Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, May 28, 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 18C/177/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114228309

Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Panáková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5114228309.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v právnej veci
navrhovateľa: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176,
právne zast. Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., Piaristická 707/25, Trenčín, proti

odporcovi: Z. S., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. L. XXX/XX, Ž. X, za účasti vedľajšieho účastníka na strane
odporcu Združenie na ochranu spotrebiteľa BSO Čadca, Fraňa Kráľa 2080, Čadca, IČO: 42 388 911,
o zaplatenie 520,01 Eur,

r o z h o d o l :

Súd konanie o zaplatenie sumy 405,99 Eur zastavuje.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 85,02 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo
výške5,15%ročnezosumy491,01Eurod12.06.2014dozaplateniaazosumy85,02Eurod05.03.2015
do zaplatenia, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd žalobný návrh vo zvyšnej časti zamieta.

Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 21,70 Eur titulom súdneho poplatku
za návrh, na účet právneho zástupcu navrhovateľa v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Navrhovateľovi sa náhrada trov konania voči vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľsanávrhomnazačatiekonaniazodňa11.08.2014doručenýmOkresnémusúduvŽilinedňa
27.08.2014, domáhal uloženia povinnosti odporcovi na zaplatenie sumy 520,01 Eur s príslušenstvom a
trovy konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že navrhovateľ s odporcom uzavreli dňa 12.11.2013 úverovú

zmluvu, na základe ktorej bol poskytnutý úver vo výške 451,10 Eur. Odporca však úver nesplatil do
podania žaloby.

Do konania vstúpil aj vedľajší účastník na strane odporcu podaním zo dňa 24.09.2014, pričom odporca
vyslovil pred súdom súhlas s jeho vstupom.

Následne súd v danej veci nariadil ústne pojednávania, na ktoré predvolal všetkých účastníkov konania,
avšak na pojednávanie sa nedostavil nikto okrem odporcu.Právny zástupca navrhovateľa síce ospravedlnil svoju neúčasť, teda mal vedomosť o pojednávaní,
avšak ani on, ani navrhovateľ nepredložili do spisu ani len kópiu plnej moci, ani v rámci konania
neoznámili právne zastupovanie. Ich plná moc je založená len pod Spr, avšak je povinnosťou účastníkov

konania oznamovať súdu v jednotlivých konaniach prípadné splnomocnenia. Pokiaľ je splnomocnenie
evidované pod Spr, je to z dôvodu založenia originálu plnej moci, ale nie je povinnosťou súdu zisťovať
pred každým úkonom v jednotlivých konaniach, či náhodou nie je založená plná moc pod Spr. Táto
povinnosť je na strane účastníkov, pričom je to aj v ich záujme.

Keďže navrhovateľ a ani právny zástupca neoznámili v tomto konaní vedenom od 27.08.2014 žiadne

zastupovanie, súd tak konal iba s navrhovateľom, pričom až podaním zo dňa 25.05.2015 bolo doručené
ospravedlnenie právneho zástupcu bez žiadosti na odročenie a následne bolo zistené, že plná moc je
založená pod SprV. Z tohto dôvodu súd neodročoval pojednávanie a vec prejednal v zmysle § 101 ods.2
O.s.p.

ň

Súd v zmysle § 122 a nasl. O.s.p. vykonal dokazovanie výsluchom odporcu a prečítaním listinných

dôkazov, ktoré tvoria obsah spisového materiálu.

Navrhovateľ podaním zo dňa 27.04.2015 doručeným súdu dňa 30.04.2015 návrh v časti o zaplatenie
sumy 405,99 Eur zobral späť z dôvodu, že odporca danú sumu uhradil čiastkovo dňa 04.03.2015.

Danú platbu potvrdil aj odporca a platba bola súdu riadne preukázaná.

Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti

alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd
konanie v tejto časti zastaví.

Podľa § 96 ods.2 O.s.p. súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov
nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa § 96 ods. 3 O.s.p. nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu

návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Vzmyslevyššiecitovanýchzákonnýchustanovenísúdkonaniezdôvoduspäťvzatianávrhusosúhlasom
odporcu zastavil.

Predmetom konania tak zostala suma 114,02 Eur s príslušenstvom.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav:

Z predloženej úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX mal súd zistené, že bola uzavretá medzi odporcom a
navrhovateľom ako veriteľom dňa 12.11.2013, na základe ktorej bol poskytnutý úver vo výške 451,10
Eur.

Zo zmluvy je zrejmé, že bol poskytnutý bezúčelový úver za podmienok:

- celkový výška úveru 451,10 Eur

- celková čiastka splatná spotrebiteľom 541,32 Eur

- mesačná splátka 45,11 Eur

- počet splátok 12

- ročná úroková sadzba 34,37 %- RPMN 41 %

- Priemerná RPMN 46,06 %

- Termín splatnosti splátok - 1.splátka do 12.12.2013 a nasledujúce splátky vždy do 14.dňa v

kalendárnom mesiaci

- Poplatok za vedenie účtu 0 Eur

- Lehota splatnosti - 14.11.2014

Zároveň zmluvu tvorí aj časť - revolvingový úver.

V závere zmluvy veľmi malým písmom, až nečitateľným, je uvedené, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy
sú úverové podmienky, ktoré klient prevzal s kódom ISS213 a je nimi oboznámený.

Vedľajší účastník na strane odporcu sa písomne vyjadril tak, že zmluva neobsahuje všetky náležitosti,
nakoľko absentujú aj údaje v zmysle § 9 ods.2 písm.k) zák.č. 129/2010 Z.z., nakoľko nie je uvedená
výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pričom je uvedená len ročná úroková
sadzba.

Na základe toho považuje zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov.

Na to navrhovateľ reagoval tým, že prehlásil, že zmluva je platná a účinná a obsahuje všetky predpísané
náležitosti je prejavom slobodnej vôle odporcu a navrhovateľa.

Navrhovateľ na podanie vedľajšieho účastníka na strane odporcu reagoval podaním zo dňa 19.03.2015,
v ktorom iba uviedol, že zmluva je platná a účinná a obsahuje všetky náležitosti.

Zo zmluvy je zrejmé, že bola vyplnená formulárová predtlač zmluvy, pričom sú zrejmé všetky náležitosti

dohodnuté pre danú zmluvu a dokonca zo zmluvy je zrejmé, že navrhovateľ riadne zisťoval aj finančnú
situáciu odporcu, z čoho sú zrejmé údaje o jeho zamestnaní, jeho príjme, jeho sociálna situácia.

Podľa § 261 ods.3 písm.d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o
úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke

dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§
682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)
a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Zákonom .č. 129/2010 Z.z. sú stanovené náležitosti zmluvy.

Súd poukazuje na to, že vzhľadom na právnu úpravu v čase uzavretia predmetnej zmluvy na tento
typ zmluvy sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 52 a nasl.), a je nutné aplikovať
aj smernicu č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V súvislosti s

implementáciou smernice č. 93/13/EHS treba dôsledne odlišovať problematiku a inštitút ochrany
spotrebiteľa, ktorý sa vzťahuje na akýkoľvek zmluvný vzťah, ktorý sa uzavrie medzi spotrebiteľom a
dodávateľom, od osobitného druhu spotrebiteľskej zmluvy. V každom prípade uzavierania zmlúv treba
chrániť spotrebiteľa, ktorého ochranu zabezpečuje jednak úprava spotrebiteľskej zmluvy a jednak aj
ostatná práva úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku a v ďalších zákonoch. Ochrana spotrebiteľasa vzťahuje na všetkých spotrebiteľov, bez ohľadu na to, či uzavreli spotrebiteľskú zmluvu podľa
Občianskeho zákonníka alebo iného predpisu.

Podľa ust. čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá

nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje
za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť
podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť,
že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje

uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek
tomuideopredbežneformulovanúštandardnúzmluvu.Keďpredajcaalebododávateľvznesienámietku,
že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.

Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Súd teda posúdil, že bola uzavretá zmluva o úvere, pričom ide o spotrebiteľskú zmluvu.

Podľa § 9 ods.2 písm. zák.č. 129/2010Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti

j) odplatu podľa osobitných predpisov,

k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky

predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

Podľa § 11 ods.1 zák.č. 129/2010Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,

b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa),

c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo

d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa,

e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.

Pokiaľ vedľajší účastník na strane odporcu poukazuje aj na to, že zmluva absentuje aj údaje v zmysle §
9 ods.2 písm.k) zák.č. 129/2010 Z.z., nakoľko je uvedená len úroková sadzba, avšak nie je uvedený jej
počet splátok a termíny splátok, súd s týmto názorom nesúhlasí, nakoľko by išlo o formalizmus a strohý
výklad zákonného ustanovenia, keďže je zrejmé, že úrok z úveru je obsiahnutý v splátkach, ktorých
počet a výška bola riadne stanovená, ako aj splatnosť. Predsa výška úrokovej sadzby bola daná a tátoje zahrnutá v dojednaných splátkach, aj keď zo zmluvy jednoznačne nevyplýva, v akej konkrétnej výške
Eur tvoria úroky z úveru jednotlivé splátky.

Súd mal zistené, že žalovaná istina 520,01 Eur pozostáva:

- istina 173,80 Eur

- úrok 54,96 Eur

- zosplatnená istina 245,25 Eur

- upomienka I. vo výške 5,- Eur

- upomienka II. vo výške 24,- Eur

- zmluvná pokuta vo výške 17,- Eur

Súd posúdil námietky vedľajšieho účastníka na strane odporcu za neopodstatnené s poukazom na
vyššie uvedené a posúdil nárok navrhovateľa vzhľadom na čiastočné späťvzatie, za opodstatnený, ale
iba vo výške 85,02 Eur, teda bez poplatkov za upomienky. Teda celkovo opodstatnený nárok bol vo
výške 491,01 Eur.

Pokiaľnavrhovateľsiuplatňovalajpoplatkyzaupomienkyvcelkovejvýške29,-Eur,súdpoukazujenato,

že poplatky sú za upomienky, ktorých doručenie a teda aj realizovanie nebolo riadne preukázané, pričom
nie je ani zrejmé, z akého dôvodu si uplatňuje navrhovateľ sumu 1 5,- Eur za 1.upomienku a 24,- Eur
za 2.upomienku, keď z ničoho nevyplýva dôvodnosť takejto sumy a to bez ohľadu na výšku uvedenú v
úverových podmienkach, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, a teda ide o paušalizovaný poplatok
bez relevantného zdôvodnenia ohľadom stanovenia takej výšky.

Súd poukazuje na to, že navrhovateľ predložil iba výzvu k splateniu celého úveru zo dňa 28.05.2014,
žiadnu ďalšiu upomienku nepreukázal, hoci si uplatňoval poplatok za viaceré upomienky, pričom zo
zmluvných dojednaní vyplýva, že poplatok za 1.upomienku počas trvania úveru nebude účtovaný.

Preto nebol žiadny dôvod pre účtovanie si poplatku za 1.upomienku a taktiež neboli preukázané ďalšie
upomienky, a to nielen ich vystavenie, ale aj realizácia, preto nebol dôvod požadovať poplatky aj za

ďalšie upomienky v celkovej sume 29,- Eur (5+24,-).

Preto súd danú sumu nepriznal a v tej časti žalobu zamietol.

Navrhovateľ si uplatnil aj sumu 17,- Eur za zmluvnú pokutu, ktorá bola riadne dohodnutá v zmluvných
podmienkach ako jednorazová zmluvná pokuta pre prípad omeškania.

Súd posúdil dojednanie o zmluvnej pokute za platné, výšku zmluvnej pokuty posúdil za primeranú.

Navrhovateľ si uplatnil aj úroky z omeškania, a to od 12.08.2014 do 04.03.2015 zo sumy 520,01 Eur a
od 05.03.2015 do zaplatenia zo sumy 114,02 Eur.

Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení od 01.01.2009 výška úrokov z omeškania
je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.Podľa § 3 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení od 01.01.2009 ak sa počas trvania
omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa
výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková

sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom
trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto
polroka.

Vzhľadom na to, že odporca si svoju povinnosť zaplatiť dlžnú sumu nesplnil, dostal sa do omeškania ako
dlžník s platením svojho peňažného záväzku. Týmto vzniklo navrhovateľovi právo na úroky z omeškania.

Súd uznal úrok požadovaný navrhovateľom ako primeraný v zmysle § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995
Z.z., avšak iba zo sumy ako opodstatnenej vo výške 491,01 Eur od 12.06.2014 do 04.03.2015, t. do
čiastočnej úhrady a zo sumy 85,02 Eur od 05.03.2015 do zaplatenia, t.j. od nasledujúceho dňa po
čiastočnej úhrade. Výšku sadzby súd nedokazoval v zmysle § 121 O.s.p. V časti nepriznania úrokov z
omeškania so sumy prevyšujúcej 491,01 Eur žalobný návrh zamietol.

Vykonané dôkazy súd hodnotil v zmysle § 132 O.s.p. podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo

a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na zákonné
ustanovenia súd návrhu navrhovateľa vyhovel v rozsahu uvedenom vo výrokovej časti tohto rozhodnutia
a vo zvyšnej časti návrhu - poplatky za upomienky spolu s úrokmi z omeškania zo sumy pozostávajúcej
z poplatkov za upomienky, zamietol.

