Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, July 21, 2015

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 16C/73/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614213782
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Baláž
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2015:7614213782.2

Rozhodnutie

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca L.. E. V., X. P. X. O. L. M., O.. XX.X.XXXX, V. L. I. XXXX/
XX, G. P. K. L.. W. P., R.Z., F. F. Š. O.. X, F. O. X. P. D. R. M., O.. XX.X.XXXX, V. L. I. XXXX/XX, G., Z.
Č. ( H. R. O.) Y. X, Z. , v konaní o rozvod manželstva takto

r o z h o d o l :

Súd návrh odporkyne zo dňa 10.9.2014 na prerušenie konania zamieta.

Súd manželstvo navrhovateľa L. M., O.. XX.X.XXXX R. D. R. M. E.. X., O.. XX.X.XXXX, H. Y. X.X.XXXX,

K.F. X. M. U. U. Ú. U. G., X. K. XX, E. XXXX, O. F. XXX, P. P. Č. XX, rozvádza.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhomdoručenýmtunajšiemusúdu dňa31.7.2014 sanavrhovateľdomáhal,abysúdjehomanželstvo
s odporkyňou uzavreté Y. X.X.XXXX P. U. Ú. X. G. , M. L. K. X. M. U. U. Ú. G., X. K.Ä. XX, E. XXXX,
O. F. XXX, P. P. Č. XX, rozviedol.

Tento svoj návrh odôvodnil tým, že s odporkyňou uzatvorili manželstvo po vzájomnej náklonnosti , jemu

zomrela manželka a nechcel zostať sám. Už dlhšiu dobu manželstvo nespĺňa svoju funkciu, nežijú v
spoločnej domácnosti , nestretávajú sa , každý žije svojim životom. Asi v roku 2010 ho deti jeho manželky
(odporkyne)akospoluvlastnícivyhodilizbytu atohočasubývastriedavousvojejsestryausvojhosyna.
S odporkyňou nekomunikujú, vôbec sa nestretávajú . Odporkyňa taktiež nebýva v byte , v ktorom spolu
bývali a kde má trvalé bydlisko. Odporkyňa je po štvrtej mozgovej príhode a toho času sa zotavuje. V
manželstve rozhodovala o peniazoch odporkyňa, on nemá žiadne úspory pretože, čo zarobil sa použilo

na rekonštrukciu a zariadenie bytu.

Odporkyňa sa k návrhu vyjadrila vo svojom písomnom podaní doručenom súd cestou mailu dňa
15.9.2014 s následným jeho doplnením vo forme poštového podania doručeného súdu dňa 18.9.2015 ,
v ktorom uviedla, že s návrhom na rozvod nesúhlasí a žiada , aby súd návrh zamietol. Uviedla, že nie
je pravdou , že s navrhovateľom nebývajú v spoločnej domácnosti od roku 2010. Nebývajú spolu od
novembra 2011, kedy jej dcéra požiadala deti navrhovateľa, aby prevzali starostlivosť o neho , nakoľko

potrebuje24hodinovústarostlivosť,atovzhľadomnajehozlýzdravotnýstav(diagnostikovanástarecká
demencia so sklonom k Alzheimerovej chorobe). Starostlivosť z jej strany bola nemožná , nakoľko v
septembri 2013 podstúpila operačný zákrok za účelom odstránenia benigného tumoru mozgu. Jej
zdravotný stav sa postupne zlepšuje. Ďalej uviedla, že doposiaľ nemala ani raz mozgovú príhodu. V
skutočnosti bola pred 10 rokmi operovaná na tumor na mozgu, pričom pred 6 rokmi nastala recidíva v
dôsledku čoho musela postúpiť rádioterapiu , po ktorej sa takmer úplne zotavila. Žiaľ ďalšia recidíva

u nej nastala tak ako uvádzala, v roku 2013. Od toho času podstupuje rehabilitačnú liečbu a stáleverí, že sa jej zdravotný stav zlepší natoľko, že sa opäť bude schopná starať o navrhovateľa. Tiež
uviedla, že navrhovateľ v návrhu uviedol taktiež viacero nepravdivých informácií ohľadne ich spoločného
hospodárenia s financiami. Podľa jej vyjadrenia po úhrade všetkých povinných mesačných platieb a

poplatkov na stravu si zvyšok z dôchodkov rozdelili rovnakým dielom. Navrhovateľ svoje nasporené
financie odovzdával svojim deťom a vnúčatám vo forme daru pri rôznych príležitostiach. Ona svoje
usporené peniaze investovala do menších úprav v byte. Navrhovateľ svoje peniaze do bytu vôbec
neinvestoval , nakoľko odmietal akékoľvek zmeny a úpravy týkajúce sa bytu , v ktorom bývali . Uviedla,
že nie je pravdou, že manželstvo medzi navrhovateľom a ňou neplní svoju spoločenskú funkciu a vzťahy

medzi navrhovateľom a ňou sú trvalo rozvrátené. Ich manželstvo aj napriek prechodnej odluke môže
plniť , a dokonca aj v súčasnosti plní spoločenskú funkciu. Rozhodnutie o rozvode by bolo v rozpore
so zdravým rozumom. Nepredpokladá, že navrhovateľ vo svojom pokročilom veku a pri svojom zlom
zdravotnom stave má záujem o nadväzovanie ďalšieho vzťahu a žiaden podobný záujem nemá už ani
ona.

Zároveň týmto podaním odporkyňa požiadala o prerušenie tohto konania do doby, kým nebude možné

zabezpečiť jej účasť na pojednávaní a tiež vzhľadom k tomu, že, že by súd nemal vo veci rozhodnúť
bez toho, aby ju osobne vypočul , pričom jej zdravotný stav jej podľa jej odhadov po dobu najbližších
aspoň 6 mesiacov neumožní bez reálneho ohrozenia jej života zúčastniť sa na súdnom pojednávaní.

V nadväznosti na toto písomné podanie odporkyne sa k veci písomne vyjadril podaním zo dňa
15.10.2014 navrhovateľ, v ktorom zotrval na svojom návrhu na rozvod manželstva účastníkov tohto

konania. V tomto písomnom vyjadrení potvrdil, že v spoločnej domácnosti s odporkyňou nebývajú od
18.10.2013, ale ich spolužitie bolo narušené od roku 2010 neustálymi hádkami a rozdielnymi názormi.
Dňa 18.10.2013 navrhovateľa dcéra odporkyne vyhodila z bytu a ešte ten večer prišla po neho jeho
dcéra , teda nie je pravdou, že ho odporkyňa vyzvala k odchodu, ale ho z bytu vyhnala. napriek
tomu, že navrhovateľ má právo doživotného bývania musel domácnosť nedobrovoľne opustiť pod

tlakom odporkyne a jej dcéry. odporkyňa vzhľadom na jej ťažký zdravotný stav potrebovala 24 hodinovú
starostlivosť a preto si ju dcéra vzala bývať ku sebe. Keď si prišiel navrhovateľ vziať osobné veci z
bytu , tak na neho dohliadala po celý čas suseda. Jeho veci boli v dvoch krabiciach pričom tam žil a
prispieval na chod domácnosti 21 rokov. odporkyňa mu nakoniec vzala aj kľúče od bytu. o tom, že by mal
mať navrhovateľ Alzheimerovú chorobu nevedel . Následne sa zúčastnil na neurologickom vyšetrení.

Ďalej uviedol, že pokiaľ ide o hospodárenie účastníkov to , čo uvádza odporkyňa sa nezakladá na
pravde , pretože na financovaní spoločnej domácnosti vo väčšej miere sa podieľal navrhovateľ , nakoľko
mal vyššiu mzdu a taktiež aj vyšší dôchodok. Aj čo sa týka rekonštrukcie a úpravy bytu taktiež sa
na nej podieľal vo veľkej miere navrhovateľ, ako aj na bežných prácach v domácnosti , ako nákupy, a
pod. . Opätovne poukázal na to, že v čase písania uvedeného podania účastníci nežijú v spoločnej

domácnosti cca 1 rok, nehospodária spolu, nekontaktujú sa. V minulosti navrhovateľ mal záujem o
obnovenie spolužitia, keď dcéra navrhovateľa navrhla, že vybaví opatrovateľku , ktorá by im nosila
obedy a upratovala a dcéry navrhovateľa by im prišli pomôcť a dohliadli na nich, odporkyňa však s tým
nesúhlasila. Spolužitie s odporkyňou nemalo dobrý vplyv na zdravotný stav navrhovateľa , pretože ho
stále ponižovala , všetko čo urobil bolo zlé. Od kedy je sám značne sa mu zlepšil jeho zdravotný stav.

K tvrdeniam odporkyne , že navrhovateľ má demenciu a Alzheimerovú chorobu uviedol, že aj keď túto
diagnózu má , ale má jej ľahšiu formu . je plne sebestačný, postará sa o seba , i o domácnosť, keď bola
jeho sestra neprítomná a bola v nemocnici. Je nábožensky založený kresťan - katolík a chce si dať svoj
život do poriadku čím skôr.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom oboch účastníkov konania, ako aj oboznámením sa s listinnými

dôkazmi a zistil tento skutkový stav :

Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že je pobožný človek a to že uzavrel manželstvo s odporkyňou,
mu bráni v tom, aby chodieval do kostola a na spoveď, keďže ho uzavrel len pred matrikou. Bolo mu zo
strany odporkyne povedané, že ona ho bude vo všetkom nasledovať. Hovorila mu, že budú chodiť do
kostola a že všetko bude tak ako má byť. Aj párkrát bola v kostole, avšak potom prestala tam chodievať.

Tiež sa mu odporkyňa stále vyhráža, že keď nebude spokojný, tak ona ho dá do starobinca. Podľa jeho
vyjadrenia sa s odporkyňou spoznali v čase, keď žili v blízkosti seba. On bol v tom čase vdovec, slovodalo slovo a tak sa rozhodli vziať. Odporkyňa však už od začiatku odmietala jeho dotyky. Je pravdou, že
v tom čase žili v jednom byte, ale podľa jeho názoru nie ako manželia. On sa musel so všetkým uspokojiť
tak ako bolo, lebo odporkyňa mu tvrdila, že je nemocná a že sa bude o všetko starať akonáhle vyzdravie.

Uviedol, že odporkyňa bola na všetko chamtivá a brala mu všetko čo videla. Vždy keď doniesol svoj plat
a položil ho na stôl, hneď mu ho zobrala, a tak to bolo aj s jeho odstupným. Odporkyňa mu tvrdila, že ho
treba opravovať byt , ktorý obývali, pričom ten byt patril jej. Takto to fungovalo u nich stále od začiatku
až do momentu kým ho nevyhnali z bytu. Z bytu ho vyhnala dcéra odporkyne, pričom odporkyňa tam
len sedela a smiala sa z toho. Odkedy ho vyhnala dcéra odporkyne z bytu, už s odporkyňou neviedol

spoločnú domácnosť a nebývali spolu. On za ten čas prebýval čiastočne u svojich dcér a neskôr aj u
svojej sestry, kde býva aj v súčasnosti. Návrh na rozvod nepodal skôr preto, lebo veril, že odporkyňa
skutočne vyzdravie a že budú môcť skutočne žiť ako manželia, avšak to ich spolužitie s ňou bolo čoraz
horšie. Uviedol, že v čase kedy uzatvárali manželstvo odporkyňa ešte nebola chorá a mohlo to byť až
po 4-5 rokoch čo ochorela. Ona však stále bola nejako nemocná, lebo stále odmietala dotyky od neho.
Zotrval na svojich vyjadreniach o tom, že má vedomosť o dvoch mozgových príhodách odporkyne , ktoré

mala už v čase, keď boli svoji. Vie, že na to bola liečená aj v Levoči a neskôr, keď už bývala s dcérami
tak jej liečbu zabezpečovali dcéry. Tiež uviedol, že byt, ktorý pôvodne spoločne obývali, v súčasnosti
nikto neobýva a odporkyňa už dlhšiu dobu prebýva u svojich dcér. Pokiaľ šlo o jeho peniaze zotrval
na svojom písomnom podaní , že tieto sa investovali do bytu odporkyne, pričom svojim deťom dával
peniaze len pri príležitosti sviatkov, ako sú narodeniny a meniny. Rovnako tak uviedol, že sa o seba

dokáže postarať, a sám si robí aj nákupy.

Vzhľadom na vyjadrenie ošetrujúcej lekárky odporkyne U.. V. M. zo dňa 30.3.2015, ktorá odporučila
prípadný výsluch odporkyne vykonať v jej domácom prostredí , súd cestou dožiadaného Okresného
súdu Trebišov vykonal účastnícky výsluch odporkyne na adrese jej súčasného bydliska v jej súčasnom
domácom prostredí.

Odporkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že s navrhovateľom sa poznali asi dva roky . Chodievali na
Mariánsku horu v Levoči, kde sa jej navrhovateľ aj prihovoril. Následne sa stretávali , on chodil k nim
a ona k nemu. K uzavretiu manželstva pristúpili preto , lebo ani on a ani ona nechceli zostať sami.
Podľa jej názoru ich manželstvo bolo celkom harmonické. Poprela , že by bola ona nemocná, práve
naopak, nemocným podľa jej vyjadrenia bol navrhovateľ. Viackrát k nemu volala záchranku , mal vysoký

krvný tlak, mozgovú príhodu. Nechcel ísť k lekárovi, lebo tvrdil, že mu pomôžu len do hrobu. Podľa jej
vyjadrenia nikdy nebolo u nich tak, že by nebolo navarené alebo vypraté. V roku 2003 asi mala ona
nádor na mozgu, vtedy ju aj operovali. Teraz má celú pravú stranu ochrnutú. Podľa nej v ich vzťahu nikdy
neboli zvady, že by sa hnevali . Skôr len výčitky. , že keď mali prísť jej deti, tak sa robil väčší poriadok,
ako keď prídu deti navrhovateľa. Tiež uviedla, že spoločne hospodárili . Ona dostala dôchodok ôsmeho,

asi 300,--Eur a on šestnásteho , väčší , 400,--Eur. Z toho 300,--Eur dali do spoločného na byt a pod.
a 30,--Eur si ona zobrala za to, že robí slúžku, stará sa o neho , varí mu, perie mu , tak ako gazdovia
platili na gazdovstvách. Navrhovateľ rozdával peniaze, ktoré mu ostali , deťom a vnúčatám a ona si zo
svojich zariadila obývačku , lebo svojim deťom nemohla dať, lebo boli ďaleko. On nemal nič, keď sa
dali dokopy a vtedy na začiatku , zase ona svoje našetrené peniaze rozdelila medzi deti . Pekne si

žili, ona ho neokrádala, chodili po výletoch , boli v kúpeľoch , v Ríme. V roku 2013, kedy bola po druhej
operácii, po tejto ochrnula na pravú stranu . On jej vykrikoval, keď ležala v posteli a starali sa o ňu iní.
Kričal na ňu ako na malé decko. Ešte v septembri 2013 prala, potom sa už o domácnosť nestarala . Dva
týždne boli pri nej na striedačku jej dcéry, , a to dva týždne jedna, dva týždne ďalšia a dva týždne tretia
dcéra. Starali sa aj o navrhovateľa , jemu robili osobne tak, aby aj jemu chutilo. Od októbra 2013 sa

ona v ich byte nezdržiavala. Myslela , že to bude krátkodobé, vráti sa , no nepolepšilo sa jej. Podľa jej
vyjadrenia navrhovateľ klame o ich spolužití. Tiež uviedla, že do kostola chodili stále, ešte aj poslednú
nedeľu pred tým, ako sa jej to stalo. Ak nemohli do kostola ísť , tak počúvali svätú omšu z rádia. Jej
súčasný zdravotný stav je veľmi zlý, mala dvakrát epileptický záchvat, už trikrát sa učila znovu. Nemôže
sa vrátiť k navrhovateľovi. Ak je taký svätý, nech počká , kým ich Pán Boh rozvedie. Boli tiež za pánom

dekanom, či by aspoň na väčšie sviatky mohli chodiť ku spovedi a ten im povedal, že aj keď nežijú ako
manželia , ale skôr ako brat a sestra , starajú sa o seba, tak môžu chodiť. K dotykom navrhovateľa
uviedla, že navrhovateľ ,mal problém s močením, mal vybratú prostatu , takže ani nič nemohol, takže
ona nerozumie o čom to on rozpráva.Zo sobášneho listu účastníkov mal súd preukázané, že títo manželstvo uzavreli dňa X.X.XXXX,R. Ž. Z.
U. L. K. X. M. U. U. Ú. U. G., X. K.K. XX, E. XXXX, O. F. XXX, P. P. Č. XX.

Podľa lekárskej správy U.. G. T., O. K. Y. XX.XX.XXXX u navrhovateľa je diagnostikovaná demencia

alzheimerového typu ľahkého stupňa - MMSE 23.

Podľa § 109 ods. 1 O.s.p., súd konanie preruší, ak

a) účastník stratil spôsobilosť konať pred súdom a nie je zastúpený zástupcom s plnomocenstvom pre
celé konanie;

b) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu
pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je

v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v
tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska,

c) rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa
medzinárodnej zmluvy.

Podľa § 109 ods. 2 O.s.p., pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak

a) sa účastník nemôže konania zúčastniť pre prekážku trvalejšej povahy alebo preto, že jeho pobyt nie
je známy;

b) zákonný zástupca účastníka zomrel alebo stratil spôsobilosť konať pred súdom;

c) prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak
súd dal na takéto konanie podnet.

Podľa § 110 O.s.p. , ak to účastníci zhodne navrhnú alebo ak sa neustanovia bez predchádzajúceho
ospravedlnenia na pojednávanie, súd konanie preruší, ak sa to neprieči účelu konania. Ak ide o konanie
o rozvod, preruší súd v týchto prípadoch konanie vždy.

Pokiaľšloonávrhodporkynezodňa10.9.2014 naprerušeniekonania súdtentonávrhzamietol,nakoľko
nezistil v danej veci dôvody pre takýto postup. Uvedený návrh nepodali zhodne obaja účastníci tohto

konania a na pojednávanie konané dňa 16.9.2014 sa navrhovateľ riadne dostavil a na jeho žiadosť bol
aj riadne vypočutý. Je teda zrejmé, že neboli naplnené predpoklady pre prerušenie konania predvídané
v § 110 O.s.p..

Rovnako tak nebol naplnený ani jeden z predpokladov na obligátorné prerušenie konania v zmysle
§ 109 ods. 1 O.s.p. . a súd nezistil ani žiaden z predpokladov na prípadné fakultatívne prerušenie

tohto konania v zmysle § 109 ods. 2 O.s.p. . Ako najpravdepodobnejší sa javil predpoklad v zmysle
písm. a./ citovaného ustanovenia, a síce , že sa odporkyňa nemôže zúčastniť konania pre prekážku
trvalejšieho charakteru, za ktorú táto vo svojom podaní považovala svoj zhoršený zdravotný stav, to však
súd vyriešil iným vhodným opatrením, ktoré spočívalo v uskutočnení účastníckeho výsluchu odporkyne
cestou dožiadaného súdu v jej domácom prostredí, takže v konečnom dôsledku sa táto mohla vo veci

riadne vyjadriť a prezentovať aj ústnou formu svoj názor na vec.

Preto súd jej návrh na prerušenie konania zamietol.Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak
sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne
na záujem maloletých detí.

Podľa§23ods.3Zákonaorodine súdpriposudzovanímieryrozvratuvzťahovmedzimanželmiprihliada
na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní

žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine , o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní
staraťsaobidvajamanželiapodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.Uspokojovaním
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Podľa § 19 ods. 2 Zákona o rodine , o veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa
nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.

Podľa § 19 ods. 3 Zákona o rodine , na výkon povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny
z manželov súhlas druhého manžela.

Súd z dokazovania vykonaného výsluchom oboch účastníkov dospel , k záveru že ich manželstvo je

hlboko a vážne rozvrátené a že neplní žiadnu zo svojich spoločenských funkcií, a preto je potrebné
ich manželstvo rozviesť.

Vážnosť rozvratu manželstva spočíva v dôvodoch, ktoré viedli k podaniu návrhu na rozvod. Manželstvo
je dostatočne vážne rozvrátené vtedy, ak už nemôže plniť svoj účel. Pritom jeho účelom je vytvoriť
harmonické a trvalé životné spoločenstvo , ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. Počas svojej existencie

plní funkciu sociálnu , ekonomickú, biologickú a výchovnú. Pokiaľ sa žiadna z týchto funkcií v manželstve
nerealizuje, je možné manželstvo rozviesť. Ustanovenie § 23 Zákona o rodine predpokladá objektívnu
existenciu rozvratu vzťahov bez ohľadu na subjektívne stanovisko manželov a na zavinenie niektorého
z manželov (toto zavinenie môže mať vplyv napríklad na rozhodnutie súdu v konaní o zrušenie práva
spoločného nájmu bytu, v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, prípadne

pri náhrade trov konania v konaní o rozvod manželstva). Objektívny rozvrat vzťahov znamená, že
medzi manželmi je skutočný stav nasvedčujúci nemožnosti plniť účel manželstva, resp. rodiny založenej
manželstvom.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že manželstvo účastníkov žiadnu z uvedených funkcii
už v súčasnosti neplní.

Pokiaľ ide o výchovnú funkciu manželstva tá by mala spočívať v spoločnej výchove detí , ktoré by
prípadne s nimi žili v spoločnej domácnosti. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že túto funkciu
uvedené manželstvo účastníkov už dlhodobo neplní, keďže obaja účastníci majú už dospelé deti , ktoré
s nimi nežijú v spoločnej domácnosti a tieto nie sú odkázané svojou výživou na účastníkov konania.

Pokiaľ ide o spoločenskú funkciu manželstva , tá sa prejavuje tým, že manželia ako rodina by mali

žiť spolu a mali byť mať ( prejavovať) vôľu tvoriť jeden celok a tráviť spoločne čas . Z vykonanéhodokazovania je však preukázané, že účastníci minimálne od októbra 2013 nevedú spoločnú domácnosť
a nežijú spolu. Podľa vyjadrenia navrhovateľa mal byť tento zo spoločnej domácnosti účastníkov
vyhnaný odporkyňou, ktorá to síce popiera, avšak skutočnosť , že v súčasnej dobe od uvedeného

dátumu nežijú spoločne s navrhovateľom priznáva. Sama pritom vo svojej výpovedi vylučuje svoj návrat
do spoločnej domácnosti k navrhovateľovi , kedy zároveň prejavuje vôľu ponechať ich spolužitie vo
vzájomnom odlúčení tak , ako žijú doteraz. To je možné vyvodiť z jej vyjadrenia o tom, že navrhovateľ
má „ počkať , kým ich Pán Boh rozvedie.“

Bolo tiež preukázané, že uvedené manželstvo účastníkov neplní ani svoju biologickú funkciu, ktorá sa

prejavuje v ich intímnom spolunažívaní. Zo strany navrhovateľa bolo poukazované na to, že odporkyňa
sa vyhýbala jeho dotykom, teda prejavom fyzickej náklonnosti, čo táto neprela argumentujúc to tým, že
navrhovateľ, mal vybratú prostatu , takže ani nič nemohol.

Rovnako je preukázané, že manželstvo účastníkov v súčasnej dobe už neplní ani hospodársku funkciu,
ktorá sa inak prejavuje vo forme spoločného hospodárenia , kam patrí prispievanie na úhradu potrieb
rodiny podľa možnosti, schopností a majetkových pomerov toho-ktorého z manželov. V tomto konaní

bolo preukázané, že byt ktorý pôvodne obaja obývali je v súčasnej dobe prázdny, nikto z nich v ňom
nebýva a tak sa spoločne nepodieľajú na chode domácnosti. Z vykonaného dokazovania nebolo
preukázané , že by obaja akýmkoľvek iným spôsobom sa podieľali na spoločnom hospodárení v rámci
ich vzťahu.

Za týchto okolnosti preto súd konštatuje, že vážnosť dôvodov rozvratu vzhľadom na absenciu vyššie

uvedených základných funkcii manželstva vo vzťahu účastníkov tohto konania je daná.

Pokiaľ ide o trvalosť rozvratu, táto je dostatočne daná vtedy , ak už nemožno očakávať obnovenie
manželského spolužitia. Z uvedeného nepriamo vyplýva , že manželské spolužitie už muselo byť
zrušené. Preukázanie tejto skutočnosti súvisí s otázkou vážnosti rozvratu , v rámci ktorej sa skúma, či
rodina ešte plní svoje funkcie. Na posúdenie existencie trvalosti rozvratu manželstva môže čiastočne

napomôcť skutočnosť, ak manželia už nežijú v spoločnej domácnosti , hoci predtým v nej spolu žili. Ak
manželia stále ešte zdieľajú spoločnú domácnosť , potom sa určenie trvalosti rozvratu odvíja skôr od
zistenia podmienok, v akých v tejto domácnosti žijú ( či si pomáhajú - npr. žena stále varí a perie aj pre
manžela, alebo on ju vozí autom, či sa ekonomicky spolupodieľajú na bývaní a chode rodiny a pod.). Ak
už žiadnu z týchto funkcií neplnia a tento stav trvá dostatočne dlhý čas , pričom absentuje vôľa obnoviť

spolužitie , potom takisto je možné považovať rozvrat za trvalý.

V tomto konaní bolo preukázané, že účastníci minimálne od októbra 2013 reálne nebývajú v spoločnej
domácnosti a túto ako takú ani iným spôsobom hospodársky nevedú. Samotný navrhovateľ zreteľne a
jednoznačne sa vyjadril, že nemá záujem na ďalšom trvaní takéhoto manželstva a teda, že nemožno
z jeho strany očakávať obnovenie manželského spolužitia, ktoré by napĺňalo svoj základný účel a síce

vytvárať harmonické a trvalé životné spoločenstvo akým rodina založená manželstvom nepochybne má
byť. Je teda zrejmé, že aj ďalší z predpokladov a teda trvalosť rozvratu vzťahu medzi účastníkmi tohto
konania je daná.

Súd preto návrhu navrhovateľa na rozvod manželstva vyhovel.

Vzhľadom k skutočnosti, že súd umožnil odporkyni sa vo veci riadne vyjadriť v rámci jej účastníckeho

výsluchu uskutočneného v jej domácom prostredí cestou dožiadaného súdu, nepovažoval za potrebnú
účasť navrhovateľky pri vyhlasovaní rozhodnutia v tejto veci a tak na poslednom pojednávaní, ktoré sa
uskutočnilo bez jej účasti, konal a napokon aj rozhodol bez jej prítomnosti.

Podľa § 144 O.s.p. , účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov

alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.Rozhodnutie o trovách konania má svoju oporu v ustanovení § 144 O.s.p.. Súd nedospel k záveru, že
by rozvrat manželského zväzku účastníkov konania bolo možné pričítať výlučne len jednému z nich a
preto žiadneho z účastníkov nezaviazal na úhradu trov konania. Navyše navrhovateľ si cestou svojej

právnej zástupkyne náhradu trov konania ani neuplatňoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Košiciach v troch vyhotoveniach

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Podľa § 251 ods. 1 a ods. 2 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné

rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon
Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.); ak ide
o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne
nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne

poplatky, trovy trestného konania, trovy výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí, sumy uložené
ochrannými opatreniami v trestnom konaní, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania,
vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci. (Zákon č. 65/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov.)