Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, June 19, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/296/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612210932
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5612210932.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej

a sudcov Mgr. Zuzany Hartelovej a JUDr. Romana Tichého, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom Bratislava, ul. Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, zastúpený splnomocneným zástupcom
Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, ul. Grösslingova č. 4, IČO: 36 864 421 proti žalovanému:
Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Bratislava, Župné námestie č. 13, o
náhradu majetkovej škody 175 eur a náhradu nemajetkovej ujmy v sume 221,28 eur, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 8C/275/2012-44 zo dňa 21. mája 2014, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom č. k. 8C/275/2012-44 zo dňa 21. 05. 2014 žalobu v celom
rozsahu zamietol. Žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania.
Konštatoval, že žalobca sa domáhal na žalovanom zaplatenia majetkovej škody 75 eur a nemajetkovej
ujmy v sume 221,28 eur z titulu nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Liptovský Mikuláš,
pretože nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v exekučnom konaní (pre vymoženie
pohľadávkyžalobcu,ktorávzniklaneplnenímzáväzkupovinnýmE.P.,nar.XX.XX.XXXX.vyplývajúceho

zo Zmluvy o úvere č. 5370239) v zákonom stanovenej dobe 30 dní.
Pri rozhodnutí súd vychádzal z čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, čl. 6 ods. 1 veta prvá Európskeho
dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení
účinnom do 01. 01. 2013 (ďalej len „zákona č. 514/2003 Z. z.“), § 9 ods. 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1
zákona č. 514/2003 Z. z..
Podľa súdu ako právny základ žalovaného nároku žalobca uvádza nesprávny úradný postup Okresného

súdu Liptovský Mikuláš pri rozhodovaní o zmene súdneho exekútora v exekučnej veci vedenej súdnym
exekútorom pod sp. zn. EX 264/2005, ktorý spočíva v oneskorenom rozhodnutí. Z pripojeného spisu
sp. zn. 6Er/318/2005 okresného súdu vyplýva, že vtedajšiemu právnemu zástupcovi žalobcu ako
oprávneného boli doručené všetky rozhodnutia tak, že žalobca nemal dôvod pri ich riadnej komunikácii
spisovú značku súdneho konania nepoznať. Návrh oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., zo dňa 18. 11.
2010 na zmenu súdneho exekútora bol súdu doručený dňa 21. 11. 2010 ako elektronický, opatrený
zaručeným elektronickým podpisom. Podaním zo dňa 16. 12. 2010 bola súdna exekútorka JUDr.

Krasňanová vyzvaná na vyjadrenie sa k predloženému návrhu, predloženie exekučného spisu sp. zn.
EX 264/2005 a na oznámenie uplatnenia a vyčíslenia náhrady trov. Podaním doručeným súdu 07. 01.
2011 exekútorka sa k návrhu vyjadrila a navrhla zastavenie exekúcie. Podaním zo dňa 02. 02. 2011
exekučný súd urgoval od súdnej exekútorky predloženie exekučného spisu, ktorý bol súdu doručený08. 02. 2011. Následne súd rozhodol o zastavení exekúcie uznesením č. k. 6Er/318/2005-28 zo dňa 13.
04. 2011 z dôvodu nespôsobilosti notárskej zápisnice č. N 4997/2004, NZ 89350/2004 zo 11. 11. 2004
notárkyJUDr.JarmilyKováčovej,sosídlomD.XX,L.byťexekučnýmtitulom.Uzneseniepotvrdilodvolací

Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 5CoE/131/2011-40 zo dňa 18. 07. 2011, právoplatným 27. 12. 2011.
Ako vyplýva z uvedeného, žalobca nepreukázal tvrdenie o bezdôvodnej nečinnosti súdu trvajúcej viac
ako 146 dní. Pri rozhodovaní o zmene exekútora súd postupoval so všetkou opatrnosťou, dbajúc nielen
na poslednú vetu § 44 ods. 7 zákona NR SR o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný
poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučného poriadku“), účinného do 31.

