splátky), avšak za ďalšie obdobie od 19.1.2012 do 26.5.2012
z predpísaného poistného vo výške 172,42 eur uhradil iba časť poistného vo výške 114,92 eur.

Navrhovateľ listom zo dňa 6.11.2013 adresovaným odporcovi vyzval na zaplatenie dlžného poistného

za ďalšie poistné obdobie od 19.1.2012 do 26.5.2012.
V tomto konaní navrhovateľ uplatňuje zvyšnú, doposiaľ neuhradenú časť dlžného poistného za dobu do
zániku poistenia v sume 57,50 eur.

Podľa § 788 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom

rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická
osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

Podľa § 796 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ten, kto s poistiteľom uzavrel poistnú zmluvu, je povinný
platiť poistné, a to za dohodnuté poistné obdobia (bežné poistné); možno tiež dohodnúť, že poistné bude

zaplatené naraz za celú dobu, na ktorú bolo poistenie dojednané (jednorazové poistné).

Poistenie patrí medzi záväzkové vzťahy, v ktorých účastníci poistnej zmluvy vystupujú ako nositelia práv
a povinností ustanovených v zmluve, všeobecných poistných podmienkach, osobitných podmienkach
a príslušných právnych predpisov. Zmluvné poistenie vznikne uzavretím poistnej zmluvy na základe

dobrovoľnosti určitého subjektu. Poistenie začína až po uzavretí poistnej zmluvy a vzťahujú sa naň
príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka

Podľa § 80l ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistenie zanikne aj tak, že poistné za prvé poistné obdobie
alebo jednorazové poistné nebolo zaplatené do troch mesiacov odo dňa jeho splatnosti.

Podľa§80lods.2Občianskehozákonníka,poisteniezanikneajtak,žepoistnézaďalšiepoistnéobdobie
nebolo zaplatené do jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie, ak
nebolo poistné zaplatené pred doručením tejto výzvy. Výzva poisťovateľa obsahuje upozornenie, že
poistenie zanikne, ak nebude zaplatené. To isté platí, ak bola zaplatená len časť poistného.

Podľa § 803 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistiteľ má právo na poistné za dobu do zániku poistenia.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoje dlhy riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. (v znení účinnom od 1.2.2013) výška úrokov z omeškania
je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Na základe vykonaného dokazovania súd mal za nepochybne preukázané, že medzi účastníkmi bola
uzavretá poistná zmluva dňa 18.11.2011 so začiatkom poistenia 19.11.2011 s dohodnutým minimálnym
mesačným poistným 40,73 eur. Postenie ako odplatný záväzkový právny vzťah sa vyznačuje tým,
že poistník (ten, kto poistnú zmluvu s poisťovateľom uzavrel) má povinnosť platiť poistné. Keďže

odporca nezaplatil poistné za ďalšie poistné obdobie v lehote splatnosti tak, ako bolo dohodnuté,
navrhovateľ listom zo dňa 6.11.2013 vyzval odporcu na zaplatenie nedoplatku vo výške 57,50 eur
za obdobie od 19.1.2012 do 26.5.2012. Ustanovenie § 801 ods. 2 Občianskeho zákonníka upravuje
zánik poistenia, ak poistník nezaplatil bežné poistné za druhé alebo nasledujúce poistné obdobia.
Teda, nezaplatením poistného najneskoršie v dobe jeho splatnosti, sa poistník dostáva do omeškania s
platením poistného. Poisťovateľ je v takom prípade oprávnený doručiť poistníkovi výzvu na zaplatenie

dlžného poistného a vo výzve upozorniť, že ak dlžné poistné nezaplatí v jednomesačnej lehote od jeho
doručenia, poistenie zanikne. Poistenie v takom prípade zanikne po márnom uplynutí jednomesačnej
lehoty, ktorá uplynie odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na zaplatenie dlžného poistného. V konaní
bolo nesporné, že odporca dlžné poistné na základe výzvy doručenej dňa 26.4.2012 nezaplatil poistenie
zaniklo priamo zo zákona uplynutím lehoty do jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa

na jeho zaplatenie tj. dňa 26.5.2012. Navrhovateľovi vznikol nárok na poistné do zániku poistenia v
zmysle ustanovenia § 803 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Momentom dokedy sa poistné platí je zánik
poistenia. V danom prípade poistenie zaniklo pre neplatenie už momentom uplynutia lehoty jedného
mesiaca od prevzatia výzvy a dôkazné bremeno o inom spôsobe zániku poistného vzťahu bolo na
odporcovi. Ustanovenie § 800 Občianskeho zákonníka upravuje jeden zo spôsobov zániku poistenia, a

