Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, July 2, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/82/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114012091
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3114012091.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr. Jozefa

Janíka a JUDr. Dušana Krč-Šeberu v trestnej veci proti obžalovanému C. F., pre obzvlášť závažný zločin
vraždy podľa § 145 ods.1 Tr. zák., o odvolaní prokurátora Krajskej prokuratúry v Trenčíne proti rozsudku
Okresného súdu Trenčín zo dňa 21. mája 2015, sp.zn. 2Tk/2/2014, na verejnom zasadnutí konanom
dňa 2. júla 2015 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods.1 písm.d), písm.e), ods.3 Tr.por. z r u š u j e s a napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods. 3 Tr.por sa

obžalovaný C. F. - nar. X.XX.XXXX v A., trvale bytom M. L. nad
F., Dr. J. L. XXXX/X, t.č. vo väzbe v ÚVV
Ilava

pri nezmenenom výroku o vine z rozsudku Okresného súdu Trenčín, sp.zn. 2Tk/2/2014 zo dňa 8.1.2015

o d s u d z u j e :

Podľa § 145 ods. 1 Tr. zákona, podľa § 36 písm.a), j), l) Tr. zákona, podľa § 38 ods.2, ods. 3, ods. 8
Tr. zákona, s poukazom na § 39 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zákona na trest odňatia slobody v trvaní 12
(dvanásť) rokov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 4 Tr. zákona súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu

na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 1 Tr. zákona súd zároveň ukladá obžalovanému ochranný dohľad na dobu 2 (dva) roky.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zákona súd obžalovanému ukladá trest prepadnutia veci - noža zn. Gerber
s dĺžkou čepele 12 cm, ktorý bol použitý na spáchanie trestného činu.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku je obžalovaný povinný uhradiť poškodenému J. F., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom U., F., škodu vo výške 543,55 €.

o d ô v o d n e n i e :

V predmetnej trestnej veci bol rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 8.1.2015, sp.zn. 2Tk/2/2014
obžalovaný C. F. uznaný vinným z obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 ods.1 Tr. zák. natom skutkovom základe, že dňa 5. júna 2014 v čase medzi 17.30 hod. až 18.00 hod., v katastrálnom
území Nové Mesto nad Váhom, na ľavej strane derivačného kanála rieky Váh - Biskupický kanál, na
poľnej ceste smerujúcej do Piešťan, potom čo na požiadanie L. F. tohto pri svojom motorovom vozidle

zn. Suzuki SX4 striebornej farby, ev.č. NM XXX CJ sexuálne uspokojil vykonaním orálneho styku, pričom
došlo i k sexuálnemu uspokojeniu C. F. presne nezisteným spôsobom, následne C. F. vytiahol z dverí
svojho motorového vozidla nôž zn. Gerber s dĺžkou čepele 12 cm, s ktorým držiac ho v pravej ruke vo
vzdialenosti 4 metre od svojho motorového vozidla napadol L. F. tak, že ho opakovane bodal nožom do
viacerých častí hornej polovice tela, v dôsledku čoho L. F. spôsobil bodné poranenie pod bradou, bodné

poranenie hornej pery vľavo a rezné poranenie na ľavej ploche tváre medzi sánkou a hornou časťou krku
s poranením ľavej krčnej vnútornej tepny, rezné poranenie na ľavom ramene, bodné a rezné poranenie
na ľavej ruke, ktoré mali charakter obranných zranení poškodeného L. F. a ktoré vznikli nastavením ruky
poškodeného pri odvracaní útoku nožom, ďalším útokom C. F. bol L. F. spôsobený nábod a rezná rana
v záhlaví a tri bodné rany s prienikom do ľavých, pravých pľúc a srdcovnice, následkom čoho došlo k
vykrvácaniu do pohrudnicových dutín a krvácanie vnútornej krčnej tepny vľavo u L. F., teda k vzniku

zranení, ktorým vzápätí podľahol.

Za to bol odsúdený podľa § 145 ods.1 Tr.zák., § 36 písm.j), l) Tr.zák., § 38 ods.2, ods.3, ods.8 Tr.zák., s
poukazom na § 39 ods.1, 3 písm.b) Tr.zák. na trest odňatia slobody v trvaní 10 rokov nepodmienečne,
na výkon ktorého bol podľa § 48 ods.4 Tr.zák. zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom

stráženia. Podľa § 76 ods.1 Tr.zák. mu bol uložený ochranný dohľad na dobu 2 roky. Podľa § 60 ods.1
písm.a) Tr.zák. mu taktiež súd uložil trest prepadnutia veci - noža zn. Gerber s dĺžkou čepele 12 cm, ktorý
bol použitý na spáchanie trestného činu. Podľa § 287 ods.1 Tr.por. bol obžalovaný zaviazaný uhradiť
poškodenému J. F., nar. X.X.XXXX, trvale bytom U., F. ul. XXXX/X, škodu vo výške 543,55 € a podľa
§ 288 ods.1 Tr.por. bola poškodená Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. Bratislava, Mamateyova č.

