Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 24, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/273/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2213220786
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlatica Javorová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2213220786.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z jeho predsedníčky JUDr. Zlatice Javorovej a sudkýň JUDr.
Evy Barcajovej a JUDr. Ivety Jankovičovej v právnej veci žalobkyne: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.,
Bratislava, Pribinova 25, zastúpenej splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková,
s. r. o., Bratislava, Kubániho 16, proti žalovanému: K. J., nar. X. I. XXXX, bytom V. X, o 526,65 eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda z 28. novembra
2013 č. k. 10C/308/2013-18 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti veci samej a v časti o trovách
konania p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa I. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu
vo výške 28,84 eur spolu s 9% ročným úrokom z omeškania od 13. februára 2011 do zaplatenia do
3 dní od právoplatnosti takéhoto rozsudku; II. vo zvyšku žalobu zamietol a III. rozhodol, že žiadny z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Právne svoje rozhodnutie vo veci samej odôvodnil
ust. § 115a ods. 2, § 200ea ods. 1 O. s. p. (Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení
neskorších zmien a doplnení); § 4 ods. 1 až 4 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
(ďalej len „ZoSÚ“); § 2 ods. 3, § 3 ods. 1, § 37 ods. 1, § 39, § 49a, § 517 ods. 1 a 2, § 544 ods. 1 až
3, § 588, § 879l O. z. (Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení);
§ 1 ods. 1 a 3, § 2 ods. 1 a 3 zákona o ochrane spotrebiteľa; čl. 1 ods. 1, čl. 2 písm. a/ - c/, čl. 3
ods. 1 a 2, čl. 4 ods. 1 a 2, čl. 5, čl. 6 ods. 1, bod 1 písm. e/ prílohy smernice Rady 93/13/EHS z 5.
apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“). Vecne dôvodil,
že vykonaným dokazovaním mal jednoznačne za preukázané, že medzi účastníkmi bola uzavretá 26.
augusta 2009 zmluva o revolvingovom úvere (poznámka odvolacieho súdu - žalovaný zmluvu podpísal
26.8.2009 a žalobkyňa 28.8.2009), žalobkyňa poskytla žalovanému úver v sume 597,49 eur, žalovaný
ho mal splatiť v mesačných splátkach vo výške 36,51 eur. Žalobkyňa žalobou uplatnila dlžnú sumu
526,65 eur, úrok z omeškania 9% ročne zo sumy 526,65 eur od 13.2.2011 do zaplatenia. Súd prvého
stupňa mal za to, že uvedená zmluva nespĺňa podmienky uvedené v § 4 ods. 1 a 2 ZoSÚ, nakoľko v
zmluve chýbajú náležitosti uvedené v § 4 ods. 2 písm. f/, g/, i/, j/, k/ a l/ZoSÚ, podľa ktorých zmluva
má obsahovať v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby,
na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, konečnú
splatnosť spotrebiteľského úveru (vyjadrenú dátumom), ako aj výšku, počet a termíny splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov, RPMN (ročnej percentuálnej miery nákladov) a celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, priemernú hodnotu RPMN na príslušný spotrebiteľský úver platnú ku dňu podpisu

zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2, ako aj veriteľom vyžadované ručenie
alebo poistenie. Žalovaný uhradil žalobkyni sumy vo výške 495,63 eur a 73,02 eur (spolu 568,65 eur).
Vzhľadom k tomu, že zmluva účastníkov neobsahuje náležitosti uvedené v § 4 ods. 2 písm. f/, g/, i/,
j/, k/ a l/ ZoSÚ, považuje sa podľa § 4 ods. 3 ZoSÚ poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, preto súd prvého stupňa uložil žalovanému zaplatiť žalobkyni iba sumu vo výške 28,84 eur
(poskytnutý úver 597,49 - žalovaným uhradené platby 568,65 = 28,84 eur ) spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9% ročne od 13.2.2011 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a vo zvyšku
žalobu žalobkyne zamietol (597,49 - 568,65 = 28,84 eur, poznámka odvolacieho súdu - správne 526,65
eur - 28,84 eur = 497,81 eur). Rozhodnutie o trovách konania právne odôvodnil ust. § 142 ods. 2 O. s.
p. a vecne zistením, že navrhovateľ žiadal o zaplatenie istiny 526,65 eur, úspešný bol v časti 28,84 eur
(5,48%), pomer jeho úspechu a neúspechu je - 89,04%.

Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie iba žalobkyňa a to iba v jeho zamietajúcej časti veci samej
a v časti o trovách konania so zrejmým návrhom na jeho zmenu vyhovením žalobe aj v zamietnutej
časti a zaviazaním žalovaného na zaplatenie zvyšných nárokov prevyšujúcich tie, ktoré už boli súdom
prvého stupňa priznané a uloženie mu povinnosti zaplatiť náhradu trov konania žalobkyne, alternatívne
navrhla zrušenie rozsudku v napadnutej časti a vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Namietala nesprávne a neúplné skutkové a právne závery, z ktorých súd prvého stupňa vychádzal
a na základe ktorých rozhodol. Závery súdu prvého stupňa o tom, že zmluva o revolvingovom úvere
neobsahuje náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. f/, g/, i/, j/, k/ a l/ ZoSÚ nepovažovala za dôvodné, keďže
zákon nevyžaduje pri uvádzaní jednotlivých predpísaných náležitostí zmluvy, aby boli v rovnakom poradí
ako v spomenutom zákonnom ustanovení alebo aby pri ich uvedení zmluvy bolo použité aj zákonom
určené označenie, teda nevyžaduje, aby jednotlivé informácie boli označené popisom ako ich uvádza
zákon, vyžaduje len uvedenie údajov zodpovedajúcich požiadavkám v zákone. Mala za to, že nie je
napríklad potrebné pri uvádzaní konečného termínu splatnosti uvádzať formuláciu „konečná splatnosť
úveru je ...“, keď požiadavka na uvedenie tohto údaju je splnená aj uvedením údaju určujúceho túto
konečnú splatnosť úveru (v predmetnej veci splatnosť poslednej splátky). Rovnako nevyžaduje, aby
pri neaktuálnosti niektorých údajov tieto údaje uvádzali formálne (napr. „veriteľom vyžadované ručenie
alebo poistenie“ - žiadne, keď zo zmluvy o revolvingovom úvere vyplýva, že žiadne ručenie či poistenie sa
nevyžaduje). V prvom rade sa predmetná zmluva netýkala nákupu žiadneho tovaru alebo poskytovania
služby a teda úver nebol určený na ich financovanie, z toho dôvodu vytýkanie nedostatku podľa § 4 ods.
2 písm. f/ZoSÚ nie je opodstatnené, to isté platí ohľadom náležitostí podľa písm. l/, kde tiež daný údaj
je neaktuálnym. Ohľadne neuvedenia konečnej splatnosti úveru (náležitosť podľa písm. g/) žalobkyňa
uviedla, že zmluva obsahuje stanovenie dátumu splatnosti poslednej splátky, ide teda o deň, v ktorý má
byť úver splatený, čím je teda určený koniec splácania spotrebiteľského úveru. Požiadavka na uvedenie
konečnej splatnosti úveru je teda splnená. Zmluva obsahuje tiež určenie výšky, počtu a termínov splátok
istiny a úrokov. Výška splátky ako to vyplýva aj z bodu 6 zmluvy, zahrňuje splátku úveru a úrokov.
Zmluva obsahuje určenie počtu a termínov splatnosti jednotlivých splátok. Ani tvrdenie o neuvedení
náležitosti podľa písm. j/ neobstojí, keď v zmluve sa údaj o výške RPMN a o výške celkových nákladov
spotrebiteľa uvádzajú výslovne, čo platí aj pre náležitosti podľa písm. k/. Žalobkyni nie je známy dôvod,
pre ktorý sa súd zmluvou a tiež oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkovi (ako prílohy danej
zmluvy) nezaoberal. Odvolanie odôvodnil právne ust. § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1
písm. f/, h/, § 205 ods. 2 písm. c/, d/ a f/.

Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

Odvolací súd prejednal podľa § 212 ods. 1 a ods. 2 písm. b/ O. s. p. vec v medziach odvolania (teda
len 1. v napadnutej časti vo veci samej, kde došlo k tzv. zvyškovému zamietnutiu žaloby a 2. v časti trov
konania, v ktorej malo rozhodnutie povahu rozhodnutia závislého na hoc aj len čiastočne napadnutom
rozhodnutí vo veci samej) a to podľa § 214 ods. 2 O. s. p. bez pojednávania, pričom dospel k záveru,
že rozsudok v napadnutej časti je vecne správny.

