Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, June 24, 2015

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 22P/162/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112227103
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Gizela Pavelová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7112227103.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Gizelou Pavelovou v právnej veci navrhovateľa Ing. Petra Hlaváča,

nar. 3.6.1964, trvale bytom Košice, Na doline č. 106/14, prechodne bytom Praha 3, Kubelíkova č. 3,
Česká republika, zastúpeného JUDr. Petrom Sklenárom, advokátom AK, so sídlom Košice, Rázusova
č. 21, proti odporkyni B.. N. T., A.. E., U.. XX.XX.XXXX, R. L., U. N. Č.. XX, zastúpenej JUDr. Petrom
Pórom, advokátom AK, so sídlom Košice, Kováčska č. 32, za účasti maloletej D. T., U.. XX.XX.XXXX,
zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, v konaní o rozvod
manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu takto

r o z h o d o l :

R o z v á d z a manželstvo navrhovateľa B.. D. T., U.. X.X.XXXX a odporkyne B.. N. T., A.. E., U..

XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu G. Č. L. -
E. G., vo zväzku XX, ročníka XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XXX.

Na čas po rozvode z v e r u j e maloletú D. T.Ú., U.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti odporkyne,
ktorú u s t a n o v u j e za jej majetkovú opatrovníčku.

Zo strany navrhovateľa u r č u j e pre maloleté dieťa výživné vo výške 1.000,- Eur
mesačne, ktoré je navrhovateľ p o v i n n ý posielať odporkyni vždy do 20. dňa v mesiaci vopred,
od právoplatnosti tohto rozsudku.

Styk navrhovateľa s maloletou n e u r č u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ dňa 23.10.2012 podal na súd návrh na rozvod jeho manželstva s odporkyňou a na
úpravu práv a povinností k ich maloletej dcére.

K rozhodnutiu podať návrh na rozvod manželstva dospel po dlhej a dôslednej úvahe.

Vo svojom návrhu uviedol, že ich vzťahy sú tak vážne a trvalo rozvrátené, že ich manželstvo už
neplní svoj účel a nemožno očakávať obnovenie ich manželského spolužitia. Navrhol maloletú zveriť
do osobnej starostlivosti odporkyne a bol ochotný prispievať na výživu maloletej sumou 1.250,- Eur
mesačne.Odporkyňa s návrhom na rozvod spočiatku nesúhlasila.

Kolízna opatrovníčka po prešetrení pomerov v rodine maloletej navrhla Patríciu zveriť do osobnej
starostlivosti matky. Výživné navrhla určiť podľa jej potrieb a možností a schopností jej rodičov.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, pripojenými listinnými dôkazmi a zistil
tento s k u t k o v ý s t a v :

Účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX, ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného
úradu G. Č. L. - E. G., vo zväzku XX, ročníka XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XXX.

Obaja sú slovenskí štátni občania.

U oboch ide o prvé manželstvo.

Majú spoločnú dcéru D., nar. XX.XX.XXXX.

Z návrhu na začatie konania a z výpovede navrhovateľa súd zistil, že na svojom návrhu na rozvod
manželstva trvá. Manželstvo s odporkyňou uzavrel v roku 1985. Brali sa z lásky, zoznámili sa počas
štúdií na vysokej škole. Svoje pracovné aktivity mal prevažne v iných mestách a nie v Košiciach, kde
spočiatku spoločne žili, ale vždy povedal manželke, aby ho nasledovala do miesta výkonu jeho práce. V

roku 1999 si adoptovali dcéru D., keď mala tri týždne. Potom sa odporkyňa asi pol roka spolu s dieťaťom
zdržiavala spolu s ním v Ružomberku, kde kúpil dom, ale po polroku sa vrátila naspäť do Košíc. Odvtedy
žili tak, že on pracoval mimo Košíc a domov chodieval len na víkendy. Nevyhovoval mu akýto spôsob
života a vždy hovoril odporkyni, aby prišla za ním, aj keď neskôr začal pracovať v Bratislave. Bola sa
tam pozrieť, povedal jej, že si môže vybrať byt, alebo dom, kde by mohli spoločne bývať, ale nič sa

jej nepáčilo a odmietla ho nasledovať.

V roku 2012 odišiel zo spoločnej domácnosti s tým vedomím, že sa tam nechce vrátiť. Už 4 - 5 rokov
predtým sa s odporkyňou intímne nestýkal. Spoločnosť Y., v ktorej bol zamestnaný, mala svoje aktivity
aj v Prahe a často tam chodil pracovne. Zoznámil sa so slečnou T., s ktorou v súčasnosti žije a
majú spolu aj maloleté dieťa - dcéru R. T., ktorá sa narodila XX.X.XXXX. To bolo dôvodom, pre ktorý

sa s odporkyňou porozprával o tom, že také spolužitie, aké spolu „vedú“ je zbytočné a nemieni s ňou
obnoviť spolužitie. Chce pokračovať v spolužití s matkou jeho mladšej dcéry a preto aj podal na súd
návrh na rozvod manželstva. Patrícia v čase podania návrhu nebývala spolu so svojou matkou, pretože
medzi nimi často dochádzalo ku konfliktom, bývala na stredoškolskom internáte, odkiaľ prichádzala
domov len na víkendy, alebo išla k starým rodičom. Brával ju aj ku svojim rodičom do Ružomberka a

jeden čas bola aj v Prahe, ale sa nezniesla s otcovou súčasnou priateľkou. Preto je presvedčený, že ani
spolužitie s ním v jednej domácnosti by takisto nebolo ideálnym riešením. Mohla by bývať na internáte
v Prahe, kde by mohla študovať na strednej škole, ale nie si je istý, ako by aj to dopadlo.

Do októbra 2013 navrhovateľ pracoval ako člen predstavenstva a dozornej rady v spoločnosti, ktoré
patrili do holdingu Y.. Odmeňovaný bol len zo spoločnosti Y.. V roku 2013 mal priemerný mesačný

príjem vo výške 12.000,- Eur - 15.000,- Eur. V roku 2014 mal príjem nižší. V roku 2013 a rozhodol,
že s Y. rozviaže pracovný pomer dohodou, pretože už nebol ochotný cestovať na Slovensko, čo bolo
od neho vyžadované v rámci jeho funkcií. Začal študovať na vysokej škole poľnohospodárskej, kde si
robí doktorát. Z toho dôvodu boli jeho príjmy v roku 2014 nižšie. Pracoval vo firme F. ako konateľ, kde
boli jeho príjmy za desať mesiacov v roku 2014 vo výške 250.000,- Kč. V polovici januára 2015 sa stal

generálnym riaditeľom spoločnosti Modřany Power, a.s. s príjmom 150.000,- Kč brutto.

Odporkyni pravidelne posielal sumu od 2.500,- Eur po 1.500,- Eur, keď bola ich dcéra na internáte a on
uhrádzal všetky platby s tým súvisiace. Posielal odporkyni peniaze aj na úhradu výdavkov súvisiacich sbývaním.Odjanuára2013podecember2014 jejposlal51.700,-Euravsúčasnostijejposiela mesačne
1.500,- Eur a uhrádza všetky výdavky ich dcéry.

Z výpovede odporkyne súd zistil, že bola veľmi prekvapená tým, keď jej navrhovateľ prišiel do v

Chorvátska, kde majú dom, v ktorom trávili s dcérou dovolenku, oznámiť, že s ňou už v nechce
v budúcnosti žiť a odišiel preč. Návrh na rozvod manželstva jej bol doručený v deň, keď dovŕšila vek
50 rokov. Bola tým veľmi nemilo prekvapená. Snažila sa s manželom tento problém vydiskutovať, ale
odmietol s ňou komunikovať. Povedal jej, že sa s ňou rozprávať o tom a ani o ničom inom už nechce.
Vedela o tom, že si našiel priateľku, ktorá je od neho o polovicu mladšia, ale myslela si, že tá známosť

bude len prechodného charakteru a že v tomto vzťahu pokračovať nebude. Za dcérou občas zašiel,
resp. dcéra chodila za ním. Spočiatku ho navštevovala v častejších intervaloch, neskôr sa tieto intervaly
predlžovali a už sa stretávajú spolu len veľmi málo. Naposledy boli spolu po Vianociach v roku 2014 a
eštesastretlinapojednávaníourčenievýživnéhopremanželku,ktorébolovapríli2015.Po2,5rokubolo
toto konanie ukončené zmierom. Dohodli sa tak, že manžel jej bude na čas do rozvodu manželstva platiť
manželské výživné vo výške 1.250,- Eur. Je pravdou, že od roku 2012 medzi nimi nedošlo k žiadnemu

kontaktu a aj to, že posielal peniaze na domácnosť a na dieťa. Spočiatku to bolo vo výške okolo 1.000,-
Eur, ale posledná suma, ktorú poslal bola vo výške 250,- Eur na dcéru. Potom, ako bolo určené výživné
pre manželku vo výške 1.250,- Eur jej v máji 2015 poslal navrhovateľ sumu vo výške 1.500,-
Eur, z toho vyvodila, že tých 250,- Eur je výživné na ich dcéru.

Čo sa týka výdavkov, ktoré má na domácnosť a na maloletú, k tým uviedla, že za bývanie, inkasné

poplatky, elektrickú energiu a plyn platí mesačne 300,- Eur; štvrťročne 20,- Eur za odvoz smetia; ročne
platí daň za záhradu vo výške 30,- Eur, za nehnuteľnosť bude platiť až od budúceho roku; za satelit platí
23,10 Eur. Uhrádza si poistku za domácnosť ročne vo výške 144,- Eur; má náklady súvisiace s osobným
motorovým vozidlom - za poistku platí 1.000,- Eur ročne a 250,- Eur mesačne vynakladá na benzín.
Mala nedoplatok za vodu vo výške 1.000,- Eur v poslednom vyúčtovaní a dcére napriek tomu, že jej otec

platí mesačný lístok na MHD vo výške 10,- Eur, ešte počas mesiaca cestovnú kartu dvakrát - trikrát
dobila o 10,- Eur. Doma majú telefón a internet, za ktorý platí 24,- Eur.

Maloletá je žiačkou 9. ročníka ZŠ, stravuje sa v školskej jedálni. Má s ňou problémy, lebo maloletá
má zdravotné problémy z titulu obezity. Potrebuje rôznu špeciálnu stravu a takisto užíva lieky. Musí jej
kupovať lieky na pečeň a takisto hormonálne lieky. Naposledy jej kúpil Regulon za 20,- Eur. Za lieky na

pečeň bol doplatok vo výške 16,- Eur. V poslednom roku bola maloletá veľmi často chorá a takisto jej
musela dokupovať rôzne lieky. Patrícia sa prihlásila na Strednú školu cestovného ruchu, kde by mala
nastúpiť od septembra 2015. Na zápisné vynaložila 50,- Eur. Takisto jej bolo potrebné vybaviť ISIC kartu.

Odporkyňa nikde nepracuje, pretože sa snažila zabezpečovať domácnosť a umožniť manželovi, aby sa
pracovne aj kariérne rozvíjal. Keďže teraz už má 50 rokov, nie je také jednoduché nájsť si v Košiciach

zamestnanie, i keď má vysokoškolské vzdelanie ekonomického smeru. Na úrad práce sa nešla evidovať
ako uchádzačka o zamestnanie z dôvodu, že jej manžel je milionár a že by ju odmietli evidovať.

Rodičianavrhlivčastiúpravyprávapovinnostíkmaloletejuzatvoriťdohodustým,žedieťabudezverené
do osobnej starostlivosti odporkyne a navrhovateľ bude prispievať na jej výživu sumou 1.000,- Eur a
styk navrhovateľa s maloletou nebude upravený.

Podľa § 1 ods. 1, 2 zákona o rodine č. 36/2005, manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká
na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok
ustanovených týmto zákonom. Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo,
ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.

Podľa § 18 zákona o rodine č. 36/2005, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú

povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne
o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.Podľa § 19 ods. 1 zákona o rodine č. 36/2005, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom
sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Podľa § 22 zákona o rodine č. 36/2005, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v
odôvodnených prípadoch.

Podľa § 23 ods. 1 až 3 zákona o rodine č. 36/2005, súd môže manželstvo na návrh niektorého z
manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo
nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Súdzisťujepríčiny,ktoréviedlikvážnemurozvratuvzťahovmedzimanželmi,aprirozhodovaníorozvode

na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností
manželov podľa § 18 a 19.

Podľa § 27 ods. 1 zákona o rodine č. 36/2005, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko
druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o

rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Podľa ust. § 28 ods. 1 zákona č. 36/ 2005 Z.z. o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú
najmä

a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa,

b) zastupovanie maloletého dieťaťa,

c) správa majetku maloletého dieťaťa.

Podľa ust. § 28 ods. 2 zákona č. 36/ 2005 Z.z. o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja
rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/ 2005 Z.z. o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu
sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd

môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov
zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4 a 5 zákona č. 36/ 2005 Z.z. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov
k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja
rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti,
možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo
výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené
dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z
rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť

rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. § 75 ods. 1, 2 zákona č. 36/ 2005 Z.z. o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na
odôvodnenépotrebyoprávneného, akoaj naschopnosti, možnostia majetkovépomerypovinného. Naschopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj
na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo

v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Súd na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu v súlade s citovanými
zákonnými ustanoveniami vyhovel návrhu a manželstvo účastníkov rozviedol.

Rozvod manželstva je podľa slovenského právneho poriadku jediná prípustná forma zániku

manželstva počas života oboch manželov. Rozvod manželstva predstavuje úplné zrušenie manželstva
konštitutívnym rozhodnutím súdu na základe návrhu jedného z manželov.

Jediným hmotnoprávnym dôvodom rozvodu je kvalifikovaný trvalý rozvrat manželstva. Vážnosť rozvratu
spočíva v dôvodoch, ktoré viedli k podaniu návrhu na rozvod. Pri posudzovaní týchto otázok je
nevyhnutnévychádzaťzpodmienokkonkrétnejrodiny.Čosatýkatrvalostirozvratu,rozvratjedostatočne

trvalý vtedy, ak nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Ak manželstvo neplní žiadnu zo
svojich funkcií, tento stav trvá už dlhšiu dobu a neexistuje vôľa obnoviť manželské spolužitie, možno
hovoriť o trvalom rozvrate manželstva. Istým dôkazom trvalosti rozvratu môže byť aj výslovný súhlas
druhého manžela s rozvodom.

Súd pri rozhodovaní prihliadal na citované zákonné ustanovenia, ako aj vykonané dôkazy a tvrdenia

účastníkov. Pri skúmaní týchto skutočností sa zameral na zistenie, či manželstvo účastníkov je natoľko
trvalo a vážne rozvrátené, že neplní svoju spoločenskú funkciu a nemožno očakávať obnovenie
manželského spolužitia. Zároveň súd prihliadal aj na príčiny tohto rozvratu.

Súd má za to, že toto manželstvo neplní svoje funkcie. Manželia už spolu nežijú a navrhovateľ o obnovu
spolužitia s odporkyňou nemá záujem.

Po vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že v manželstve účastníkov
pretrváva vážny rozvrat, je trvale a nenapraviteľne rozvrátené. Preto súd toto manželstvo rozviedol.

Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinnoprávnych vzťahov. Cieľom
úpravy tejto otázky v zákone je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb spoločnosti -
deťom. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z

nich. Táto má však viacero foriem - môže byť plnená osobnou starostlivosťou, poskytovaním vecných
plnení, napr. bývania alebo stravovania. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť
prevažne poskytovaním osobnej starostlivosti, bývania a stravovania. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne
nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd.

Pre určenie výšky výživného je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá

premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Súd z toho pri určovaní
výšky výživného vychádzal a prihliadol na bytové, zárobkové a majetkové pomery oboch rodičov.

Odporkyňa súhlasila s tým, aby navrhovateľ platil na výživu dcéry 1.000,- Eur mesačne.

Navrhovateľ si želal, aby v odôvodnení bolo uvedené, že súhlasil iba za tých podmienok, že odporkyňa z
týchto peňazí bude dcére poskytovať aj vreckové, bude jej hradiť telefóny, cestovné na MHD a podobne,

t.j. tie výdavky, ktoré doteraz okrem toho, čo jej posielal, platil on. Ak pôjde D. na vysokú školu, úhradujej výdavkov si už dohodne s ňou. Tieto výdavky je ochotný dcére uhrádzať. Školné na strednej škole
jej bude uhrádzať odporkyňa.

Styk s maloletou súd neupravoval, pretože vzhľadom k veku maloletej si D. stretnutia s otcom dokáže

dohodnúť sama a matka jej v tom nebude brániť.

O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 144 O.s.p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na
náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo
nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu
alebo pomery účastníkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 O.s.p.).

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.) uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Podľa ust. § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

V zmysle ust. § 205 ods. 2 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté
vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.