Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, June 29, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/86/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113239748
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5113239748.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej

a sudcov JUDr. Františka Potockého a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnej veci navrhovateliek: 1/ Ing.
B. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom O., P. č. XXXX/XX, 2/ Ing. E. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom O., E. č.
X, oboch zastúpených splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Janou Ftorkovou, advokátkou so sídlom O.,
L. T. č. XXXX/XA, proti odporcovi: Bc. N. R., rod. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. - T., P. č. XX/XX,
o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k.
17C/319/2013-66 zo dňa 29. októbra 2014, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Odporca je povinný nahradiť navrhovateľkám 1/ a 2/ trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov
právnehozastúpeniavovýške299,56eurnaúčetsplnomocnenejzástupkynenavrhovateliekJUDr.Jany
Ftorkovej, advokátky so sídlom O., ul. L. T. č. XXXX/XA, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. 17C/319/2013-66 zo dňa 29. 10. 2014 uložil odporcovi povinnosť
zaplatiť každej z navrhovateliek sumu 5.204,24 eur spolu s úrokom z omeškania 5,5 % ročne zo sumy
5.204,24 eur od 25.11.2013 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Odporcovi
zároveň uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľkám 1/, 2/ spoločne a nerozdielne trovy konania vo výške

1.626,34 eur (súdny poplatok 624,- eur, trovy právneho zastúpenia 1.002,34 eur), na účet právnej
zástupkyne navrhovateliek, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
V odôvodnení uviedol, že navrhovateľky 1/, 2/ sa návrhom doručeným dňa 25. 11. 2013 domáhali voči
odporcovi každá zaplatenia sumy 5.204,24 eur s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia
predstavujúceho cenu nájmu pozemku v ich spoluvlastníctve za obdobie od 09. 11. 2011 do 25. 11.
2013, ktorý odporca užíva bez právneho titulu.
Súd aplikujúc na danú vec ust. § 123, § 451 ods. 1, 2, § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka dospel

k záveru, že navrhovateľky 1/, 2/ sa dôvodne domáhajú súdnej ochrany, keďže je zasiahnuté do ich
práva vlastniť majetok, pričom svoje vlastnícke oprávnenie nemôžu realizovať práve v dôsledku zásahu
odporcu.
Súd mal za preukázané, že navrhovateľky 1/, 2/ sú podielovými spoluvlastníčkami pozemkových
nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. T. zapísaných na LV č. XXX pozemky parc. č. KNC
669/1 záhrady o výmere 1.337 m2 a KNC 669/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere 252 m2,
každá v 1/2 a stavba súp. č. XX evidovaná na pozemku parc. č. KN-C č. 669/2, zapísaná na LV č.

XXX, kat. úz. T., je vo vlastníctve odporcu, rovnako tak vedľajšie stavby (garáž pre osobné motorové
vozidlo a hospodárska časť, garáže a sklady) na pozemku parc. č. KN-C č. 669/1. Odporca pozemok,
ktorý je v celosti oplotený, užíva bez oprávnenia, pričom dlhodobo (od roku 2005, kedy domovú
nehnuteľnosť nadobudol) nemá záujem na právnom usporiadaní vzťahov s vlastníkom pozemku.Odporca ako vlastník stavieb, ktorý nie je vlastníkom pozemku, na ktorom je stavba zriadená, a ktorý
v celosti užíva, sa tým, že nemusel vynaložiť prostriedky na nadobudnutie pozemku a neplatí odplatu
za užívanie, obohatil na úkor vlastníka pozemku. Odporca je teda zodpovednostným subjektom na

vydanie bezdôvodného obohatenia. Odporcovi nesvedčí žiadne zmluvné alebo vecné právo užívania
predmetnýchpozemkovýchnehnuteľnostínavrhovateliek1/,2/azdôvoduneexistencietituluoprávnenia
užívania nehnuteľností odporca ušetril to, čo by musel vynaložiť na odplatu za užívanie takýchto
nehnuteľností za obdobných podmienok a o výšku takto určených aktív sa obohatil.
Pri stanovení výšky bezdôvodného obohatenia súd vychádzal z predloženého listinného dôkazu, a to

znaleckého posudku, kedy znalec s ohľadom na všeobecnú trhovú hodnotu pozemku za m2 49,91 eur
stanovil všeobecnú hodnotu nájmu, ktorá za posudzované obdobie od 09. 11. 2011 do 25. 11. 2013
predstavuje sumu 10.408,48 eur.
Nakoľko v konaní bolo nesporné, že vzťahy medzi účastníkmi konania neboli právne usporiadané a
predmetné pozemkové nehnuteľnosti (parc. č. KN-C č. 669/2, 669/1) v čase vzniku bezdôvodného
obohatenia boli v rozsahu ich výmery 1.589 m2 v celosti oplotené a tieto užíval odporca, dospel súd

k záveru, že navrhovateľky 1/, 2/ ako spoluvlastníčky predmetných pozemkov, každá v podiele 1 majú
nárok na finančné vyporiadanie titulom bezdôvodného obohatenia podľa výšky ich spoluvlastníckeho
podielu. Z tohto dôvodu odporcu zaviazal na zaplatenie sumy 5.204,24 eur každej z navrhovateliek.
Podľa § 517 ods. 1 vety prvej, ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995
Z. z. súd odporcovi uložil zároveň povinnosť zaplatiť navrhovateľkám úrok z omeškania zo žalovanej

sumy vo výške 5,5 % ročne odo dňa podania návrhu, keď navrhovateľky preukázali, že už listom zo
dňa 10. 07. 2013 vyzvali odporcu na zaplatenie bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemkovej
nehnuteľnosti, avšak úroky z omeškania si uplatnili až od podania žaloby, t. j. od 25. 11. 2013.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.
s. p.") a navrhovateľkám ako úspešným účastníčkam konania priznal náhradu trov konania, a to náhradu

zaplateného súdneho poplatku vo výške 624,- eur (každá z nich po 312,- eur) a trov právneho zastúpenia
za 3 úkony právnej pomoci - príprava a prevzatie zastúpenia, písomné podanie vo veci samej zo dňa
25. 11. 2013 a účasť na pojednávaní dňa 29. 10. 2014, jeden úkon á 270,54 eur + režijný paušál á 7,81
eur + 20 % DPH, t. j. 1.002,34 eur (§ 10 ods. 1, § 13 ods. 2, § 13a ods. 1 písm. a/, c/, d/, § 16 ods. 3,
§ 18 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb), ktoré trovy konania (spolu vo výške 1.626,34 eur) podľa § 149 ods. 1 O. s. p. uložil
odporcovi zaplatiť navrhovateľkám spoločne a nerozdielne na účet ich splnomocnenej zástupkyne.

Proti tomuto rozsudku podal odporca odvolanie, ktorým sa domáhal zrušenia napadnutého rozsudku a
vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V odôvodnení uviedol, že dňa 29. 10. 2014 sa konalo pojednávanie. Deň pred pojednávaním sa
ospravedlnil, nakoľko mal neočakávané pracovné povinnosti. V noci na 29. 10. 2014 mal zdravotné
ťažkosti, o čom ráno oboznámil zamestnávateľa a ospravedlnil sa. Nahlásil si dovolenku, lebo lekár mu
dal lieky a nariadil prísnu diétu s tým, že ak by problémy pretrvávali, má sa bezpodmienečne na druhý
deň zastaviť. Preto nechcel ísť na PN, ak to nebude nevyhnutné. Počas doobedňajších hodín mu na

služobný telefón zo súdu oznámili, že ak sa na pojednávanie nedostaví, bude sa pojednávať v jeho
neprítomnosti. Neskôr zistil, že zo súdu volali predtým na číslo jeho kolegu, ktorého sa pýtali, či pracuje a
vyžiadali si jeho číslo. Kolega bol v tom čase mimo pracovisko, preto nemohol vedieť o skutočnom stave.
Z objektívnych príčin sa teda nemohol zúčastniť pojednávania, ospravedlnil sa, aj keď nemohol vedieť
ako to nakoniec dopadne a požiadal, aby súd bez jeho prítomnosti nekonal a pojednávanie odročil, z

čoho by sa dalo usúdiť, že sa chce pojednávania zúčastniť. Súd vec napriek tomu prejednal bez jeho
prítomnosti a vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateliek a na základe toho rozhodol. Z výsluchu
vie však preukázať že obe vedome zavádzali a klamali, pretože im nemal kto oponovať.
V ďalšom sa vyjadroval k priebehu rokovaní medzi navrhovateľkami a jeho otcom ohľadne odkúpenia
sporného pozemku. Mimo iného uviedol, že navrhovateľky klamali, keď tvrdili, že dotknuté pozemky

užíval bez nájomnej zmluvy, nakoľko neboli vlastníčkami pozemku. Pri prvom predaji tvrdili, že sú
vlastníčkami rodinného domu aj pozemku, a potom sa zistilo, že vlastníčkami nie sú. Urobila sa preto
kúpna zmluva len na rodinný dom s tým, že spornú vec ohľadne pozemku dajú do poriadku. Za rodinný
dom prevzali sumu 850.000,- Sk a za pozemok ostalo doplatiť 600.000,- Sk. Trvalo to však viac ako
13 rokov, počas ktorých a staral o pozemok a investoval doň prostriedky. Rovnako nie je pravda, že

nevedeli a nesúhlasili so stavebnými úpravami na pozemku, čo môžu dosvedčiť svedkovia. Keďže sa
nemohol zúčastniť pojednávania, nemal možnosť na ich tvrdenia reagovať.Navrhovateľky vo vyjadrení k odvolaniu podanom prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne navrhli
rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.
Mali za to, že súd v súlade s ust. § 101 ods. 2 O. s. p. konal v neprítomnosti odporcu, ktorý sa

napokon sám zbavil možnosti predkladať a navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k predloženým dôkazom.
Hoci mu bol doručený návrh do vlastných rúk, vo veci sa písomne nevyjadril a v konaní bol nečinný,
pričom už predchádzajúce pojednávanie, ktoré bolo vytýčené na termín 10. 09. 2014 bolo odročené
z dôvodu PN odporcu. Odporca mal včas doručený termín pojednávania na deň 29. 10. 2014, deň
pred pojednávaním svoju neúčasť ospravedlnil z dôvodu neočakávanej služobnej cesty do zahraničia,

pre ktorý dôvod žiadal pojednávanie odročiť. Dôvod pre odročenie pojednávania však nepreukázal, z
ktorého dôvodu sa sudkyňa kontaktovala s odporcom prostredníctvom jeho zamestnávateľa a zistila,
že odporca na služobnú cestu nešiel, a teda bolo na ňom, aby sa dostavil na pojednávanie. Napriek
tomu, že mu bolo oznámené, že jeho žiadosti o odročenie pojednávania sa nevyhovuje, rozhodol sa
pojednávania nezúčastniť. Odporca účelovo až po doručení rozsudku v odvolaní tvrdí, že na jeho
strane boli zdravotné dôvody, pre ktoré nebola možná jeho prítomnosť. Zdravotný stav neumožňujúci

prítomnosť na pojednávaní však nepreukázal potvrdením od lekára, z ktorého by vyplývalo, že nie je
schopnýbezohrozeniaživotaalebozávažnéhozhoršeniazdravotnéhostavusapojednávaniazúčastniť.
V ďalšom uviedli, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav vo veci v rozsahu potrebnom pre
náležité zistenie skutkového stavu pre vydanie rozhodnutia vo veci samej. Ani v odvolaní odporca
nespochybňuje, že za obdobie, počas ktorého si navrhovateľky uplatňovali vydanie bezdôvodného

obohatenia, mal v užívaní predmetné nehnuteľnosti, na časti ktorých je postavená stavba rodinného
domu v jeho vlastníctve, ktoré pozemky sú v celom rozsahu oplotené trvalým oplotením. Výška
bezdôvodného obohatenia je vypočítaná podľa znaleckého posudku, ktorý bol na ten účel vypracovaný
znalcom Ing. Mariánom Mrázikom.
Ďalej poukázali na to, že i keď je pravda, že od roku 2001 sa na Okresnom súde Žilina viedol spor

ohľadne predmetných nehnuteľností, návrh voči navrhovateľkám bol zamietnutý. Tvrdenie odporcu v
odvolaní, v zmysle ktorého by navrhovateľky nemali byť vlastníčkami predmetných nehnuteľností je v
rozpore s právnym stavom a aj v období, za ktoré si navrhovateľky uplatňujú bezdôvodné obohatenie,
boli a naďalej sú vlastníčkami predmetných pozemkov.
Navrhovateľky si zároveň uplatnili náhradu trov odvolacieho konania spočívajúcich v trovách právneho

zastúpenia za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu vo výške 334,72 eur.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas,
účastníkom konania (§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto
opravným prostriedkom (§ 201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené ust. §

202 O. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2, § 156 ods. 3 O. s. p.) preskúmal
rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a rozsudok
okresného súdu ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O. s. p.).

Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozhodnutia a obsahu spisu dospel k záveru, že okresný súd

vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, pričom so záverom z neho vyplývajúcim, tak skutkovým ako
aj právnym, sa v plnom rozsahu stotožňuje. Prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti
rozhodné pre posúdenie danej veci, vec správne rozhodol a svoje rozhodnutie i náležite odôvodnil s
poukazom na ust. § 157 ods. 2 O. s. p. V odôvodnení preskúmavaného rozsudku sa riadne zaoberal
so všetkými otázkami, ktoré boli pre jeho rozhodnutie z hľadiska právneho posúdenia veci podstatné,

preto odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O. s. p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných
bodoch na ne odkazuje.

Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní danej
veci sa zaoberal len námietkami odporcu uvedenými v odvolaní a procesným postupom prvostupňového

súdu predchádzajúcim vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či došlo k chybám, ktoré mohli mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Odporca v odvolaní v prvom rade namietal, že mu postupom súdu bola odňatá možnosť konať pred
súdom, keď súd dňa 29. 10. 2014 vykonal pojednávanie v jeho neprítomnosti, a to i napriek tomu,

že svoju neprítomnosť riadne ospravedlnil vážnymi dôvodmi, z ktorého dôvodu požiadal o odročenie
pojednávania.K uvedenej odvolacej námietke odporcu, odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa v danom prípade
postupoval v súlade s ust. § 101 ods. 2 O. s. p. Z obsahu spisu vyplýva, že odporca bol na pojednávanie
dňa 29. 10. 2014 riadne a včas predvolaný, keď predvolanie na pojednávanie mu bolo doručené

dňa 04. 09. 2014. Dňa 28. 10. 2014 o 14:09 hod. odporca doručil súdu ospravedlnenie a žiadosť
o odročenie pojednávania, ktoré sa malo konať nasledujúci deň, z dôvodu neočakávanej služobnej
cesty, ktorú skutočnosť však nijakým spôsobom nepreukázal (nepripojil cestovný príkaz či nariadenie
služobnej cesty zamestnávateľom). V konaní bolo následne preukázané, že odporca žiadnu služobnú
cestu daného dňa neabsolvoval. Uvedené potvrdil i samotný odporca, i keď namietal, že služobnú cestu

neabsolvoval len z dôvodu náhlych zdravotných problémov. Ani túto skutočnosť (zdravotné problémy)
však odporca súdu nepreukázal (najneskôr v deň konania pojednávania), či už predložením potvrdenia
o práceneschopnosti alebo aspoň potvrdením lekára o vyšetrení, a to ani v rámci podaného odvolania.
V tejto súvislosti odvolací súd zároveň dodáva, že v zmysle ust. § 119 ods. 2 O. s. p. ak ide o
odročenie pojednávania zo zdravotných dôvodov účastníka konania, musí tento návrh obsahovať aj
vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka neumožňuje jeho účasť na pojednávaní,

resp. že účastník nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu
sa pojednávania zúčastniť. Uvedená podmienka pre odročenie pojednávania v danom prípade splnená
nebola. Vzhľadom na uvedené, s prihliadnutím na ust. § 119 ods. 1, 2 O. s. p. dospel odvolací súd k
záveru, že pokiaľ súd prvého stupňa na pojednávaní dňa 29. 10. 2014 rozhodol v neprítomnosti odporcu,
a to potom, čo odporcu na uvedenú skutočnosť vopred i upozornil, bol postup súdu v súlade s ust. §

101 ods. 2 O. s. p.

Preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a vyhodnotením toho čo
uviedli v rámci odvolacieho konania tak odporca, ako aj v písomnom vyjadrení navrhovateľky, následne
odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre

posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 132 O. s. p. a dospel k
skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil. Okresný súd
správne konštatoval, že na strane odporcu došlo k bezdôvodnému obohateniu spočívajúcemu v užívaní
pozemkov v spoluvlastníctve navrhovateliek bez právneho titulu a pri určení výšky bezdôvodného
obohatenia správne vychádzal z výšky nájomného, ktoré mohli navrhovateľky dosiahnuť prenájmom

predmetných nehnuteľností v danom mieste a čase. Skutkové a právne závery súdu prvého stupňa nie
sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a aj odôvodnenie
rozsudku okresného súdu ako celok spĺňa všetky kritéria kladené na zákonné rozhodnutie (§ 157 ods. 2
O. s. p.), keďže prvostupňový súd sa dôsledne zaoberal so všetkými otázkami, ktoré boli v prejednávanej
veci rozhodujúce.

Odvolacie námietky odporcu týkajúce sa samotného rozhodnutia okresného súdu odvolací súd
vyhodnotil ako nedôvodné. Odporca, ktorý v odvolaní namietal nedostatočne vykonané dokazovanie
súdom prvého stupňa, hodnotiac výpovede navrhovateliek ako klamlivé a zavádzajúce, bol v priebehu
celého konania nečinný, k návrhu na začatie konania, ktorý mu bol riadne doručený sa nevyjadril a

vo veci ani nenavrhol vykonať žiadne dôkazy. Odporca síce v odvolaní proti rozsudku uvádza, že
je mnoho svedkov, ktorí môžu dosvedčiť, že navrhovateľky klamú, v priebehu konania pred súdom
prvého stupňa, ale ani v rámci podaného odvolania (odhliadnuc od ust. § 120 ods. 4 O. s. p.)
nenavrhol žiaden konkrétny dôkaz na preukázanie svojich tvrdení. Odporca nakoniec v odvolaní ani
nerozporoval, že užíva predmetné pozemky, ktoré sú v spoluvlastníctve navrhovateliek, a to bez toho,

aby im za toto užívanie poskytol adekvátnu náhradu, vyjadroval sa len k priebehu rokovaní medzi ním
a navrhovateľkami ohľadom odkúpenia uvedených pozemkov. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza,
že účastníci sporového konania, o ktoré ide aj v prejednávanej veci, sú povinní prispieť k tomu, aby
sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti a označia
dôkazné prostriedky (§ 101 ods. 1 O. s. p.). Povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť teda zaťažuje

účastníkov konania a postup súdu, kedy by tento vlastnou činnosťou, iniciatívne, bez návrhu účastníkov
konania zisťoval rozsah dôvodnosti návrhu, by bol v priamom rozpore so základným princípom rovnosti
účastníkovkonaniaaúplnebydeformovalpozíciusúdu(akosubjektu,ktorýrozhodujenazákladeaktivity
účastníkov) v štandardnom sporovom, t. j. kontradiktórnom konaní.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd, v celom rozsahu sa stotožniac so závermi súdu prvého
stupňa uvedenými v napadnutom rozhodnutí, napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny
podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil, vrátane výroku o trovách konania, ktorý nebol osobitne napadnutý
odvolaním, keď okresný súd pri rozhodovaní o trovách konania správne aplikoval zásadu úspechu vspore (§ 142 ods. 1 O. s. p.) i návrhový charakter rozhodovania o náhrade trov konania (§ 151 ods.
1 O. s .p.).

Otrováchodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľa§224ods.1,§142ods.1O.s.p.Úspešnými
účastníčkami odvolacieho konania boli navrhovateľky 1/, 2/, ktoré si podľa § 151 ods. 1 O. s. p. uplatnili
náhradu trov odvolacieho konania pozostávajúcich z náhrady trov právneho zastúpenia za jeden úkon
právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 14. 03. 2015 vo výške 270,54 eur, režijný paušál 8,39
eur a DPH 20% vo výške 55,79 eur, celkove 334,72 eur.

Súd pri rozhodovaní o trovách právneho zastúpenia navrhovateliek vychádzajúc z ustanovenia § 10 ods.
1, § 13 ods. 2, 3, § 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení, priznal navrhovateľkám náhradu trov
právneho zastúpenia pri zastupovaní dvoch účastníkov a pri spojení dvoch vecí za jeden úkon právnej
služby - vyjadrenie k odvolaniu odporcu zo dňa 14. 03. 2015 vo výške 241,24 eur, režijný paušál (§

16 ods. 3 cit. vyhlášky) vo výške 8,39 eur, spolu 249,63 eur. V súlade s § 18 ods. 3 cit. vyhlášky súd
zároveň zvýšil odmenu a náhrady právnej zástupkyne navrhovateliek o daň z pridanej hodnoty vo výške
49,93 eur (20 % zo sumy 249,63 eur). Trovy právneho zastúpenia navrhovateliek 1/, 2/, vrátane DPH,
tak predstavujú sumu 299,56 eur, ktorú je odporca povinný zaplatiť na účet splnomocnenej zástupkyne
navrhovateliek (§ 149 ods. 1 O. s. p.), v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.