Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, July 22, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6CoP/35/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712209723
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslav Šepták

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5712209723.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miroslava Šeptáka a

členov senátu JUDr. Yvetty Dzugasovej a Jany Urbanovej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: D. J.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Martin, dieťa rodičov, matky: E. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. M. R. R. 6, R., právne zastúpená
JUDr. Vierou Čápovou, advokátkou, so sídlom ul. U. X, E. a otca: Ing. H. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul.
W. č. XXXX/X, W., právne zastúpený JUDr. Jánom Repáňom, advokátom, so sídlom ul. E.. R. XX, E., v
konaní o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, o odvolaní otca dieťaťa proti rozsudku
Okresného súdu Martin č. k. 21P/187/2012-340 zo dňa 05. 03. 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Martin č. k. 21P/187/2012-340 zo dňa 05.03.2015 m e n í tak, že s
účinnosťouod27.06.2012do31.08.2014znižujerozsahvyživovacejpovinnostiotcanamaloletéhoD.J.,
nar. XX.XX.XXXX tak, že je povinný za toto obdobie platiť znížené výživné v sume 175,00 Eur mesačne.
S účinnosťou od 01.09.2014 je otec dieťaťa p o v i n n ý platiť na maloletého D. J., nar. XX.XX.XXXX
výživné v sume 200,00 Eur mesačne, vždy vopred do 20. dňa toho ktorého mesiaca k rukám matky
maloletého dieťaťa.

V prevyšujúcej časti návrh otca dieťaťa na zníženie výživného z a m i e t a .

Otec má právo stretávať sa s maloletým D. J., nar. XX.XX.XXXX každý párny týždeň v čase od piatku od
16.00 hod. do nedele do 19.30 hod., každý utorok v čase od 15.00 hod. do 19.30 hod., každý nepárny rok
v čase od začiatku zimných prázdnin vyhlásených Ministerstvom školstva SR od 09.00 hod. do 25.12.
do 16.00 hod. nepretržite, každý párny rok v čase od 25.12. od 16.00 hod. do 01.01. do 18.00 hod.
nepretržite, každý nepárny rok v čase od 01.01. od 09.00 hod. do konca zimných prázdnin vyhlásených

Ministerstvom školstva SR do 10.30 hod., každý párny rok v čase od veľkonočnej nedele od 09.00 hod.
do veľkonočného pondelka do 10.30 hod. nepretržite, každý nepárny rok vo veľkonočný pondelok od
10.30 hod. do hneď nasledujúceho utorka do 18.00 hod., každý nepárny rok počas jarných prázdnin a
vždy posledné dva kalendárne týždne v mesiaci júl a august počas veľkých letných prázdnin. Otec si
dieťa prevezme v mieste bydliska matky, kde ho po skončení stretnutia odovzdá. Matka j e p o v i n
n á dieťa na stretnutie s otcom pripraviť.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

Týmto zároveň dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 22P/66/2009-75 zo dňa
01.06.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 6CoP/57/2009 zo dňa 30.07.2009.

o d ô v o d n e n i e :Napadnutým rozsudkom Okresný súd Martin uložil otcovi dieťaťa platiť znížené výživné na maloletého
D. J. vo výške 175,00 Eur mesačne s účinnosťou od 27.06.2012 do 27.06.2013 (správne malo byť
27.09.2013). Návrh otca na zníženie výživného na obdobie od 28.09.2013 do budúcna zamietol.

Súčasne súd upravil styk otca s maloletým tak, že otec má právo stretávať sa s maloletým D. J. každý
párny týždeň v čase od piatku od 16.00 hod. do nedele do 19.30 hod., každý utorok v čase od 15.00
hod. do 19.30 hod., každý nepárny rok od 24.12. od 09.00 hod. do 25.12. do 16.00 hod., každý párny
rok v čase od 25.12. od 16.00 hod. do 26.12. do 18.00 hod., každý nepárny rok v čase od 30.12. od
09.00 hod. do 01.01. do 18.00 hod., každý párny rok počas veľkonočných sviatkov, každý nepárny rok

počas jarných prázdnin a vždy posledné dva kalendárne týždne v mesiaci júl a august počas veľkých
letných prázdnin. Otec si dieťa prevezme v mieste bydliska matky a tam ho aj vráti. Týmto zároveň došlo
k zmene rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 22P/66/2009-75 zo dňa 01.06.2009 v spojení rozsudkom
Krajského súdu v Žiline č. k. 6CoP/57/2009 zo dňa 30.07.2009. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo
na náhradu trov konania.
V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané,

že od času poslednej úpravy práv a povinností rodičov vo vzťahu k maloletému D. (v roku 2009)
došlo k podstatnej zmene pomerov odôvodňujúcej stanovenie jednak nižšieho výživného, avšak len
za určité obdobie, ako aj zmenu rozsahu stretávania sa otca s maloletým synom. V porovnaní s
časom predchádzajúcej úpravy sa otcovi dieťaťa narodil syn S. J., a to dňa XX.XX.XXXX. Matke sa
v priebehu konania narodil syn E. I. D. dňa XX.XX.XXXX. Otcovi ako aj matke dieťaťa tak pribudli

vyživovacie povinnosti. Matka dieťaťa bola v roku 2009 na rodičovskej dovolenke a od štátu dostala
rodičovský príspevok a rodinné prídavky. V súčasnosti pracuje vo VÚB, a. s. a jej čistý mesačný príjem je
1.050,00 Eur mesačne. Z posledného potvrdenia zamestnávateľa spoločnosti SCHEIDT & BACHMANN
Slovensko s. r. o. zo dňa 18.02.2015 bol zistený čistý mesačný príjem otca dieťaťa za rok 2014 vo výške
1.237,00 Eur. Porovnaním tohto príjmu s tým, ktorý dosahoval v čase prechádzajúceho rozhodnutia

v roku 2009 (1.205 Eur mesačne) okresný súd konštatoval, že jeho príjem sa od uvedeného času
podstatnýmspôsobomnezmenil,zostaltedapribližnerovnaký.Obdobnetoistéplatíajojehovýdavkoch.
V čase predchádzajúceho rozhodnutia otec dieťaťa platiť hypotekárny úver mesačne vo výške 266,00
Eur, spotrebný úver 70,00 Eur mesačne. Ďalej si platil stavebné sporenie vo výške 44,26 Eur mesačne
a investičné životné poistenie vo výške 22,34 Eur mesačne, napokon zákonné poistenie auta vo výške

6,92 Eur mesačne. Aktuálne otec platí hypotekárny úver vo výške 350,00 Eur mesačne, tiež úver z
Prvej stavebnej sporiteľne vo výške 70,00 Eur mesačne. Za elektrinu platí mesačne 33,00 Eur, poistenie
majetku 23,00 Eur mesačne, nájomné 28,00 Eur mesačne, plyn 50,00 Eur mesačne a za internet platí
16,14 Eur mesačne. Analyzujúc výdavky, ktoré vynakladá otec dieťaťa okresný súd skonštatoval, že sa
jedná o náklady v súvislosti so zabezpečením bývania a úvery boli použité na zakúpenie štvorizbového

bytu. Okresný súd akceptoval potrebu otca dieťaťa vyriešiť si bytovú situáciu, avšak na druhej strane
zároveň konštatoval, že náklady nebolo nevyhnutné vynaložiť až v takej vysokej výške (§ 62 ods. 5
Zákona o rodine). Berúc do úvahy jednotlivé zmeny, ktoré nastali od času posledného rozhodnutia tak
na strane otca dieťaťa žiadajúceho o zníženie výživného, ako aj matky dieťaťa, okresný súd konštatoval
naplnenie zákonných predpokladov pre zníženie výživného odo dňa podania návrhu (§ 77 Zákona

o rodine), predovšetkým preto, lebo otcovi dieťaťa preukázateľne pred uvedeným dátumom pribudla
vyživovacia povinnosť voči maloletému S. J., keď súčasne sa jeho príjem, ako aj výdavky žiadnym
podstatným spôsobom od času predchádzajúceho rozhodnutia nezmenili. Z vykonaného dokazovania
však tiež vyplynulo, že na strane maloletého D. sú dôvody na zvýšenie výživného, ktoré prvostupňový
súd videl v tom, že v porovnaní s rokom 2009 podstatným spôsobom stúpli náklady na starostlivosť

