Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, May 29, 2015

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12C/23/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114226988
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ivanko

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2015:6114226988.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred samosudcom JUDr. Danielom Ivankom v právnej veci

navrhovateľa TELERVIS PLUS a. s., so sídlom Staré Grunty 7, 841 04 Bratislava, IČO: 35 717
769, zastúpeného JUDr. Vratislavom Šteffekom, advokátom so sídlom Nám. Martina Benku 6, 811 07
Bratislava, proti odporkyni V. Z., Y.. XX. XX. XXXX, E. G. XX, XXX XX E. E., štátnej občianke Slovenskej
republiky, o zaplatenie 639,65 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi 348,25 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,25 % ročne od 29. 01. 2014 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 3,04 eura za zaplatený
súdny poplatok a vo výške 6,60 eura za zastúpenie advokátom zástupcovi navrhovateľa a to všetko v

lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 17. 12. 2014 domáhal voči odporkyni zaplatenia sumy
481,25 eura s príslušenstvom a zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 158,40 eura, ktorý odôvodnil tým,
že dňa 16. 09. 2013 uzatvoril s odporkyňou zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 420132711 na čiastku
350,00 eur za odplatu vo výške 133,00 eur. Zmluvou sa odporkyňa zaviazala celkovú čiastku 483,00 eur
uhradiť v trinástich mesačných splátkach. Prvá splátka bola splatná 10. dňa po uzavretí zmluvy a každá
ďalšia až do úplného zaplatenia bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, pričom po
uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky je veriteľ oprávnený žiadať vrátenie celej

sumy spolu s úrokmi, ak sa nedohodnú zmluvné strany inak. Odporkyňa ku dňu podania návrhu uhradila
navrhovateľovi celkovo 1,75 eura, pričom posledná uhradená suma vo výške 1,75 eura bola uhradená
dňa 16. 09. 2013. Vzhľadom na to, že odporkyňa neplnila riadne a včas svoje povinnosti v zmysle
splátkového kalendára, navrhovateľ jej oznámil stratu výhody splátok v zmysle § 53 ods. 8 Občianskeho
zákonníka. V oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 05. 02. 2014 navrhovateľ oznámil odporkyni,
že celý dlh sa stal splatným ku dňu 28. 01. 2014. V zmysle bodu 3 obchodných podmienok, ktoré sú
neoddeliteľnousúčasťouzmluvy,saodporkyňazaviazalauhradiťvprípadeporušeniapodmienokzmluvy

zmluvnú pokutu vo výške 3,30 % z istiny úveru a to za každý začatý kalendárny mesiac omeškania až
do zaplatenia celkovej dlžnej čiastky. Na základe uvedeného sa navrhovateľ domáhal, aby súd zaviazal
odporkyňu zaplatiť mu sumu 481,25 eura, zákonný úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy
481,25 eura od 29. 01. 2014 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 158,40 eura a nahradiť trovy
konania.

Návrh bol spolu s prílohami bol doručený do vlastných rúk odporkyne dňa 13. 05. 2015, odporkyňa sa
k podanému návrhu nevyjadrila.Podľa § 115a ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „OSP“), pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa § 200ea ods. 1 OSP, ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od toho

okamihu ide o drobný spor.

Podľa 156 ods. 3 OSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v znení

účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, t.j. do 30. 04. 2014 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“),
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem

všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: dobu trvania
zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

Podľa § 9 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: úrokovú
sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú

úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové
obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky
a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby
spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách
spotrebiteľského úveru.

Podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: ročnú
percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe
údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady
použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia.

Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa
považujezabezúročnýabezpoplatkov,akzmluvaospotrebiteľskomúvereneobsahujenáležitostipodľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Obchodný zákonník“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho

prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo
jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby
dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Podľa § 369 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom
je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov
občianskeho práva.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „nariadenie“), výška úrokov z
omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej

banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 142 ods. 2 OSP, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Nakoľko predmetom konania je zaplatenie sumy 639,65 eura, ide podľa § 200ea OSP o drobný spor.
Súd podľa § 115a ods. 2 a § 156 ods. 3 OSP rozhodol vo veci bez nariadenia ústneho pojednávania.

Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené súdom na úradnej tabuli súdu od 21. 05.
2015 do 29. 05. 2015.

Z listín predložených navrhovateľom zistil súd nasledovný skutkový stav: odporkyňa uzatvorila s
navrhovateľom zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 420132711, na základe ktorej navrhovateľ poskytol
odporkyni úver vo výške 350,00 eur. Úver bol poskytnutý za celkový úrok 20 % z istiny, pri úvere

poskytnutom na trinásť mesiacov. Za poskytnutie úveru si veriteľ účtoval odmenu vo výške 18 % z
istiny pri úvere poskytnutom na trinásť mesiacov. Ročná percentuálna miera nákladov predstavovala pri
splatnosti úveru na trinásť mesiacov 67,70 %. Odporkyňa sa v zmluve zaviazala uhradiť veriteľovi úver
riadne a včas vrátane odplaty v trinástich mesačných splátkach a to nasledovne: v prvý troch mesačných
splátkach vo výške 1,75 eura a ďalších desiatich mesačných splátkach vo výške 47,78 eura, pričom prvá

splátka bola splatná 10. deň po uzavretí tejto zmluvy, každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia
bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Doporučený termín úhrady bol uvedený 20.
dňa v mesiaci. Priemerná RPMN v zmysle § 9 ods. 2 písm. y) zákona o spotrebiteľských úveroch bola
ku dňu podpisu zmluvy pri splatnosti úveru na trinásť mesiacov 46,06 %. Keďže odporkyňa úver riadne
a včas nesplácala navrhovateľ pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti a ku dňu 28. 01. 2014 úver

zosplatnil z dôvodu omeškania s jeho splácaním. Odporkyňa uhradila navrhovateľovi celkom 1,75 eura.

Z listín predložených navrhovateľom mal súd preukázané, že odporkyňa uzatvorila s navrhovateľom
zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona o spotrebiteľských úveroch v spojení s Obchodným
a Občianskym zákonníkom (ďalej len „zmluva o spotrebiteľskom úvere“). Na základe uzatvorenej
zmluvy bol odporkyni, ktorá je fyzickou osobou nepodnikateľkou, poskytnutý úver navrhovateľom, ktorý

poskytuje úvery v rámci predmetu svojej obchodnej a podnikateľskej činnosti. Z dôvodu neplnenia
zmluvných podmienok odporkyňou, navrhovateľ listom oznámil odporkyni odstúpenie od zmluvy podľa
§ 506 Obchodného zákonníka, tzv. zosplatnenie úveru a požadoval vrátiť celú dlžnú sumu.

V uzatvorenej zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je uvedený údaj o termíne konečnej splatnosti,
ktorý sa vyžaduje podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch, keď v bode 2

Obchodných podmienok navrhovateľ uviedol, že „konečnou splatnosťou úveru sa v zmysle zmluvy o
úvere rozumie uhradenie poslednej splátky veriteľovi, pričom doba trvania úveru je od uzatvorenia
zmluvy o úvere do konečnej splatnosti úveru“. Takéto určenie termínu konečnej splatnosti nepovažuje
súd za súladné so zákonom o spotrebiteľských úveroch. Pokiaľ teda samotná zmluva o spotrebiteľskom
úvere, Obchodné podmienky nie sú zmluvou, ale iba súčasťou zmluvy, neobsahuje termín konečnej

splatnosti úveru, nemožno mať zato, že tento nedostatok možno nahradiť apelovaním na potencionálnu
aktivitu spotrebiteľa, vedúcu k určeniu termínu konečnej splatnosti úveru matematickými operáciami ziných v spotrebiteľskej zmluve dostupných údajov. Naopak, je potrebné trvať na tom, že termín konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru musí byť určený konkrétnym časovým okamihom zreteľne tak, aby
spotrebiteľ mohol pred vstupom úverového vzťahu zohľadniť aj dĺžku jeho riadneho trvania a tým

uskutočniť najvhodnejšiu voľbu medzi viacerými úverovými produktmi, resp. dodávateľmi. K uvedenému
záveru možno dôjsť aj gramatickým výkladom dotknutého ustanovenia, keď rozlišuje pojem doba trvania
zmluvy a pojem termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

V uzatvorenej zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je uvedený údaj o úrokovej sadzbe spotrebiteľského
úveru, ktorý sa vyžaduje podľa § 9 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch, keď výška úroku

bola stanovená za trinásť mesiacov a nie za obdobie jedného roka. Táto má byť podľa navrhovateľa 20
%, čo však nezodpovedá vyčísleniu odplaty navrhovateľom 133,00 eur.

Vuzatvorenejzmluveospotrebiteľskomúvereniejeuvedenýúdajoročnejpercentuálnejmierenákladov
(ďalej len RPMN“), ktorý sa vyžaduje podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch, keď sa
v zmluve v bode I. uvádzajú dve rôzne informácie o RPMN podľa splatnosti úveru na sedem mesiacov
66,19 %, alebo na trinásť mesiacov 67,70 %. Takáto formulácia RPMN je podľa súdu zavádzajúca a

nezrozumiteľná.

V uzatvorenej zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je uvedený údaj o termínoch splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov, ktorý sa vyžaduje podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch,
keď v zmluve je uvedené, že „prvá splátka je splatná 10. deň po uzatvorení tejto zmluvy, každá ďalšia
splátka až do úplného zaplatenia je splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky“. Takéto

určenie termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov spotrebiteľského úveru nemožno považovať za
súladné s § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch. Podľa tohto ustanovenia je dodávateľ
povinný uviesť presný počet a termíny jednotlivých splátok a nie svoju povinnosť nahrádzať apelovaním
na potencionálnu aktivitu spotrebiteľa vedúcu k určeniu termínov jednotlivých splátok, keď doporučený
termín úhrady je 20. dňa v mesiaci.

Pokiaľ ide o pojem odmeny vo výške 18 % z istiny, súd k tomu uvádza, že zmluva o spotrebiteľskom
úvere, hoci je upravená v špeciálnom právnom predpise, potrebné je na ňu aplikovať aj všeobecné
ustanovenie o úverovej zmluve v Obchodnom zákonníka vzhľadom na znenie § 261 ods. 3 písm.
d) Obchodného zákonníka. Obchodný zákonník v § 499 upravuje odplatu za dojednanie úveru ako
záväzkovú províziu, ktorou sa rozumie poplatok za rezumovanie peňažných zdrojov. Pri čerpaní úveru

nie je veriteľ oprávnený požadovať odmenu týkajúcu sa čerpania časti úveru. Z uvedeného vyplýva,
že nárok na odmenu po čerpaní finančných prostriedkov odporkyňou nebol zo strany navrhovateľa
daný a jednalo sa len o nekalú obchodnú praktiku na strane navrhovateľa za účelom skrytého zvýšenia
výšky úrokovej sadzby, ktorá mala byť 20 % za 13 mesiacov, prípadne za poplatok, ktorý nemá žiadne
odôvodnené opodstatnenie a nebol ani dostatočne špecifikované, za čo mal byť poskytnutý.

Nakoľko uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje všetky zákonom predpísané
náležitosti, keď absentuje údaj o termíne konečnej splatnosti, úrokovej sadzbe, ročnej percentuálnej
miere nákladov a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, podľa § 11 ods. 1 písm. b) v spojení
s § 9 ods. 2 písm. f), písm. i), písm. j) a písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, sa poskytnutý
úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Nakoľko navrhovateľom poskytnutý úver odporkyni sa

považuje za bezúročný a bez poplatkov, odporkyni poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 350,00 eur
bola povinná odporkyňa navrhovateľovi v uvedenej výške vrátiť.

Nakoľko z poskytnutého úveru vo výške 350,00 eur uhradila odporkyňa podľa tvrdenia navrhovateľa
spolu 1,75 eura, súd zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi rozdiel medzi poskytnutým úverom vo
výške 350,00 eur a prijatým plnením vo výške 1,75 eura. Súd preto návrhu v časti vyhovel a zaviazal

odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi sumu 348,25 eura.Z dôvodu omeškania odporkyne s plnením peňažného dlhu vzniklo navrhovateľovi podľa § 369
Obchodného zákonníka právo na zaplatenie úrokov z omeškania podľa predpisov občianskeho práva.
Výšku úrokovej sadzby ustanovuje § 3 ods. 1 nariadenia a to navýšením piatich percentuálnych bodov

nad úrokovú sadzbu stanovenú Európskou centrálnou bankou. Odporkyni bola preto uložená povinnosť
zaplatiť z dlžnej sumy aj úroky z omeškania vo výške 5,25 % ročne od 29. 01. 2014 (deň nasledujúci po
dni zosplatnenia úveru) do zaplatenia, keďže omeškanie s plnením dlhu doposiaľ trvá.

Návrh je nedôvodný v časti, v ktorej sa navrhovateľ domáha od odporkyne zaplatenia sumy prevyšujúcej
sumu 348,25 eura, nakoľko poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedených
dôvodov je nedôvodný aj v časti uplatnenej zmluvnej pokuty. Súd preto v prevyšujúcej časti, t.j. 291,40

eura a uplatnených úrokov z omeškania zo sumy 133,00 eur, návrh zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 OSP tak, že v konaní čiastočne úspešnému
navrhovateľovi priznal právo na náhradu trov konania voči odporkyni. Úspech navrhovateľa predstavoval
54 % (348,25 eura z 639,65 eura), úspech odporkyne 46 % (291,40 eura z 639,65 eura), navrhovateľovi
tak vznikol nárok na náhradu trov konania vo výške 8 % (54 % - 46 %). Súd preto zaviazal odporkyňu

nahradiť v konaní čiastočne úspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 3,04 eura za
zaplatený súdny poplatok (8 % z 38,00 eur) a vo výške 6,60 eura za zastúpenie advokátom (8 % z
82,48 eura).

Z trov zastúpenia advokátom predstavuje odmena 5,31 eura ((2 x 33,20 eura) x 8 %) podľa § 10 ods.
1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhláška) za dva
vykonané úkony právnej služby podľa § 13 ods. 1 písm. a) vyhlášky - prevzatie a príprava zastúpenia
vrátane prvej porady s klientom a podľa písm. c) písomné podanie návrhu na súd, náhrada hotových
výdavkov predstavuje 1,29 eura ((2 x 8,04 eura) x 8 %) podľa § 16 ods. 3 vyhlášky.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomne v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť

s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy ,ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri
odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže sa oprávnený domáhať
jeho núteného výkonu v exekučnom konaní.