Rozhodnutie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, July 21, 2015

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 18C/38/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4414222649
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Cviková
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2015:4414222649.1

Rozhodnutie
Okresný súd Nové Zámky sudkyňou JUDr. Denisou Cvikovou v právnej veci žalobcu: Friendly Finance
Slovakia s.r.o., so sídlom Hlavná 104, 040 01 Košice, IČO: 47 243 368, právne zastúpený : Mgr. Henrich
Schindler, advokát, J. Kráľa 7, Banská Bystrica proti žalovanému : C. E. , nar. XX.XX.XXXX, bytom D.
XX, XXX XX F. W., štátny občan SR, o zaplatenie 108,25 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 73,25 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,25% ročne zo sumy 73,25 eur od 21.02.2014 až do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh žalobcu z a m i e t a .

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 5,83 eur a trov právneho
zastúpenia vo výške 17,42 eur, a to na účet právneho zástupcu žalobcu Mgr. Henricha Schindlera,
advokáta, J. Kráľa 7, Banská Bystrica, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 01.12.2014 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť,
zaplatiť mu sumu 108,25 eur s príslušenstvom titulom vrátenia poskytnutého úveru, celkových nákladov
za poskytnutie úveru a skutočne vynaložených nákladov na vymáhanie. Súčasne si žalobca uplatnil
nárok na náhradu trov konania. Svoj návrh odôvodnil žalobca tým, že dňa 05.02.2014 uzatvoril
so žalovaným Rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým
spojených ďalších služieb ( ďalej len „rámcová zmluva“) a zároveň Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského
úveru (ďalej len „zmluva“), na základe ktorých poskytol žalobca žalovanému krátkodobý bezúčelový,
bezúročný úver vo výške 60 €. Žalovaný sa zaviazal vrátiť žalobcovi celkovú čiastku 73,25 eur, ktorá
je tvorená súčtom poskytnutého úveru a celkových nákladov za poskytnutie úveru vyjadrených pevnou
sumou vo výške 13,25 eur. Úver s príslušenstvom sa stal splatným dňa 20.02.2014. Pretože žalovaný
svoj dlh v lehote splatnosti nesplnil a nevrátil dlžnú sumu, žalobca si v súlade s čl. IV bod 4 rámcovej
zmluvy a s poukazom na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s nar. vlády č. 87/1995 Z.z.
uplatnil aj zákonné úroky z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 73,25 eur odo dňa nasledujúceho
po dni splatnosti úveru až do zaplatenia. Žalobca nakoniec uviedol, že priloženými písomnými výzvami
vyzval žalovaného na úhradu jeho záväzku a v zmysle čl. IV bod 5 rámcovej zmluvy si uplatňuje voči
žalovanému náhradu skutočne vynaložených nákladov v celkovej výške 35,- eur, pričom žalovaný bol
pred uzatvorením rámcovej zmluvy oboznámený s poplatkami súvisiacimi s porušením povinnosti splniť
riadne a včas svoj záväzok.

Žalovaný sa k návrhu žalobcu napriek výzve súdu, ktorú si osobne prevzal dňa 26.05.2015 nevyjadril .

Podľa § 115a ods. 1 O.s.p. na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to
nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných
dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania
súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.

Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od toho
okamihu ide o drobný spor.

Podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Súd vo veci rozhodol podľa § 115a ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania, pretože podľa § 200ea
ods. 1 O.s.p. ide o drobný spor a rozsudok v súlade s § 156 ods. 1 O.s.p. verejne vyhlásil, potom čo
oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súd. Právny zástupca žalobcu,
ani žalovaný sa na verejné vyhlásenie rozsudku nedostavili.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa
01.12.2014, s Rámcovou zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a stým
spojených ďalších služieb z 05.02.2014, Zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru z 05.02.2014,
výpisom z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX vedeného Fio bankou, a.s., upomienkou o nezaplatení
pohľadávky vo výške 108,25 eur z 27.02.2014, urgenciou nezaplatenej pohľadávky vo výške 118,25
eur z 06.03.2014, upozornením na hrozbu exekúcie pohľadávky vo výške 128,25 eur z 13.03.2014 a
poslednou výzvou z 20.03.2014 a zistil tento skutkový a právny stav.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné
prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa § 52 ods. 1,3 a 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 1 z.č. 129/2010 Z.z. o o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského
úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru,
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených
s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 2 z.č. 129/2010 Z.z. o o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo
obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 3 z.č. 129/2010 Z.z. o o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov Spotrebiteľským úverom nie sú: f) úver, ktorého výška je menej ako 100 eur a viac ako 75
000 eur; ak je na rovnaký alebo obdobný účel uzavretých v období 12 mesiacov viac zmlúv o úvere medzi

tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský
úver podľa tohto zákona.

Žalobca uzatvoril na diaľku, prostriedkami diaľkovej komunikácie, so žalovaným dňa 05.02.2014
Rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších
služieb (ďalej len „rámcová zmluva“) a súčasne Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského na diaľku (ďalej
len „úverová zmluva“), ktorými sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému krátkodobý, bezúčelový,
bezúročný úver vo výške 60,- eur a žalovaný sa zaviazal vrátiť žalobcovi úver s príslušenstvom v celkovej
výške 73,25 eur dňa 20.02.2014, ktorý deň účastníci dohodli ako deň splatnosti úveru. Celkové náklady
podľa § 2 písm. g) z.č. 129/2010 Z.z. boli vyjadrené v úverovej zmluve pevnou sumou 13,25 eur, RPMN
predstavovala 12742,2%, priemerná hodnota RPMN predstavovala 418%.

Spotrebiteľskou zmluvou je zmluva, ktorá sa uzatvára za rovnakých zmluvných podmienok s väčším
počtom spotrebiteľov, pričom tieto podmienky sú vopred pripravené dodávateľom a spotrebiteľ nemôže
ovplyvniť ich obsah. To znamená, že k zmluvným podmienkam môže spotrebiteľ buď pristúpiť, resp.
nepristúpiť ale nemá možnosť takéto podmienky zásadným spôsobom modifikovať. Spotrebiteľskou
zmluvou je preto akákoľvek súkromnoprávna zmluva s uvedenými znakmi, a to bez ohľadu na
skutočnosť, či je ako zmluvný typ upravená v Občianskeho zákonníka, Obchodnom zákonníku alebo v
inom osobitnom zákone. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobca uzatvoril rámcovú zmluvu
a úverovú zmluvu so žalovaným ako fyzickou osobou - nepodnikateľom, pri ktorom nebolo preukázané
a ani tvrdené, že pri uzatvorení zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej
podnikateľskej činnosti. Z predmetu činnosti žalobcu zapísaného v príslušnom obchodnom registri
vyplýva, že žalobca v rámci svojho predmetu podnikania poskytuje spotrebiteľské úvery a iné úvery
a pôžičky pre spotrebiteľov. Žalobca napĺňa teda legálnu definíciu dodávateľa v zmysle § 52 ods. 3
Občianskeho zákonníka a žalovaný definíciu spotrebiteľa podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka a
rámcová zmluva ako aj úverová zmluva uzatvorené medzi účastníkmi a to aj s poukazom na ich obsah a
formu, sú spotrebiteľskými zmluvami. Vzhľadom na uvedené dospel súd k záveru, že záväzkový vzťah
žalobcu a žalovaného založený predmetnými zmluvami je nevyhnutné posudzovať podľa § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka. Súd posúdil právny vzťah založený medzi účastníkmi Zmluvou o poskytnutí
spotrebiteľského úveru v spojení s Rámcovou zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného
úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb ako vzťah zo zmluvy o úvere podľa § 497 a nasl.
Obchodného zákonníka, pričom je v zmysle § 1 ods. 3 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. tento vzťah
z režimu úpravy spotrebiteľských úverov vylúčený. Predmetnými zmluvami sa totiž žalobca zaviazal
poskytnúť žalovanému peňažné prostriedky vo forme úveru v nominálnej hodnote nižšej ako 100,- eur.

Nároky žalobcu na vrátenie úveru vo výške 60,- eur spolu s dohodnutým príslušenstvom vo výške
13,25 eur považuje súd za dôvodné. Z úverovej zmluvy v spojení s rámcovou zmluvou ako aj zo
skutočnosti, že žalovaný žiadnym spôsobom nárok žalobcu nerozporoval, hoci ho súd na vyjadrenie
sa ku žalobou uplatnenému nároku vyzval, dospel k záveru, že nárok žalobcu na vrátenie úveru
poskytnutého žalovanému je dôvodný, keď z výpisu z účtu má súd za preukázané, že žalobca dňa
05.02.2014 previedol žalovanému peňažnú sumu vo výške 60,- eur a žalovaný poskytnuté peňažné
prostriedky nevrátil, preto súd návrhu žalobcu v tejto časti vyhovel . Žalovaný vrátenie úveru a jeho
príslušenstva žalobcovi nepreukázal a ani netvrdil, teda si v konaní nesplnil ani svoju povinnosť tvrdenia;
z tohto dôvodu súd návrhu žalobcu v časti o zaplatenie 60,-eur , ako aj v časti o zaplatenie dohodnutého
príslušenstva vo výške 13,25 eur vyhovel.

Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku v deň nasledujúci po dni
splatnosti úveru. Podľa úverovej zmluvy sa úver s príslušenstvom stal splatným dňa 20.02.2014.
Súd preto priznal žalobcovi úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti úveru s
príslušenstvom, t.j. od 21.02.2014 v zákonnej výške 5,25% ročne v súlade s nariadením vlády č.
87/1995 Z.z.., teda vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššej ako predstavovala v aktuálnom čase
základná úroková sadzba ECB. Z prehľadu základnej úrokovej sadzby ECB (hlavné refinančné operácie)
na webovej stránke Národnej banky SR vyplýva v rozhodnom období sadzba úroku vo výške 0,25%
ročne.

Žalobca si uplatnil voči žalovanému aj peňažný nárok na náhradu skutočne vynaložených nákladov
v celkovej výške 35,- eur v zmysle čl. IV bod 5 rámcovej zmluvy. Podľa čl. IV bod 5 rámcovej zmluvy
sa žalovaný zaviazal, v prípade omeškania so splátkami úveru, zaplatiť žalobcovi skutočne vynaložené

náklady spojené s ich vymáhaním. Konkrétne sa malo jednať o súvisiace personálne náklady, náklady
prevádzku kancelárie, náklady za telefonické výzvy, SMS, e-mailové správy, písomné výzvy, ako aj
ďalšie náklady vynaloženého žalobcom z dôvodu omeškania žalovaného. Žalobca si podľa čl. IV bod
5 rámcovej zmluvy uplatnil náhradu nákladov vo výške 35,- eur, teda v zmysle obsahu predmetného
zmluvného ustanovenia, si uplatnil náhradu nákladov, ktoré skutočne vynaložil v súvislosti s vymáhaním
úveru, s vrátením ktorého sa žalovaný dostal do omeškania. Žalobca však skutočne vynaložené náklady
spojené s vymáhaním vo výške 35,- eur nepreukázal a ani nešpecifikoval. Predmetné ustanovenie čl.
IV bod 5 rámcovej zmluvy len demonštratívne uvádzalo typ nákladov, ktorých náhrady bol žalobca
oprávnený domáhať sa od žalovaného. Zo žalobného návrhu nevyplýva povaha ani charakter nákladov
spojených s vymáhaním, teda žalobca tieto náklady neoznačil a u neuniesol dôkazné bremeno ohľadom
ich vzniku. Predpokladom pre uplatnenie si nároku žalobcu voči žalovanému na náhradu nákladov
súvisiacich s vymáhaním pohľadávky žalobcu voči žalovanému na vrátenie úveru, bolo skutočné
vynaloženie týchto nákladov žalobcom. Takýto výklad vyplýva priamo z gramatického znenia čl. IV bod
5 rámcovej zmluvy, na ktorý ako právny dôvod vzniku nároku žalobca, vo svojom návrhu na začatie
konania, odkazuje. Pretože žalobca náklady vynaložené na vymáhanie vymáhanie svojej pohľadávky
nepreukázal a neuniesol tak dôkazné bremeno v konaní, súd jeho návrh v časti o zaplatenie 35,- eur
ako nedôvodný zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s § 142 ods. 2 O.s.p. . pretože účastníci mali vo veci
len čiastočný úspech. Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd
náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania
právo. Žalobca mal v konaní úspech v priznanej časti istiny vo výške 73,25 eur a žalovaný bol v konaní
úspešný v časti istiny vo výške 35,- eur, v ktorej časti súd návrh žalobcu zamietol. Úspech žalobcu teda
predstavuje 67,67 % a úspech žalovaného 32,33 %. Čistý úspech žalobcu potom predstavuje 35,34
%. Žalobca si v návrhu na začatie konania vyčíslil a uplatnil náhradu trov konania pozostávajúcich zo
zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 eur a trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej
služby, a to prevzatie a príprava zastúpenia a návrh na začatie konania doručený súdu dňa 01.12.2014,
pričom v súlade s § 10 ods. 1 vyhl.č. 655/2004 Z.z. odmena za jeden úkon právnej služby predstavovala
16,60 eur a režijný paušál v roku 2014 predstavoval 8,04 eur. Žalobcom uplatnené trovy právneho
zastúpenia potom predstavovali sumu 49,28 eur. Súd priznal žalobcovi pomernú časť náhrady trov
konania vo výške 23,25 eur čo zodpovedá 35,34 % pomernému úspech žalobcu, z celkom žalobcom
uplatneného nároku na náhradu trov konania vo výške 65,78 eur (titulom náhrady trov právneho
zastúpenia 49,28 eur a 16,50 eur titulom zaplateného súdneho poplatku). Zodpovedajúca pomerná
časť náhrady trov titulom súdneho poplatku predstavuje 5,83 eur ( 35,34 % zo zaplateného súdneho
poplatku 16,50 eur) a pomerná časť náhrady trov právneho zastúpenia predstavuje 17,42 eur ( 35,34 %
z celkových trov právneho zastúpenia 49,28 eur). V súlade §149 ods. 1 O.s.p. zaviazal súd žalovaného
zaplatiť náhradu trov konania na účet právneho zástupcu žalobcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne , v dvoch
vyhotoveniach, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre. V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (205
ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový
stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd
prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli
uplatnené ( §205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci ( § 205 ods. 2 O.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo
mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona.