Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Trnava

Judgement was issued by JUDr. Katarína Slováčeková

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/224/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2609205261
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Slováčeková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2609205261.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudcov
Mgr. Jozefa Mačeja a JUDr. Zlatice Javorovej v právnej veci navrhovateľky: Ing. K. V., nar. XX. K. XXXX,
bytom D. XX, zastúpenej advokátom: JUDr. Peter Schmidl, Záhorácka 11/A, Malacky proti odporcovi:
O. V., nar. XX. S. XXXX, bytom D. XX, zastúpenému advokátom: JUDr. Peter Vačok, Vazovova 9/A,
Bratislava, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní odporcu proti rozsudku
Okresného súdu Senica č. k. 11C/133/2009-569 z 25. marca 2014 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej, v časti uloženia poplatkovej
povinnosti účastníkom konania p o t v r d z u j e a v časti trov prvostupňového konania účastníkov m e
n í tak, že navrhovateľke náhradu trov prvostupňového konania nepriznáva.

Navrhovateľke nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov
(ďalej len BSM) patria 1. nehnuteľnosti zapísané v LV č. XXXX pre obec a k. ú. D. parcely registra "C"
ako pozemky parc. č. 196/2 zast. plochy a nádvoria vo výmere 306 m2 parc. č. 196/3 zast. plochy a
nádvoria vo výmere 123 m2 a rodinný dom súpisné číslo XX na parcele č. 196/3, všetko v hodnote
87.400 eur, 2. hnuteľné veci: 2.1. zariadenie domu a/ obývacia zostava značky Red Apple (závesná
presklenná skrinka, skrinka pod TV, mobilná skrinka, konferenčný stolík) všetko v hodnote 848,23 eur,
b/ sedacia súprava zn. Dublin (3+2+1+taburetka) v hodnote 927,62 eur, c/ spálňa (dvojlôžko čalúnené
vrátane priečelia, toal. stolík so zrkadlom) v hodnote 185,81 eur, d/ skriňa (220 cm dĺžka, predné čelo
sčasti presklenné 295,89 eur, e/ detská izba 1 (rohová zostava sektorového nábytku) v hodnote 442,39
eur, f/ detská izba 2 (stolík pod PC) v hodnote 62,40 eur, g/ stolička 3 ks kancelárska v hodnote 47,06
eur, h/ stolička 1 ks kancelárska v hodnote 26,87 eur, ch/ jedálny stôl + 6 stoličiek v hodnote 284,01 eur,
2.2. elektronika a/ TV prijímač Orava CTV 2841 v hodnote 34,12 eur, b/ automatická pračka zn. Zanussi
v hodnote 59,85 eur, c/ chladnička s mrazničkou značky Gorenje v hodnote 57,92 eur, d/ domáce koni
(Onkyo) v hodnote 46,80 eur, e/ fotoaparát Panasonics v hodnote 43,65 eur, f/ radiátor v hodnote 0 eur,
g/ vysávač Apollo v hodnote 23,70 eur, h/ krájač potravín Zelmer v hodnote 5,91 eur, 2.3. tvárnice v
hodnote 435,50 eur; 3. pasíva - úvery: a/ zvyšok úveru u E. ku dňu zániku BSM (22.5.2008) vo výške
nezaplatenej istiny 17.441,21 eur - nesplateného úroku v sume 8.094,74 eur, b/ zvyšok úveru v K. J.,
a.s. ku dňu zániku BSM (22.5.2008) vo výške - nezaplatenej istiny v sume 32.520,27 eur - nesplateného
úroku v sume 19.841,02 eur. Súd vyporiadal BSM účastníkov tak, že do výlučného vlastníctva žalobkyne
(správne navrhovateľky) prikazuje nehnuteľnosti pod bodom 1 výroku rozsudku a hnuteľné veci pod
bodom 2., 2.1., 2.3. výroku rozsudku a do výlučného vlastníctva žalovaného (správne odporcu) prikazuje
hnuteľné veci pod bodom 2., 2.2. výroku tohto rozsudku. Žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť zvyšok
úverov pod bodom 3. výroku rozsudku. Na úplné finančné vyrovnanie uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť

žalovanému sumu 16.563,06 eur a to do jedného mesiaca od právoplatnosti rozsudku. Účastníkom
uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť súdny poplatok z predmetu konania v sume 2.736,50
eur a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet Okresného súdu Senica, žalovanému uložil
povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v sume 749,58 eur a to do troch dní od právoplatnosti
rozsudku a žalovanému uložil i povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov právneho zastúpenia v sume
7.349,04 eur a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku právnej zástupkyni (správne splnomocnenkyni)
žalobkyne Advokátskej kancelárie Machová, s.r.o., Čulenova 2A/2621, 909 01 Skalica, žalovanému
uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov právneho zastúpenia v sume 2.390,90 eur a to do troch
dní od právoplatnosti rozsudku právnemu zástupcovi žalobkyne JUDr. Petrovi Schmidlovi, AK Malacky,
žalovanému uložil povinnosť zaplatiť náhradu trov konania štátu v sume 442,47 eur a to do troch dní od
právoplatnosti rozsudku na účet Okresného súdu v Senici.

