Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, July 22, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 15Co/118/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114214966
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Ilčinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8114214966.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a sudcov JUDr.

EvyŠofrankovejaJUDr.GabrielyKlenkovej,PhD.vprávnejvecižalobkyneT.C.,nar.XX.X.XXXX,bytom
XXX XX S., S. XXXX/XX, právne zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, AK so sídlom vo
Svidníku, Sov. hrdinov 163/66, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava,
IČO 35 807 598, o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Prešov, č.k. 17C 212/2014-59 zo dňa 15.12.2014 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania vo výške 87,50 eur na účet zástupcu
JUDr. Igora Šafranku do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že zmluvná podmienka určená v zmluve uzavretej
medzi účastníkmi konania dňa 14.8.2013 č. zmluvy 802002004 v tej časti poplatku - „administratívny
poplatok“, ktorá zahŕňa náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere spolu so všetkou
administratívou s tým spojenou predstavuje neprijateľnú podmienku. Žalovanému uložil povinnosť
nahradiť žalobkyni trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 286,08 eur a
tiež povinnosť zaplatiť štátu na účet Okresného súdu Prešov súdny poplatok vo výške 99,50 eur. V

odôvodnení uviedol, že žalovaná si nevyjednal individuálnu zmluvnú podmienku, ktorá by sa týkala
výšky administratívneho poplatku ako takého. Konštatoval, že zmluva o úvere neobsahuje zákonom
vyžadované náležitosti, keďže v nej nie je uvedená výška splátky, počet splátok, termín úhrady prvej
splátky, priemerná sadzba RPMN, pričom už nesplnenie týchto náležitostí vyžadovaných ustanovením
§ 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. má za následok, že takýto úver je bez poplatkov a bez úrokov.
Za neprijateľnú zmluvnú podmienku považoval súd prvého stupňa aj ročný úrok 39,15 %, ktorý je
viac ako štvornásobok vyšší, aký bol v čase poskytovania úveru priemerný úrok stanovený bankami

(8,24 %), preto takáto výška úroku je v rozpore s dobrými mravmi, teda je neplatná v zmysle § 39
Občianskeho zákonníka. Vo vzťahu k administratívnemu poplatku vo výške 293,10 eur uviedol, že tento
je označený ako poplatok spojený so všetkou administratívou bez bližšej špecifikácie o aké skutočné
náklady ide. Tento administratívny poplatok predstavuje takmer 50 % z poskytnutého úveru, preto
ho súd prvého stupňa považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žalovaný totižto ako dodávateľ
vyžaduje od žalobkyne splnenie finančného záväzku za plnenie, ktoré po materiálnej stránke nie je
dodané. Mal za to, že administratívny poplatok musí byť transparentný, teda takáto zmluvná podmienka

musí byť zrozumiteľná spotrebiteľovi z hľadiska obsahového. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18Co 109/2011. Dospel k záveru, že výška administratívneho poplatku
bola stanovená v rámci formulárovej zmluvy, teda výšku určil sám žalovaný, ale žalobkyňa mohla
takýto úver aj s touto zmluvnou podmienkou len prijať alebo neprijať. Zmluvný poplatok považoval zanetransparentný, keďže nie je zrejme, aké konkrétne služby spoplatňuje, resp. na aké protiplnenie má
žalobkyňa právo za tento poplatok. Keďže administratívny poplatok nebol hlavným predmetom plnenia,
moholhosúdskúmaťzpohľadu,činedošlokznačnejnerovnováhevprávachapovinnostiachzmluvných

strán v neprospech spotrebiteľa, teda žalobkyne. Takýto poplatok považoval súd prvého stupňa za
poplatok v rozpore s dobrými mravmi, ktorý vyžadoval žalovaný od žalobkyne okrem úrokov vo výške
39,15 % ročne, preto uvedenú zmluvnú podmienku považoval za neprijateľnú, čo vyslovil vo výroku
svojho rozhodnutia. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanovením § 53, § 53a ods. 1 Občianskeho
zákonníka, § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako aj

ustanovením § 153 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku.

Výrok o trovách konania právne zdôvodnil ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a o
povinnosti žalovanej zaplatiť súdny poplatok rozhodol v súlade s ust. § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb..

