Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, July 7, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/339/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2212219360
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Slováčeková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2212219360.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudcov

Mgr.JozefaMačejaaJUDr.ZlaticeJavorovejvprávnejvecižalobkyne:BLTelecomdebt,s.r.o.,sosídlom
Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 45 535 108, zastúpenej splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária
SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava proti žalovanej: S. I., nar. X. R. XXXX,
bytom W. XXX, zastúpenej opatrovníčkou: Q. I., zamestnankyňa Okresného súdu Dunajská Streda, o
zaplatenie 331,94 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Dunajská
Streda zo 7. mája 2013 č. k. 9C/386/2012-58, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti zamietnutia žaloby a určenia neplatnosti

zmluvnej podmienky z dôvodu neprijateľnosti p o t v r d z u j e a v časti trov konania m e n í tak, že
žalovanej nepriznáva právo na náhradu trov prvostupňového konania.

Žalovanej nepriznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh (správne žalobu, v tejto súvislosti viď
ustanovenie § 79 ods. 1 a § 90 O.s.p. - z. č. 99/1963 Zb. v znení zmien a noviel, správne označovanie
účastníkov v sporovom konaní žalobca, žalovaný a podania majúceho začať konanie žaloba) a zároveň
určil, že zmluvná podmienka uvedená v Dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 13. septembra 2007 v

tabuľke číslo 1 a pod bodom č. 4 prvá veta tohto dodatku „V prípade porušenia zmluvných povinností
zo strany účastníka (najmä hociktorej povinnosti uvedenej v bode 1 písm. c/ alebo v bode 2 alebo, v
bode 3 tohto dodatku, alebo v čl. 3 bod 3.6 Všeobecných podmienkach, alebo v čl. 5.2 písmena
a/ až c/ Všeobecných podmienok a následného vypojenia SIM karty zo strany podniku je účastník
povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto Dodatku“, nie je platná z dôvodu
neprijateľnosti tejto podmienky; žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Svoje
rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil právne ustanoveniami § 153 ods. 4, § 156 ods. 3 O.s.p., § 544

ods. 1,2, § 545 ods. 1,2,3, § 545, § 54 ods. 1,2 a § 53 ods. 1 O. z. (z. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
v znení zmien a noviel a vecne tým, že nakoľko zmluvná podmienka dojednaná v dodatku k zmluve o
pripojení medzi účastníkmi znevýhodňuje spotrebiteľa lebo umožňuje žalobcovi uplatňovať si zmluvnú
pokutu v podstate za akékoľvek porušenie povinnosti žalovaným, či už podľa zmluvy o pripojení, jej
dodatku,prípadnevšeobecnýchpodmienokžalobkynejeprijateľná,nárokznejplynúcinemožnopriznať.
Výška zmluvnej pokuty nezohľadňuje mieru závažnosti ani hodnotu porušovanej povinnosti a takéto
ustanovenie je neprimerané i vzhľadom na dĺžku trvaniu vzťahu, ktorý podľa dojednaných zmluvných

podmienok má trvať 24 mesiacov a zmluvná pokuta vo výške 331,94 eur nerozlišuje, či k porušeniu
podmienky dôjde bezprostredne po uzavretí zmluvy alebo tesne pred jej skončením, čo je značnou
nerovnováhou vo vzťahu k spotrebiteľovi. Ďalej dôvodil, že zo zmluvy ani z jej dodatku nie je možné
zistiť skutočnú cenu mobilného telefónu a zároveň ani nemal za preukázané v čom porušila práva apovinnosti žalovaná a v prípade vyhovenia žalobe na zaplatenie zmluvnej pokuty by došlo k porušeniu
zákonných princípov súkromného práva i k porušeniu záväzkov členstva v Európskej únii. O trovách
konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., avšak nakoľko v konaní úspešná žalovaná si náhradu

trov konania návrhom neuplatnila nebola jej priznaná.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa. Svoje
odvolanie odôvodnila právne ustanoveniami § 205 ods. 2 písm. b), c), d), f) O.s.p.. Namietala, že súd
prvého stupňa sa vôbec nevysporiadal so skutočnosťou, že zmluvná pokuta zabezpečovala jednak

zvýhodnenú cenu poskytnutého mobilného zariadenia a jednak benefit, ktorý žalovaná získala v prípade
ak sa zaviazala na užívanie služieb žalobkyne, resp. jej právnej predchodkyne počas 24 mesiacov, svoje
rozhodnutie v tejto časti riadne neodôvodnil a rozsudok je arbitrárnym, pričom aplikáciou argumentov
uvedených súdom prvého stupňa možno dôjsť až k záveru, že dojednanie akejkoľvek zmluvnej pokuty
pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zo strany spotrebiteľa je dojednaním absolútne neplatným,
nakoľko súd naň prihliada ex offo. Dodala, že žalobkyňa nemá objektívne možnosť zabezpečiť plnenie

záväzkov zo strany žalovanej iným spôsobom ako dojednaním zmluvnej pokuty. Mala za to, že súd
prvéhostupňaposkytujepredmetnýmrozsudkomústavnenekonformnývýkladustanoveníObčianskeho
zákonníka zasahujúci do zásady zmluvnej slobody, na ktorej je postavené súkromné právo Slovenskej
republiky, dojednanie o zmluvnej pokute je len zabezpečenie prospechu poskytnutého žalovanej a
uplatnenie práva na zaplatenie zmluvnej pokuty ako subsidiárneho práva, ktoré žalobkyni vzniklo až

porušením primárnej povinnosti žalovanej, platiť cenu poskytnutých služieb riadne a včas, nemožno
považovať za nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Dodala, že druh mobilného
telefónu si žalovaná mohla vybrať sama a podľa zvoleného modelu telefónu bola rozdielna výška jeho
štandardnej a akciovej ceny a teda aj zmluvnej pokuty, pričom žalovaná vôbec nemusela k zmluve o
pripojení odkúpiť mobilný telefón, pričom by bola zmluvná pokuta automaticky znížená o jeho hodnotu,

zmluvná pokuta hoci dojednaná formulárovo je dojednaná individuálne. Uviedla, že súd prvého stupňa
na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne posúdil,
keďže sa dostatočne nevysporiadal so zvýhodnenou kúpnou cenou mobilného telefónu a hodnotou
benefitu, ktorý bol zabezpečený zmluvnou pokutou, pričom odôvodnenie neprijateľnosti zmluvnej pokuty
v napadnutom rozsudku nemôže obstáť ako dostatočné a presvedčivé. Uviedla v žalobe a i v následnom

vyjadrení riadne špecifikovala povinnosť, ktorú žalovaná porušila, keď žalovaná nedodržala konkrétne
určené povinnosti vyplývajúce zo zmluvy. Mala za to, že uniesla povinnosť tvrdenia preukázať právo na
zaplatenie zmluvnejpokuty,keďpreukázala,žezmluvabola riadneuzavretá.Vsúvislostisneplatnosťou
dojednanej zmluvnej pokuty poukázala na primeranosť zmluvnej pokuty v spotrebiteľskej zmluve, ktorú
je potrebné skúmať z hľadiska uhradzovacej a sankčnej funkcie. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý

rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a žalobe žalobkyne v celom rozsahu vyhovel a priznal jej i náhradu
trov konania.

Žalovaná sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadrila.

Odvolací súd prejednal podľa § 212 ods. 1 a ods. 2 písm. a/ a b/ O.s.p. v medziach odvolania žalobkyne
celú vec (pretože tu rozhodnutie o zamietnutí žaloby a ďalšie rozhodnutie o neprijateľnosti a neplatnosti
zmluvnej podmienky, druhé z nich vydané súdom bez návrhu, mali charakter rozhodnutí na sebe
vzájomne závislých; rozhodnutie o trovách konania bolo potom naopak závislým na výsledku konania
ako celku) a to podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a contrario bez pojednávania (pretože tu síce šlo /aj/ o vec

samu, na druhej strane ale nebola tu potreba dopĺňania ani opakovania dokazovania, súd prvého stupňa
prejednal aj rozhodol túto vec na pojednávaní, nešlo tu o konanie vo veci porušenia zásady rovnakého
zaobchádzania a pojednávanie odvolacieho súdu si nevyžadoval ani žiaden dôležitý verejný záujem),
pričom dospel k záveru, že napadnutý rozsudok treba vo veci samej považovať za správny (§ 219 ods.
1 a 2 O.s.p.) ale v časti trov konania je nutné ho zmeniť (§ 220 O.s.p.).

Podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1).
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).

Odvolací súd nezistil (napriek opačnému názoru odvolateľky) dôvod nesúhlasiť s argumentáciou
použitou súdom prvého stupňa na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia (tak ako táto - rozumej
argumentácia - vyplýva z odôvodnenia napádaného rozsudku). U dôvodov predostretých súdom prvéhostupňa dostatočne jasne a i objektívne presvedčivo by tak zásadne postačovalo i len konštatovať ich
správnosť a odvolať sa na ne (prvá časť ust. § 219 ods. 2 O.s.p.), odvolací súd však aj v tejto konkrétnej
veci musel učiniť zadosť tiež povinnosti vyporiadať sa i s tzv. odvolacími námietkami a preto, ale aj pre

celkovú úplnosť nad rámec už uvedeného súdom prvého stupňa dopĺňa (§ 219 ods. 2 O.s.p. in fine)
nasledovné :

Vo vzťahu k procesnej stránke veci sa najmä javí potrebné zopakovať to, čo súd prvého stupňa už
naznačil (a čo už tunajší súd v minulosti uzavrel v inej veci, vedenej ním pod sp. zn. 10Co/362/2010

vo veci Okresného súdu Dunajská Streda jeho sp. zn. 8C/40/2010), teda že z úpravy ustanoveniami
§ 153 ods. 3 a 4 O.s.p. už k času rozhodovania napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa a i k
času rozhodovania odvolacieho súdu týmto jeho (práve odôvodňovaným) rozsudkom vyplýva, že už
skôr existujúca možnosť súdu v rozsudku, týkajúcom sa sporu zo spotrebiteľskej zmluvy aj bez návrhu
vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná (§
153 ods. 3 účinný už od 15. októbra 2008) bola nahradená povinnosťou vydať takéto rozhodnutie vtedy,

ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo všeobecných obchodných
podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky a súčasne nepriznal plnenie
dodávateľovi (ktorý status v uvažovaných súvislostiach prislúcha aj osobe nadobúdajúcej pohľadávku
dodávateľa, napr. tak ako v tejto veci postúpením) z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe
takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu

alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie (§ 153 ods. 4 účinný od 1. marca 2010; tu por. i čl. II
bod 1 a čl. IV zákona č. 575/2009 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ďalej len „zákon č.
575“).

Takáto úprava je procesným ekvivalentom obdobnej úpravy nachádzajúcej sa od 1. marca
2010 v ustanovení § 53a O. z. (teda v tzv. hmotnom práve, v tejto súv. por. čl. I bod 3 a čl. IV
zákona č. 575), pričom jej špecifikom je, že na jej základe súd i v tzv. sporovom konaní (zásadne
ovládanom dispozičným princípom), nech aj len v takom, kde má základná požiadavka žalobcu pôvod
v spotrebiteľskej zmluve, môže dotvoriť jeho predmet (konania) tým, že aj bez výslovného návrhu

niektorého účastníka konania (vyjadreného buď v žalobe alebo vzájomnej žalobe) určí neplatnosť
zmluvnej podmienky s poukazom na jej neprijateľnosť. Nie je pritom rozhodné, či žalobu v takejto
veci podal dodávateľ, spotrebiteľ alebo príslušné (spotrebiteľské) združenie, ale len to, že výsledky
vykonaného dokazovania smerujú k rozhodnutiu v neprospech dodávateľa alebo naopak v prospech
spotrebiteľa preto, že niektorá podmienka alebo aj viaceré takéto podmienky v spotrebiteľskej zmluve sú

neprijateľné. Takéto určenie (neprijateľnosti a neplatnosti) je tu potom zjavne pre spotrebiteľa za účelom
jeho zvýšenej ochrany zaručovanej i na nadnárodnej úrovni (ustanovením povinnosti reagovať na
porušenie noriem spotrebiteľského práva aj bez výslovného návrhu spotrebiteľa, na čo taktiež poukázal
aj súd prvého stupňa a to za situácie, keď trend rozširovania právneho inštrumentária slúžiaceho
na ochranu spotrebiteľa ide len veľmi ťažko nepostrehnúť), pričom motiváciou je tu nepochybne

snaha eliminovať riziko výskytu neprijateľných podmienok (v tejto súv. por. najmä tzv. hmotnoprávnu
povinnosť dodávateľa sa zdržať používania podmienky určenej za neprijateľnú i vo vzťahoch s ostatnými
spotrebiteľmi podľa § 53a ods. 1 O. z.). Na druhej strane ale diskutovaná úprava je i prostriedkom
ochrany dodávateľa dotknutého takýmto určením, keďže tento má nielen možnosť brojiť aj proti
samostatnému výroku o určení neprijateľnosti a neplatnosti podmienky (ktorý by tu nebyť úpravy z ust.

§ 153 ods. 4 O.s.p. byť nemusel), ale i ďalšiu možnosť domáhať sa preskúmania správnosti záverov
súdov nižších stupňov za pomoci mimoriadneho opravného prostriedku (v tejto súv. por. i ust. § 238
ods. 3 O.s.p. v znení čl. II bodu 2 a čl. IV zákona č. 575 a ním prinesenú prípustnosť dovolania aj proti
rozsudkom v konaniach skončených takým spôsobom, ako i v prejednávanej veci).

Ak potom i v tejto konkrétnej (tu odôvodňovanej) veci musia platiť závery z vyššie zmienenej skôr
prejednanej a tiež rozhodnutej inej veci, zopakovať je namieste (v tomto prípade už to, čo plynie
z tzv. hmotného práva), že vo vzťahu k určeniu dojednania o zmluvnej pokute za neprijateľnú
zmluvnú podmienku neplatí to, čo u úrokov z omeškania, čiže nie je tu obdoba nástupu zákonných
úrokov z omeškania (pre prípad výpadku tých dojednaných zmluvne, avšak pri uplatnení noriem

spotrebiteľského práva neprijateľne). Logickým dôsledkom toho (i pre odlišnosti v charaktere ochrany
normami spotrebiteľského práva - oproti úprave z noriem občianskeho práva vo všeobecnosti) musí
byť, že dojednanie o zmluvnej pokute môže z pohľadu prijateľnosti (a platnosti) podmienky buď obstáť
alebo naopak padnúť len ako celok (i s rizikami z toho plynúcimi, opäť na rozdiel od bežnej - tu rozumejnespotrebiteľskej - úpravy zmluvných pokút v ust. § 544 - 545 O. z. a práva súdu ich výšku znížiť podľa
§ 545a O. z.). V tejto časti inak bolo treba súhlasiť so súdom prvého stupňa v tom, že konštatovanie
neprijateľnosti (a absolútnej neplatnosti) zmluvnej podmienky znemožňuje využitie tzv. moderačného

oprávnenia (keďže tu najskôr musí byť platné dojednanie, aby ho šlo takýmto spôsobom korigovať),
hoc aj odvolací súd nezdieľa ďalší súbežne vyslovený názor, podľa ktorého by dôvodom pre záver o
neprijateľnosti dojednania mali byť aj ťažkosti spojené so skonštruovaním vyváženého a obojstranne
prijateľného modelu dojednania o zmluvnej pokute (nakoľko to, že niečo ide urobiť len s ťažkosťami,
neznamená, že to nejde urobiť vôbec, ale to aj v doterajšej rozhodovacej praxi tunajšieho súdu v

obdobných veciach vrátane tej prejednávanej tentoraz znamenalo to, že dosiaľ sa správnu a súdmi
akceptovateľnú cestu k vyriešeniu nastoleného problému nájsť nepodarilo a pokusy presviedčať o tom,
žeby tu schodnou cestou malo byť dojednanie o pevnej zmluvnej pokute, boli aj podľa tunajšieho súdu
odsúdené na neúspech).

Ak potom síce slovenský právny poriadok neustanovuje (na rozdiel od výšky úrokov z omeškania)

pre výšku zmluvných pokút žiadne obmedzenie a principiálne by šlo akceptovať i obhajobu konkrétnej
výšky zmluvnej pokuty v prejednávanej veci záujmom operátora mobilnej telekomunikačnej siete na
doplatení zľavy z ceny telefónu, poskytnutej v očakávaní riadneho plnenia si povinností zo strany jeho
zákazníka (ak sa príslušné očakávanie nenaplní) a na zaplatení paušalizovanej náhrady škody za
rovnako očakávaný (avšak počínaním zákazníka zmarený) stav nárastu majetku operátora o platby za

služby počas doby viazanosti; prijať už nešlo (a to predovšetkým pre argumenty ponúknuté už súdom
prvého stupňa) konkrétnu podobu dojednania o tzv. pevnej zmluvnej pokute, nezohľadňujúcej najmä
faktor dĺžky zotrvania spotrebiteľa pri riadnom plnení povinností, vyplývajúcich mu zo zmluvy.

Práve nezakotvenie v zmluvnom dojednaní takého spôsobu určenia výšky zmluvnej pokuty, ktorý by

bol schopný vyhodnocovať aj pomer dĺžky času riadneho plnenia si zmluvných povinností spotrebiteľom
a dĺžky času, v ktorom to takto naopak nebolo i v spojitosti s nutnosťou dodávateľa (veriteľa) v
spotrebiteľských vzťahoch stanoviť primeranú zmluvnú pokutu aby dojednanie ešte šlo považovať za
prijateľné a preto tiež za platné potom aj v prejednávanej veci podľa názoru tunajšieho odvolacieho
súdu musí mať za následok 1. záver o neprijateľnosti a neplatnosti zmluvnej podmienky a 2. nemožnosť

vyhoveniažalobeopretejotakútopodmienku(snemožnosťouničnatomtozmeniťakýmkoľvekdôkazom
vrátane odvolateľkou naznačovanej potreby zisťovania možnosti žalovaného individuálne ovplyvniť
znenie podmienky v tzv. formulárovej zmluve - keďže v tomto prípade je podľa všetkého žiadúce
pripomenúť iný skorší záver tunajšieho súdu z jeho rozhodovania v tzv. spotrebiteľských veciach a to
ten, podľa ktorého je to v takýchto veciach vždy protivník spotrebiteľa, ktorý má dôkazné bremeno

na preukázanie všetkého, čo by mohlo byť jemu na prospech a naopak spotrebiteľovi na neprospech,
pričom preukázanie tu musí byť bezpečné, teda spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti a
takéto bremeno ani žalobkyňa z prejednávanej veci neuniesla).

Odvolací súd riadiaci sa týmito úvahami a osvojujúci si aj dôvody súdu prvého stupňa preto rozsudok

súdu prvého stupňa vo veci samej ako celok podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil, keď sa stotožniť
nemohol ani s odvolacou námietkou týkajúcou sa údajnej arbitrárnosti rozhodnutia v prvom stupni.
Vo vzťahu k tejto námietke totiž platilo, že súd prvého stupňa sa s otázkou neprijateľnosti ním
spochybneného dojednania vyporiadal riadne, odvolávanie sa na poskytnutie žalovanej výhody v
podobe zvýhodnenej ceny mobilného telefónu by mohlo obstáť len vtedy, ak by právna predchodkyňa

do príslušnej zmluvnej podmienky zakalkulovala aj faktor postupného vracania poskytnutej výhody
(v cenách za telekomunikačné služby, s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou nenastavovaných
tak, aby právna predchodkyňa žalobkyne hospodárila so stratou) a to sa práve nestalo a tvrdenie o
odôvodnenosti dojednanej zmluvnej pokuty so zreteľom k bližšie nešpecifikovaným benefitom (majúcim
byť poskytovaným žalovanému právnou predchodkyňou žalobkyne) bolo celkom neurčitým (a takto

aj bez akejkoľvek vypovedacej hodnoty a schopnosti zásadným spôsobom ovplyvniť nazeranie na
problém).

Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti trov konania však nebol správnym. Súd prvého stupňa
žiadnemuzúčastníkovnepriznalprávonanáhradutrovkonaniasprávnymodôvodnenímustanovením§

142 ods. 1 O.s.p. a vecne úspešnosťou žalovanej a neuplatnením si náhrady. Takýto výrok je zmätočný,
rozporný s odôvodnením a preto bolo potrebné ho zmeniť, zosúladiť s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p
a v konaní plne úspešnej žalovanej náhradu trov prvostupňového konania nepriznať.Pri takomto výsledku odvolacieho konania v ňom (tak ako aj v konaní prvostupňovom) plný úspech
zaznamenala žalovaná (žalobkyňa s odvolaním neuspela) a preto jej vzniklo (podľa § 224 ods. 1 a § 142
ods. 1 O.s.p.) právo na náhradu trov konania. Odvolací súd však žalovanej žiadnu náhradu nepriznal pre

nepodanie príslušného návrhu (tu por. i ust. § 151 ods. 1 vety prvej O.s.p.) aj pre neexistenciu žiadnych
preukázateľných trov odvolacieho konania, vzniknutých tejto účastníčke.

K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.