to výpoveďou, t.j. jednostranným právnym úkonom niektorého z účastníkov poistno-právneho vzťahu.
Aj na tento jednostranný právny úkon sa vzťahuje § 791 ods. 1, takže musí byť urobený v písomnej
forme. Výpoveď je teda jednostranný, adresovaný právny úkon, a preto je platný až od okamihu jej
dôjdenia poistiteľovi. Zánik poistenia výpoveďou je osobitným druhom zániku právneho pomeru (je
ustanovená iná výpovedná lehota a jednak možnosť vypovedania sa vzťahuje tak na prípad, že poistenie

bolo dojednané na neurčitú dobu, ako aj na dobu určitú), pričom tento spôsob zániku poistenia v
konaní zo strany odporcu ako účastníka poistného vzťahu nebol preukázaný. Keďže odporca poistnú
zmluvu nevypovedal a na výzvu navrhovateľa nereagoval a nezaplatil dlžnú sumu riadne a včas a to v
jednomesačnej lehote od jeho doručenia, poistenie zaniklo zo zákona (§ 801 ods. 2). Odporca sa dostal
do omeškania a navrhovateľovi vzniklo aj právo požadovať od neho úroky z omeškania z dlžnej sumy,

ktoré navrhovateľ si uplatnil od 27.5.2012, tj. od zániku poistenia a to v zákonnej výške v súlade s vyššie
citovaným zákonným ustanovením. Nárok na úroky z omeškania s plnením peňažného dlhu vzniká bez
ohľadu na to, čo spôsobilo omeškanie. Úroky z omeškania možno priznať iba od toho času, keď sa dlžník
dostal do omeškania. Základným predpokladom vzniku nároku na úroky z omeškania je teda existencia
omeškania s plnením peňažného dlhu a základným predpokladom takéhoto omeškania je existencia

pohľadávky, t.j. práva na peňažné plnenie a jej zročnosť. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu bola 1 %.

S poukazom na zistený skutkový stav a skutočnosť, že v konaní nebolo preukázané, že by odporca
žalovanú sumu uhradil, súd považoval návrh navrhovateľa po stránke skutkovej aj právnej v celom

rozsahu za dôvodný a zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 57,50 eur a uplatnených úrokov z
omeškania 9 % ročne z dlžnej sumy od 27.5.2012 do zaplatenia tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto
rozsudku.

Podľa ust. § 160 ods. 1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní

od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Súd vychádzajúc z vyššie citovaného s ust. § 160 ods. 1 O.s.p. umožnil odporcovi uhradiť navrhovateľovi

priznané plnenie v splátkach, a to tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku, keď zohľadnil aktuálnu
finančnú situáciu odporcu. V tejto súvislosti súd konštatuje, že poskytnutím možnosti odporcovi splácať
navrhovateľovi dlhovanú sumu vo výroku I. tohto rozsudku uvedených splátkach spolu s príslušenstvom
týchto splátok vzniká menšie riziko, že nedôjde zo strany odporcu k ďalšiemu omeškaniu s úhradou jehodlhu a na základe tohto k demotivácii odporcu ohľadom úhrady celého dlhu, pričom by bolo zo strany
navrhovateľa v ďalšom potrebné pristúpiť k exekúcii, čím by došlo k ďalšiemu navýšeniu trov.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov konania

potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa ust. § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne
náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník,
ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu

patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

O náhrade trov konania súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku č. II. rozsudku, t.j. navrhovateľovi
napriek plnému úspechu v konaní, aplikujúc ust. § 150 ods. 1 O.s.p., náhradu trov konania nepriznal. Za
dôvodyhodnéosobitnéhozreteľasúdvzhliadolaktuálnumajetkovúsituáciuodporcu,ktorúmaldôkladne
preukázanú z odporcom predloženého tlačiva pre dokladovanie pomerov, z ktorých vyplýva, že jediným

príjmom odporcu je starobný dôchodok vo výške 250,90 eur a bežné výdavky odporcu sú len nepatrne
nižšie než jeho mesačný príjem, ktoré skutočnosti súd následne zohľadnil, keďže odporcovi priznal
úplné oslobodenie od povinnosti platiť súdne poplatky a taktiež mu umožnil navrhovateľovi priznanú
pohľadávku uhradiť v splátkach v zmysle ust. § 160 ods. 1 O.s.p. Súd preto na základe vyššie uvedeného
vzhliadol v aktuálnej majetkovej situácii odporcu také dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe

ktorých o náhrade trov konania rozhodol tak, ako je uvedeného vo výroku II. tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a
vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.