o neho v dôsledku nárastu spotrebiteľských cien približne o 7%. V prospech maloletého svedčí aj
jeho vyšší fyzický vek a napokon skutočnosť, že od 01.09.2014 začal chodiť do základnej školy a
došlo k nárastu nákladov na starostlivosť o neho. Porovnávajúc dôvody, ktoré svedčili v prospech
nárokov otca na zníženie výživného z dôvodmi, ktoré svedčili v prospech nárokov maloletého D. na
zvýšenie výživného, prvostupňový súd dospel k záveru, že dôvodné je zníženie vyživovacej povinnosti

s účinnosťou odo dňa podania návrhu zo sumy 200,00 Eur mesačne na sumu 175,00 Eur mesačne,
a to až do 27.09.2013, kedy matke dieťaťa pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. S poukazom na
uvedené, preto v prevyšujúcej časti súd návrh otca na zníženie výživného zamietol opäť poukazujúc
na vyšší fyzický vec oprávneného - maloletého dieťaťa, celkový nárast životných nákladov za obdobie
5 rokov, ako aj skutočnosť, že od 01.09.2014 začal chodiť D. do základnej školy. Tieto skutočnosti

na strane maloletého D. prevažuje aj skutočnosť, že okresný súd čiastočne rozšíri rozsah stretávania
sa otca so synom. V nadväznosti na uvedené konštatoval, že naposledy bolo o rozsahu stretávania
sa otca so synom rozhodnuté v roku 2009. Od uvedeného času možno oceniť snahu otca dieťaťa
vychovávať maloletého D. a starať sa o neho. Maloletý D. chodí už do školy a je na mieste, aby sas otcom stretával aj počas letných prázdnin. Starať sa o deti a ich výchovu je nielen právom, ale aj
povinnosťou rodičov. Aj dieťa má právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Právo rodiča starať sa
o dieťa možno obmedziť len v odôvodnených prípadoch. V danom prípade nebolo ničím odôvodnené,

aby súd obmedzil otca v jeho snahe syna vychovávať a starať sa o neho aj počas veľkých letných
prázdnin. V zásade platí, že pri úprave stretávania sa rodičov s deťmi má každý rodič právo na to, aby
s dieťaťom strávil polovicu jeho voľného času. Súd je povinný rešpektovať právo maloletého dieťaťa
na zachovanie jeho vzťahu voči obidvom rodičom. Pre výchovu dieťaťa je dôležité, aby udržiavalo
rovnocenný a rovnoprávny styk s obidvoma rodičmi. Z uvedených dôvodov prvostupňový súd rozsah

stretávania sa otca so synom D. upravený rozsudkom v roku 2009 rozšíril tak, že otec je oprávnený
stretávať sa so synom aj posledné dva kalendárne týždne v mesiaci júl a august počas veľkých letných
prázdnin. Z aktualizovanej správny kolízneho opatrovníka zo sociálneho prieskumu zo dňa 03.03.2015
vyplýva, že obaja rodičia majú vytvorené vhodné materiálne podmienky pre výchovu detí. Maloletý D.
navštevuje tanečný krúžok a chodí na tenis. Na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 05.03.2015 otec
vypovedal, že by chcel maloletého D. prihlásiť na ďalší krúžok, a to podmorský svet, pretože si myslí, že

by to maloletého D. bavilo. Tohto krúžku sa otec so synom už dvakrát zúčastnil. V závere rozhodnutia
okresný súd konštatoval, že najväčším problémom, čo sa týka starostlivosti o maloletého D. je to, že
jeho rodičia sa nedokážu poriadne porozprávať a komunikujú najmä prostredníctvom elektronickej pošty.
Nekompromisným spôsobom presadzujú svoje vlastné predstavy o starostlivosti o maloletého syna D.
a v žiadnom prípade nie sú ochotní na tom nič zmeniť a prispôsobiť sa. Uvedené skutočnosti môžu mať

negatívny vplyv na výchovu maloletého D.. Potreba zlepšenia vzájomnej komunikácie rodičov v záujme
riadnej výchovy maloletého dieťaťa je v danom prípade zásadná.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
O.s.p.), keď žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže v danom prípade
mohlo konanie začať aj bez návrhu.

