Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 24, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8Cob/122/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112219337
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:8112219337.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny

Legerskej a členiek senátu JUDr. Natálie Čekanovej a Mgr. Ivany Šlesarovej v právnej veci žalobkyne:
M.. Q. W. so sídlom A. XX, XXX XX O. - správkyňa konkurznej podstaty dlžníka P. C., bytom O. 8, XXX
XX C. proti žalovanému: INVEST - TATRA s.r.o. so sídlom Podvažie 216, 017 04 Považská Bystrica,
IČO: 363 46 799, právne zast. JUDr. A. P., advokátom so sídlom J. XX/XX, XXX XX O. K., o zaplatenie
2.000 Eur s prísl., na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica č.k.

9Cb/207/2012-60 zo dňa 23. septembra 2013 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Žalobkyni sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Súdprvéhostupňanapadnutýmrozsudkomuložilžalovanémupovinnosťzaplatiťžalobkyni2.000Eurs9

% ročným úrokom z omeškania od 15.04.2012 do zaplatenia a žalobkyni náhradu trov konania nepriznal.
Zároveň uložil žalovanému povinnosť zaplatiť na účet tamojšieho súdu súdny poplatok vo výške 120
Eur. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že úpadca P. C. vykonal pre žalovaného stavebné
práce, za čo mu dňa 12.07.2010 vyfakturoval sumu 15.231,75 Eur, z čoho mu žalovaný uhradil čiastku
vo výške 13.231,75 Eur a zostatok vo výške 2.000 Eur mu zostal dlžný. Za preukázané mal aj to, že
M.. V. Q. mal voči P. C. pohľadávku v sume X.XXX,XX Eur, ktorú dňa 21.07.2010 postúpil spoločnosti
INVEST - TATRA s.r.o., teda žalovanému. Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 20.02.2012 sp.

zn. 1K/72/2011 bol na majetok dlžníka P. C. vyhlásený konkurz a za správcu konkurznej podstaty bola
ustanovená M.. Q. W., ktorá podanou žalobou v tomto konaní uplatňovala voči žalovanému zaplatenie
2.000 Eur titulom nedoplatku ceny za stavebné práce vykonané úpadcom P. C.. Žalovaný sa platenia
žalobou uplatňovaného nároku bránil tvrdením, že jeho záväzok bol vysporiadaný zmluvou o postúpení
pohľadávky, na základe ktorej pohľadávku nadobudnutú od M.. V. Q. započítal proti pohľadávke P. C..
Súd prvého stupňa vychádzal z ust. § 580 Obč. zák. a konštatoval, že ak žalovaný získal právo, aby
mu P. C. zaplatil 2.406,32 Eur, mohol toto svoje právo skutočne realizovať aj tým, že by túto svoju

pohľadávku započítal voči pohľadávke, ktorú voči nemu mal P. C.. Z § 580 U. zákonníka však vyplýva, že
na to, aby započítaním došlo k zániku vzájomných pohľadávok, je potrebné, aby aspoň jeden účastník
urobil prejav smerujúci k započítaniu. Pretože žalovaný nepreukázal, že by takýto započítací prejav bol
urobený (či už odporcom alebo P. C.), prvostupňový súd vychádzal z toho, že pohľadávka žalobkyne
voči žalovanému započítaním nezanikla, a žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 2.000 Eur. Prihliadol
aj na to, že žalovaný v konaní nespochybnil, že by P. C. pre neho vykonal práce uvedené vo faktúre
č. 2010010 a že tieto práce mali hodnotu uvedenú v tejto faktúre. Ďalej uviedol, že pokiaľ žalovaný

započítací úkon urobil v priebehu tohto súdneho konania, tento úkon už nemohol vyvolať požadovanýúčinok. V danej veci ide totiž o pohľadávku, ktorá vznikla pred júlom 2010 - teda pred vyhlásením
konkurzu na majetok úpadcu; ide teda o tzv. starú pohľadávku. Tieto „staré pohľadávky“ je však možné
započítať, iba ak bola prihlásená. Žalovaný však nepreukázal, že svoju pohľadávku voči úpadcovi vo

výške 2.406,32 Eur si prihlásil do konkurzu, a teda nie je možné, aby si ju účinne započítal voči žalovanej
pohľadávke žalobkyne. Pretože žalovaný je v omeškaní so splnením peňažného záväzku, súd prvého
stupňa žalobkyni priznal aj úrok z omeškania. Hoci faktúra bola splatná 26.07.2010, žalobkyňa žiadala
úrok z omeškania až od 15.04.2012, preto jej priznal úroky z omeškania iba od tohto dátumu. O trovách
konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Uviedol, že žalobkyňa mala vo

veci plný úspech a preto by mala nárok na náhradu trov konania. Keďže jej však žiadne trovy nevznikli,
súd jej ich náhradu nepriznal. Pretože žalobkyňa je oslobodená od platenia súdnych poplatkov, súdny
poplatok z návrhu v sume 120 Eur je v zmysle § 2 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch povinný zaplatiť
žalovaný.

Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne a prizná mu náhradu trov celého konania, lebo súd

prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec
nesprávne právne posúdil. Zotrval na tvrdení, že pohľadávka P. C. voči nemu zanikla započítaním,
a len v dôsledku toho, že jej zánik nebol v účtovníctve administratívne vyznačený ( nebola účtovne
zlikvidovaná), správkyňa úpadcu P. C. vedie predmetný spor. Zdôraznil, že z vykonaných dôkazov, a
to nielen z výpovedí samotného P. C. a M.. V. Q., ale i z existencie zmluvy o postúpení pohľadávky

uzatvorenej medzi ním, žalovaným

aM..Q.atiežzoskutočnosti,žeP.C.sinikdyprotinemupohľadávkuvovýške2.000Eurneuplatňoval,je
zrejmé,žetátopohľadávkazaniklazapočítaním,alennevyznačenímzánikutejtopohľadávkyvdôsledku
započítania sa predmetná pohľadávka eviduje v konkurznom konaní. V rozpore s týmito skutočnosťami
je potom tvrdenie P. C. bez bližšieho vysvetlenia o tom, že voči nemu, odporcovi eviduje dlh 5.000 Eur.

Ďalej uviedol, že i napriek tomu si z opatrnosti svoju pohľadávku nadobudnutú postúpením od

M.. V. Q. prihlasuje v konkurznom konaní a uplatňuje ju na započítanie, a to podľa § 54 zák. č. 7/2005 Z.z.
vzneníúčinnomod01.01.2012vzmyslektoréhoprotipohľadávkeúpadcumožnozapočítaťpohľadávku,
ktorá bola prihlásená v konkurze, pričom nie je na prekážku, ak táto bola prihlásená neskôr po uplynutí
základnej prihlasovacej lehoty, lebo zákon pripúšťa aj započítanie pohľadávky po uplynutí prihlasovacej

lehoty.

Žalovaný dňa 13.12.2013 odvolaciemu súdu predložil kópiu prihlášky pohľadávky vo výške 2.406,32
Eur nadobudnutej postúpením od M.. V. Q. zo dňa 08.11.2013 spolu s kópiou podacieho lístka zo dňa
09.12.2013 od zásielky adresovanej žalobkyni ako správkyni konkurznej podstaty.

Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne

správny. Uviedla, že žalovaný zánik záväzku započítaním nepreukázal, naopak, v evidencii úpadcu
P. C. je nevysporiadaný záväzok žalovaného voči úpadcovi. Ďalej uviedla, že započítanie pohľadávky
podľa § 54 zák. č. 7/2005 Z.z. pred novelou zákonom č. 348/2011 Z.z. neprichádzalo do úvahy, lebo na
pohľadávky prihlásené po uplynutí zákonnej 45- dňovej lehoty sa neprihliada.

Odvolací súd vec prejednal v rozsahu podaného odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia

pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že nie sú dôvody pre zmenu, ani pre zrušeni
napadnutého rozhodnutia.

Žalovaný založil dôvody svojho odvolania na tvrdení, že pohľadávka P. C. voči nemu zanikla
započítaním, a len tým, že jej zánik nebol v účtovníctve vyznačený, žalobkyňa ako správkyňa úpadcu
P. C. sa domáha jej zaplatenia. Okrem toho v odvolaní uviedol, že z opatrnosti si svoju pohľadávku

nadobudnutú postúpením od M.. Q. prihlasuje v konkurznom konaní a uplatňuje si ju na započítanie
proti pohľadávke žalobkyne podľa § 54 zák. č. 7/2005 Z.z.Z ustanovenia § 580 Obč. zák. vyplýva, že ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie
je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči
druhému prejav smerujúci k započítaniu.

Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie za účelom zistenia, či niektorý z účastníkov urobil prejav
smerujúci k započítaniu a z vykonaného dokazovania dospel k správnemu skutkovému zisteniu, že
žalovaný započítací prejav voči žalovanému nepreukázal. Námietka žalovaného v tomto smere zostala
len v rovine tvrdení, lebo zo žiadneho z dôkazov vykonaných pred súdom prvého stupňa ( ani z
listinných dôkazov, ani z výpovedí P. C. a M.. V. Q.) nie je možné ustáliť, kedy a kto ( či žalobca alebo

žalovaný) započítací prejav urobil. Pokiaľ teda súd prvého stupňa dospel k záveru, že k zániku záväzku
započítaním medzi P. C. a žalovaným nedošlo, jeho záver je správny a odvolací súd sa s ním stotožnil.
Súd prvého stupňa tiež správne poukázal na skutočnosť, že nakoľko žalovaný nepreukázal, že si svoju
pohľadávku nadobudnutú postúpením od

M.. Q. prihlásil do konkurzu, nemohol si ju účinne započítať voči pohľadávke žalobkyne.

V súvislosti s oznámením žalovaného v priebehu odvolacieho konania o prihlásení si svojej pohľadávky

nadobudnutej postúpením od M.. Q. prihláškou zo dňa 08.11.2013 a jej započítaním proti žalovanej
pohľadávke odvolací súd poukazuje na znenie ustanovenia

§ 205 O.s.p., z ktorého vyplýva, že v sporovej agende sú stanovené odvolacie dôvody taxatívne, a to v
snahe posilniť neúplný apelačný systém, pričom obmedzenie odvolacích dôvodov platí pre rozhodnutia
vo veci samej.

Podľa ust. § 205 ods. 2, 3 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté
vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa ust. § 205a ods. 1,2 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého

stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy,
ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich
účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Ustanovenie odseku 1sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Zo znenia ust. § 205a ods. 1 O.s.p. vyplýva, že skutočnosti alebo dôkazy v odvolacom konaní, v ktorom
sa napáda rozhodnutie vynesené v sporovom prvostupňovom konaní, sa pripúšťajú iba v obmedzenom
rozsahu. Účastník zásadne nemôže uplatniť v odvolacom konaní tie skutočnosti a dôkazy, ktoré mohol
uplatniť, ale neurobil tak, v základnom konaní pred súdom prvého stupňa. Tieto skutočnosti a dôkazy

nemôže vziať do úvahy ani odvolací súd. Uvedený postup je základom neúplného apelačného systému,
keďže v sporovom konaní sa súd prvého stupňa považuje za súd, ktorý zisťuje skutkový stav. Práve
prvostupňový súd vedie účastníkov k tomu, aby sa pred ním vykonali všetky navrhnuté dôkazy potrebné
na preukázanie sporných, právne závažných a významných skutkových tvrdení. Dôkazy a skutočnosti,
ktoré môžu byť odvolacími dôvodmi, aj keď neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú preto

výnimočné a viažu sa na procesné situácie v konaní pred súdom prvého stupňa, konkrétne vymedzené
v ust. § 205a ods. 1 písm. a) až d) O.s.p.Odvolacísúdpreskúmanímobsahuspisuzistil,žeskutočnostiadôkazyprodukovanévodvolaníohľadne
prihlásenia pohľadávky žalovaného do konkurzu vedeného na majetok úpadcu P. C. neboli v konaní pred
súdom prvého stupňa vôbec uplatnené. Žalovaný v žiadnom zo svojich ústnych či písomných podaní

netvrdil, že by si bol prihlásil svoju pohľadávku do konkurzu a následne ju započítal.

Za uvedenej situácie, s ohľadom na vymedzenie odvolacích dôvodov v zmysle ust.

§ 205 a § 205a O.s.p., odvolací súd dospel k záveru, že skutočnosti a dôkazy o prihlásení si pohľadávky
žalovaným do konkurzu a o jej započítaní proti žalovanej pohľadávke nemožno vziať do úvahy a
prihliadnuť na ne. Je nepochybné, že žalovaný uvedené skutočnosti a dôkazy mohol uplatniť v konaní
pred súdom prvého stupňa, avšak ich neuplatnil, preto odvolací súd na ne neprihliadol a vecne sa nimi

nezaoberal, keďže pre taký postup nezistil splnenie podmienok predpokladaných v ust. § 205a ods. 1
písm. a) až d) O.s.p.

Z dôvodov vyššie uvedených dospel odvolací súd k názoru, že právny záver súdu prvého stupňa o
povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni 2.000 Eur spolu so zákonným úrokom z omeškania titulom
nedoplatku inak nespornej faktúry č. 2010010 je správny, preto napadnutý rozsudok potvrdil podľa §

219 ods. 1 O.s.p.

Náhrada trov odvolacieho konania žalobkyni nebola priznaná, hoci podľa zásady úspechu vyjadrenej v
ust. § 142 ods. 1 O.s.p. by jej patrila; žalobkyni však preukázateľne žiadne trovy v odvolacom konaní
nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.