17, zast. Mgr. Evou B., nar. XX.X.XXXX, odkázaná s nárokom na náhradu škody na občianske súdne
konanie.

Na podklade odvolania prokurátora Krajskej prokuratúry v Trenčíne proti vyššie uvedenému rozsudku
Krajský súd v Trenčíne uznesením sp.zn. 23To/15/2015 dňa 12. marca 2015 podľa § 321 ods.1 písm.a),

c), d), f), ods.2 Tr.por. zrušil v napadnutom rozsudku celý výrok o uloženom treste odňatia slobody,
spôsobe jeho výkonu a treste prepadnutia veci, ako aj výrok o náhrade škody a podľa § 322 ods.1 Tr.por.
vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Po vrátení veci a doplnenom dokazovaní Okresný súd Trenčín napadnutým rozsudkom zo dňa

21.5.2015, sp. zn. 2Tk/2/2014 rozhodol tak, že obžalovaného C. F. uznal vinným pre obzvlášť závažný
zločin vraždy podľa § 145 ods.1 Tr.zák. na skutkovom základe, že dňa 05. júna 2014 v čase medzi
17:30 hod až 18:00 hod, v katastrálnom území Nové Mesto nad Váhom, na ľavej strane derivačného
kanála rieky Váh - Biskupický kanál, na poľnej ceste smerujúcej do Piešťan, potom, čo na požiadanie
L. F. tohto pri svojom motorovom vozidle zn. Suzuki SX4 striebornej farby, ev.č. NM XXX CJ sexuálne

uspokojil vykonaním orálneho styku, pričom došlo i k sexuálnemu uspokojeniu C. F. presne nezisteným
spôsobom, následne C. F. vytiahol z dverí svojho motorového vozidla nôž zn. Gerber s dĺžkou čepele
12 cm, s ktorým držiac ho v pravej ruke vo vzdialenosti 4 metre od svojho motorového vozidla napadol
L. F. tak, že ho opakovane bodal nožom do viacerých častí hornej polovice tela, v dôsledku čoho L.
F. spôsobil bodné poranenie pod bradou, bodné poranenie hornej pery vľavo a rezné poranenie na

ľavej ploche tváre medzi sánkou a hornou časťou krku s poranením ľavej krčnej vnútornej tepny, rezné
poranenie na ľavom ramene, bodné a rezné poranenie na ľavej ruke, ktoré mali charakter obranných
zranení poškodeného L. F. a ktoré vznikli nastavením ruky poškodeného pri odvracaní útoku nožom,
ďalším útokom C. F. bol L. F. spôsobený nábod a rezná rana v záhlaví a tri bodné rany s prienikom
do ľavých, pravých pľúc a srdcovnice, následkom čoho došlo k vykrvácaniu do pohrudnicových dutín a

krvácanie vnútornej krčnej tepny vľavo u L. F., teda k vzniku zranení, ktorým vzápätí podľahol.

Za to bol odsúdený podľa § 145 ods. 1 Tr. zákona, podľa § 36 písm. j), l) Tr. zákona, podľa § 38 ods. 2,
ods. 3, ods. 8 Tr. zákona, s poukazom na § 39 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zákona na trest odňatia slobody
v trvaní 10 (desať) rokov nepodmienečne, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 4 Tr. zákona zaradený

do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 76 ods. 1 Tr. zákona okresný súd
zároveň uložil obžalovanému ochranný dohľad na dobu 2 (dva) roky a podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr.
zákona mu tiež uložil trest prepadnutia veci - noža zn. Gerber s dĺžkou čepele 12 cm, ktorý bol použitý naspáchanie trestného činu. Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku obžalovaného zaviazal uhradiť poškodenému
J. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U., F. ul. XXXX/X, škodu vo výške 543,55 €.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho v zákonnej lehote napadol odvolaním
prokurátor krajskej prokuratúry v neprospech obžalovaného proti výroku o treste a výroku o zaradení
obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu so stredným stupňom stráženia.

V písomnom odôvodnení odvolania prokurátor uviedol, že pokiaľ ide o výrok o vine obžalovaného, tento

považuje za zákonný a dôvodný a rovnako nemá výhrady voči konaniu, ktoré napadnutému rozsudku
predchádzalo. Súčasne tiež podľa jeho názoru správne okresný súd vyhodnotil pomer priťažujúcich a
poľahčujúcich okolností. Nestotožňuje sa však s výrokom o treste, nakoľko podľa jeho názoru neboli
splnené zákonné podmienky pre použitie mimoriadneho zmierňovacieho ustanovenia § 39 ods.1,
ods.3 Tr.zák. a súčasne nepovažuje za zákonné ani zaradenie obžalovaného na výkon trestu odňatia
slobody do ústavu so stredným stupňom stráženia. Súd prvého stupňa použitie ustanovenia § 39

ods.1 Tr.zák. odôvodnil predovšetkým s poukazom na okolnosti prípadu a pomery obžalovaného,
ktorý bol do spáchania trestného činu bezúhonný, netrestaný a zamestnaný a preto považoval trestnú
sadzbu od 15 rokov do 18 rokov a 4 mesiace za neprimerane prísnu, pričom poukázal na okolnosti
prípadu vyplývajúce zo znaleckého posudku z odboru zdravotníctva. Taktiež okresný súd prihliadol
na skutočnosť, že obžalovaný sa nevyhýbal trestnému stíhaniu a následkom svojho konania, keďže