Žalobkyňa sa žalobou domáhala zaplatenia sumy 526,65 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9%
ročne od 13.2.2011 do zaplatenia. V žalobe uviedla, že žalovanému bol poskytnutý úver 597,49 eur,

žalovaný do okamžitej splatnosti úveru uhradil sumu 495,63 eur a neskôr sumu 73,02 eur (spolu uhradil
568,65 eur).

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobe vyhovel v časti zaplatenia sumy 28,84 eur
(poskytnutý úver 597,49 eur - žalovaným zaplatená suma 568,65 eur = 28,84 eur) s 9% ročným úrokom
z omeškania z takejto sumy od 13.2.2011 do zaplatenia.

V zostávajúcej časti t. j. ohľadom sumy 497,81 eur a úroku z omeškania 9% ročne zo sumy 497,81 eur
od 13.2.2011 do zaplatenia, žalobu zamietol z dôvodu, že úver je potrebné považovať za bezúročný a
bez poplatkov.

Podľa ust. § 4 ods. 2 písm. g/ a i/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a
doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení
neskorších predpisov (ktorý bol až neskôr, teda po uzavretí zmluvy v prejednávanej veci a to od 11.
júna 2010 nahradený novším zákonom č. 129/2010 Z. z.), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí musí obsahovať i konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, výšku, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

Podľa ust. § 4 ods. 3 rovnakého zákona pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o
spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a/ poskytnutý spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b/ dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o
spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a/, b/, d/ až j/, k/ a l/, poskytnutý
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa § 35 ods. 2 O. z. právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového
vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s
jazykovým prejavom.

Z predmetnej zmluvy účastníčok z jej časti 6. označenej „Údaje o schválenom revolvingovom úvere“
vyplýva poskytnutá čiastka úveru 597,49 eur/18000 SKK, splatnosť úveru (počet splátok/splatnosť-deň v
mesiaci): 30/08, mesačná splátka (vrátane úrokov): 36,51eur/1100 SKK, zmluvná odmena (predstavuje
celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom): 497,91 eur/15000 SKK, RPMN za
úver (v%): 66,41, ročná úroková sadzba úveru (v%): 68,82, priemerná RPMN za úver(v%): 37,93.

Posudzujúc práve citované ustanovenie zmluvy za použitia výkladu v zmysle § 35 ods. 2 O. z. a § 4
ods. 2 písm. g/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, účinného v čase uzavretia zmluvy
účastníčok, odvolací súd dospel k rovnakému záveru ako súd prvého stupňa a to, že predmetná zmluva o
spotrebiteľskom úvere neobsahuje zákonom predpísanú náležitosť - konečnú splatnosť spotrebiteľského
úveru, keď s poukazom na znenie príslušného zákonného ustanovenia nepostačuje a nie je rozhodujúce,
že z obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere je možné dátum konečnej splatnosti vypočítať, keďže
zákonodarca tu výslovne vyžaduje, aby zmluva obsahovala konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
čo v danom prípade splnené nebolo. V zmluve o spotrebiteľskom úvere nemusí byť nutne uvedený iba
konkrétny dátum konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, keď konečná splatnosť spotrebiteľského
úveru môže byť v zmluve určená i iným spôsobom ako uvedením dátumu, avšak takým, ktorým je
nesporne a jednoznačne určiteľný dátum splatnosti poslednej mesačnej splátky. V predmetnej zmluve
ale údaj o konečnej splatnosti úveru nie je uvedený takýmto spôsobom, nie je možné dovodiť nesporne a
jednoznačne určiteľný dátum konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Ak by súd prijal argumentáciu
odvolateľky, tak potom údaj o konečnej splatnosti úveru by nemusel byť obsiahnutý v žiadnej zmluve o
spotrebiteľskom úvere, pretože ak sa v nej uvedú základné náležitosti iba podľa písm. i/ zákona, dátum
konečnej splatnosti úveru je vypočítateľný vždy.

Zjavne nespochybniteľným bol aj ten záver súdu prvého stupňa, podľa ktorého úverová zmluva
neobsahovala ani určenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, hoci to

vyžadoval § 4 ods. 2 písm. i/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, účinného v čase
uzavretia zmluvy účastníčok.

Tunajší odvolací súd sa totiž aj týmto problémom zaoberal už v minulosti, i keď v exekučnej veci (tu
por. uznesenie Krajského súdu v Trnave z 9. augusta 2011 č. k. 10CoE/313/2010-44, vydané vo veci
Okresného súdu Galanta sp. zn. 26Er/344/2010) a výsledkom jeho analýzy bol záver sformulovaný tak,
že primárnemu účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva (ktorým je zrozumiteľnosť pre
spotrebiteľa a ochrana tohto - z povahy veci slabšieho - účastníka právneho vzťahu) zodpovedá len taký
výklad ustanovenia § 4 ods. 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z. z. (pred jeho novelizáciou zákonom č.
568/2007 Z. z., čo ale rovnako je použiteľným aj na písmeno i/ ustanovenia počnúc 1. januárom 2008),
ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami „suma“ (dnes „výška“), „počet“ a „termíny splátok“
viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom dôsledku
zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným poplatkom. Naplneniu uvedeného
účelu preto nemôže učiniť zadosť zmluva neobsahujúca aj vyčíslenie čiastkových súm reprezentujúcich
jednotlivé čiastkové položky, čo je navzdory odchylnosti takejto úpravy spotrebiteľských úverov od
úpravy úverov všeobecne práve dôkazom zvýšenej pozornosti venovanej ochrane spotrebiteľa (ktorý
by pri rozhodovaní sa, či zmluvu uzavrie, nemal byť zavádzaný ani problematickými údajmi, z ktorých
nemusí byť schopný vyvodiť, aké bude skutočné navýšenie sumy reálne mu poskytnutej a teda i
celková cena, za ktorú si požičiava a ktorú takto bude povinný veriteľovi vrátiť). Na práve uvedené treba
usudzovať predovšetkým preto, že vyššie spomínanému záujmu na čo najväčšej prehľadnosti dojednaní
pre spotrebiteľa doslova odporujú formulácie, vyžadujúce od spotrebiteľa uvažovať s matematickými
operáciami a navyše za použitia viacerých pojmov, nezriedka „roztrúsených“ v rôznych častiach listín
spotrebiteľovi predkladaných (ale aj nepredkladaných) na podpis, v ktorých sa tak logicky možno „stratiť“.

Keďže potom s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, v zmysle citovaného ust. § 4 ods. 3
zákona č. 258/2001 Z. z. je nevyhnutné poskytnutý úver považovať za bezúročný a bez poplatkov, bolo
dôvodným žalobu v časti smerujúcej zjavne k zaplateniu dlžných úrokov a poplatkov s príslušenstvom
zamietnuť.

Keďže už len absencia vyššie uvedených obligatórnych náležitostí zmluvy má za následok to, že
zmluvu je potrebné považovať za bezúročnú a bez poplatkov, bolo by už nadbytočným a v rozpore so
zásadou hospodárnosti občianskeho súdneho poriadku zaoberať sa i ďalšími dôvodmi bezúročnosti a
bezpoplatkovosti zmluvy.

Pokiaľ sa odvolateľka odvoláva na Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi z 28.8.2009, toto
zjavne žalovaný nemohol mať k dispozícii pri podpise zmluvy z jeho strany 26.8.2009, ale najskôr až
dňa 28.8.2009, teda túto listinu nemal k dispozícii ku dňu, kedy zmluvu podpísal, nemal možnosť sa s
ňou pred podpisom zmluvy oboznámiť, preto nemôže tvoriť prílohu zmluvy ako na to odkazuje bod 7
Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere.

Odvolací súd pri riadení sa týmito úvahami a pre stotožnenie sa aj so skutkovými i právnymi závermi
súdu prvého stupňa, preto rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti vo veci samej,
vrátane odvolacími dôvodmi nespochybneného výroku o trovách konania, podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s.
p. ako vecne správny potvrdil.

V takto skončenom odvolacom konaní to bol žalovaný, ktorý v ňom zaznamenal úspech (pretože
žalobkyňa s odvolaním neuspela) a vzniklo mu právo na náhradu trov konania (odvolacieho) podľa §
224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p.. Odvolací súd mu však žiadnu náhradu nepriznal, nakoľko nepodal
návrh na priznanie mu náhrady (hoci tu ide o nutnú procesnú podmienku podľa § 151 ods. 1 O. s. p.) a to
za situácie, keď ani zo spisu vznik žiadnych trov odvolacieho konania na tejto strane sporu nevyplýval.

K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.