Proti vyššie uvedenému rozsudku podal otec dieťaťa odvolanie, na základe ktorého odvolací súd
žiadal, aby rozsudok okresného súdu zmenil tak, že zníži jeho vyživovaciu povinnosť odo dňa podania
návrhu na sumu 150,00 Eur mesačne. Tiež žiadal, aby došlo aj k úprave styku s maloletým synom aj
počas veľkonočných sviatkov a zimných prázdnin. Prvostupňovému súdu vytýkal, že dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a tiež aj nesprávne právne posúdenie veci.
V ďalších podrobnostiach zdôraznil, že od posledného rozhodnutia o výške výživného platí súdom
určené výživné riadne a včas s vypätím všetkých síl, aj keď na jeho strane došlo k podstatnej zmene
pomerov. V tomto smere odvolateľ zopakoval, že mu pribudla vyživovacia povinnosť a tiež aj podrobne
poukázal na svoje výdavky. Okresný súd nedostatočne vyhodnotil schopnosti, možnosti a majetkové

pomery oboch rodičov dieťaťa a tiež aj osôb žijúcich v spoločných domácnostiach. V nadväznosti na
uvedené, otec dieťaťa vyslovil presvedčenie, že jeho pomery sú neporovnateľné k pomerom matky
dieťaťa,pretožesinemôžedovoliťzakupovanienovýchvecí,nadštandardnezariadiťbytatoužnehovorí
o ostatných aktivitách rodiny. Vyživovaciu povinnosť voči maloletému synovi S. si otec dieťaťa plní aj
osobnou starostlivosťou. Jeho matka je v súčasnosti na rodičovskej dovolenke a stará sa o neho, poberá

mesačne príspevok vo výške 200,00 Eur. Keďže odvolateľ má dosť široko upravený styk s maloletým
synom D., snaží sa o to, aby boli všetky jeho odôvodnené potreby naplnené a aby žil spokojným životom
a nič mu nechýbalo. Prvostupňový súd pri svojom rozhodovaní nezohľadnil dostatočne to, že matka
dieťaťavsúčasnostipracujeajejmesačnýpríjempredstavujesumu1.050,00Eurmesačne.Vniektorých
mesiacoch je jej príjem vyšší. Má k dispozícií rôzne firemné benefity (ako napr. služobný telefón s

nekonečným paušálom, notebook, tablet a ďalšie), čo súd tiež nezohľadnil. Oboznámiac sa so všetkými
položkami, o ktoré sa zmenili pomery na strane tak otca dieťaťa ako aj matky dieťaťa, nemohol okresný
súd dospieť k záveru, že pomery sa zmenili v rovnakom rozsahu na obidvoch stranách, čo odôvodňovalo
zamietnutie návrhu. Tento záver nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a v zárobkoch jednotlivých
domácnosti. Výška výživného nie je stanovená adekvátne aj preto, lebo otec dieťaťa sa podieľa a má

záujem podieľať sa na všetkých nákladoch, ktoré sú spojené so školskou dochádzkou a krúžkami syna
D.. Tomuto platí voľnočasové aktivity, ako napr. plávanie, korčuľovanie, vstupenky na rôzne podujatia.
V budúcnosti je možné očakávať, že náklady na voľnočasové aktivity vzrastú, keďže došlo k rozšíreniu
styku s maloletým synom D.. Prvostupňový súd nesprávne konštatoval, že úvery ktoré otec má, boli
použité na zakúpenie štvorizbového bytu. V skutočnosti, všetky náklady a úvery ním vynakladané sú

spojené so zabezpečením bývania pre jeho rodinu. Odvolateľ je vlastníkom trojizbového bytu, ktorý mal
v osobnom vlastníctve už pred narodením maloletého syna D.. Náklady boli vynaložené v nevyhnutnej
miere na zabezpečenie vhodného bývania pre potreby rodiny, pretože je otcom dvoch maloletých synov
a v budúcnosti možno očakávať, že obaja budú tráviť v byte viac času. S poukazom na zhora uvedenéako aj ďalšie skutočnosti mal otec dieťaťa za to, že výška výživného v sume 200,00 Eur mesačne
nezodpovedá jeho zárobkovým a majetkovým pomerom a tiež odôvodneným potrebám maloletého
syna D.. Takáto výška výživného je pre dieťa v jeho veku značne nadštandardná. O podrobnejšiu a

precíznejšiu úpravu úpravy styku so synom D. otec dieťaťa žiadal aj vo vzťahu k veľkonočným sviatkom
a zimným prázdninám. Navrhované stretávanie je účelnejšie a pre oboch rodičov asi najpohodlnejšie,
keďže všetci si takto lepšie naplánujú ako stráviť uvedené sviatky a zabezpečiť voľný čas a aktivity
maloletých detí.

Matka dieťaťa v podanom vyjadrení odvolací súd žiadala, aby rozsudok okresného súdu vo výroku
o zamietnutí návrhu na zníženie výživného od 28.09.2013 do budúcna ako vecne správny potvrdil.
Súhlasila s odvolaním otca dieťaťa vo výroku o úprave styku v časti, v ktorej otec dieťaťa požadoval
úpravu styku každý nepárny rok počas zimných prázdnin v čase od začiatku zimných prázdnin
vyhlásených Ministerstvom školstva SR od 09.00 hod. do 25.12. do 16.00 hod. nepretržite, tiež každý
párny rok v čase od 25.12. od 16.00 hod. nepretržite. Zdôraznila, že v danom prípade nebolo výživné

upravované šesť rokov, a preto vzhľadom na vek dieťaťa a začatie školskej dochádzky nie je dôvod
na zníženie výživného. Navyše, otec dieťaťa sa už raz návrhom v konaní vedenom pod sp. zn.
12P/314/2010 domáhal zníženia výživného, avšak neúspešne. Porovnaním aktuálnych pomerov oboch
rodičov, tak otca dieťaťa ako aj matky je zrejmé, že životná úroveň matky dieťaťa, resp. jej rodiny nie je
vyššia ako otca dieťaťa. Všetky potreby maloletého od jeho narodenia zabezpečuje jeho matka, k otcovi

chodí D. vždy riadne zbalený, nielen kompletné oblečenie ale aj športové potreby a pod.. Nepravdivé
je tvrdenie otca dieťaťa, že matka dieťaťa si so svojim manželom zaobstarali nové motorové vozidlo.
V skutočnosti išlo o výmenu trojročného motorového vozidla značky Škoda Fabia Combi Scout, ktoré
manžel nadobudol pred uzavretím manželstva za 10-ročnú Toyotu Corollu Combi. Výmenu uskutočnili
za účelom zníženia mesačných výdavkov o 103,00 Eur, čo predstavovala splátka úveru na Škodu

Fabia. Tiež tvrdenie otca dieťaťa o mesačnom výdavku 40,00 Eur, ktorý má matka dieťaťa v súvislosti s
užívanímslužobnéhomotorovéhovozidlajenepravdivé.Vskutočnostiideoplneniedaňovejaodvodovej
povinnosti, keďže súkromné používanie motorového vozidla je podľa zákona chápané ako nepeňažný
príjem. Zároveň ale keďže ide o súkromné užívanie vozidla, je matka povinná vykazovať, a teda
si aj riadne platiť najazdené kilometre, čo je cca 35,00 Eur mesačne. Celkové náklady týkajúce sa

súkromného používania služobného motorového vozidla sú teda spolu cca 75,00 Eur mesačne a sú
doložené v spise. Matka dieťaťa tiež zdôraznila, že vzhľadom na charakter spoločnosti pre ktorú pracuje
a bezpečnostné obmedzenia resp. stanovené limity je pre ňu nevyhnutné mať aj súkromný mobilný
telefón, počítač, či internet, za ktoré si riadne platí. Všetky benefity sú nenárokovateľné a môžu byť
zo strany zamestnávateľa kedykoľvek zrušené. Čo sa týka bývania, matka dieťaťa vlastní dvojizbový

štandardný byt v rozlohe 60m2 vo Vrútkach, ktorý má podľa reality.sk hodnotu vrátane vybavenia cca
48.000,00 Eur. Platí hypotéku 83,89 Eur mesačne. Ostatné náklady na štyri osoby vrátane TV, internetu
predstavujú cca 186,00 Eur mesačne. Na druhej strane otec dieťaťa je vlastníkom nadštandardného
trojizbového podkrovného bytu v rozlohe cca 120m2 v širšom centre krajského mesta Žilina, ktorého
hodnota podľa reality.sk je cca 120.000,00 Eur. Platí hypotéku + úver na bývanie vo výške 420,00 Eur

mesačne. Ostatné náklady na tri osoby predstavujú 240,00 Eur mesačne. Z uvedeného porovnania
vyplýva rozdiel 390,00 Eur mesačne v neprospech otca dieťaťa. Neobstoja preto jeho tvrdenia o
nerovnakej životnej úrovni v prospech matky dieťaťa. Otec dieťaťa pokladá svoje výdavky za náklady
vynaložené v nevyhnutnej miere na zabezpečenie vhodného bývania pre potreby jeho rodiny. Matka
dieťaťa však nepotrebuje nadštandardný byt, ale radšej investuje do detí, výletov, dovoleniek, krúžkov

voľného času a pod.. Ako dôležitú skutočnosť v súvislosti s rozhodovaním uviedla to, že maloletý S.
J. dovŕšil XX.XX.XXXX tri roky, a preto jeho matke skončila materská dovolenka. Podľa dostupných
informácií maloletý už navštevuje škôlku a partnerka otca dieťaťa pracuje, čo je v rozpore s jeho
tvrdeniami. Jediným dôvodom tohto konania je podľa matky dieťaťa snaha otca D. o zníženie mesačných
výdavkov. V súvislosti s úpravou (rozšírením) styku otca s maloletým matka dieťaťa uviedla, že D. má

právo na rozvoj všetkých sociálnych kontaktov bez ohľadu na osobné spory jeho otca. Pritom v rámci
svojho času styku s maloletým zabezpečuje jeho kontakt s ostatnými členmi rodiny otca dieťaťa (napr.
s babkou). Pokiaľ sa týka veľkonočných prázdnin - maloletý D. má rodinu aj v Martine a šibačku si užije
aj s manželom matky dieťaťa, ako aj so svojim bratom E.. Doterajšie rozdelenie nebolo vyhovujúce a
rodičia ho vždy upravovali. Pre účelnejšie využitie rozdelenia Vianoc, ale s prihliadnutím na problémy

v komunikácií rodičov, matka dieťaťa súhlasila s návrhom otca iba v prvých dvoch bodoch (t. j. každý
nepárny rok počas zimných prázdnin v čase od začiatku zimných prázdnin vyhlásených Ministerstvom
školstva SR od 09.00 hod. do 25.12. do 16.00 hod. nepretržite; každý párny rok v čase od 25.12. od
16.00 hod. nepretržite). Z posledným bodom návrhy úpravy Vianoc v odvolaní vyslovila nesúhlas. Spoukazom na tú skutočnosť, že v danom čase je obvykle maloletý D. so svojou matkou, čo by v prípade
akceptovania návrhu otca dieťaťa súdom už nebolo zabezpečené.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania
(§ 204 ods. 1, § 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§
201 O.s.p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené ust. § 202 O.s.p., v odvolacom konaní
preskúmal napadnuté rozhodnutie v súlade s ust. § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a rozsudok okresného
súdu podľa § 220 O.s.p. zmenil, a to z nasledovných dôvodov:

Podľa ust. § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné
sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Výživné sa určí podľa stavu zisteného v čase vydania rozhodnutia. Pri rozhodovaní o zmene výživného
treba porovnať okolností dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase
nového rozhodnutia. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je iba závažnejšia
zmena pomerov. Nestačí len úvaha o tom, či doterajšie výživné je primerané, pretože inak by išlo o
neprípustnú reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Zemnou pomerov v zmysle § 78 ods. 1 sa

rozumie výrazná zmena tých okolností (na jednej či druhej strane, t. j. oprávneného alebo povinného),
ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Pôjde napríklad o také zvýšenie
či zníženie (odôvodnený pokles) zárobku, či iných príjmov, prípadne ostatného majetku, ktoré ovplyvní
celkovú situáciu povinného, a to nielen na krátky čas. Takou zmenou pomerov môže byť tiež vyšší vek
dieťaťa, prípadne rozšírenie alebo zúženie vyživovacej povinnosti povinného, ale ja invalidita povinného

a pod.

Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, ako aj prislúchajúceho spisového materiálu a
vyhodnotením toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania tak odvolateľ - otec dieťaťa, ako aj
v písomnom vyjadrení matka dieťaťa konštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil

skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, správne zistil skutkový stav, z vykonaného dokazovania však
nevyvodil celkom správne právne závery.

Zo skutkového stavu zisteného pred prvostupňovým súdom vyplýva, že naposledy bola úprava výšky
výživného, ako aj styku otca s maloletým synom určená rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn.

22P/66/2009 zo dňa 01.06.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6CoP/57/2009
zo dňa 30.07.2009, ktorým bol maloletý D. J. zverený do osobnej starostlivosti matke, pričom otec
dieťaťabolzaviazanýkpovinnostiplatiťnamaloletédieťavýživnévovýške200,00Eurmesačne,počnúc
dňom 03.04.2009, splatným vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého dieťaťa.
Predmetným rozsudkom súd súčasne rozhodol aj o úprave styku otca s maloletým dieťaťom. V roku

2009 otec dieťaťa požiadal o zníženie výživného. Tento návrh však bol rozsudkom Okresného súdu
Martin č. k. 12P/314/2010-52 zo dňa 24.01.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn.
6CoP/34/2011 zo dňa 27.04.2011 zamietnutý. V dôvodoch rozhodnutí súdy oboch stupňov konštatovali,
žepomerynastraneotcasaodčasuposlednejúpravynezmenilitakýmspôsobom,ktorýbyodôvodňoval
platenie nižšieho než predtým určeného výživného v sume 200,00 Eur mesačne.

Návrhom zo dňa 27.06.2012 sa otec dieťaťa opätovne domáhal zníženia výživného teraz v podstate
s odôvodnením, že mu dňa 04.05.2012, t.j. pred podaním návrhu pribudla vyživovacia povinnosť k
maloletémusynoviS.J..Vdôsledkuuvedenéhodošlonajehostraneknárastu odôvodnenýchvýdavkov.
Poukázaním na jednotlivé mesačné výdavky, ktoré otec dieťaťa má nielen v súvislosti so zabezpečením

výživy ale aj bývania, chodu domácnosti, žiadal o zníženie výživného na sumu 150 Eur mesačne
(pôvodne 130,00 Eur mesačne).

Výživnésaurčujepodľastavuzistenéhovčasevydaniarozhodnutia.Prirozhodovaníozmenevýživného
treba porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase

nového rozhodnutia. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je iba závažnejšia
zmena pomerov.Z hľadiska uvedeného postupoval prvostupňový súd v konaní správne, keď skúmal, či od času
posledného rozhodnutia Okresného súdu Martin sp. zn. 22P/66/2009 zo dňa 01.06.2009 a v nadväznosti
na to aj rozhodnutia zo dňa 24.01.2011 došlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie

naposledy určeného výživného v sume 200,00 Eur mesačne. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že
príjem otca dieťaťa (1.237,00 Eur netto mesačne) sa od posledného rozhodnutia žiadnym výrazným
spôsobomnezmenil.Obdobnetoistémožnopovedaťoštruktúrejehovýdavkov.Nastranematkydieťaťa
sa jej príjem v porovnaní s rozhodnutím Okresného súdu Martin č. k. 12P/314/2010 zo dňa 24.01.2011
mierne zvýšil (1.050,00 Eur netto mesačne). Výdavky týkajúce sa chodu domácnosti tak, ako v prípade

otca dieťaťa zostali približne na rovnakej úrovni. Podstatným rozdielom (zmenou), ktorá však nastala od
času posledného rozhodnutia bola skutočnosť, že otcovi dieťaťa pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť
k synovi S., nar. XX.XX.XXXX (návrh bol podaný dňa 27.06.2012). S poukazom na uvedené, okresný
súd správne konštatoval, že táto skutočnosť v spojitosti s ďalšími vyššie uvedenými odôvodňuje záver
o znížení výživného. V tomto smere boli úvahy prvostupňového súdu správne, až na obdobie, za ktoré
rozhodol o znížení výživného. Porovnávajúc okolnosti, ktoré tu boli v čase posledného rozhodnutia o

výživnom s okolnosťami v čase vyhlásenia napadnutého rozhodnutia, dospel teda aj odvolací súd k
záveru, že v posudzovanom období od 27.06.2012 došlo k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje
stanovenie nižšieho, než naposledy určeného výživného. Na rozdiel od prvostupňového súdu však bol
toho názoru, že ďalšia výrazná zmena nenastala pribudnutím vyživovacej povinnosti na strane matky
dieťaťa, ale až nástupom oprávneného - maloletého D. na základnú školu (01.09.2014). Od uvedeného