aj po spáchaní skutku zostal na mieste činu až do príchodu polície, nepokúsil sa o útek a s políciou
spolupracoval. Prokurátor uvádza, že s takýmto odôvodnením použitia § 39 ods.1 Tr.zák. sa nemožno
stotožniť. V zmysle ustanovenia § 39 ods.1 Tr.zák. pod okolnosťami prípadu je potrebné rozumieť
všetky skutočnosti majúce vplyv na posúdenie závažnosti trestného činu a možnosť nápravy páchateľa.
Pomermi páchateľa sa rozumejú rôzne osobné a rodinné pomery existujúce v dobe rozhodovania o

treste. Vo vzťahu k uvedenému však súdom nebola uvedená žiadna výnimočná okolnosť prípadu,
alebo mimoriadne pomery páchateľa, ktoré by vyznievali v jeho prospech a ktoré by mali význam pre
mimoriadne zníženie trestu. Pokiaľ ide o bezúhonnosť obžalovaného, na ktorú v tomto smere okresný
súd poukazoval, k tejto bolo prihliadnuté ako k poľahčujúcej okolnosti v súvislosti so znížením hornej
hranice zákonom stanovenej trestnej sadzby. Rovnako bola zohľadnená aj skutočnosť, že obžalovaný

vykonáva pracovnú činnosť, avšak iba ako brigádnik a teda nebol v riadnom pracovnom pomere.
Pokiaľ ide o skutočnosť, že obžalovaný mal byť vystavený extrémnej situácii, prokurátor poukázal
na to, že do tejto situácie sexuálneho kontaktu sa dostal, resp. v ňom zotrval dobrovoľne, nakoľko
znaleckým skúmaním bolo preukázané, že došlo k sexuálnemu uspokojeniu nielen u nebohého L. F.,
ale i u obžalovaného C. F.. Naviac obžalovaný sa útoku nedopustil počas sexuálneho kontaktu a ani

bezprostredne po ňom, ale až následne keď od neho poškodený odišiel minimálne do vzdialenosti
4 metre, pričom útok obžalovaného bol pre poškodeného prekvapujúci, tomu nasvedčuje výpoveď
svedkyne L. B.. Na tele obžalovaného sa nenašli žiadne stopy po zápase, ktoré by poukazovali na
aktívne bránenie obžalovaného voči sexuálnym požiadavkám nebohého L. F.. Podľa názoru prokurátora
obžalovaný prispel k vzniku a realizácii sexuálneho kontaktu s L. F., túto situáciu následne nezvládol a

nožom zaútočil na poškodeného, ktorému spôsobil smrteľné zranenia. Skutočnosť, že obžalovaný zostal
po útoku na mieste činu a teda nepokúsil sa o útek a spolupracoval s políciou, môže byť zohľadnená
nanajvýš ako poľahčujúca okolnosť majúca vplyv na ukladanie trestu v rámci zákonom stanovenej
trestnej sadzby. Sama o sebe však nemôže byť okolnosťou odôvodňujúcou aplikáciu ustanovenia §
39 ods.1 Tr.zák. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že medzi okolnosti umožňujúce použitie § 39 ods.1

Tr.zák. možno zaradiť vážnu chorobu páchateľa, závislosť viacčlennej rodiny na zárobku páchateľa, stav
jehozníženejpríčetnosti,starostlivosťpáchateľaoväčšípočetnanehoodkázanýchosôb,psychickýstav
páchateľa alebo skutočnosť, že trestný čin bol vyprovokovaný. Takéto okolnosti vo veci zistené neboli.
Okolnostiprípaduaspoločenskánebezpečnosťjehokonaniaakoajspôsobenýnenapraviteľnýnásledok
poukazujú i na to, že obžalovaný bol nedôvodne na výkon trestu zaradený do ústavu so stredným

stupňom stráženia. S poukazom na ustanovenie § 48 ods.3 písm.b) Tr.zák. jeho zaradenie iba do ústavu
so stredným stupňom stráženia nie je namieste. Vzhľadom na uvedené skutočnosti prokurátor uviedol,
že podľa jeho názoru teda neboli splnené podmienky pre uloženie trestu odňatia slobody pod zákonom
stanovenú trestnú sadzbu s použitím § 39 ods.1 Tr.zák. a ani podmienky na zaradenie obžalovaného na
výkon trestu do ústavu so stredným stupňom stráženia. Preto navrhol, aby Krajský súd v Trenčíne podľa

§ 321 ods.1 písm.b), písm.e) Tr.por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a podľa § 322 ods.3
Tr.por. sám rozhodol tak, že obžalovanému C. F. uloží podľa § 145 ods.1 Tr.zák. za použitia § 38 ods.3
Tr.zák., § 36 písm.l), písm. j) Tr.zák. nepodmienečný trest odňatia slobody v dolnej polovici upravenej
trestnej sadzby a na výkon trestu ho zaradí do ústavu s maximálnym stupňom stráženia. Pokiaľ ide ovýroky napadnutého rozsudku o ochrannom opatrení, prepadnutí veci a náhrade škody, tieto navrhol
ponechať bezo zmeny.

