Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, July 21, 2015

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 13C/377/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213222946
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Dagmar Aradská

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2015:4213222946.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno samosudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou v právnej veci žalobcu: Československá

obchodná banka, a.s., so sídlom Michalská 18, Bratislava, IČO: 36 854 140, v konaní zastúpený
advokátska kancelária HMG & PARTNERS, s.r.o. so sídlom Štefanovičova 12, Bratislava proti žalovanej:
Y. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., Y. XXX, o zaplatenie 277,53 eur s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Súd návrh na zaplatenie sumy 277,53 eur s 13 % úrokom ročne zo sumy 177,63 eur od 17.9.2013 do
zaplatenia, s 13 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 177,63 eur od 17.9.2013 do zaplatenia z
a m i e t a .

Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 17.10.2013 domáhal, aby súd žalovanej uložil povinnosť

zaplatiť žalobcovi sumu 277,53 eur spolu s13% úrokom ročne zo sumy 177,63 eur od 3.10.2013 do
zaplatenia, s 13% úrokom z omeškania ročne zo sumy 177,63 eur od 3.10.2013 do zaplatenia ako aj
trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalovaná uzavrela so spoločnosťou ISTROBANKA, a.s.,
ktorá zanikla bez likvidácie zlúčením so žalobcom, Zmluvu o vydanie a používanie pôžičkovej Karty
Triangel č. 229518, na základe ktorej boli žalovanej poskytnuté finančné prostriedky. Žalovaná si neplnila
riadne svoje povinnosti, bola v omeškaní s úhradou viac než dvoch splátok, preto žalobca Oznámením
o zosplatnení úveru vyhlásil celú svoju pohľadávku za splatnú k dátumu 20.4.2010. Žalobca je v zmysle
Zmluvy oprávnený dlžnú sumu úročiť úrokom z omeškania vo výške 13%, ako to vyplýva z prehľadu

Úrokových sadzieb pre ukončené kreditné karty. Ku dňu 2.10.2013 celkový dlh žalovanej predstavoval
sumu 277,53 eur, z ktorej suma 177,63 eur predstavuje istinu, suma 3,22 eur predstavuje úrok, suma
92,18 eur predstavuje úrok z omeškania a suma 4,50 eur predstavuje poplatky.

Žalobca podaním z 3.11.2013 rozšíril žalobný návrh tak, že popri nároku na zaplatenie sumy 277,53
eur si uplatnil aj nárok na zaplatenie 13% úroku ročne zo sumy 177,63 eur od 17.9.2013 do zaplatenia a
13% úroku z omeškania ročne zo sumy 177,63 eur od 17.9.2013 do zaplatenia. Zmenu odôvodnil tým,
že žalovaná pohľadávka bola vyčíslená k 16.9.2013 a nie k 2.10.2013, ako to mylne uviedol v žalobnom

návrhu.

Keďže žalobca prípisom z 19.3.2015 prostredníctvom svojho právneho zástupcu požiadal o odročenie
pojednávania vytýčeného vo veci na 20.3.2015 z dôvodu prebiehajúcich mimosúdnych rokovaní medzi
účastníkmi konania, súd pojednávanie vo veci odročil na 21.7.2015. Žalobca aj toto pojednávanie, či
už telefonicky dňa 20.7.2015, resp. podaním z 20.7.2015, prostredníctvom svojho právneho zástupcužiadal odročiťzaúčelomdosiahnutiazmierlivéhovyriešeniasporu,keďžalovanázačalasvojdlhsplácať.
Súdspoukazomna§101ods.2 O.s.p.a§119ods.1-3O.s.p.pojednávaldňa21.7.2015bezodročenia
pojednávania, v neprítomnosti riadne predvolaného právneho zástupcu žalobcu a žalovanej, vzhľadom

na to, že išlo o opakovanú žiadosť žalobcu o odročenie pojednávania, ako aj vzhľadom na to, že konanie
vovecisazačaloeštedňa11.10.2013,akoajvzhľadomnacharakterdanejprávnejveci.Navyše,žalobca
súdu neoznámil deň, kedy sa o dôvode na odročenia pojednávania vytýčeného na 21.7.2015 dozvedel
(§ 119 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), no podaním z 23.7.2015 si písomne vyúčtoval trovy právneho zastúpenia
a iné trovy konania, ktoré si vyúčtoval už aj v pôvodnom žalobnom návrhu, ako aj v návrhu na zmenu

petitu.

Súd v súlade s § 95 ods. 1 O.s.p. pripustil zmenu petitu v znení: Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi
sumu 277,53 eur s 13 % úrokom ročne zo sumy 177,63 eur od 17.9.2013 do zaplatenia, s 13 % úrokom
z omeškania ročne zo sumy 177,63 eur od 17.9.2013 do zaplatenia a trovy konania.

Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s listinným dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise.

Zo žalobcom predloženého tlačiva ISTROBANKY, a.s. označeného ako Žiadosť a Zmluva o vydanie

a používanie „Pôžičkovej karty Quatro“ - domácej úverovej karty MasterCard Electronic“, číslo zmluvy
229518, súd zistil, že žalovaná dňa 21.6.2002 požiadala spoločnosť ISTROBANKA, a.s. o úverový
rámec vo výške 50 000,- s mesačnou splátkou vo výške 1 000,- . Spoločnosťou ISTROBANKA, a.s. jej
bol dňa 2.9.2002, kedy uvedené tlačivo podpísali oprávnené osoby uvedenej banky, schválený úverový
rámec vo výške 15 000,- a bola schválená mesačná splátka vo výške 500,-. Uvedené tlačivo je opatrené

aj podpisom oprávnených osôb zástupcu ISTROBANKY, a.s.- Slovenské kreditné karty, a.s. .

Žalobca prípisom z 20.4.2010, ktorý bol žalovanej doručený dňa 12.5.2010, žalovanej oznámil, že z
dôvodu neplnenia zmluvných podmienok nastáva ku dňu 20.4.2010 splatnosť celého úveru. Súčasne
žalovanú požiadal o vrátenie celej dlžnej sumy, ktorá ku dňu 31.3.2010 predstavuje sumu 160,97 eur.

Napriek tomu, že úverová zmluva je absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom v zmysle Obchodného

zákonníka (§ 261 ods. 6 písm. d/ a § 497 a nasl. Obchodného zákonníka), v danom prípade sa jedná o
právny vzťah zmluvných strán na základe spotrebiteľskej zmluvy, pri uzatváraní ktorej bola žalovaná v
postavení spotrebiteľa, keďže z činnosti súdu je známe, že právny predchodca žalobcu, mal v predmete
svojej činnosti aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Je zrejmé, že v danom prípade sa jedná o
právnym predchodcom žalobcu vopred pripravenú formulárovú (typovú) úverovú zmluvu, ktorej obsah

žalovaná nemala možnosť reálne ovplyvniť. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s
osobitnou právnou úpravou v zákone č. 258/2001 Z.z., ktorý je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka,
s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv od 1.4.2004, predpisom lex specialis, s poukazom na 879f
ods. 3, 4 OZ. Súd teda vzťah účastníkov konania posudzoval ako záväzok z typovej (spotrebiteľskej)
zmluvy podľa§ 23 zákona č. 634/1992 Zb. , § 2 písm. a/, b/ , § 3 ods. 1 - 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o

spotrebiteľských úveroch, § 52 a nasl. OZ vzhľadom na prechodné ustanovenia OZ (§ 879j/, § 879l/, §
879m/ OZ), § 497 a nasl. Obchodného zákonníka.

Z vykonaného dokazovania súd nemal za preukázanú existenciu dvoch platných vzájomných a
obsahovo zhodných prejavov vôle účastníkov konania ako zmluvných strán (v zmysle § 44 ods. 2
Občianskeho zákonníka), keď žalovaná dňa 21.6.2002 žiadala od spoločnosti ISTROBANKA, a.s. o

úverový rámec vo výške 50 000,- Sk s mesačnou splátkou vo výške 1 000,- Sk a spoločnosťou
ISTROBANKA, a.s. jej bol dňa 2.9.2002, kedy uvedené tlačivo podpísali oprávnené osoby uvedenej
banky, schválenýúverovýrámecvovýške15000,- Skabolaschválenámesačnásplátkavovýške500,-
Sk. Súd má za to, že v danom prípade nedošlo k účinnému uzavretiu písomnej zmluvy o poskytnutí
spotrebiteľského úveru medzi spoločnosťou ISTROBANKA, a.s. a žalovanou. Uvedená spoločnosť

na návrh zmluvy predložený mu žalovanou reagovala schválením úverového rámca vo výrazne nižšej
sume, než požadovala žalovaná s inou výškou mesačnej splátky, než požadovala žalovaná. Potom v
zmysle § 44 ods. 2 OZ spoločnosť ISTROBANKA, a.s. odmietla návrh žalovanej na uzavretie zmluvy,
ktorej predmetom mal byť aj úver vo výške 50 000,- Sk s mesačnou splátkou vo výške 1 000,- Sk a
dala žalovanej nový návrh zmluvy, predmetom ktorého mal byť úver vo výške 15 000,- Sk s mesačnousplátkou vo výške 500,- Sk. Žalobca však nepreukázal prijatie nového návrhu zmluvy žalovanou. Pokiaľ
žalobca v konaní nepreukázal doručenie vyjadrenia písomného súhlasu žalovanej s návrhom zmluvy
predloženým spoločnosťou ISTROBANKA, a.s. , potom nepreukázal uzavretie písomnej úverovej

zmluvy medzi spoločnosťou ISTROBANKA, a.s. a žalovanou, najmä keď s poukazom na § 44 ods. 1 OZ
je zmluva uzavretá (až) okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie
alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu. Žalobca s poukazom na § 46 ods. 2 veta
prvá OZ nepreukázal písomné prijatie nového návrhu zmluvy žalovanou.

Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že medzi spoločnosťou ISTROBANKA, a.s. a žalovanou

nedošlo k účinnému uzavretiu písomnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere pre absenciu písomného
oznámenia o akceptácii návrhu zmluvy spoločnosti ISTROBANKA, a.s. na 15 000,- Sk žalovanou.
Žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania jeho tvrdenia o existencii akéhokoľvek peňažného
záväzku žalovanej, a to ani zo zmluvného vzťahu. Preto pokiaľ by aj spoločnosť ISTROBANKA, a.s.
žalovanej poskytla titulom „úverového rámca“ či už sumu 50 000,- Sk alebo 15 000,- Sk, žalovaná by
získala týmto plnením majetkový prospech v uvedenej výške bez právneho dôvodu, teda bezdôvodne

sa obohatila podľa § 451 ods. 2 OZ. Žalovanej by tak vznikla povinnosť podľa § 451 ods. 1 OZ, § 456 OZ
a § 458 OZ., teda vznikla by jej povinnosť predmet bezdôvodného obohatenia vydať tomu, na úkor koho
ho získala. Keby v danom prípade bola aj zmluva platne uzavretá, aj tak žalobca v konaní nepreukázal
žiadne poskytnutie úveru žalovanej a nepreukázal ani jeho čerpanie žalovanou, resp. nepreukázal
platobnú (ne)disciplínu žalovanej.

Súd s poukazom na §5b zákona č. 250/2007 Z.z. prihliadol na premlčanie žalovaného nároku žalobcu
podľa § 107 ods. 1, 2 OZ. Pokiaľ v danom prípade bol žalobný návrh doručený súdu dňa 11.10.2013
a žalobca ešte dňa 20.4.2010 vyhlásil predčasnú splatnosť (neexistujúceho úveru), nepochybne do
podania žalobného návrhu uplynula nielen subjektívna dvojročná premlčacia doba, ale uplynula aj
trojročná objektívna premlčacia doba na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, ktorá uplynula

najneskôr 17.5.2013, s poukazom na výzvu žalobcu na čl. 10 súdneho spisu.

Vzhľadom na uvedené súd návrh žalobcu zamietol v celom rozsahu, keďže do podania žalobného
návrhu uplynula žalobcovi aj trojročná premlčacia doba na úrok z omeškania podľa § 517 ods. 1, 2
OZ z bezdôvodného obohatenia. Povinnosť platiť úrok z omeškania nevzniká samostatne za každý
deň trvania omeškania, ale jednorázovo v deň, v ktorý sa dlžník ocitol v omeškaní so splnením tohto

záväzku; týmto dňom začína u tohto práva podľa ustanovenia § 110 ods. 3 OZ plynúť premlčacia doba
práva na úrok z omeškania a jej uplynutím sa právo premlčí „ako celok“. S poukazom na uvedené
súd nepovažoval návrh žalobcu za dôvodný ani v časti žalovaného príslušenstva v podobe úroku z
omeškaniaod17.9.2013dozaplateniaaajvtejtočastinávrhžalobcuzamietol.Vsúvislostisuplatneným
nárokom žalobcu na 13% úrok súd uvádza, že žalobca až do vyhlásenia dokazovania za skončené

súdu nepreukázal, že by v danom prípade došlo k účinnému uzavretiu zmluvy. Navyše, v tlačive
ISTROBANKY, a.s. označeného ako Žiadosť a Zmluva o vydanie a používanie „Pôžičkovej karty Quatro“
- domácej úverovej karty MasterCard Electronic“, číslo zmluvy 229518 vôbec nie je uvedený ani úrok a
ani poplatky. Preto by aj v prípade účinne uzavretej zmluvy žalobcovi nevznikol na ne nárok, s poukazom
na § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom do 30.6.2006.

Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešnej žalovanej náhradu
trov konania nepriznal, keď žalovaná si ich náhradu podľa § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia cestou tunajšieho súdu - Okresný súd Komárno, Pohraničná 6,

945 01 Komárno - na Krajský súd v Nitre.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho odvolateľ

domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.