Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, July 20, 2015

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 10C/2/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314227479
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Foltánová
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2015:2314227479.4

Rozhodnutie

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Evou Foltánovou, v právnej veci
navrhovateľky: F. G., O.. XX.X.XXXX, V. B. M., F. XXX, proti odporcovi: U. G., O.. X.X.XXXX, V. U., H..
V. M. XX, o zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

Súd zmeňuje právoplatné rozhodnutie tunajšieho súdu zo 16.6.2009 č.k. 12P 78/2009-38 tak, že
zvyšuje vyživovaciu povinnosť odporcu na navrhovateľku z doterajších 90 eur na 150 eur, počnúc dňom

1.12.2014.

V ostatnej časti rozhodnutie č.k. 12P 78/2009-38 zostáva nezmenené.

V ostatnej časti súd návrh zamieta.

Odporca je povinný z titulu zročného výživného za obdobie od 1.12.2014 do 20.7.2015 zaplatiť
navrhovateľke 480 eur, ktorá suma sa odporcovi povoľuje splácať v 50 eur mesačných splátkach spolu
s bežným výživným, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku s tým, že pri omeškaní čo i len jednej splátky,

stáva sa zročným celé dĺžne plnenie.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa svojim návrhom podaným na Okresný súd Galanta dňa 1.12.2014 domáhala, aby
súd zaviazal odporcu - jej otca na platenie výživného vo výške 250,- eur mesačne od podania návrhu.

Svoj návrh navrhovateľka odôvodnila tým, že je študentkou vysokej školy a od poslednej úpravy
výživného ubehlo 5 rokov. V tom čase bola študentkou strednej školy, pričom od tej doby sa jej podstatne
zmenili a narástli náklady spojené s jej štúdiom. Žije v spoločnej domácnosti s matkou, ktorá zo svojho

zárobku cca 300-400,- Eur hradí náklady s rodinným domom, svoje osobné potreby, ako aj potreby
navrhovateľky, ktoré vyčíslila v sume 342,- Eur. Odporca jej okrem posledne určenej výšky výživného
neprispieva ničím. Celú starostlivosť zabezpečuje matka, rovnako aj o jej rata U., ktorý je študentom
II.ročníka Strednej odbornej školy potravinárskej v Nitre. Odporca má vedomosť, že navrhovateľka
študuje I.ročník Univerzity Komenského v Bratislave na Prírodovedeckej fakulte a ďalším štúdiom sa
pripravujenasvojebudúcepovolanie.Odporcajezamestnanýaokremsvojhopravidelnéhopríjmumáaj

iný príjem. Matka navrhovateľ podniká ako kaderníčka a jej mesačný príjem je minimálny, navrhovateľka
ako študentka jej na domácnosť neprispieva. Vzhľadom na uvedené navrhovateľka žiadala, aby tunajší
súdzvýšilvyživovaciupovinnosťodporcunanavrhovateľkuzosumy90eurnasumu2500,-eurmesačne
a to počnúc dňom podania návrhu, t. j. dňom 1.12.2014.Odporca sa k návrhu vyjadril dňa 7.1.2015, pričom s návrhom nesúhlasil. Vyživovaciu povinnosť si plní
riadne a včas na navrhovateľku vo výške 90,- Eur a aj jej brata U. vo výške 110,- Eur. Jeho mesačný
príjem je cca 430,- Eur a iný príjem nemá. Žije v spoločnej domácnosti s rodičmi, ktorí sú už na dôchodku

a prispieva im mesačne na stravu a domácnosť sumou 200,- Eur, v ktorej sú zahrnuté poplatky za plyn,
elektrinu, vodu, vývoz fekálií, káblovú TV, kominára. Navyše matka odporcu má zdravotné problémy
a len na lieky potrebuje mesačne 50,- Eur. Vo vyjadrení uviedol, že matka navrhovateľky sa znovu
vydala a jej terajší manžel je zárobkovo činný a tiež sa podieľa na chode domácnosti. Odporca nie
je vlastníkom žiadneho hnuteľného a nehnuteľného majetku ani mobilného telefónu, nakoľko pri jeho

mesačných výdajoch na bývanie, vyživovacie povinnosti mu zostane na bežné výdaje približne 30,-
Eur. Na základe uvedeného a zachovania jeho akej-takej životnej úrovne žiada ponechať výživné v
nezmenenej výške, maximálne zvýšiť na čiastku 100,- Eur.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a takto
vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Navrhovateľka podala na súd návrh na zvýšenie výživného tak, ako je vyššie uvedené. Navrhovateľka

je dcérou odporcu, v čase rozhodovania súdu je v I. ročníku na vysokej škole v Bratislave.

Rozsudkom Okresného súdu Galanta pod č.k. 12P/78/2009-38 zo dňa 16.6.2009, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňom 23.7.2009, súd zvýšil vyživovacia povinnosť odporcu k maloletej navrhovateľke zo
sumy66,39eur mesačnenasumu90,-Eurmesačne,počnúcdňom12.5.2009,pričomvýživnéjesplatné
vždy do 15-teho dňa toho, ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého dieťaťa. Tým sa zmenil

rozsudok Okresného súdu Galanta č.k. 13P/162/2007-21 zo dňa 30.07.2007 v časti rozsahu vyživovacej
povinnosti otca. V ostatných častiach zostal citovaný rozsudok nezmenený. V čase rozhodovania súdu
matka navrhovateľky bola vydatá, zapojená do pracovného procesu s čistým príjmom 545,92 Eur. Jej
manžel mal živnostenské oprávnenie, pričom základe dane mal 3 512,90 Eur. Okrem maloletej F. a
maloletého U. inú vyživovaciu povinnosť nemala. Otec dieťaťa bol rozvedený, zapojený do pracovného

procesu s čistým mesačným príjmom 390,33 Eur. Okrem maloletej Slávky mal vyživovaciu povinnosť
voči maloletému Marekovi, na ktorého súd určil výživné 110,- Eur. Žil v spoločnej domácnosti so svojimi
rodičmi, pričom výdavky na spoločnú domácnosť boli vo výške 150,- Eur, pričom on rodičom na chod
domácnosti prispieval sumou 100,- Eur.

Od uvedenej úpravy vyživovacej povinnosti odporcu voči navrhovateľke uplynulo 5 rokov, počas ktorých

výživné nebolo nijakým spôsobom upravované, súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že
odporca si vyživovaciu povinnosť plnil riadne a včas vo výške 90,- Eur mesačne.

Na pojednávaní dňa 30.4.2015 navrhovateľka uviedla, že žiada súd, aby určil odporcovi vyživovaciu
povinnosť vo výške 250,- Eur. V roku 2012 ukončila Gymnázium s maturitou, pričom sa jej neporadilo
dostať na medicínu ale bola prijatá na Prírodovedeckú fakultu UKF v Nitre. Túto po prvom ročníku

ukončila, rok bola doma z toho 3 mes. brigádovala a pripravovala sa na skúšky na lekársku fakultu. Ani
tento krát sa jej nepodarilo dostať na lekársku fakultu, ale bola prijatá na prírodovedeckú fakultu UK v
Bratislave, pričom je študentkou 1.ročníka denného bakalárskeho štúdia. Výdavky spojené so štúdium
má mesačne 25,- Eur cestovné, strava 120,- až 130,- Eur, školské potreby 25,- Eur, ubytovanie 64,- Eur,
kozmetika a hygiena 25,- Eur, lekárska starostlivosť (antikoncepcia) 22,- Eur, oblečenie a obuv 25,- až

30,- Eur, ktoré vypočítala aritmetickým priemerom. Okrem toho jej matka platí mobil a internet v sume
10,- Eur. Žije v spoločnej domácnosti s matkou, ktorá je živnostníčka. Matka navrhovateľky sa druhý
krát vydala za P. P. -živnostníka, ktorý má vyživovaciu povinnosť na syna Y. vo výške 110,- Eur. Za
domácnosť platia 75,- Eur elektrina, 103,- Eur plyn, Digi 9,60 Eur, Rozhlas a TV 4,69 Eur.

Odporca uviedol, že nesúhlasí s podaným návrhom. Je riadne zapojený do pracovného pomeru u

Š. E., pričom mesačne zarobí 430,- Eur. Žije v spoločnej domácnosti s rodičmi, pričom obaja sú
dôchodcovia, pričom dôchodok otca je 420,80 Eur, a matky 318,10 Eur. Okrem navrhovateľky má
vyživovaciu povinnosť k synovi Marekovi vo výške 110,- Eur. Z titulu výživného platí 200,- Eur a 200,-
Eur dáva matke za účelom platenia plynu, ktorý zálohovo platia mesačne vo výške 130,- Eur, za káblovúTV 10,90 Eur a 30,- Eur mu ostáva na ošatenie a iné potreby. Nie je vlastníkom žiadneho hnuteľného
ani nehnuteľného majetku, nevlastní dokonca ani mobilný telefón.

Na pojednávaní dňa 20.7.2015 navrhovateľka predložila dôkaz o hypotekárnom úvere jej matky a jej

druhého manžela vo výške 150 000 Sk, ktorý splácajú vo výške 120,- Eur mesačne, tento bol zmluvou
hypotekárnou uzatvorený dňa 22.12.2004, potvrdenie o svojom príjme za obdobie jún 2013 - december
2013 pričom jej netto mesačný príjem činil 336,78 Eur. Matka poberá rodinné prídavky vo výške okolo
40,- eur / na dve deti/. Matka navrhovateľky sa snažila pred podaním návrhu s odporcom dohodnúť
mimosúdne na zvýšení jeho vyživovacej povinnosti, avšak bezvýsledne. Zamestnávateľ odporcu je ich

rodinný príslušník, a má vedomosť, že odporca nezarobí 430,- Eur ale 750 až 800,- Eur, pretože zvyšok
peňazí dostáva na roku. Túto skutočnosť však preukázať nevie.

Odporca uviedol, že nevie z čoho má platiť zvýšené výživné, pretože zarobí 430,- Eur a diéty, rodičia
poberajú dôchodok. Jeho matka bola operovaná na koleno, na lieky minie 50,- Eur a má ísť na operáciu
umelého kĺbu. Matke do domácnosti prispieva 100,- Eur na stravu a 100,- Eur na výdavky domácnosti,
titulom výživného platí 200,- Eur. Jeho sesternica býva vo Švajčiarsku, stará sa jej o dom a keď 2 x do

roka príde domov nosí mu ošatenie, inak by si ho nemohol ani kúpiť. Tvrdenie navrhovateľky o výške
jeho zárobku považuje za výmysel matky navrhovateľky, preto odmieta, že by výška jeho zárobku bola
v takej sume ako uviedla navrhovateľka. Okrem toho má vedomosť, že matka navrhovateľky má v Nitre
kadernícky Salón a zamestnáva vraj 2 osoby, ale aj to sú len dohady, také isté ako uviedla navrhovateľka
o jeho zárobku.

Navrhovateľka uviedla, že odporca klame, pretože ak by mu ostalo 30,- Eur, za tieto peniaze by si
nemohol kupovať cigarety, alkohol a značkové tenisky. Matka navrhovateľky pracuje ako kaderníčka,
pričom pracovala u jednej zamestnávateľky na živnosť a v súčasnej dome sa osamostatnila, takže je
pravda, že má salón, avšak pracuje v ňom sama.

Navrhovateľka na otázku súdu, ako naložila so zarobenými peniazmi počas brigád uviedla, že ich minula

na prihlášky na vysoké školy na území SR a ČR, zaplatila si vzdelávací kurz vo výške 150,- Eur a plus
pol roka cestovala na tento kurz do Bratislavy. Okrem toho v III. Ročník VŠ bude musieť zaplatiť 1.000,-
Eur školné, tak zo zvyšku si našetrila na školné.

Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
(ďalej len ZR), (1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá

do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

(2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

(4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o
dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

(5)Výživnémáprednosťpredinýmivýdavkamirodičov.Priskúmaníschopností,možnostíamajetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 3 ZR, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako

aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.Podľa § 76 ods. 1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy
na mesiac dopredu.

Podľa § 78 ods. 1 a 3 ZR, (1) Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia

pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

(3) Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 163 ods. 1 O.s.p., rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na
plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre
výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene
pomerov.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľka je študentkou vysokej školy v
Bratislave dennou formou. Býva na internáte, za ktorý mesačne platí 64,- Eur. Jej ďalšie nevyhnutné
výdavky sú v sume 25,- Eur cestovné, strava 120-130,- Eur, školské pomôcky 25,- Eur. Žije v spoločnej
domácnosti s bratom / nie je zárobkovo činný, je študent/, matkou a jej manželom. Príjem domácnosti
je podľa potvrdení nasledovný: matka 336,70 Eur mesačne, jej manžel 311,60 Eur mesačne /príjmy v

roku 2014 vo výške 62 889,33 Eur, výdavky 59 150,24 Eur, základ dane 3 739,09 Eur/, rodinné prídavky
2 x 23,52 Eur, výživné 200,- Eur. Mesačné výdavky domácnosti: hypotéka 120,- Eur, výživné na syna
druhého manžela matky 110,- Eur, elektrika 75,- Eur, plyn 103,- Eur, voda 9,- Eur.

Súd mal za preukázané, že odporca je riadne zapojený do pracovného pomeru, má ďalšiu vyživovaciu
povinnosť na syna Mareka, žije v spoločnej domácnosti s rodičmi, žiadny majetok nevlastní. Príjem

spoločnej domácnosti je zárobok odporcu v sume 536,53 Eur /podľa potvrdenia zamestnávateľa mzda s
diétami za rok 2014 vo výške 6 438,34 Eur/, dôchodok otca odporcu 408,20 Eur, dôchodok matky 318,10
Eur. Nevyhnutné výdavky domácnosti sú na lieky matky odporcu 43,94 Eur, plyn 130,- Eur, elektrina
70,- Eur.

Pre zákonný vznik vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je relevantnou objektívna právna skutočnosť

narodenia dieťaťa, jej zánik zákon spája s nadobudnutím schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť.
Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov
uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Vyžaduje sa, aby táto schopnosť napĺňala požiadavku
trvalosti tohto stavu, príjem náhodného charakteru nemožno považovať za nadobudnutie schopnosti
samostatne sa živiť. Ako okolnosť, keď trvá vyživovacia povinnosť rodičov (odôvodnená úlohou rodiča

viesť dieťa k získaniu vzdelania, a tým potrebných predpokladov na sebarealizáciu), sa tradične
akceptuje štúdium. Vychádza sa z definitívnosti získania predpokladov na výkon povolania. Treba
vychádzať z konkrétnych okolností prípadu. Na jednej strane treba brať do úvahy záujem dieťaťa vo
vzťahu k jeho schopnostiam a danostiam, aby získalo vhodné predpoklady na svoje lepšie uplatnenie,
na druhej strane je oprávnená požiadavka včasnej realizácie uvedených daností, aby nedochádzalo k

zneužívaniurodičovskejvyživovacejpovinnostilenzdôvodunegatívnehopostojakpráci(napr.zavinené
rozviazanie pracovného pomeru). Dosiahnutím plnoletosti (ani inou časovou hranicou) vyživovacia
povinnosť rodičov nezaniká (pokiaľ dieťa z rôznych dôvodov nenadobudne schopnosť samostatne sa
živiť, vyživovacia povinnosť trvá do smrti rodiča alebo dieťaťa).

Zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov neznamená mechanickú rovnosť. Vychádza sa z

individuálnych schopností, možností a majetkových pomerov každého z nich. Na uvedené skutočnosti
treba prihliadnuť aj z hľadiska kritérií potencionality príjmov (§ 75), t.j. či sa povinný nevzdal bez dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, resp. či neberie na seba neprimerané
majetkové riziká. Z fiktívnej sumy bude súd vychádzať napríklad vtedy, ak dospeje k záveru, že povinný
bezdôvodne zastáva horšie platené miesto nezodpovedajúce jeho kvalifikácii, hoci niet prekážok, aby

zastával lepšie platené miesto.Okrem príjmových pomerov sa zisťuje celková majetková situácia povinného rodiča daná vlastníctvom
hnuteľných vecí (predovšetkým vzácne zbierky, cennosti) a nehnuteľností, peňažnými vkladmi, cennými
papiermi a pod.

Pri určovaní výživného nemožno uplatňovať mechanický výpočet v tom zmysle, že napríklad ak dieťa
bolo zverené do starostlivosti tretej osoby, rodičovi, ktorý má dvojnásobný príjem v porovnaní s druhým
rodičom, sa určí výživné v dvojnásobnej výške, keďže pri nižšom príjme je vyšší podiel nákladov, ktoré
rodič zo sumy svojich príjmov musí vynaložiť na nevyhnutné potreby. Všeobecne platí, že výživné by
nemalo byť určené tak, aby viedlo k existenčným problémom povinného rodiča a jeho snahe z tohto

dôvodu sa vyhnúť plneniu tejto povinnosti. Výživné sa platí po plnoletosti do rúk dieťaťa.

Pre komplexnosť posúdenia majetkových pomerov povinného sú predmetom dokazovania aj pasíva
(rôzne formy úverov, pôžičiek, náhrady škody). Aj tu treba vychádzať z priority vyživovacej povinnosti
a posudzovať ich z hľadiska potencionality. Na zadĺženie povinného rodiča z dôvodov, ktoré nie
sú nevyhnutné, resp. súvisia so zaobstaraním predmetov nadštandardnej hodnoty, súd pri ustálení
majetkových pomerov nebude prihliadať. Aplikačná prax požaduje neprihliadať ani na dlhy vzniknuté z

trestnej činnosti, prípadne z nečestného konania, ktorého dôsledky by sa nemali prenášať na dieťa.

Rozoberané kritériá na strane rodičov sa posudzujú vo vzájomnej súvislosti s odôvodnenými potrebami
na strane oprávneného dieťaťa. Odôvodnenosť potrieb vyjadruje požiadavku, aby plnením vyživovacej
povinnosti boli uspokojené všetky náklady vo vzťahu k dieťaťu, ktoré možno očakávať. Miera potrieb
dieťaťa je rôzna. Závisí od veku, duševnej a fyzickej vyspelosti, schopností, zdravotného stavu, záujmov,

nadania, talentu, vzdelania, od formy prípravy na budúce povolanie. Súčasne závisí od schopností a
možností rodičov. V prípade obmedzených predpokladov na strane rodičov sa preto môže pohybovať
od bežných najzákladnejších potrieb nutných pre život až po plné uspokojenie všetkých odôvodnených
potrieb dieťaťa. Je teda úmerná životnej úrovni rodičov. Prípravu na povolanie umožňujú rôzne typy a
stupne škôl, v rámci ktorých sú aj odlišné náklady.

Obligatórnym zákonným hľadiskom je osobný výkon starostlivosti o dieťa. Uvedené konanie sa v zmysle
predmetného ustanovenia chápe ako určitá hodnota, ktorá sa pri určovaní výživného nemôže nebrať
do úvahy. Hoci zákon používa termín "prihliada sa", osobnú starostlivosť nepochybne kladie na roveň
finančnému zabezpečeniu výživy. Miera, v akej treba prihliadať na osobnú starostlivosť o dieťa v rámci
plnenia vyživovacej povinnosti, sa mení podľa veku dieťaťa, resp. jeho zdravotného stavu.

Ďalší prostriedok na presadzovanie záujmov detí (aj plnoletých) predstavuje novým zákonom zakotvená
priorita výživného v rámci komplexu výdavkov povinného rodiča. Priorita vyživovacej povinnosti rodiča
je daná záujmom dieťaťa chráneným príslušnými medzinárodnými dohovormi. V rámci preukazovania
výdavkov povinného v konaní o určenie výživného súd posúdi charakter zistených výdavkov, t.j. či ich
vo vzťahu k prednostnej vyživovacej povinnosti možno považovať za nevyhnutné. Pokiaľ ich neposúdi

ako nevyhnutné, na takéto sumy neprihliadne a výšku výživného určí zo sumy, ako by k ich vynaloženiu
nedošlo (rodičom nadobudnuté majetkové podstaty ostávajú nedotknuté).

Kritériami určovania rozsahu výživného sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa aj možnosti,
schopnosti a majetkové pomery rodičov, ktoré však vždy limitujú uspokojovanie odôvodnených potrieb
dieťaťa. Pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného je potrebné vychádzať predovšetkým z toho, aká

peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto
potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za
byt, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov,
prípravy na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby,
ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí

predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov
dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.Vychádzajúc z vyššie uvedených úvah je potrebné zdôrazniť, že výživné nie je možné určovať
mechanickým výpočtom. Pri rozhodovaní o výživnom sa použijú zásady uvedené v § 62 ods. 1, 2, 4
a 5 a v ustanovení §-u 75 ods. 1 ZR.

Podstatnými skutočnosťami pre posúdenie možnosti a schopností povinného plniť si vyživovaciu
povinnosť sú aj okolnosti týkajúce sa jeho majetkových pomerov, ktoré treba posudzovať komplexne.

Cieľom § 62 ods. 5 ZR je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča
môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v dostatočnej
miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa, až
následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb.

To znamená, že rodič je povinný korigovať svoje potreby tak, aby mohol zabezpečiť svojmu dieťaťu, ku
ktorému má zákonnú vyživovaciu povinnosť, výživné v čo najväčšom rozsahu.

Po vykonanom dokazovaní mal súd za preukázané odôvodnené potreby navrhovateľky, súd považoval
za nevyhnutné, spravodlivé ale najmä potrebné v záujme dieťaťa - navrhovateľky určiť výživné na
navrhovateľku vo výške 150,- eur mesačne, ktorá výška výživného sa javí ako primeraná, vzhľadom

na vek a zdravotné problémy dieťaťa, ako aj na možnosti odporcu, pričom výživné v uvedenej výške
priznal od podania návrhu, teda tak, ako to navrhovateľka žiadala v návrhu. Súd pri rozhodovaní o
výške výživného bral do úvahy jednak všetky skutkové a právne zistenia uvedené vyššie, ale najmä tú
skutočnosť, že výživné nebolo upravované už 5 rokov, počas ktorých navrhovateľka ukončila strednú
školuastalasaštudentkouvysokejškoly. Odporcasúhlasilsvýškouvýživnéhomax.100,-eurmesačne.

Počas konania boli preukázané pravidelné príjmy a výdavky v rodinách oboch účastníkov konania,
pričom sa konštatuje, že odporcov príjem sa zvýšil z 390,- Eur na 430,- Eur a so započítaním diét do
príjmu na sumu 536,- Eur.

V prejednávanom prípade teda nastala zmena pomerov najmä na strane navrhovateľky, pretože tá od
poslednej úpravy výživného ukončila štúdium na strednej, v súčasnosti študuje na vysokej škole, príjem

matky navrhovateľky sa od poslednej úpravy výživného znížil.

O povinnosti odporcu zaplatiť dlžné výživné od 1.12.2014 do 20.7.2015 v celkovej výške 480,- Eur
súd rozhodol podľa § 160 ods. 1 O.s.p. Dlžné výživné súd vypočítal ako súčet výživného za uvedené
obdobie, t.j. 8 mesiacov x 60,-- eura (suma, o ktorú sa zvýšilo výživné, ktoré odporca platil vo výške
90,- eur mesačne), ktoré bude platiť odporca popri bežnom výživnom v mesačných splátkach po 50,--

eur s tým, že podľa tretej vety § 160 ods. 1 O.s.p., omeškanie s plnením jednej splátky má za následok
zročnosť celého plnenia.

Vo zvyšnej časti súd návrh zamietol, nakoľko nevzhliadol dôvody na určenie výživného v takej výške,
ako to pôvodne navrhovateľka žiadala v návrhu.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiaden účastník nemá právo na

náhradu trov konania.

Súdpoukazujenaznenie§162ods.1a2O.s.p.,podľaktoréhoprirozsudkochpredbežnevykonateľných
plynie lehota na plnenie od ich doručenia. Predbežne vykonateľné sú rozsudky odsudzujúce na plnenie
výživného alebo pracovnej odmeny za posledné tri mesiace pred vyhlásením rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia cestou
podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý
účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.;

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci;

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností;

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.);

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže oprávnený podať

návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.