Podľa § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný

uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Súd poznamenáva, že späťvzatie návrhu na začatie konania je procesný úkon navrhovateľa, z ktorého
obsahu jednoznačne vyplýva, že na prejednaní svojho uplatneného návrhu celkom, alebo v určitej časti,
nemá záujem a že je uzrozumený s tým, že o jeho návrhu nebude v tomto rozsahu súdom meritórne

rozhodnuté. Zákon neukladá povinnosť zdôvodniť späťvzatie návrhu na začatie konania, avšak dôvody
späťvzatia sú významné pre rozhodnutie o náhrade trov konania podľa ust. § 146 O.s.p..

Ustanovenie § 146 ods. 2 O.s.p. ukladá povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto zavinil, že konanie
muselo byť zastavené. Čo sa týka čiastočného zastavenia konania, čo do sumy 405,99 eur, je procesné
zavinenie na strane odporcu, nakoľko odporca až po podaní návrhu na súd uhradil navrhovateľovi danú

sumu, preto navrhovateľovi prináleží náhrada trov konania aj v uvedenej časti.

Výrok o trovách konania sa opiera aj o ust. § 142 ods. 3 O.s.p. podľa ktorého, aj keď mal účastník
vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v
pomere nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od
úvahy súdu, v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom

priznaného plnenia.

Vzhľadom na výsledok konania vo veci samej mal navrhovateľ neúspech v nepatrnej časti konania, preto
mu prináleží náhrada trov konania voči neúspešnému účastníkovi - odporcovi.

Podľa § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa

priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Súd sa v danej veci zaoberal aj tým, či v danej veci nie sú dôvody osobitného zreteľa, pre ktoré
by navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal, resp. znížil. Súd tieto dôvody osobitného zreteľa
videl v hlavne v tom, že navrhovateľ zmaril v danej veci dve pojednávania (navrhovateľ sa nedostavilna pojednávanie nariadené na deň 26.03.2015 a na deň 30.04.2015, odporca sa týchto pojednávaní
zúčastnil), taktiež pojednávanie dňa 28.05.2015 sa konalo iba v prítomnosti odporcu. Odporca
zároveň poukázal aj na to, že sa osobne zúčastňoval na pojednávaniach, navrhovateľ nekomunikoval,

nezúčastňoval sa pojednávaní a odporca si zakaždým musel zobrať voľno v práci. S poukazom na
uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že v tomto prípade sú splnené podmienky na uplatnenie
výnimky zo zásady zodpovednosti za výsledok konania a teda súd vyhodnotil tieto skutočnosti (postoj
navrhovateľa ku konaniu, navrhovateľ zmaril dve pojednávania vo veci samej), ako dôvody hodné
osobitného zreteľa, preto pri rozhodovaní o trovách konania aplikoval ust. § 150 ods. 1 O.s.p. a rozhodol

tak, že navrhovateľovi náhradu trov konania voči odporcovi priznal vo výške 70%.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 2 O.s.p., ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu
trovkonaniavyplývajúcichzospisukudňuvyhláseniarozhodnutiasvýnimkoutrovprávnehozastúpenia;

ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu
trovkonanianepriznáavtakomprípadesúdniejeviazanýrozhodnutímoprisúdenínáhradytrovkonania
tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Navrhovateľ si v návrhu uplatnil náhradu trov konania, trovy konania - trovy právneho zastúpenia si
navrhovateľ v lehote nevyčíslil. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ zaplatil súdny poplatok za návrh

v sume 31,-eur, súd teda zaviazal odporcu nahradiť navrhovateľovi trovy konania v sume 21,70 eur
(70% zo sumy 31,-eur).

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Na základe uvedeného odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi titulom súdneho poplatku za návrh

sumu 21,70 eur, na účet právneho zástupcu navrhovateľa v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Nakoľko navrhovateľ bol úspešný, súd odporcu ako neúspešného účastníka v tomto konaní zaviazal
na náhradu trov konania navrhovateľovi. Súd zaviazal na náhradu trov konania navrhovateľovi iba
odporcu, lebo odporca vystupoval ako účastník konania, bol neúspešný v konaní a vedľajší účastník v
sporovom konaní vystupoval iba na podporu odporcu, aby hájil jeho záujmy na výsledku sporu, preto súd

s poukazom na ust. § 150 ods. 1 O.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, zaviazal
na trovy konania iba odporcu a navrhovateľovi náhradu trov konania voči vedľajšiemu účastníkovi na
strane odporcu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

Okresného súdu v Žiline, ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplné zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len

vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden

rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak

účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z.

o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).