05. 2011 (v zmysle ktorého súd rozhodne o zmene súdneho exekútora do 30 dní od doručenia návrhu
oprávneného na zmenu exekútora), ale aj na ods. 8 tohto zákonného ustanovenia (postúpenie veci
s exekučným spisom „novému“ súdnemu exekútorovi), preto požiadal pôvodnú súdnu exekútorku o
predloženie exekučného spisu a vyčíslenie dovtedy vzniknutých trov exekúcie. Po ich doručení 08.
02. 2011 súd rozhodol v najbližšie možnom termíne 13. 04. 2011 o zastavení exekučného konania,
postupujúcvsúladesustanoveniamiExekučnéhoporiadku,konštantnoujudikatúrouslovenskýchsúdov,

ale aj s čl. 3 ods. 1 a 2 Smernice 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a s
rozsudkom Súdneho dvora EÚ vo veci Asturcom C-40/08, ktorý je pre SR prameňom práva.
Existencia prieťahov v uvedenom exekučnom súdnom konaní ani nečinnosť súdu (porušenie právnej
povinnosti) preukázaná nebola. Naopak, súd splnil svoju povinnosť skúmať všetky náležitosti a
materiálnu aj formálnu vykonateľnosť exekučného titulu (pre jej splnenie v tomto štádiu konania lehota

určená nebola) a zastavením exekúcie zabránil vzniku bezdôvodného obohatenia u žalobcu v pozícii
povinného. Bolo potom nadbytočným rozhodnúť o zmene súdneho exekútora v exekučnom konaní
vedenom na základe vadného rozhodnutia, označovaného za exekučný titul. Pokiaľ ale žalobca uvádza,
že súd o zmene exekútora rozhodol, nie je zrejmé, ktoré rozhodnutie má na mysli.
Žalobca nepreukázal ani existenciu ďalších podmienok vzniku zodpovednosti - vznik škody (vzhľadom

na neexistenciu protiprávneho konania bolo nadbytočným ďalej vznik škody dokazovať, opäť však
možno poukázať na nedostatok skutkových tvrdení a neoznačenie príslušných dôkazov) ani príčinnú
súvislosť medzi vzniknutou škodou a zavineným protiprávnym konaním. Žalobca nepreukázal ani výšku
tvrdenej majetkovej škody 175 eur, či už ide o skutočnú škodu alebo o ušlý zisk (čo nie je zo žaloby
zrejmé). Nepreukázal vynaloženie čiastky 70 eur na správu a údržby vymáhanej pohľadávky ani netvrdil,

za ktoré obdobie mali tieto náklady vzniknúť, či ide o odmenu za pracovné výkony zamestnanca,
kedy a v akom rozsahu bola dojednaná a kedy bola žalobcom uhradená. Žalobca nepreukázal, za
aké obdobie a kedy vznikli náklady na udržiavanie a správu informačného systému vyčíslené sumou
40 eur, administratívne výdavky 50 eur na komunikáciu so súdnym exekútorom (žalobca nehovorí, či
ide o pôvodného exekútora, alebo o „nového“ exekútora) a na administratívne spracovanie, poštovné,

telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním, kontrolou stavu konania na exekučnom súde vo výške
15 eur. Odôvodnenie požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 221,28 eur žalobcom je
hypotetické. Žalobca netvrdil, že došlo a kedy k zániku povinného, k zmareniu účelu konania pre stratu
kontaktu s povinným alebo k jeho insolvencii. Ak konaním súdu malo dôjsť u členov riadiacich orgánov
žalobcu,resp.majiteľovprávnickejosobykpocitufrustrácie,úzkosti,nespravodlivosti,neistoty,nedôvery

v právo a v rovnosť spoločnosti, ako fyzické osoby sa môžu domáhať ochrany svojich práv zákonom
predpísaným spôsobom. Žalobca netvrdil konkrétne, kedy a ktoré jeho plánované podnikateľské
aktivity a už vytvorené podnikateľské plány zanikli ani tento zánik nepreukázal. Žalobca tiež netvrdil a
nepreukázal, že došlo k strate zisku z realizovaného obchodu a hospodárskej strate na strane žalobcu
(napr. predložením výpisov z účtovnej evidencie po tom, čo by žalobca musel tvrdiť konkrétnu výšku