Svoje rozhodnutie odôvodnil súd prvého stupňa právne ustanovením § 143, § 148 ods. 1, § 149 ods.
3 a § 150 O. z. (z. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení zmien a noviel) a vecne tým, že návrh
považoval za dôvodný, keďže bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zaniklo ku dňu 22. mája 2008,
teda ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode ich manželstva, pričom medzi účastníkmi neprišlo k
dohode. Súd prvého stupňa zistil okruh vecí patriacich do masy BSM uvedených vo výroku rozsudku,
stanovil všeobecnú hodnotu nehnuteľných i hnuteľných vecí ako i zvyškov úverov, pričom hodnota
hnuteľných a nehnuteľných vecí bola určená sumou 91.227,73 eur a pasíva sumou 77.897,24 eur
a čistá hodnota majetku sumou 13.330,49 eur, t.j. sumou 6.665,25 eur na každého z nich. Dodal,
že nezistil dôvody, pre ktoré by podiely oboch manželov nemali byť rovnaké, pričom pri vyporiadaní
prihliadol na potreby maloletých detí, na to ako sa manželia starali o rodinu, na to ako sa každý z
nich zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Nehnuteľnosť patriacu do BSM prikázal do
výlučného vlastníctva navrhovateľky, pričom zohľadnil najmä tú skutočnosť, že jej boli obe deti zverené
do osobnej starostlivosti a nevlastní žiadnu inú nehnuteľnosť, kde by mohla s deťmi bývať, s deťmi žije
v domácnosti svojich rodičov, čo ale nerieši otázku jej trvalého bývania, navyše sporná nehnuteľnosť
susedí s nehnuteľnosťou jej rodičov. Pri vyporiadaní hnuteľných vecí zohľadnil požiadavku odporcu
a do jeho výlučného vlastníctva prikázal všetku elektroniku ako i hnuteľné veci, ktoré môže využiť aj
mimo nehnuteľnosti. Zvyšok hnuteľných vecí z dôvodu, že ich užívanie je spojené s bývaním v spornej
nehnuteľnosti prikázal navrhovateľke. Hodnota hnuteľných vecí prikázaná do výlučného vlastníctva
navrhovateľky je v sume 3.555,78 eur a hnuteľných vecí prikázaných do výlučného vlastníctva odporcu
je 271,95 eur. Do masy BSM započítal i pasíva a to zostatky úverov ku dňu 22. máju 2008 špecifikované
vo výroku rozsudku v celkovej výške 77.897,24 eur, ktorú povinnosť zaplatiť uložil navrhovateľke, pričom
zohľadnil, že po rozvode ich splácali obaja účastníci, každý v jednej polovice, pričom podiel odporcu
na týchto platbách od právoplatnosti rozsudku o rozvode, t.j. po zániku BSM je v sume 9.897,62 a
podiel navrhovateľky je 12.097,09 eur. Vo finančnom vyjadrení podiel veci prikázaných do výlučného
vlastníctva navrhovateľky predstavuje sumu 90.955,78 eur a podiel vecí prikázaných do výlučného
vlastníctva odporcu sumu 271,95 eur a každý z účastníkov by mal prevziať sumu 45.613,86 eur,
avšak zostatok na úveroch prikázaných navrhovateľke predstavoval ku dňu právoplatnosti rozsudku
o rozvode manželstva 77.897,24, aby podiely oboch účastníkov boli rovnaké navrhovateľka by mala
zaplatiť na úplné finančné vyrovnanie žalovanému sumu 6.665,44 eur, pričom k tejto sume je potrebné
prirátať 9.897,62 eur ako podiel odporcu na platbách úverov. Spolu je teda navrhovateľka povinná
zaplatiť odporcovi 16.563,06 eur. O trovách konania účastníkov rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
a navrhovateľke majúcej vo veci plný úspech priznal náhradu trov konania, ktoré si uplatnila, pričom
tieto trovy rozšpecifikoval na trovy prináležiace právnej zástupkyne žalobkyne Advokátskej kancelárie
Machová a právnemu zástupcovi žalobkyne JUDr. Petrovi Schmidlovi. Zároveň uložil žalovanému i
povinnosť zaplatiť náhradu trov konania štátu v sume 442,47 eur a to do troch dní od právoplatnosti
rozsudku na účet Okresného súdu v Senici ako i uložil obom účastníkom spoločne a nerozdielne zaplatiť
súdny poplatok z predmetu konania v sume 2.736,50 eur do troch dní.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie odporca dôvodiac
ustanovením § 205 ods. 2 písm. a), c), d) a f) O.s.p. a síce, že v konaní došlo k vadám uvedeným
v § 221 ods. 1, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, ďalej, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ako
i z dôvodu, že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Namietal
záver súdu prvého stupňa ohľadom hodnoty úverov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva

manželov, keď zvyšky úverov súd prvého stupňa stanovoval ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode
manželstva, teda ku dňu 22. máju 2008, pričom po rozvode manželstva platili obaja účastníci konania
oba úvery a to až do septembra 2013 a z uvedeného dôvodu mal súd pri vyporiadaní vychádzať len z
výšky úveru ku dňu vyporiadania. Uviedol, že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, keď
vyporiadaval pohľadávky vzniknuté účastníkom konania ako súčasť BSM ku dňu zániku a nie ku dňu
rozhodnutia o vyporiadaní. Navrhol, aby súd vykonal dôkaz ohľadom aktuálneho stavu zostatku úveru
v K. J., pričom súd tomuto návrhu nevyhovel, čím mu odňal ako účastníkovi konania možnosť konať
pred súdom. Za sporné považoval i zistenie skutkového stavu ohľadom výšky úrokov úverov účastníkov
konania, keďže výška úrokov sa diametrálne líši pod vplyvom času. Mal za to, že súd prvého stupňa
nesprávne a neúplne zistil hodnotu pasív a neprihliadol na podstatné skutočnosti pre rozhodovanie o
pridelení veci patriacich do BSM, keď si osvojil tvrdenie navrhovateľky, že žije s deťmi v provizórnych
podmienkach, avšak tieto dostatočne nezisťoval. Tvrdil, že súd prvého stupňa dostatočne nezisťoval
solventnosť na vyplatenie druhého účastníka. Dodal, že postupom súdu prvého stupňa došlo k odňatiu
možnosti mu konať, keďže napriek predloženému potvrdeniu o práceneschopnosti a ospravedlneniu
jeho neúčasti vo veci pojednával. Namietol i rozhodnutie v časti trov konania tvrdiac, že nie je pravdou,
že by navrhovateľka bola v konaní plne úspešná, keďže na finančné vyrovnanie navrhovala len sumu
1.903,82 eur a súd prvého stupňa jej uložil povinnosť na vyrovnanie zaplatiť odporcovi 16.563,06 eur,
namietal i výšku priznaných trov konania. Navrhol, aby odvolací súd doplnil dokazovanie a následne
zmenil rozsudok súdu prvého stupňa alebo aby napadnutý rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. Návrhom zo dňa 5. júna 2015 odporca navrhol doplnenie dokazovania oboznámením sa s
listinnými dôkazmi a to listami vlastníctva č. XXXX a XXXX vedených Okresným úradom Bratislava,
Katastrálny odbor pre Katastrálne územie L. C. preukazujúcimi vlastníctvo nadštandardnej nehnuteľnosti
navrhovateľkou.

K odvolaniu odporcu sa vyjadrila i navrhovateľka, ktorá navrhla napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
ako vecne správny potvrdiť.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnená osoba, účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je
tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie v medziach
daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p) postupom na nariadenom odvolacom
pojednávaní (§ 214 ods. 2 O.s.p.) doplnil dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s
listinnými dôkazmi - listami vlastníctva, čestným prehlásením rodičov navrhovateľky (§ 213 ods. 2 O.s.p.)
a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej je vecne správny a je
dôvodné ho potvrdiť (§ 219 ods. 1 a 2 O.s.p.), ale v časti trov konania je dôvodné ho zmeniť (§ 220
O.s.p.).

Podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1).
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).

Odvolací súd po preskúmaní veci a ani po doplnení dokazovania nezistil žiaden dôvod, pre ktorý by
nemal súhlasiť s argumentáciou použitou súdom prvého stupňa na podporu ním zvoleného spôsobu
rozhodnutia. Z výpovede účastníkov konania i z listinných dôkazov (LV č. XXXX a č. XXXX) mal
síce odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa za bezpečne preukázané, že navrhovateľka je
vlastníčkou nehnuteľností, bytu č. XXX, na J. A.. č. X v podiele 1/1 a k nemu prislúchajúcemu podielu
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach podiel 39035/2001685 na základe kúpnej zmluvy
zo dňa 12. októbra 2012. V predmetnom byte navrhovateľka počas pracovných dní i s maloletými
deťmi býva. Nehnuteľnosť patriacu do tzv. masy BSM špecifikovanú vo výroku napadnutého rozsudku
súdu prvého stupňa však má i v záujme maloletých detí, ktoré ju považujú za svoj domov nadobudnúť
do vlastníctva a bývať v nej i so svojimi maloletými deťmi. Solventnosť navrhovateľka preukázala len
čestným prehlásením svojich rodičov, z ktorého vyplýva, že sú ochotní a schopní jej peniaze požičať.
Odporca sa na odvolacom pojednávaní vyjadril, že je insolventný a nehnuteľnosť chce nadobudnúť
nie na riešenie si v nej bytovej otázky, ale za účelom jej predaja. I po doplnení dokazovania odvolací

súd dospel k záveru, že závery súdu prvého stupňa, týkajúce sa vyporiadania a obsiahnuté (čo do
zadefinovania tzv. masy BSM, spôsobu rozdelenia jednotlivých vecí existujúcich ako v čase zániku BSM,
tak aj v čase jeho vyporiadavania medzi oboch účastníkov aj čo do tzv. širšieho vyporiadania, prihliadajúc
na existenciu pasív, ich hodnoty) v napadnutom rozsudku treba považovať za súladné so zákonom i
skutkovými zisteniami plynúcimi z riadne vykonaného dokazovania. U dôvodov predostretých súdom
prvého stupňa dostatočne jasne aj objektívne presvedčivo by tak zásadne postačovalo i len konštatovať
ich správnosť a odvolať sa na ne (prvá časť ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p.), odvolací súd však z dôvodu
vyporiadania sa i s tzv. odvolacími námietkami, ale aj pre celkovú úplnosť nad rámec už uvedeného
súdom prvého stupňa dopĺňa (§ 219 ods. 2 O.s.p. in fine) nasledovné:

Odvolateľ, odporca v odvolaní namieta i odňatie mu možnosti konať pred súdom, keďže súd prvého
stupňa napriek jeho ospravedlnenej neúčasti na nariadenom pojednávaní dňa 4. marca 2014 pojednával.

Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý
znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov priznaných
mu Občianskym súdom poriadkom na zabezpečenie jeho práv a oprávnených záujmov. Ide taktiež o
právo zúčastniť sa pojednávania, o právo vyjadriť sa k rozhodným skutočnostiam, k návrhom na dôkazy
a k vykonaným dôkazom, právo označiť navrhované dôkazné prostriedky a právo zhrnúť na záver
pojednávania svoje návrhy, vyjadriť sa k dokazovaniu ako aj k právnej stránke veci (č.l. 38 ods. 1 Listiny
základných práv a slobôd, ako aj § 101 ods. 1, § 117 ods. 1, § 123, § 118 ods. 1, § 126 ods. 3, § 131
O.s.p.).

Z obsahu spisu je zrejmé, že vo veci bolo súdom prvého stupňa nariadené pojednávanie na deň 4. marca
2014, pričom odporcovi i jeho právnemu zástupcovi bol termín pojednávania oznámený včas. Odporca
i jeho právny zástupca síce svoju neprítomnosť ospravedlnili z dôvodu práceneschopnosti odporcu,
predložili potvrdenie o práceneschopnosti odporcu, požiadali o odročenie pojednávania, avšak ku svojej
žiadosti nepriložili vyjadrenie ošetrujúceho lekára a preto súd prvého stupňa pokiaľ vo veci riadne konal
a pojednávanie neodročil postupoval vecne správne v súlade s nižšie citovanými ustanoveniami § 115
ods. 1, 2 a § 119 ods. 3 O.s.p..

Podľa § 115 ods. 1 a 2 O.s.p. ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, súd nariadi na
prejednanie veci samej pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je
potrebná (1). Predvolanie sa musí účastníkom doručiť tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla
najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať (2).

Podľa § 119 ods. 3 O.s.p. ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka alebo
jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že
zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie
sa považuje vyjadrenie ošetrujúce lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia
života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania.

Námietku odporcu týkajúcu sa výšky zostatkov úverov považoval odvolací súd za nedôvodnú. Občiansky
zákonník nemá výslovné ustanovenie o tom, ako majú byť vyporiadané pohľadávky manželov, ktoré sú
spojené s ich bezpodielovým spoluvlastníctvom a vznikli za jeho trvania. Tieto pohľadávky a dlhy totiž
podľa ustanovenia § 143 O. z. nepatria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takže sa na ne
priamo nevzťahujú ustanovenia § 149 a § 150 O. z.. Ak tieto vzťahy nie sú osobitne upravené,
potom treba v zmysle ustanovenia § 853 O. z. vychádzať z ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré
upravujú vzťahy svojim obsahom a účelom najbližšie, teda primerane použiť ustanovenia § 149 a § 150 a
vykonať aj vyporiadanie dlhov manželov, pokiaľ vznikli za trvania ich bezpodielového spoluvlastníctva a
v súvislosti s ich hospodárskym a potrebným spoločenstvom. Predmetom vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva manželov je neuhradený a úročený dlh účastníkov a súd vyporiadava nielen splatnú
časť dlhu, ale aj jeho príslušenstvo.

Podľa ustálenej súdnej praxe je potrebné vychádzať z hodnoty pasív ku dňu zániku BSM, teda k 22.
máju 2008 a v rámci vyporiadania po tomto dni odpočítať kladné uhradené sumy od sumy zápornej,
doposiaľ neuhradenej, teda zohľadniť uhradené sumy pri výpočte výšky podielu vo finančnom vyjadrení,
ktoré je povinná navrhovateľka zaplatiť odporcovi. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý
rozsudok vo veci samej potvrdil (§ 219 ods. 1 a 2 O.s.p.).

Za vecne správne považoval odvolací súd i čiastkové rozhodnutia o trovách konania štátu a poplatkovej
povinnosti

V časti trov konania účastníkov odvolací súd nepovažoval napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
za dôvodný, keď súd prvého stupňa bez bližšieho zdôvodnenia považoval navrhovateľku za plne
úspešnú a priznal jej náhradu trov konania, pričom i nesprávne tieto rozčlenil na trovy právneho
zastúpenia pôvodnej právnej zástupkyne JUDr. Kudláčovej a trovy právneho zastúpenia právneho
zástupcu JUDr. Schmidla (a tzv. iné trovy za zaplatený znalecký posudok). Súd prvého stupňa mieru
úspechu navrhovateľky nevyhodnotil a vôbec sa nezaoberal aplikáciou ustanovenia § 150 O.s.p..

Podľa § 150 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov
konania celkom alebo sčasti priznať.

Vo vyššie citovanom ustanovení je fixované moderačné absolučné právo súdu zmierniť dôsledky
uplatnenia právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania.

Odvolací súd má za to, že v danej veci je aplikácia ustanovenia § 150 O.s.p. na zmiernenie účinkov
právnych noriem, ktoré upravujú náhradu trov konania dôvodnou. Za dôvod hodný osobitného zreteľa
a za výnimočné okolnosti prípadu považoval okolnosti danej veci i okolnosti na strane navrhovateľky.
Navrhovateľka síce vo všeobecnej rovine so svojím návrhom uspela, keď spôsob vyporiadania
napadnutým rozsudkom sa v prevažnej miere kryje s jej návrhom s výnimkou sumy finančného
vyrovnania a prikázania do vlastníctva odporcu na miesto navrhovaných 4 položiek až položiek 8, avšak
správanie sa navrhovateľky, ktorá v priebehu konania na súde prvého stupňa zamlčala nadobudnutie
vlastníctva nehnuteľností kúpnou zmluvou z 12. októbra 2012 a hodnoverne nepreukázala svoju
solventnosť (učinila tak až v rámci odvolacieho konania) viedli odvolací súd k nepriznaniu jej náhrady
trov prvostupňového konania a k zmene rozsudku súd prvého stupňa v časti trov konania (§ 220 O.s.p.)

Zo zhodných dôvodov jej odvolací súd nepriznal ani náhradu trov odvolacieho konania, s poukazom na
ustanovenia § 224 ods. 1 O.s.p., § 142 ods. 1 a § 150 O.s.p.), kde zaznamenala síce plný úspech vo veci
samej, avšak spôsobila nutnosť odročenia pojednávania, keďže v priebehu konania pred súdom prvého
stupňa ani na prvom odvolacom pojednávaní nepreukázala svoju solventnosť (schopnosť vyplatiť podiel
odporcu).

K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.