času, matke dieťaťa stúpli výdavky vynakladané na dieťa. Navyše je potrebné zohľadniť aj skutočnosť,
že od poslednej úpravy výživného uplynula doba piatich rokov, počas ktorej bez pochyby došlo k nárastu
životných nákladov v dôsledku zvýšených spotrebiteľských cien. V konečnom dôsledku v zaužívanej
súdnej praxi je nástup dieťaťa na základnú školu, resp. vyšší stupeň školy považovaný za skutočnosť,
kedy súdy spravidla rozhodujú o zmene výšky výživného. S poukazom na uvedené, preto odvolací súd

napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku o výživnom podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že rozhodol
o znížení výživného otca dieťaťa na maloletého D. za obdobie odo dňa podania návrhu (§ 77 Zákona
o rodine) do 31.08.2014. Od 01.09.2014 odvolací súd rozhodol o opätovnom zvýšení výživného na
sumu200,00Eurmesačne,vychádzajúczužkonštatovanéhonárastuodôvodnenýchpotriebmaloletého
dieťaťa a z preukázaných schopností a možností oboch rodičov. Odvolací súd je presvedčený, že aj

pri ďalšej vyživovacej povinnosti k synovi S. si otec dieťaťa je schopný plniť vyživovaciu povinnosť
na maloletého D. v sume 200,00 Eur mesačne, bez ohrozenia uspokojovania základných životných
potrieb. Pri rozhodovaní o konkrétnej výške výživného odvolací súd nemohol v plnej miere akceptovať
odvolateľom uvádzané výdavky, keďže v zmysle ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine má výživné prednosť
pred inými výdavkami rodičov, a preto si aj otec detí musí korigovať svoje výdavky (rozpočet) tak, aby si

v prvom rade zabezpečil plnenie vyživovacej povinnosti. Vzhľadom k uvedenému v prevyšujúcej časti
odvolací súd návrh otca dieťaťa na zníženie výživného zamietol.

Odvolací súd sa neodchýlil od skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa a pri rozhodovaní
z neho vychádzal. Prvostupňový rozsudok zmenil len pre nesprávne právne posúdenie vo vzťahu k

stanovenia doby zníženého výživného.

Vo výroku o úprave styku odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil, keď v rámci úpravy
styku na základe súhlasného vyjadrenia oboch rodičov upravil aj stretávanie sa otca so synom počas
zimných prázdnin (každý nepárny rok počas zimných prázdnin v čase od začiatku zimných prázdnin

vyhlásených Ministerstvom školstva SR od 09.00 hod. do 25.12. do 16.00 hod. nepretržite; každý
párny rok v čase od 25.12. od 16.00 hod. nepretržite). Pokiaľ aj matka dieťaťa nesúhlasila s úpravou
styku, každý nepárny rok v čase od 01.01. od 09.00 hod. do konca zimných prázdnin vyhlásených
Ministerstvom školstva SR do 10.30 hod. a počas veľkonočných sviatkov neuviedla žiadne relevantné
argumenty, pre ktoré by sa otec dieťaťa nemal so synom stretávať. Doplnenie úpravy styku aj o túto

úpravu považoval odvolací súd za takú, ktorá je v záujme maloletého dieťaťa, v záujme vytvorenia
si pevnejších a stabilnejších vzťahov s otcom. Záverom však odvolací súd dodáva, že v budúcnosti
nie je vylúčené, aby došlo opätovne k úprave styku tak, aby táto rešpektovala aj vôľu samotného
maloletého dieťaťa. V súčasnom stave, vzhľadom k tomu, že dieťa je ešte v útlom veku (jeho rodičia
sa navzájom obviňujú z manipulácie dieťaťa), nepovažoval odvolací súd za potrebné, aby bolo v tomto

smere doplnené dokazovanie.

Z hore uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu aj v ďalšom napadnutom výroku o
úprave styku podľa § 220 O. s. p. zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.Podľa § 224 ods. 1 a § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania podľa jeho výsledku, ak konanie sa mohlo začať i bez návrhu. Konanie vo veciach starostlivosti

o maloleté deti je konaním, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu (§ 81 ods. 1 O. s. p.), preto odvolací súd
rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .