Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, July 21, 2015

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 13C/386/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214208239
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Dagmar Aradská

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2015:4214208239.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno samosudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou v právnej veci žalobcu: EOS KSI

Slovensko,s.r.o.,sosídlomPajštúnska5,Bratislava,IČO:35724803,vkonanízastúpenýTomášKušnír
s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava proti žalovanej: M. U., nar. X.X.XXXX, trvale bytom S. XXX, o
zaplatenie 256,89 eur s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Súd návrh žalobcu na zaplatenie sumy 256,89 eur s 8,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 256,89
eur od 20.11.2013 do zaplatenia z a m i e t a .

Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 29.4.2014 domáhal zaviazania žalovanej na zaplatenie sumy

256,89 eur spolu s 8,25% úrokom z omeškania ročne zo sumy 256,89 eur od 20.11.2013 do zaplatenia
a náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok z
19.11.2013 nadobudol pohľadávky postupcu Tatra banka, a.s.. Medzi postupcom a žalovanou bola dňa
11.5.2005 uzatvorená zmluva č. 2619298129, na základe ktorej postupca poskytol žalovanej peňažné
prostriedky. Ku dňu postúpenia pohľadávky dlh žalovanej predstavoval sumu 256,89 eur.

Žalobca v podaní doručenom súdu 17.3.2015 uviedol, že dňa 11.5.2005 pôvodný veriteľ uzatvoril so

žalovanou Zmluvu o bežnom účte fyzickej osoby a poskytovaní ďalších produktov a služieb k tomuto
účtu, predmetom ktorej bolo otvorenie a vedenie bežného účtu a poskytovanie balíka služieb Tatra
Classic, ako aj poskytnutie povoleného prečerpania na účte. Žalovaná istina predstavuje rozdiel medzi
debetnými operáciami (výbery hotovosti z bankomatu, platba kartou, odchádzajúce platby z účtu,
poplatky, úroky) a kreditnými operáciami (vklad na účet + prichádzajúce platby na účet), keď súčet
debetných operácií predstavuje sumu 17 075,33 eur, z toho výbery, platby a odchádzajúce platby vo
výške 16 554,75 eur a súčet kreditných operácií predstavuje sumu 16 818,44 eur.

Súd v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti riadne predvolaného právneho zástupcu
žalobcu ako aj žalovanej a vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi
obsah spisu.

Zpredloženýchlistinnýchdôkazovsúdzistil,že medziTatrabankou,a.s.akopostupcomažalobcomako
postupníkom bola dňa 19.11.2013 uzavretá Zmluva o postúpení pohľadávok, na základe ktorej postupca

postúpil na postupníka svoje pohľadávky voči dlžníkom, vrátane pohľadávky zo zmluvy č. 2619298129
vo výške 256,89 eur, ako to vyplýva z Prílohy č. 1 k uvedenej zmluve.Súd mal taktiež za preukázané, že postupca dňa 11.5.2005 uzavrel so žalovanou Zmluvu o bežnom
účte fyzickej osoby a poskytovaní ďalších produktov a služieb k tomuto účtu, podľa ktorej bola žalovanej
vydaná nová platobná karta VISA Electron s denným limitom 20 000,- Sk. V predložených Obchodných

podmienkach balíkov služieb Tatra Banky, a.s. účinných od 1.9.2006 (ďalej len OP) sú charakterizované
jednotlivébalíkyslužieb,ktorépostupcaposkytovalfyzickýmosobám-TatraClassic,TatraDynamic,Tatra
Premium, TatraAcademy, TatraStudent. V článku III uvedených OP je upravené povolené prečerpanie
s tým, že predpokladom povoleného prečerpania na bežnom účte klienta je schválenie celkového
úverového rámca bankou, pričom do úvahy prichádzajúce úverové rámce sú uvedené v mene Sk.

Z predloženého výpisu z účtu žalovanej na čl. 33 súdneho spisu vyplýva, že účet žalovanej postupca
zaťažil nielen rôznymi poplatkami, ale aj úrokom. V zmluve o bežnom účte fyzickej osoby a poskytovaní
ďalších produktov a služieb k tomuto účtu z 11.5.2005 nielen poplatky, ale ani úrok, nie sú vôbec
upravené rovnako ako v uvedenej zmluve nie je vôbec riešený úverový rámec, resp. jeho výška, ako
predpoklad povoleného prečerpania na bežnom účte (článok III OP). V uvedenej zmluve taktiež nie je

vôbec upravená výška prípadného povoleného prečerpania na bežnom účte žalovanej.

Konanie pred súdom sa zahajuje na návrh. Návrh (žaloba) musí okrem všeobecných náležitostí (§ 42
ods. 3 O.s.p.) obsahovať tiež náležitosti uvedené v § 79 ods. 1 O.s.p., teda okrem iného aj pravdivé
opísanie rozhodujúcich skutočností a musí z neho byť zrejmé, čoho sa žalobca domáha (tzv. žalobný

petit). Súd totižto nemôže účastníkom priznať iné práva a uložiť im iné povinnosti, než sú navrhnuté,
pričom musí svojim rozhodnutím žalobný petit vyčerpať a nesmie ho (s výnimkou prípadov podľa § 153
ods. 2 O.s.p.) prekročiť. V žalobe teda musí byť presne a jednoznačne označená povinnosť, ktorá má
byť súdnym rozhodnutím žalovanej uložená, v prípade peňažného plnenia, musí byť uvedená suma,
ktorú má žalovaná zaplatiť. Súčasne musia byť uvedené zrozumiteľne rozhodné skutočnosti, z ktorých

žalobca odvodzuje práva a povinnosti formulované v žalobnom petite.

V danom prípade bolo zrejmé, že žalobca sa domáha zaviazania žalovanej na zaplatenie žalovanej
sumy vo výške 256,89 eur s príslušenstvom v súvislosti so Zmluvou uzavretou dňa 11.5.2005, pričom
žalobca návrh ani nedoplnil súdom žiadaným spôsobom. Súdu nebolo zrejmé kedy a na základe čoho

vznikol žalovaný a žalobcom tvrdený peňažný záväzok, keďže z predloženej zmluvy uzavretej dňa
11.5.2005 medzi postupcom a žalovanou nevyplývali žiadne povinnosti žalovanej. Postupcovi vyplývala
povinnosť poskytnúť žalovanej otvorenie a vedenie bežného účtu, ako aj poskytovanie bankových
služieb k tomuto účtu prostredníctvom elektronických komunikačných médií, poskytnutie voliteľného
prečerpania na tomto účte ako aj vydanie platobnej karty. Z takto vymedzeného predmetu zmluvy nie

je zrejmé, že by sa zmluvné strany dohodli na poskytnutí úveru, ako to žalobca naznačuje v návrhu,
najmä nie sú zrejmé podmienky čerpania úveru, jeho výška, keď v uvedenej zmluve nie sú uvedené ani
podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere upravené v § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. v
znení účinnom do 31.12.2007, resp. v § 3 ods. 6 citovaného zákona.
Je nesporné, že v prípade poskytnutia úveru postupcom ako bankou fyzickej osobe, by takýto úver bol

spotrebiteľským a na zmluvný vzťah zmluvných strán by dopadala právna úprava obsiahnutá v zákona
č. 258/2001 Z.z. a v § 52 a nasl. OZ. Žalobca napriek výzve súdu až do vyhlásenia dokazovania
za skončené súdu nepredložil a neoznačil žiadny dôkaz a ani nespresnil rozhodujúce skutočnosti na
preukázanie dôvodnosti jeho nároku na žalované peňažné plnenie, najmä keď žalobca v spresnení
žalobnéhonávrhutvrdí,žežalovanásumatvorírozdielmedzikreditnýmiadebetnýmioperáciami,pričom

medzi debetné operácie patria nielen rôzne poplatky, ale aj úrok, dôvodnosť účtovanie ktorých žalobca
až do vyhlásenia dokazovania nepreukázal. Navyše, z výpisu z účtu je zrejmé, že žalovaná z uvedeného
účtu čerpala výberom z bankomatu, odchádzajúcimi platbami a platbami kartou sumu 16 554,75 eur,
pričomnatentoúčetbolauhradenásumavovýške16818,30eur. Žalovanáčerpalafinančnéprostriedky
ostatný raz, a to výberom sumy vo výške 23,- eur, dňa 15.6.2010 a po tomto dátume postupca zaťažil

účet žalovanej už len poplatkami a úrokom.
Z obsahu návrhu vo veci je zrejmé, že žalobca sa domáha od žalovanej, ako úverovej dlžníčky,
peňažného plnenia v presne vyčíslenej sume, pričom žalobca špecifikoval, aj z čoho žalovaná suma
pozostáva, avšak napriek výzve súdu žalobca nešpecifikoval spôsob, na základe čoho a ako k sume v
žalovanej výške dospel. Formálne náležitosti žalobný návrh obsahoval, a tak súd nepostupoval podľa

§ 43 ods. 2 O.s.p.

Podľa § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení. Citované ustanovenie určuje dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní, t.j. povinnosťoznačiť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na
účastníkoch konania. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie
nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu

zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce
navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do
záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné
bremeno ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom
vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané (v tom zmysle,

že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov,
ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie. Aby účastník mohol splniť
svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia.
Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností účastníkom, tzv. bremeno tvrdenia.
Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak účastník nesplní
svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani

nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia,
má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a ktorá nevyšla inak v konaní najavo,
spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom
neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre účastníka väčšinou za následok pre
neho nepriaznivé rozhodnutie. Zákon účastníkom ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti;

potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá
upravuje sporný právny pomer účastníkov.

Súd vzhľadom na znenie § 5 ods. 1 a 2 O.s.p. má poučovaciu povinnosť len o procesných právach
účastníka konania, avšak len voči účastníkovi, ktorý nie je zastúpený v konaní právnym zástupcom.

V žiadnom prípade súd nemôže poučovať hmotnoprávne a uvádzať účastníkovi nad rámec § 118
ods. 2 O.s.p. a § 120 ods. 4 O.s.p., ktorú skutočnosť na preukázanie existencie hmotného práva
má účastník konania preukázať a akým dôkazom. O právach a povinnostiach, ktoré pre účastníka
vyplývajú z hmotného práva, súd nepoučuje. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno o svojich tvrdeniach
uvedených v žalobe, keď nepreukázal dôvod, pre ktorý žalovanú žaluje o peňažné plnenie. Žalobca

mal a mohol dôkazy produkovať, označovať až do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania
(§ 120 ods. 4 O.s.p.). Súd, s poukazom na § 120 ods. 1 O.s.p. nebol povinný žalobcu vyzvať na
predloženie konkrétnych dôkazov, najmä keď súd môže len výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci konania. Súd v danom prípade nezistil v priebehu konania žiadnu výnimočnosť veci
vedúcu k potrebe vyhľadania dôkazov súdom v prospech (v tomto smere) procesne nečinného žalobcu.

Výsledok tohto sporu totižto závisí od procesnej aktivity účastníkov konania, teda od formálnej pravdy
a nie od skutočného stavu veci, keďže zásada materiálnej pravdy sa už v občianskom súdnom konaní
neuplatňuje. Výnimkou sú spotrebiteľské vecí, v ktorých súdy zo zákona poskytujú spotrebiteľom
ochranu.

S poukazom na uvedené súd návrh žalobcu zamietol, keď vykonaným dokazovaním súd dospel
k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremena preukázania dôvodnosti žalobného návrhu. Z
predložených listinných dôkazov nie je zrejmé na základe čoho žalovaná údajne dlhuje žalobcovi sumu
256,89 eur, nie je ani zrejmé, kedy sa táto suma stala splatnou a na základe čoho. Pre platnosť zmluvy
o spotrebiteľskom úvere musí byť dodržaná písomná forma (§ 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z.) a

zmluva musí obsahovať podstatné náležitosti uvedené v § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z., s poukazom
aj na § 2 písm. b/ zákona č. 258/2001 Z.z.. Žalobca však existenciu takejto zmluvy nepreukázal a z
ním predloženej zmluvy a obchodných podmienok ani nevyplýva, že by táto zmluva mala byť súčasne
aj zmluvou o spotrebiteľskom úvere, resp. že by sa žalovaná v danom prípade zaviazala poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť..

Keďže z výpisu z účtu žalovanej na čl. 47 spisu je zrejmé, že žalovaná po 15.6.2010 aktívne nečerpala
žiadne finančné prostriedky, súd s poukazom na § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. prihliadol na premlčanie
žalobcom uplatneného nároku. Žalovaná od 17.6.2005 do 15.6.2010 čerpala sumu 16 554,75 eur,
pričom od 14.6.2005 do 15.6.2010 uhradila veriteľovi sumu 16 818,30 eur. Z uvedeného vyplýva, že

žalovaná získala plnením postupcu bezdôvodné obohatenie podľa § 451 ods. 2 OZ. Žalovanej tak
vznikla povinnosť podľa § 451 ods. 1 OZ, § 456 OZ a § 458 OZ., teda vznikla jej povinnosť predmet
bezdôvodného obohatenia vydať tomu, na úkor koho ho získala, ktoré úhradou sumy vo výške 16 818,30
eur nepochybne svojmu veriteľovi vrátila.Súd s poukazom na §5b zákona č. 250/2007 Z.z. prihliadol na premlčanie žalovaného nároku žalobcu
podľa § 107 ods. 1, 2 OZ. Pokiaľ v danom prípade bol žalobný návrh doručený súdu dňa 29.4.2014 a

žalovaná už po 15.6.2010 nečerpala žiadne peňažné prostriedky, nepochybne do podania žalobného
návrhu uplynula nielen subjektívna dvojročná premlčacia doba, ale uplynula aj trojročná objektívna
premlčacia doba na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, ktorá uplynula najneskôr 15.6.2013.

Vzhľadom na uvedené súd návrh žalobcu zamietol v celom rozsahu, keďže do podania žalobného

návrhu uplynula žalobcovi aj trojročná premlčacia doba na úrok z omeškania podľa § 517 ods. 1, 2
OZ z bezdôvodného obohatenia. Povinnosť platiť úrok z omeškania nevzniká samostatne za každý
deň trvania omeškania, ale jednorázovo v deň, v ktorý sa dlžník ocitol v omeškaní so splnením tohto
záväzku; týmto dňom začína u tohto práva podľa ustanovenia § 110 ods. 3 OZ plynúť premlčacia doba
práva na úrok z omeškania a jej uplynutím sa právo premlčí „ako celok“. S poukazom na uvedené
súd nepovažoval návrh žalobcu za dôvodný ani v časti žalovaného príslušenstva v podobe úroku z

omeškania od 20.11.2013 do zaplatenia a aj v tejto časti návrh žalobcu zamietol, najmä keď žalobca
nepreukázal, že by žalovaná bola k 20.11.2013 v omeškaní s úhradou akejkoľvek pohľadávky.

Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešnej žalovanej náhradu
trov konania nepriznal, keď si ich náhradu podľa § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu - Okresný súd Komárno, Pohraničná 6,
945 01 Komárno - na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho odvolateľ
domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.