tejto straty a obdobie jej vzniku - aj keď môže ísť o skutočnosti tvoriace predmet žalobcovho obchodného
tajomstva, potom záleží od žalobcu, či ich bude naďalej tajiť a vystavuje sa riziku neunesenia dôkazného
bremena v konaní o náhradu škody alebo ich zverejní a splní dôkaznú povinnosť). Napokon žalobca
konkrétne netvrdil a nepreukázal ani ovplyvnenie jeho ďalších podnikateľských postupov a jeho neistotu
v plánovaní ďalších rozhodnutí. Vzhľadom na nedostatok skutkových tvrdení súd nemohol posúdiť

dôvodnosť žalovaným vznesenej námietky premlčania.
Rozhodnutie o náhrade trov konania založil okresný súd na ust. § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“). V konaní úspešný žalovaný v zákonnej lehote nevyčíslil trovy
konania, náhradu ktorých navrhol priznať.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu.
V odvolaní vytýkal súdu, že v konaní došlo k vadám - účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom, - rozhodoval vylúčený sudca, - súd I. stupňa nesprávne vec právne posúdil
tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, - neúplnezistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, - dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, - doteraz
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy ktoré doteraz neboli

uplatnené, - rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Pokiaľ súd prejednal vec v neprítomnosti žalovaného (správne malo byť uvedené žalobcu - poznámka
odvolacieho súdu) a jeho splnomocneného zástupcu postupujúc podľa § 101 ods. 2 O. s. p., pretože
sa žalobca bez ospravedlnenia na pojednávanie nedostavil poukázal na to, že riadne a včas požiadal o
zrušenie pojednávania, uviedol dôležité dôvody a predložil súdu listiny spájané s označenými dôvodmi.

Súd preto nemohol postupovať podľa § 101 ods. 2 O. s. p. a vec prejednať v jeho neprítomnosti. Ak tak
spravil, odňal mu tým právo na konanie pred súdom.
Ďalej uviedol, že uskutočnil podanie (obsiahnuté v texte žaloby), ktorým upovedomil súd o
skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená systémom súdneho
manažmentu na prejednanie a rozhodnutie, je potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd
nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu, nič nemení na tom, že v očiach

žalobcu a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za nestranného. Je tomu
tak aj preto (okrem dôvodov označených v žalobe), že rozhodnutie krajského súdu je v rozpore s
ustálenou rozhodovacou praxou iných krajských súdov v skutkovo a právne
totožných veciach, tiež s judikatúrou Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva v oblasti
zachovávania práva na nestranný súd. Za takýchto okolností a s vedomím, že - názor krajského súdu

vo veci nestrannosti pre rozpor s rozhodovacou praxou iných krajských súdov, Ústavného súdu SR
a Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, neobstojí; - žalobca podal ústavnú sťažnosť pre
porušovanie jeho práva na nestranný súd, ktorej výsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu;
- nebolo a nie je prípustné, aby konanie pokračovalo ústnym pojednávaním, v ktorom vykonával úkony
a rozhodoval vylúčený sudca.

Podľa žalobcu konečné (meritórne) rozhodnutie vo veci súdom (vylúčeným sudcom) neprichádzalo v
čase jeho vydania do úvahy aj preto, že súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí návrhu
žalobcu na prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p., proti ktorému legálne pripustil
odvolanie. Žalobca podáva proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania odvolanie,
pričom v čase podania odvolania o zamietnutí žaloby nebolo právoplatne rozhodnuté o zamietnutí

návrhu na prerušenie konania.
Ďalej žalobca vytýkal súdu, že sa nedostatočne oboznámil s podmienkami, za ktorých je možné viesť
konanie, keď ignoroval jeho žiadosť o zrušenie (odročenie) nariadeného pojednávania z dôležitého
dôvodu. Súd vychádzajúc z mylného skutkového stavu bez oboznámenia sa s obsahom predloženej
ústavnej sťažnosti nesprávne aplikoval ust. § 101 ods. 2 O. s. p. a viedol pojednávanie, na ktorom za

neprítomnosti žalobcu meritórne rozhodol. V žiadosti sa pritom zdôrazňovalo, že žalobca trvá na osobnej
účasti splnomocneného zástupcu na pojednávaní, avšak na takom, ktoré bude vedené nestranným
sudcom na nestrannom súde.
Tiež to, že nemal možnosť vyjadriť k tvrdeniam žalovaného, z ktorých súd pri rozhodovaní vychádzal a
zachytil ich aj v odôvodnení svojho rozhodnutia. Nemal možnosť sa vyjadriť ani k dôkazom, ktoré súd

vykonal a založil na nich svoje rozhodnutie, navrhnúť dôkazy na podporu svojich protitvrdení. Za takejto
procesnej situácie došlo k degradácii zásady kontradiktórnosti, k porušeniu práva žalobcu na súdnu
ochranu, ako aj k odňatiu jeho možnosti konať pred súdom.
V konkrétnostiach napr. žalobca uviedol, že súd sa dopustil viacerých omylov keď konštatoval, že ním
namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané, avšak v odôvodnení prezentované časové

úseky tomu nenasvedčujú. Zároveň považoval za potrebné uviesť, že na splnenie zákonnej lehoty,
resp. na konanie bez zbytočných prieťahov a na konanie bez neodôvodnenej nečinnosti exekučného
súdu je dôležité skúmať nielen samotný moment kedy exekučný súd rozhodol o poverení, ale aj
moment, kedy poverenie doručil príslušnému súdnemu exekútorovi (pri rešpektovaní primeranej lehoty
na doručovanie).

Žalobca v odvolaní tiež tvrdil, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania.
Dodal,žesúdvykonaldokazovanielistinami,ktorýchpôvodniejezodôvodneniarozhodnutiapoznateľný
a nie je zrejmé, či išlo o listiny založené v exekučnom spise. Za dôkaz však v danom konaní môžu slúžiť
len listiny založené v exekučnom spise a to vzhľadom k faktu, že vec sa týka nesprávneho úradného
postupu štátneho orgánu.

Podľa žalobcu ak žalovaný nereagoval na výzvu súdu, aby predložil písomné vyjadrenie k žalobnému
návrhu v zmysle ust. § 114 ods. 3 O. s. p. mal súd rozhodnúť o žalobe rozsudkom pre zmeškanie podľa
§ 153b O. s. p. Skutkovým základom sa mal stať žalobcom tvrdený skutkový stav. Namiesto toho, súd
bez nariadenia pojednávania doplnil skutkový základ dokazovaním, ktorého obsah a rozsah si určil sám(žalobca navrhoval vykonať dokazovanie všetkými listinami, ktoré tvoria exekučný spis) a následne vo
veci meritórne rozhodol ignorujúc ust. § 153b O. s. p.
Pokiaľ súd zamietol žalobu v časti náhrady skutočnej škody z dôvodu jej nedôvodnosti súd sa v

odôvodnení rozhodnutia zaoberal len škodou, ktorá mala súvisieť so správou pohľadávky počas
nečinnostisúduaopisujejuakoškodu,ktorávzniklavpríčinnejsúvislostiskonanímdlžníka(povinného).
Úplne však ignoroval všetky jeho tvrdenia o majetkovej škode, ktorá vznikla z titulu na udržiavanie a
správy informačného systému a z titulu výdajov: - na administratívne spracovanie textov urgencií, - na
publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií, - na poštovné a telekomunikačné výdaje (urgovanie

a kontrola stavu konania na exekučnom súde). V tejto časti je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné pre
nedostatok dôvodov, je prejavom svojvôle súdu a je potrebné ho ako arbitrárne zrušiť. Z odôvodnenia
rozsudku vôbec nie je zrejmé akou úvahou súd dospel jednoznačne a nepochybne k presvedčeniu
o tom, že majetková škoda nevnikla. Rovnako sa to však týka chýbajúcich dôvodov pri nemajetkovej
ujme.Žalobcatvrdil,žehodlalvkonanípredsúdomprostredníctvomvykonanéhopojednávaniapredložiť
dôkazy o výške majetkovej škody, a to aj prostredníctvom znaleckého posudku, ktorého vyhotovenie

zabezpečil. Súd však dokazovanie neprípustne skrátil len na dôkazy vykonávané ex offo, žalobcu
nepoučil podľa § 120 ods. 4 O. s. p. a neoznámil mu, že hodlá vyhlásiť rozhodnutie vo veci samej, aby
tak mal priestor navrhnúť alebo predložiť ďalšie dôkazy.
K nemajetkovej ujme uviedol, že súd vo svojom rozhodnutí nevysvetlil prečo nekonštatoval, že došlo
k porušeniu práva žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2

ÚstavySlovenskejrepubliky,akoajprávanaprejednanievecivprimeranejlehotezaručenéhočl.6ods.1
Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na rozhodnutie v zákonom
stanovenom čase. Sám súd predsa zistil, že o návrhu nebolo rozhodnuté v zákonom stanovenom čase a
pre túto nečinnosť a nesprávny úradný postup nenašiel žiadne objektívne udržateľné objektívne dôvody.
Napriek tomu, že súd zistil porušenie práva, nekonštatoval ho a na tejto chybe postavil svoje rozhodnutie

o nepriznaní nemajetkovej ujmy.
S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu a vytknuté procesné chyby žalobca žiadal, aby odvolací
súd zrušil rozsudok okresného súdu a vrátil vec tomuto súdu na opätovné prejednanie.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania
(§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§
201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené ust. § 202 O. s. p., bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2, § 156 ods. 3 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom

rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a rozsudok okresného súdu ako vecne
správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O. s. p.) z nasledovných dôvodov:

Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní danej
veci sa zaoberal len námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní a procesným postupom prvostupňového

súdu predchádzajúcim vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré mohli mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Pokiaľ v odvolaní žalobca namietal, že uskutočnil podania (obsiahnuté v texte žaloby), ktorým
upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená systémom

súdneho manažmentu na prejednanie a rozhodnutie je potrebné z konania vylúčiť, odvolací súd v
prvom rade poukazuje na vyjadrenie žalobcu, ktorý uviedol, že námietku zaujatosti podľa § 15a ods.
1 O. s. p. okresnému súdu nepodal (č. l. 8 spisu). Okrem toho Krajský súd v Žiline uznesením č. k.
8NcC/53/2013-18 zo dňa 05. 02. 2013 rozhodol, že sudkyňa Okresného súdu Liptovský Mikuláš JUDr.
Jana Halušková nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tamojšom súde pod

sp. zn. 8C/275/2012. V tejto súvislosti preto odvolací súd posúdil nedôvodnosť námietky žalobcu,
že vo veci konal vylúčený sudca a uvádza, že ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (§ 14 a
nasl. O. s. p.) predstavujú výnimku z významnej ústavnej zásady, že nikto nesmie byť odňatý svojmu
zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 Ústavy SR). Vzhľadom na to možno vylúčiť sudcu z prejednávania
a rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne a len zo skutočne závažných dôvodov, ktoré

sudcovi zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom, objektívne, nezaujato a spravodlivo. Pomer k
účastníkom alebo k ich zástupcom môže byť založený predovšetkým príbuzenským, či iným obdobným
vzťahom, ktorému na roveň môže byť v konkrétnom prípade postavený vzťah priateľský alebo naopak
nepriateľský. Teda predpokladom pre vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci je jehourčitý kvalifikovaný pomer k účastníkom, alebo k ich zástupcom, ktorý by mohol vzbudiť pochybnosti
o jeho nezaujatosti v konkrétnom prípade. V danom prípade tieto skutočnosti zistené neboli. Samotný
subjektívny názor účastníka konania, že v osobe určitého sudcu sú dané okolnosti vylučujúce ho z

prejednávania a rozhodovania veci, nezakladá ešte bez ďalšieho dôvod pre legitímne obavy z jeho
nestranného a nezaujatého rozhodovania. Dôvod na vylúčenie sudcu nezakladá ani skutočnosť, že
sudca má prejednať a rozhodnúť vec, v ktorej žalovaným je súd, na ktorom tento sudca vykonáva
súdnictvo (viď napr. uznesenie NS SR z 31. 05. 2010 sp. zn. 3Nc 14/2010). Pre účely preskúmavanej
veci odvolací súd konštatuje, že dôvodom na vylúčenie sudcu nie je bez ďalšieho ani to, že vykonáva

súdnictvo na súde, ktorý údajne (podľa tvrdenia žalobcu) svojím nesprávnym úradným postupom v
inej právnej veci založil zodpovednosť žalovaného na náhradu škody a nemajetkovej ujmy v zmysle
zákona č. 514/2003 Z. z. Aplikačná prax Najvyššieho súdu SR pri zohľadnení tak subjektívneho, ako
aj objektívneho hľadiska (teória zdania) sa v prevažujúcej miere prikláňa k záveru o povinnosti, ako
aj požiadavke na sudcu v každej veci zachovať vecný profesionálny prístup, nadhľad, potrebnú dávku
odstupu. Preto samotná skutočnosť, že predmetom konania je nesprávny úradný postup, na ktorom

sudca vykonával svoju funkciu, pričom tento nebol zákonným sudcom v exekučnej veci, v ktorej malo
dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu, nezakladá pomer k veci.

Pokiaľ ide o ďalšie odvolacie námietky, že súd sa podľa žalobcu nedostatočne oboznámil s podmienkami
za ktorých je možné viesť konanie, keď ignoroval jeho žiadosť o zrušenie (odročenie) nariadeného

pojednávania z dôležitého dôvodu, že súd vychádzajúc z mylného skutkového stavu bez oboznámenia
sa s obsahom predloženej ústavnej sťažnosti nesprávne aplikoval ust. § 101 ods. 2 O. s. p. a viedol
pojednávanienaktoromzaneprítomnostižalobcumeritórnerozhodol(vžiadostisapritomzdôrazňovalo,
že žalobca trvá na osobnej účasti splnomocneného zástupcu na pojednávaní, avšak na takom, ktoré
bude vedené nestranným sudcom na nestrannom súde) a k tvrdeniu, že nemal možnosť sa vyjadriť k

tvrdeniam žalovaného, z ktorých súd pri svojom rozhodovaní vychádzal a zachytil ich aj v odôvodnení
svojho rozhodnutia, že nemal možnosť sa vyjadriť ani k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich
svoje rozhodnutie a že za takejto procesnej situácie došlo k degradácii zásady kontradiktórnosti, k
porušeniu práva žalobcu na súdnu ochranu, ako aj k odňatiu jeho možnosti konať pred súdom, odvolací
súd k týmto uvádza:

Z obsahu spisu okresného súdu vyplýva, že nariadil na deň 21. 05. 2014 pojednávanie. Splnomocnený
zástupca žalobcu prevzal predvolanie dňa 12. 05. 2014 (č.l. 34 p. v. spisu). Dňa 20. 06. 2014 o 10.44
hod. doručil žalobca zo strany splnomocneného zástupcu návrh na zrušenie pojednávania z dôvodu
objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu tvrdiac, že doteraz nebolo rozhodnuté o
nestrannosti a zákonnom sudcovi na základe jeho námietky. Okresný súd vec prejednal na pojednávaní

v neprítomnosti účastníkov konania a splnomocneného zástupcu žalobcu. Z odôvodnenia rozhodnutia
okresnéhosúduvyplýva,ženeakceptovalžiadosťžalobcuajehosplnomocnenéhozástupcuoodročenie
nariadeného pojednávania z ním uvádzaných dôvodov, vec prejednal v súlade s ust. § 101 ods. 2 O.
s. p. aj v neprítomností účastníkov prihliadajúc na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. Zdôraznil, že
o návrhu žalobcu bolo rozhodnuté uznesením krajského súdu, ktoré bolo doručené splnomocnenému

zástupcovi žalobcu dňa 14. 02. 2014. Procesný návrh na prejednanie z dôvodu, že žalobca požiadal o
vyčíslenie náhrady škody súdneho znalca nie je bez ďalšieho dôvodom odročenia pojednávania. Podľa
odvolacieho súdu v prejednávanej veci bol postup okresného súdu v súlade s ust. § 101 ods. 2 O. s. p.
Žalobca nepožiadal o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu tvoriaceho prekážku na jeho strane
brániacej mu v účasti na pojednávaní (§ 119 O. s. p.), požiadal o zrušenie pojednávania z dôvodu, že

vo veci koná vylúčený sudca, ktorý dôvod (ako už bolo opakovane uvedené vyššie) nebol dôvodný.
Žalobca a jeho splnomocnený zástupca, ktorí boli na pojednávanie včas predvolaní, viac ako 5 dní pred
termínom pojednávania (§ 115 ods. 2 O. s. p.) sa tohto nezúčastnili z vlastného rozhodnutia. Tým si
žalobca a jeho splnomocnený zástupca sami zmarili možnosť realizovať na pojednávaní svoje procesné
oprávnenia, a to najmä možnosť navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom a tvrdeniam

protistrany, právo na poučenia v zmysle ust. § 118 ods. 2 O. s. p. ako aj v zmysle ust. § 120 ods. 4 O.
s. p., ktoré realizujú spravidla na pojednávaní (vo vzťahu k prítomným účastníkom).

Z rovnakého dôvodu ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd i námietku žalobcu, že nebol oboznámený
s obsahom dôkazov a tvrdení, a že nemal možnosť sa k nim vyjadriť. Za situácie, keď boli v zmysle

ust. 101 ods. 2 O. s. p. splnené všetky predpoklady na prejednanie veci bez prítomnosti žalobcu a jeho
splnomocneného zástupcu, pokiaľ okresný súd na nariadenom pojednávaní dôkazy vykonal, neodňal
tým žalobcovi možnosť konať pred súdom. Pokiaľ ide o dokazovanie, okresný súd vykonal dokazovanienavrhnuté samotným žalobcom (č. l. 2 spisu) prečítaním listín z pripojeného exekučného spisu sp. zn.
6Er/318/2015, ktoré preto slúžili ako dôkaz v danom konaní.

Podľa odvolacieho súdu čo sa týka vyjadrenia žalovaného k žalobe, toto bolo doručené okresnému
súdu dňa 03. 03. 2014, ktorý ho doručil splnomocnenému zástupcovi žalobcu dňa 12. 05. 2014 spolu
s predvolaním na pojednávanie. Nie je preto pravdivé tvrdenia žalobcu, že nemal možnosť sa vyjadriť
k tvrdeniam žalovaného.

Nebolo preukázaným ani tvrdenie žalobcu v odvolaní o nenariadení pojednávania vo veci. Jeho
uskutočnenie vyplýva zo zápisnice o pojednávaní (č. l. 41 spisu).

Pokiaľ žalobca namietal postup okresného súdu s tým, že tento nerozhodol rozsudkom pre zmeškanie
podľa § 153b O. s. p., poukazuje odvolací súd na to, že rozhodnúť vec rozsudkom pre zmeškanie v
zmysle § 153b O. s. p. nie je povinnosťou súdu, ale možnosťou, aj to však len za predpokladu, že

skutkový stav tvrdený žalobcom považuje súd za nesporný. Je zrejmé, aj vzhľadom na odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia, že v danom prípade tomu tak nebolo.

Podľa žalobcu konečné (meritórne) rozhodnutie vo veci súdom (vylúčeným sudcom) neprichádzalo v
čase jeho vydania do úvahy aj preto, že súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí návrhu

navrhovateľa na prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p., proti ktorému legálne
pripustil odvolanie. Táto námietka žalobcu je nepravdivá, nakoľko z obsahu zápisnice o pojednávaní
zo dňa 21. 05. 2014, na ktorom bol vyhlásený rozsudok vo veci samej, nevyplýva žalobcom tvrdená
skutočnosť. Okresný súd na označenom pojednávaní nerozhodol o návrhu žalobcu na prerušenie
konania lebo žalobca v prejednávanej veci takýto návrh ani nepodal.

Okresný súd v danom prípade vykonal preto dokazovanie náležitým spôsobom a v potrebnom rozsahu,
spôsobom plne zodpovedajúcim kontradiktórnosti sporového konania umožnil účastníkom realizáciu ich
procesných práv a preto postupom okresného súdu nedošlo k odňatiu práva žalobcu konať pred súdom.

Vo vzťahu k meritórnemu rozhodnutiu odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia podrobne uviedol skutkové závery a svoje právne úvahy vo vzťahu k
prejednávanej veci, keď zároveň podrobne vysvetlil, na základe akých skutočností nemal preukázané
splnenie predpokladov zodpovednosti štátu podľa zák. č. 514/2003 Z. z., najmä vznik škody a
nemajetkovej ujmy a príčinnú súvislosť. Námietka žalobcu, že okresný súd sa dopustil viacerých omylov

keď konštatoval, že ním namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané, nie je dôvodná. Z
odôvodnenia napadnutého rozsudku nič také nevyplýva. Samotný súd konštatoval, že exekučný súd
nevydal rozhodnutie o zmene exekútora v lehote 30 dní odo dňa doručenia návrhu na jeho zmenu.
Súd však nemal preukázané splnenie ďalších dvoch podmienok vyžadovaných na vznik zodpovednosti
žalovaného za žalobcom tvrdené ujmy, a to vznik škody a príčinnú súvislosť medzi postupom súdu

a tvrdenou škodou. Okresný súd sa dostatočne zaoberal aj týmito ďalšími atribútmi zodpovednosti
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, z ktorého dôvodu odvolací súd nepovažoval
za veci zodpovedajúce tvrdenia žalobcu, že prvostupňový súd sa v odôvodnení rozhodnutia zaoberal
len škodou, ktorá súvisela so správou pohľadávky počas nečinnosti exekučného súdu a ignoroval
všetky ostatné tvrdenia týkajúce sa uplatnenej škody, čím sa stalo jeho rozhodnutie nepreskúmateľné.

Okresný súd sa pomerne rozsiahlo venoval tak otázke vzniku škody a jej preukázania, ako aj príčinnej
súvislosti medzi tvrdeným nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Rovnako nie sú na mieste
ani tvrdenia žalobcu o chýbajúcich dôvodoch pri nemajetkovej ujme, keď okresný súd v odôvodnení
napadnutého rozsudku uviedol podrobné argumenty nielen vo vzťahu k nepreukázaniu existencie škody
ale aj nemajetkovej ujmy, s ktorými argumentmi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil.

V súvislosti so žalobcom tvrdenou škodou, ktorá mala vzniknúť neskorým rozhodnutím o návrhu na
zmenu súdneho exekútora, zároveň odvolací súd poukazuje na to, že ak je podaný návrh na zmenu
súdneho exekútora, pôvodný súdny exekútor je povinný naďalej vykonávať úkony exekučného konania,
a teda pokračovať vo vymáhaní pohľadávky, na ktoré mal poverenie, a to až do doby kým nie je

rozhodnuté o zmene súdneho exekútora, resp. do doručenia uznesenia o zmene súdneho exekútora
pôvodnému exekútorovi. To znamená, že v súvislosti s nerozhodnutím o návrhu oprávneného na zmenu
súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote nemohlo dôjsť vytýkaným postupom súdu k vzniku
žiadnej materiálnej škody oprávnenému.Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu vrátane výroku o trovách konania
ako vecne správny potvrdil.

Otrováchodvolaciehokonaniabolorozhodnutépodľaust.§142ods.1O.s.p.vspojenísust.§224ods.
1 O. s. p. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorý si však náhradu trov odvolacieho konania
postupom podľa § 151 ods. 1 O. s. p. neuplatnil a ani z obsahu spisu nevyplýva, že by mu tieto boli
vznikli. Odvolací súd preto rozhodol, že žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.