V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku súdu prvého stupňa odvolanie žalovaný. Napadnuté

rozhodnutie považoval za nepreskúmateľné a nesúladné s ust. § 157 ods. 2 a § 167 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku s poukazom na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj rozhodnutie
Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 226/2003. Vyslovil názor, že nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia
je možné považovať za odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm.
f/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) a je daný aj odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm.

a/ O.s.p.. Vo vzťahu k vyslovenej neprijateľnej zmluvnej podmienke odvolateľ poukázal na rozhodnutie
VrchnéhosúduvPrahesp.zn.12Cno95/2005.Žalovanýtrvalnatom,žežalobkyňamusíuniesťdôkazné
bremeno na preukázanie toho, či v čase a mieste uzatvorenia zmluvy išlo o odplatu, ktorá výrazne
vybočovala z trhového priemeru odplát poskytovaných inými subjektmi poskytujúcimi financovania z
vlastných zdrojov. Znamená to, že slovenské právo a slovenský zákonodarca poplatok za spracovanie

zmluvy nielenže pripúšťa, ale aj výslovne uvádza, preto je napadnuté rozhodnutie nepoužiteľné.
Poukázal tiež na rozhodnutie Spolkového súdneho dvora ako inštančne najvyššie postaveného súdu
v sústave všeobecných súdov, ktoré je aktuálnejšie ako žalobcom uvádzané rozhodnutie a v ktorom
Spolkový súdny dvor výslovne judikoval, že poplatok za uzatvorenie zmluvy o stavebnom sporení je
prípustný. Navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie,

resp. rozhodnutie zmeniť a žalobu zamietnuť.

K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa podaním zo dňa 8.5.2015. Trvala na tom, že
administratívny poplatok je vedľajším predmetom zmluvy a preto podlieha súdnemu prieskumu. Mala za
to, že administratívny poplatok je neurčitý, keďže zo zmluvy je zrejme, ktoré konkrétne úkony si žalovaný

v súvislosti s ním spoplatňuje. Trvala na tom, že žalovaný neposkytol za tento poplatok reálne plnenie,
a preto je podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľný. Na preukázanie správnosti svojho
tvrdenia poukázala na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ sp. zn. C-143/13 z 26.2.2015. Za neprijateľné
považovala stanovenie poplatku v závislosti na výške poskytnutého úveru. Navrhla napadnutý rozsudok
ako vecne správny potvrdiť a uplatnila si náhradu trov právneho zastúpenia za vyjadrenie k odvolaniu

vo výške 86,98 eur.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1
O.s.p.,preskúmalnapadnutýrozsudok,akoajkonaniemupredchádzajúcevzmyslezásadvyplývajúcich
z § 212 O.s.p. a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

O odvolaní rozhodol postup podľa § 156 ods. 3 O.s.p. v spojení s ust. § 214 ods. 2 O.s.p., pričom miesto
a čas vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu najmenej 5 dní pred vyhlásením.

Odvolací súd konštatuje, že vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených

skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na
týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé
odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov, spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby, alebo obdobnej finančnej
pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Je nepochybné, že zmluva o spotrebiteľskom úvere uzatvorená medzi účastníkmi dňa 14.08.2013 je
spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko žalovaný vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní
spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a
žalobkyňajespotrebiteľ,keďžepriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvynekonalavrámcipredmetu
svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. V samotnej zmluve o spotrebiteľskom
úvere je uvedené, že ju účastníci uzavreli podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch

a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Z uvedeného je zrejmé, že na predmetnú zmluvu je
nutné aplikovať ustanovenia, ktoré sa týkajú spotrebiteľských zmlúv, upravené jednak v Občianskom
zákonníku, jednak v zákone č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľské zmluvy
nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o
zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné
podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne

dojednané.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Pokiaľ ide o dojednanie administratívneho poplatku v zmluve o spotrebiteľskom úvere, odvolací súd
uvádza, že súdnemu prieskumu v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka nepodlieha hlavný
predmet plnenia a primeranosť ceny, v danom prípade úver a úrok. Je potrebné konštatovať, že
administratívny poplatok nepredstavuje cenu hlavného predmetu plnenia, pretože túto odráža úrok z
úveru.