Kodvolaniuprokurátorasapísomnevyjadrilajobžalovanýprostredníctvomsvojejobhajkyne.Obhajkyňa
uviedla, že s argumentáciou prokurátora krajskej prokuratúry uvedenou v písomných dôvodoch
odvolania sa nemožno stotožniť a preto jeho odvolanie považuje za nedôvodné. Poukázala na
skutočnosť, že obžalovaný sa tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní k činu doznal,
pričom pred súdom prvého stupňa urobil vyhlásenie v zmysle § 257 ods.1 písm.b) Tr.por., ktoré

bolo súdom prijaté. Taktiež vo svojich výpovediach v prípravnom konaní podrobne rozviedol ako
došlo k spáchaniu trestného činu. Súd na hlavnom pojednávaní vykonajúc dokazovanie vo vzťahu k
výroku o treste a náhrade škody okrem iného vypočul znalcov, ktorí správanie obžalovaného zhodnotili
ako vystupňovaný afekt. Obhajkyňa poukázala na znalecký posudok PhDr. Róberta Mathé, PhD. zo
dňa 4.9.2014, kde na str. 24 uviedol, že bezprostredným motívom prejavov extrémnej agresie voči
poškodenému mohol byť zážitok priamej homosexuálnej interakcie s poškodeným bez ohľadu na to,

či už to bol akt dobrovoľného alebo násilného charakteru. Do úvahy prichádza aj určité správanie
poškodeného na mieste činu ako provokačné. Takýto zážitok mohol evokovať náhle, silným afektom
sprevádzané konanie s extrémne agresívnym priebehom, ktoré sa vymykalo spod jeho racionálnej
kontroly a viedlo k viacnásobnému zraneniu poškodeného s následkom smrti. Obhajkyňa ďalej
poukázala na to, že súd prvého stupňa správne vyhodnotil osobu obžalovaného, ktorý pred spáchaním

trestného činu viedol riadny život, k trestnému činu sa v celom rozsahu priznal a tento úprimne oľutoval.
Doposiaľ bol bezúhonný, nevyhýbal sa trestnému konaniu a jeho následkom, neušiel z miesta činu a
počkal až do príchodu polície, s ktorou spolupracoval. Vzhľadom na všetky okolnosti prípadu a osobu
obžalovaného, ku ktorým prvostupňový súd náležite prihliadol, učinil aj správny výrok o vine a treste,
ako aj zaradenie obžalovaného do výkonu trestu. Preto navrhla, aby odvolací súd odvolanie prokurátora

krajskej prokuratúry podľa § 319 Tr.por. ako nedôvodné zamietol.

Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní uviedol, že sa v plnej
miere pridržiava písomných dôvodov odvolania a navrhol, aby odvolací súd po zrušení výroku o treste
uložil obžalovanému trest odňatia slobody bez použitia mimoriadneho zmierňovacieho ustanovenia §

39 Tr.zák. a to v dolnej polovici trestnej sadzby, na výkon ktorého ho zaradí do ústavu na výkon trestu s
maximálnym stupňom stráženia. Ostatné výroky považuje za správne a zákonné.

Obhajkyňa obžalovaného uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava písomného vyjadrenia k odvolaniu
prokurátora s tým, že jeho odvolanie považuje za nedôvodné a navrhla ho podľa § 319 Tr.por. zamietnuť.

Obžalovaný uviedol, že žiada potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa, v plnom rozsahu súhlasí s tým
čo uviedla jeho obhajkyňa v rámci verejného zasadnutia, ako aj v písomnom vyjadrení k odvolaniu
prokurátora.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr.por. alebo
nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.

Krajský súd na podklade podaného odvolania preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutého rozsudku, ako i správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, pričom
mal na zreteli aj povinnosť prihliadnuť na všetky prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané,

ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., a zistil, že odvolanie prokurátora je čiastočne dôvodné a
to vo vzťahu k výmere uloženého trestu, nie však z dôvodu použitia ustanovenia § 39 ods.1 Tr.zákona
súdom prvého stupňa. Súčasne odvolací súd zistil, že okresný súd nesprávne opätovne vyhlásil i nový
výrok o vine, z dôvodov rozvedených ďalej a preto je nutné uvedené pochybenie napraviť.

Preskúmaním trestného spisu krajský súd zistil, že okresný súd vykonal na hlavnom pojednávaní všetky
dostupné a potrebné dôkazy v záujme zistenia skutkového stavu veci, a to pri plnom uplatnení všetkých
základných zásad trestného konania uvedených v ustanovení § 2 Tr. por., najmä však zásady zákonného procesu - § 2 ods.
7 , voľného hodnotenia
dôkazov - § 2 ods. 12 i

rovnosti strán (kontradiktórnosti) - § 2 ods. 14 Tr. por. Je potrebné poukázať na to, že súd prvého stupňa postupoval v súlade so
zákonom, keď na hlavnom pojednávaní dňa 8.1.2015 rozhodol o prijatí vyhlásenia obžalovaného C. F. o
tom,žejevinný,atedaajvtejtočastirozhodolsúdprvéhostupňasprávne.Čosatýkapostupuokresného
súdu ohľadom vyhlásenia obžalovaného podľa § 257 odsek 1 písm.b/ Trestného poriadku, že je vinný

zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a s tým súvisiaceho nevykonania dokazovania vo vzťahu
k výroku o vine, odvolací súd len konštatuje, že tento postup plne zodpovedal požiadavkám uvedených
v Trestnom poriadku v zmysle § 257 Trestného poriadku, a nemožno mu vytknúť žiadne nedostatky. Na druhej strane je
nutné uviesť, že okresný súd nesprávne rozsudkom zo dňa 21. mája 2015, sp.zn. 2Tk/2/2014 vyhlásil
opätovne nový výrok o vine (totožný skutok i právna kvalifikácia) aj napriek skutočnosti, že už raz

rozhodol vo veci rozsudkom vyhláseným dňa 8.1.2015 a následným uznesením krajského súdu sp.zn.
23To/15/2015 bol tento rozsudok zrušený len vo výroku o treste a náhrade škody a vec bola vrátená
okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu prejednal a rozhodol, teda výrok o vine zostal nedotknutý.
Uvedené pochybenie bolo preto nutné napraviť odvolacím súdom, pretože by existovali dva výroky o
vine. Z toho dôvodu krajský súd musel zrušiť napadnutý rozsudok v celom rozsahu a pri nezmenenom

výroku o vine z rozsudku Okresného súdu Trenčín, sp.zn. 2Tk/2/2014 zo dňa 8.1.2015 (ktorý ani
odvolaním napadnutý nebol), rozhodoval následne o potrestaní obžalovaného.

Pri ukladaní trestu potom odvolací súd prihliadol na všetky zásady pre ukladanie trestu v zmysle §
34 Tr.zák., a účel trestu, najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, priťažujúce a

poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy. O osobe obžalovaného bolo
zistené, že nebol doposiaľ priestupkovo prejednávaný a nebol súdne trestaný. Z miesta bydliska k jeho
osobe nie sú negatívne poznatky. Zamestnávateľom je hodnotený dobre, ako zodpovedný, pracovitý,
priateľský a nekonfliktný. Boli zistené dve poľahčujúce okolnosti a to podľa § 36 písm. j) Tr. zákona, že
doposiaľ viedol riadny život a podľa § 36 písm. l) Tr. zákona, že sa priznal sa k spáchaniu trestného

činu a trestný čin úprimne oľutoval. Priťažujúce okolnosti zistené neboli. Odvolací súd prihliadol aj na
znalecké posudky, majúce taktiež význam pri rozhodovaní o treste z hľadiska vyhodnotenia spôsobu
spáchania činu a spôsobeného následku, hodnotenia osoby obžalovaného a okolností prípadu, motívu
a možnosti nápravy.

Zo znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, vyplynulo, že
obžalovaný v minulosti, v súčasnosti ani v čase spáchania trestného činu, netrpel duševným ochorením
v zmysle psychózy/choromyseľnosti. V rokoch 2000-2002 bol pre poruchy učenia liečený neurológom a
bol v starostlivosti Pedagogicko-psychologickej poradne. Mal problémy sústrediť sa, zle spal, zhoršil sa
v prospechu. Problémy súviseli s otcovým alkoholizmom. Neboli však zistené prejavy duševnej choroby

ani poruchy v minulosti ani v súčasnosti, ktoré by chorobným spôsobom motivovali obžalovaného
k spáchaniu posudzovanej trestnej činnosti. Konanie obžalovaného počas skutku zhodnotili ako
vystupňovaný afekt, označovaný tiež ako jednoduchý, či nezvládnutý afekt, kedy jeho rozpoznávacie
schopnosti boli plne zachované a ovládacie schopnosti sa javia na vrchole afektu ako ľahko oslabené, v
miere forenzne nepodstatnej. Konanie počas skutku ani po ňom nevykazuje príznaky patického afektu.

V čase konania bol obžalovaný v stave jednoduchej, nekomplikovanej opilosti. Alkohol však nemal
forenzne závažný vplyv na jeho konanie. Znalci zistili, že obžalovaný chápe zmysel a účel vedeného
trestného konania. Znaleckým vyšetrením nebola zistená závislosť obžalovaného od alkoholu ani od inej
psychoaktívnej látky. Znalcami nebola u obžalovaného zistená prítomnosť duševnej choroby, závislosti,
sexuálnej dysfunkcie a ani takej zmeny osobnosti, ktoré by opodstatňovali uloženie ochranného

liečenia. S poukazom na výsluch znalkyne a závery konzultatívneho psychologického posudku znalci
skonštatovali, že obžalovaný nie je osobou, ktorej pobyt na slobode by bol pre spoločnosť nebezpečný.
Jeho spoločenská nebezpečnosť je porovnateľná s inými osobami s podobnou štruktúrou osobnosti,
ktoré boli vystavené extrémnej situácii.

Z konzultatívneho psychologického posudku vyplynulo, že obžalovaný je osobnosťou introvertnou
so sklonom k prejavom, ktoré sú vo väčšej miere situačne a emóciami určované, racionálne menej
zvládané, s ťažším odolávaním vonkajším vplyvom a s nižšou mierou sebaovládania pri zvýšenej
dráždivosti, popudlivosti a vznetlivosti. Frustrácie ťažko znáša, je netolerantný, mnohé príčiny zo stranyokolia vníma ako krivdy, na ktoré reaguje zlostným prežívaním nevylučujúc ani navonok orientované
prejavy agresie. Je menej prispôsobivý, nekonformný, s neobvyklými prejavmi, ktoré sa vymykajú
z rámca väčšinovej populácie. Je egocentrický, s pocitmi nepohody v sociálnych situáciách a so

sklonom vyhýbať sa kontaktom s ľuďmi. Je psychosexuálne nezrelý, s problematickými, svojráznymi
sexuálnymi preferenciami a s neobvyklým vnútorným reagovaním na sexuálne významné podnety. O
svojej sexualite nehovorí otvorene, skôr má sklon zatajovať a skrývať ju. Vo vzťahu k prejavom sexuality
má evidentné zábrany s chýbaním primeraného sebavedomia. Prítomné sú skryté homosexuálne
tendencie, ktoré sú jeho osobnosti cudzie, nie je s nimi vysporiadaný, skôr má z nich strach a

obavy, ktoré kompenzuje prezentáciou jednoznačne negatívneho postoja voči homosexuálom v zmysle
homofóbie. Uvažujúc o motivácii konania obžalovaného (ku skutku sa aj sám priznáva), možno
konštatovať, že z psychologického hľadiska motivačné predpolie takéhoto konania tvorí homofóbia zo
strany obžalovaného, t.j. negatívne silné emocionálne podfarbené odmietavé postoje voči ľuďom s
homosexuálnou orientáciou, ktoré vo vyhrotenej podobe môžu viesť až k prejavom fyzickej agresie voči
nim. Takéto homofóbne nastavenie je mimoriadne významné u ľudí s latentnou homosexualitou, ktorú

sa s nadmerným úsilím snažia maskovať práve prezentáciou negatívnych postojov voči homosexualite
a iným sexuálnym menšinám. Takéto nastavenie evidentne súvisí aj s aktuálnou spoločenskou klímou v
našichpodmienkachsprevládanímnegatívnychpostojovvočisexuálnymmenšinám,predovšetkýmvoči
homosexuálne orientovaným ľuďom. Bezprostredným motívom prejavov extrémnej agresie obvineného
voči poškodenému mohol byť zážitok priamej homosexuálnej interakcie s poškodeným bez ohľadu na to,

či už to bol akt dobrovoľného alebo násilného charakteru. Takýto zážitok mohol evokovať náhle silným
afektom sprevádzané konanie s agresívnym priebehom vymykajúcim sa spod jeho racionálnej kontroly
a vedúce k viacnásobnému zraneniu poškodeného s následkom smrti. Vykonaným psychologickým
vyšetrením neboli zistené žiadne príznaky duševnej choroby v zmysle psychózy, pričom konanie
obžalovaného v kritickom čase keď sa skutok stal, nebolo patologicky motivované.

Znaleckým posudkom znalcov z odboru zdravotníctva, odvetvia súdne lekárstvo, ako aj správou zo
súdnej pitvy a priloženou fotodokumentáciu boli preukázané nielen spôsobené zranenia poškodenému,
ich rozsah a charakter, ktoré napokon viedli k jeho smrti, ale okrem toho aj v akom časovom slede
boli spôsobované, skutočnosť, že poškodený sa bránil a v poslednej fáze útoku sa k obžalovanému

nachádzal otočený chrbtom a tieto svedčia o pomerne brutálnom útoku obžalovaného.

Všetci znalci plne zotrvali na záveroch znaleckých posudkov aj pred súdom prvého stupňa.

Napokon znaleckým posudkom z odvetvia kriminalistickej biológie a genetickej analýzy okrem

iného vyplynulo, že na oblečení obžalovaného (nohaviciach) bola nájdená prítomnosť spermatu
pochádzajúceho od C. F., čo nasvedčuje jeho vyvrcholeniu pri kontakte s poškodeným F.. Z uvedeného
dôvodu možno vylúčiť obranu a argumentáciu obhajoby uvádzanú v priebehu hlavného pojednávania,
že zo strany poškodeného F. malo ísť o konanie hraničiace s násilím voči obžalovanému, ktorého mal
nútiť k sexuálnym praktikám.

Vyhodnotiac všetky vyššie uvedené skutočnosti majúce význam pre určenie druhu trestu a jeho výmery
dospel odvolací súd k nasledovným záverom.

V danom prípade za skutok kvalifikovaný ako trestný čin vraždy podľa § 145 ods. 1 Tr. zákona, ku

ktorému sa obžalovaný priznal, hrozí zákon trestom odňatia slobody na 15 až 20 rokov. Vzhľadom k
zisteným dvom poľahčujúcim okolnostiam (§ 36 písm. j), písm. l) Tr. zákona) a neexistencii priťažujúcej
okolnosti prichádzalo do úvahy u obžalovaného ukladať trest v rámci upravenej trestnej sadzby v zmysle
§ 38 ods.3, ods.8 Tr.zákona a to od 15 do 18 rokov a 4 mesiace. Odvolací súd však dospel k rovnakému
názoru ako súd prvého stupňa, že

vzhľadom na okolnosti prípadu a pomery obžalovaného by uloženie trestu aj v takto upravenej trestnej
sadzbe bolo neprimerane prísne a sú splnené podmienky pre použitie ustanovenia § 39 ods.1 Tr.zák.
Zaoberajúc sa argumentáciou prokurátora uvádzanou v odvolaní, že ustanovenie § 39 ods.1 Tr.zák. pri
ukladaní trestu nemožno v tomto konkrétnom prípade aplikovať, nie je v danom prípade namieste, k
čomu súd viedli nasledujúce úvahy a skutočnosti.

Podľa § 39 ods. 1 Tr.
zák. ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by
použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a nazabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest
aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom. Okolnosťami prípadu sú všetky skutočnosti,
ktoré majú vplyv na posúdenie povahy, charakteru a závažnosti trestného činu, vrátane možnosti

nápravy páchateľa. Mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody možno odôvodniť aj okolnosťami,
ktoré sú znakom príslušnej skutkovej podstaty trestného činu, pokiaľ ich význam alebo intenzita,
ktorou boli naplnené, výraznejšie vybočujú z obvyklých prípadov takýchto trestných činov, a preto
odôvodňujú zhovievavejší prístup pri ukladaní trestu. Okolnosťami prípadu však môžu byť aj také
okolnosti, ktoré nie sú nevyhnutnou súčasťou príslušnej skutkovej podstaty, pokiaľ sa v danej kvalite a

kvantite pravidelne nevyskytujú. Pomery páchateľa sa týkajú jeho osobnostného hodnotenia. Ide teda
o okolnosti, ktoré charakterizujú osobu páchateľa ako objekt trestu, a tiež o okolnosti, pre ktoré je
rovnaký trest pre rôznych páchateľov rôzne citeľný. Ich význam pre mimoriadne zníženie trestu odňatia
slobody sa zhodnotí podobne ako význam okolností prípadu. Z hľadiska tohto ustanovenia sa vyžaduje,
aby išlo o pomery takého charakteru, z ktorých je zjavné, že trest odňatia slobody uložený v rámci
zákonnej trestnej sadzby by páchateľ pociťoval podstatne citeľnejšie ako iní páchatelia. V podstate

sa hodnotia rodinné a osobné pomery, ktoré existujú až v čase rozhodovania o treste. Za pomery
páchateľa odôvodňujúce postup podľa ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. možno považovať viac významných poľahčujúcich
okolností pri nedostatku priťažujúcich okolností, vážnu chorobu páchateľa, závislosť mnohopočetnej
rodiny páchateľa od jeho zárobku, stav zníženej príčetnosti páchateľa, ak nie je možný iný zákonný

postup, starostlivosť páchateľa o väčší počet osôb na neho odkázaných a pod. Okolnosti prípadu
alebo pomery páchateľa môžu odôvodniť aplikáciu § 39 Tr. zák. len za predpokladu, že použitie zákonom ustanovenej
trestnej sadzby odňatia slobody by bolo pre páchateľa neprimerane prísne a že účel trestu možno
dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania.

V súvislosti s vyššie uvedeným krajský súd starostlivo sa zaoberajúc okolnosťami prípadu považoval
za nutné poukázať najmä na skutočnosť, že aj keď z výpovede samotného obžalovaného nevyplýva
úplne jasne motív jeho konania, možno súhlasiť v tomto smere so zisteniami znalcov, ktorí presvedčivo
na základe vyšetrenia obžalovaného a s poukazom na charakteristiku jeho osobnosti naznačili

čo bolo dôvodom konania obžalovaného, keď u neho zistili skryté homosexuálne tendencie, ktoré
sú jeho osobnosti cudzie, nie je s nimi vysporiadaný, skôr má z nich strach a obavy, ktoré
kompenzuje prezentáciou jednoznačne negatívneho postoja voči homosexuálom v zmysle homofóbie.
Obžalovaného charakterizovali ako osobu psychosexuálne nezrelú, s problematickými, svojráznymi
sexuálnymi preferenciami a s neobvyklým vnútorným reagovaním na sexuálne významné podnety, čo v

podstate bolo dôvodom prejavu extrémnej agresie obžalovaného voči poškodenému po zážitku priamej
homosexuálnej interakcie s poškodeným.

Aj keď na jednej strane uvedené zistenia nemali zásadný vplyv na ovládacie a rozpoznávacie schopnosti
obžalovaného v čase činu, je nutné ich na druhej strane hodnotiť ako okolnosť prípadu nasvedčujúcu

tomu, že konanie obžalovaného (bez snahy ho zľahčovať, či ospravedlňovať) bolo ovplyvnené jeho
aktuálnym psychickým stavom spočívajúcom v psychosexuálnej nezrelosti a skrytými homosexuálnymi
tendenciami, s ktorými vnútorne nie je vysporiadaný. Nebol teda zistený a ani preukázaný iný motív
konania obžalovaného svedčiaci o jeho kriminálnom narušení, resp. k sklonom k páchaniu trestnej
činnosti.

Zohľadniac potom priznanie viny, úprimné oľutovanie trestného činu obžalovaným, jeho pomerne mladý
vek a hodnotenie osoby, skutočnosť, že do spáchania trestného činu sa nedopustil žiadnej trestnej
ani protispoločenskej či amorálnej činnosti, prevahu poľahčujúcich okolností, vyššie uvedené zistenia

znalcov k osobe obžalovaného a motívu jeho konania, dospel krajský súd k záveru, že vyššie uvedené
skutočnosti sú v súhrne takými okolnosťami prípadu, ktoré oprávňujú úvahy súdu o aplikácii ustanovenia
§ 39 ods. 1 Tr. zák., a
to aj z toho dôvodu, že krajský súd je presvedčený, že na prevýchovu obžalovaného a na ochranu
spoločnosti bude v tomto prípade postačovať aj trest kratšieho trvania, teda pod zákonom stanovenú

spodnú hranicu 15 rokov odňatia slobody. Zhodnotiac všetky skutočnosti majúce v tomto smere význam,
odvolací súd po zrušení napadnutého rozsudku sám rozhodol tak, že pri nezmenenom výroku o vine z
rozsudku Okresného súdu Trenčín, sp.zn. 2Tk/2/2014 zo dňa 8.1.2015 uložil obžalovanému C. F. podľa
§ 145 ods. 1 Tr. zákona, podľa § 36 písm.a), j), l) Tr. zákona, podľa § 38 ods.2, ods. 3, ods. 8 Tr.zákona, s poukazom na § 39 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní 12
(dvanásť) rokov nepodmienečne a na výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 4 Tr. zákona zaradil do ústavu
so stredným stupňom stráženia. Podľa § 76 ods. 1 Tr. zákona mu súčasne uložil obligatórne ochranný

dohľad na dobu 2 (dva) roky na dovŕšenie jeho nápravy po prepustení z výkonu trestu. Taktiež podľa §
60 ods. 1 písm. a) Tr. zákona obžalovanému uložil aj trest prepadnutia veci - noža zn. Gerber s dĺžkou
čepele 12 cm, ktorý bol použitý na spáchanie trestného činu. Trest odňatia slobody vo výmere 12 rokov
spolu s uloženým ochranným dohľadom a trestom prepadnutia veci, je trestom primeraným a zákonným
aj z pohľadu osoby obžalovaného, ktorý doposiaľ nebol súdne trestaný a nebol vo výkone trestu odňatia

slobody. Uvedená výmera trestu je pritom vyššia ako uložená súdom prvého stupňa, nakoľko trest vo
výmere 10 rokov odňatia slobody za spáchaný obzvlášť závažný zločin, by aj podľa názoru odvolacieho
súdu bol neprimerane mierny, poukazujúc na pomerne brutálny spôsob vykonania činu a spôsobený
nenapraviteľný následok. V tomto smere odvolací súd čiastočne dal za pravdu prokurátorovi. Odvolací
súd však uvádza, že aj keď je trest uložený pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby, je
nutné povedať, že ide o pomerne dlhodobé obmedzenie osobnej slobody obžalovaného, ktoré podľa

presvedčenia súdu bude mať na neho dostatočný prevýchovný vplyv, aby si uvedomil závažnosť svojho
protispoločenského konania a bude splnený účel trestu tak, ako to má na mysli ustanovenie § 34 Tr.
zák., t.j. chrániť spoločnosť pred páchateľmi trestných činov, zabrániť odsúdenému v ďalšom páchaní
trestnej činnosti a vychovať ho k tomu, aby viedol riadny život a tiež výchovne pôsobiť na ostatných
členov spoločnosti.

Pokiaľ ide o zaradenie obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody súd dospel k záveru, že aj s
prihliadnutím na jeho život pred spáchaním trestného činu, tento nevykazuje takú mieru narušenia,
pre ktorú by bolo potrebné obžalovaného zaradiť do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom
stráženia a je toho názoru, že na nápravu obžalovaného postačuje jeho zaradenie do ústavu na výkon

trestu so stredným stupňom stráženia, kde bude jeho prevýchova riadne zabezpečená. Preto odvolanie
prokurátora v tejto časti nepovažoval za dôvodné.

Napokon pokiaľ ide o nárok poškodeného J. F. na náhradu škody vo výške 543,55 €, ktorá vznikla v
súvislosti so spáchanou trestnou činnosťou obžalovaného, tento bol včas a riadne uplatnený a v rámci

konania aj preukázaný, preto súd podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku zaviazal obžalovaného k povinnosti
poškodenému túto škodu uhradiť.

Vzhľadom na uvedené potom odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.