Poplatok je neúmerne vysoký, a to vo vzťahu k nákladom na vypracovanie, uzavretie zmluvy o úvere a
na tzv. všetku administratívnu činnosť. Dojednanie o administratívnom poplatku je vágnym ustanovením,
ktoré vôbec nešpecifikuje, o aké konkrétne administratívne činnosti ide, pričom výška poplatku - 293,10
eur predstavuje 48,85 % zo sumy poskytnutého úveru, a takto neúmerne vysoký poplatok je v rozpore

s dobrými mravmi.

V konaní absentuje dôkaz, že žalobkyňa ako spotrebiteľka s jeho podstatou bola oboznámená, poplatok
nie je náležite špecifikovaný a viaže sa na bližšie neurčité náklady na vypracovanie a uzavretie zmluvy
spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Podstatou administratívneho poplatku je pridanie

bližšie nešpecifikovaných a spotrebiteľovi nevysvetlených nákladov, ktoré nie sú preukázané. Je za
hranicou rozumného úsudku, aby poplatok dosahujúci výšku takmer polovice sumy poskytnutého úveru
sledoval výdavky spojené s administratívnou činnosťou.

Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo

strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby
zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez
nekalých podmienok (článok 6 bod 1Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách).

Odvolací súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora z 27.02.2014 vo veci sp. zn. C-470/12, bod
41, v ktorom Súdny dvor výslovne deklaroval, že „možnosť súdu skúmať nekalosúťažné podmienky aj
bez návrhu predstavuje vhodný prostriedok na dosiahnutie výsledku stanoveného v článku 6 smernice
93/13, teda zabránenie tomu, aby bol jednotlivý spotrebiteľ viazaný nekalou podmienkou, a zároveňna dosiahnutie cieľa stanoveného v článku 7 tejto smernice, pretože takéto preskúmanie môže mať
odradzujúci účinok smerujúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so
spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov (rozsudky z 21. novembra 2002, Cofidis, C-473/00,

Zb. s. I-10875, bod 32, a Mostaza Claro, C-168/05, Zb. s. I-10421, bod 25)“.

Občiansky zákonník obsahuje demonštratívny výpočet neprijateľných zmluvných podmienok. To
znamená, že súdu nebráni žiadna prekážka, aby vyvodil dôsledky zo zmluvného dojednania v
štandardnej formulárovej zmluve, ak spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi

dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Zmluvná podmienka - dojednanie administratívneho poplatku vo výške 293,10 eur nepochybne
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v
neprospech spotrebiteľa, oprávňuje dodávateľa na neprimerane vysoké plnenie, a preto je v zmysle
generálnej klauzuly uvedenej v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a v súvislosti s porušením princípu

dobrých mravov neprijateľná.

Naliehavý právny záujem žalobkyne - spotrebiteľky na určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky v
spotrebiteľskej zmluve vyplýva priamo zo zákona (§ 53a Občianskeho zákonníka). Takýmto určením sa
napĺňa cieľ Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách zabrániť neustálemu používaniu neprijateľnej zmluvnej podmienky. Naliehavý právny záujem
je daný aj z dôvodu právnej istoty v otázke skutočnej výšky dlhu. Preto ho spotrebiteľ nemusí
preukazovať.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny

potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a
úspešnej žalobkyni boli priznané trovy odvolacieho konania za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k
odvolaniu zo dňa 8.5.2015 vo výške 64,53 eur, režijného paušálu 8,39 eur, čo spolu predstavuje 72,92

eur, k čomu je potrebné prirátať 20 % DPH, teda sumu 14,58 eur, čo po sčítaní predstavuje sumu 87,50
eur a nie sumu 86,98 eur, ako to nesprávne zrátal právny zástupca žalobkyne pri vyčíslení trov právneho
zastúpenia. Keďže ide len o sčítaciu chybu, priznal odvolací súd trovy odvolacieho konania v správnej
výške, teda o 52 centov viac ako bolo zástupcom žalobkyne uplatnené.

Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.