Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 31, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/566/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1409200217
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1409200217.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu
JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci navrhovateľa: G. N., miesto podnikania: U..
X. G.C. XXXX, Z. R., Č. A., trvale bytom N.. H. XXXX, M.O., Č. A., zastúpenom: Advokátska kancelária
JUDr. AŽALTOVIČ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Potočná 41/109, Trenčín, proti odporcovi: MARKÍZA-
SLOVAKIA, spol. s.r.o., so sídlom Bratislavská 1/a, Bratislava - Záhorská Bystrica, IČO: 31 444 873,

zastúpenom : DEDÁK & Partners, s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy 45, Bratislava, o splnenie povinnosti
odvysielať opravu, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 05.júna
2013, č. k. 22C/7/2009-513, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

´ Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bol návrh zamietnutý,
p o t v r d z u j e.

Vo výroku o náhrade trov konania napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v
tejto časti v r a c i a na ďalšie konanie

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom zamietol súd prvého stupňa návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal
odvysielania opravy v relácii D. v znení ním navrhovanom v žalobnom petitu návrhu, s tým, že
samostatným uznesením rozhodne o povinnosti navrhovateľa zaplatiť odporcovi trovy konania.
Navrhovateľom uplatňovaný nárok po právnej stránke posúdil podľa § 21 ods. 1, ods. 3, ods. 4, ods. 7,
ods. 9 písm. e), ods. 10, ods. 11 zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii a s poukazom na
článok 26 Ústavy SR a článok 10 ods. 1, ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Vzhľadom na argumentáciu odporcu zaoberal sa v konaní splnením hmotnoprávnych podmienok pre
uplatnenie práva na odvysielanie opravy vo väzbe na náležitosti žiadosti navrhovateľa o odvysielanie
opravy adresovanej odporcovi a znenie opravy navrhované odvysielať podľa žalobného petitu návrhu.
Poukázal na to, v akom znení sa navrhovateľ domáhal odvysielania opravy v žiadosti o odvysielanie
opravy adresovanej odporcovi dňa 7. 1. 2009, a akého znenia odvysielania opravy sa domáhal v
pôvodnom v žalobnom petite návrhu, ktorý následne v priebehu konania menil písomnými podaniami
zo dňa 18. 10. 2010 a 24. 4. 2012. Poukázala na účel konania o povinnosti odvysielať opravu. Ďalej

konštatoval, že samotná žiadosť o odvysielanie opravy je jednostranným právnym úkonom žiadateľa
adresovaný vysielateľovi, ktorým žiada bezplatné odvysielanie opravy nepravdivých alebo pravdu
skresľujúcich údajov, pričom text požadovanej opravy navrhuje sám žiadateľ návrhom znenia opravy,
presné označenie napadnutých údajový je dôležité pre následné vymedzenie predmetu konania pred
súdom, v ktorom sa možno domáhať uloženia povinnosti žalovanému uverejniť bezplatnú opravu iba
ohľadne tých odvysielaných údajov, ktorých opravy sa žiadateľ domáha už v samotnej žiadosti o jej

odvysielanie. Odvysielaná oprava musí byť v prvom rade vyhovujúca svojím obsahom. Zdôraznil, že
petit žaloby o povinnosti odvysielať opravu sa musí obsahovo zhodovať s návrhom znenia opravy
žiadosti o vysielaní opravy a, že právnym predpokladom úspešného vymáhania nároku pred súdomje, pri súčasnom splnení zákonom stanovených podmienok, aby obsah žalobného petitu o povinnosti
odvysielať opravu korešpondoval s navrhovaným znení opravy. S poukazom na uvedené sa stotožnil
s právnym názorom odporcu, že navrhovateľ presne nešpecifikoval, čoho sa mal odporca v konaní

dopustiť, celý jeho návrh bol nejasný, v rozpore so zákonnou úpravou, keď žiadosť navrhovateľa na
odporcu o odvysielanie opravy nekorešpondovala so žalobným petitom návrhu. Z uvedeného dôvodu
návrh navrhovateľa zamietol.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ domáhajúc sa
jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie dôvodiac tým, že rozhodnutie

súdu prvého stupňa je nesprávne a nezákonné s poukazom na § 205 ods. 2 písm. c), d/, f/ O.s.p..
Argumentoval, že v konaní znáša dôkazné bremeno odporca, ktorý o ňom odvysielal nepravdivé
údaje, a preto musí preukázať ich pravdivosť. Skutočnosť, že z dôvodu zhoršeného zdravotného
stavu sa nedostavil na pojednávania s ospravedlnením svojej neúčasti a doložením potvrdenia o
pretrvávajúcej práceneschopnosti, nemôže byť dôvodom zamietnutia jeho návrhu, a pokiaľ súd prvého
stupňa považoval jeho výsluch za potrebný, mal možnosť ho zabezpečiť cestou dožiadaného súdu v

mieste jeho bydliska. Pokiaľ súd prvého stupňa považoval jeho návrh za nejasný, mal ho vyzvať na
opravu, a nie návrh zamietnuť. Nesúhlasil so záverom súdu prvého stupňa, že žiadosť o odvysielanie
opravy nekorešpondovala so žalobným petitom, nakoľko sa v ňom nedomáhal viac, ako v žiadosti o
odvysielanie opravy a skutočnosť, že sa v petitu návrhu domáhal o jednu vetu menej, ako v žiadosti,
nemôže byť dôvodom na zamietnutie návrhu. Právny záver súdu prvého stupňa o nevyhnutnosti

totožnosti znenia petitu a žiadosti o odvysielanie opravy nie je možné vyvodiť zo znenia § 21 zákona
č. 308/2000 Z.z., a preto takýto výklad súdu prvého stupňa je v rozpore s jeho právom na slobodný
prístup k súdu a s právom na súdnu ochranu garantovaných mu Ústavou SR, pretože by tým bolo
popreté jeho právo účastníka konania disponovať návrhom v rámci dispozičnej zásady a tento návrh
meniť a upravovať, vrátane jeho petitu. Zotrval na tom, že petitom e návrhu sa domáhal toho istého

znenia opravy ako v žiadosti o uverejnenie opravy s tým rozdielom, že oproti jednej vety, sa nedomáhal
v petite návrhu viac, ako tomu bolo v žiadosti o uverejnenie opravy. Namietal, že rozhodnutie súdu
prvého stupňa nie je riadne odôvodnené, a teda je nepreskúmateľné, ktorú skutočnosť podložil viacerými
rozhodnutiami Ústavného súdu SR a judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva.

Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že súd prvého stupňa rozhodol správne,

keďnávrhzamietolavosvojomrozsudkuriadneuviedoldôvody,ktoréhoviedlikzamietnutiunávrhu,keď
porovnal žiadosť navrhovateľa o odvysielanie opravy zo znením petitu návrhu v čase rozhodovaniam a
správne preskúmal, či v konaní existuje hmotnoprávny predpoklad na odvysielanie opravy. Porovnaním
žiadosti navrhovateľa zo dňa 7. 1. 2009 o odvysielanie opravy pred podaním návrhu na súd so znením
požadovaného petitu návrhu v čase rozhodovania súdu, bolo jednoznačne preukázané, že návrh je

potrebné zamietnuť a argumentácia navrhovateľa o vypustenie jednej vety je úplne irelevantná a právne
ničím nepodložená. V tejto súvislosti poukázal na to, že znenie opravy posudzoval ako celok, vrátanie
vety, ktorá v samotnom petite návrhu v čase rozhodovania súdu chýbala. Mal za to, že znenie opravy
v jeho žiadosti tak presahuje rámec zákonnej úpravy, a preto ním navrhovanú opravu neodvysielal
a žiadosť o opravu považoval za neopodstatnenú. Súd prvého stupňa tak správne zhodnotil zákonné

predpoklady inštitútu opravy podľa § 21 zákona číslo 308/2000 Z.z., keď požadoval identické znenie
opravy žiadosti o uverejnenie opravy zo dňa 7. 1. 2009 so znením opravy v petite návrhu platného v čase
rozhodovania. Súd prvého stupňa tiež správne konštatoval, že navrhovateľ presne nešpecifikoval, čoho
sa mal vo svojom vysielaní dopustiť, keď zo znenia opravy, resp. petitu návrhu nie je jasné a zrejmé,
ktoré konkrétne odvysielané údaje o navrhovateľovi mali byť nepravdivé a zo znenia návrhu opravy,

resp. petitu návrhu jasne a konkrétne nevyplýva, ktorý údaj je nepravdivý, resp. pravdu skresľujúci a ako
má znieť pravdivý údaj. Žiadosť navrhovateľa o odvysielanie opravy, ktorá predchádzala podanej žalobe
na súd, tak považoval za neúplnú a nespĺňajúcu všetky hmotnoprávne podmienky stanovené zákonom.
Ďalej poukázal na to, že navrhované znenie opravy nemá charakter inštitútu odvysielania opravy, ale
inštitútuochranaosobnostipodľa§11Občianskehozákonníka.Súdprvéhostupňanemaldôvodvyzývať

navrhovateľa, aby svoj návrh opravil, keďže už samotná nesprávna formulácia znenia opravy žiadosti zo
dňa 7. 1. 2009, a tým aj petitu návrhu, znamenala nutnosť návrh navrhovateľa zamietnuť. Z uvedených
dôvodov navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu potvrdiť a priznať náhradu
trov právneho zastúpenia.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v medziach dôvodov podaného

odvolania, ktorými je viazaný ( § 212 ods. 1 O.s.p.), vrátane konania, ktoré mu predchádzalo, beznariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods.2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a viazaný
skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa ( § 213 ods. 1 O.s.p.) dospel k záveru, že súd
prvého stupňa založil svoje právne závery na nesprávnom právnom posúdení veci.

Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii (ďalej len " cit. zákon"), ak bol
vo vysielaní odvysielaný nepravdivý alebo pravdu skresľujúci údaj o právnickej osobe alebo o fyzickej
osobe, ktorú možno na základe tohto údaja presne určiť, táto právnická osoba alebo fyzická osoba
má bez ohľadu na svoju štátnu príslušnosť, miesto trvalého pobytu alebo dlhodobého pobytu právo
požadovať odvysielanie opravy bezplatne. Vysielateľ je povinný na žiadosť tejto osoby opravu uverejniť.

Podľa § 21 ods. 4 cit. zákona, zo žiadosti o odvysielanie opravy musí byť zrejmé, v čom spočíva
nepravdivosť údajov, prípadne skreslenie pravdy; súčasťou žiadosti je návrh znenia opravy.

Predmetom práva na opravu v zmysle § 21 ods. 1 cit. zákona je údaj nepravdivý alebo pravdu
skresľujúci, a to bez ohľadu na to, či sa tento dotýka cti konkrétnej fyzickej osoby alebo dobrého
mena určitej právnickej osoby. Údaj predstavuje konkrétnu informáciu ( faktický údaj ) vzťahujúcu sa
k určitej konkrétnej fyzickej alebo právnickej osobe. Nepravdivým je potom údaj, ktorý nezodpovedá

objektívnej pravde; údaj pravdu skresľujúci sám o sebe síce nie je nepravdivý, ale je podaný takou
formou a v takých súvislostiach, že môže viesť ku skresleniu informácie podávanej verejnosti. Podľa
uvedeného ustanovenia zákona tak nemožno žiadať opraviť nepravdivosť kritických výrokoch v podobe
hodnotiacich úsudkov, ktorých pravdivosť (ako subjektívneho názoru) nepodlieha dokazovaniu; v rámci
ochrany pred neoprávnenou kritikou možno posúdiť len nepravdivosť, resp. skresľovanie údajov, ktoré

boli podkladom pre vyslovenie kritického názoru. Inštitút opravy neslúži na prezentovanie názorov
založených na subjektívnom posúdení dotknutej osoby, na komentovanie a hodnotenie vzniknutej
situácie z pohľadu dotknutej osoby a ani na poskytnutie morálnej satisfakcie, napr. vo forme
ospravedlnenia; znenie opravy musí byť objektívne, založené na preukázateľných faktoch a nie na
subjektívnom pohľade dotknutej osoby vychádzajúcom z jej osobnej zaujatosti, a rovnako musí byť

nestranné, aby sa ňou nezasiahlo do práv a právom chránených záujmov iných osôb vecou dotknutých.
Účelom opravy je totiž nahradiť nepravdivé údaje pravdivými údajmi, resp. údaje pravdu skresľujúce
údajmi úplnými, ktoré pravde zodpovedajú a zabezpečiť tak rýchlu a účinnú ochranu vo vzťahu k
dotknutej osobe a vo vzťahu k ( diváckej či poslucháčskej) verejnosti právo na pravdivé informácie.

V posudzovanej veci súd prvého stupňa vykonal riadne dokazovanie pre posúdenie vzniku nároku

navrhovateľa na uverejnenie ním uplatňovaného znenia opravy, a to v rozsahu potrebnom na zistenie,
či žiadosť navrhovateľa na odvysielanie opravy vo väzbe na uplatňovaný nárok - vymedzený žalobným
petitom návrhu, zodpovedá zákonným požiadavkám tak, aby odporcovi vznikla povinnosť odvysielať
opravu v požadovanom znení. Zistené skutočnosti, vyplývajúce z vykonaného dokazovania, však
nesprávne právne posúdil, keď dospel k právnemu záveru, že žiadosť navrhovateľa o odvysielanie

opravy nekorešpondovala so žalobným petitom, a preto nebolo možné jeho návrhu vyhovieť.

Pokiaľ navrhovateľ vo vzťahu k právnym záverom súdu prvého stupňa namietal nepreskúmateľnosť
jeho rozsudku, poukazuje odvolací súd na to, že odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa obsahuje
relevantné a podstatné dôvody, pre ktoré súd prvého stupňa návrh navrhovateľa z dôvodu formálnych
nedostatkov zamietol; a to najmä s odvolaním sa na bližšie popísanú argumentáciu odporcu, ktorú

si osvojil; a v rozsahu dostatočne potrebnom, aby proti týmto záverom súdu prvého stupňa mohol
navrhovateľ náležite skutkovo, a najmä právne argumentovať, a preto v tejto súvislosti bolo zachované
základné právo navrhovateľa na spravodlivý súdny proces a nebola mu ani odňatá možnosť konať pred
súdom; napadnutý rozsudok nebol nepreskúmateľný do tej miery, že by ho nebolo možné v odvolacom
konaní preskúmať z hľadiska správnosti zaujatých právnych záverov.

Znenie textu opravy musí v prvom rade zodpovedať doslovnému zneniu textu odvysielaného príspevku,
pretože nemožno žiadať o opravu informácie, ktorá v príspevku neodznela, resp. bola odvysielaná,
ale v inom znení, ako vyplýva z textu opravy. Súd prvého stupňa vychádzal zo správneho právneho
názoru, že znenie opravy navrhovanej v žiadosti o odvysielanie opravy musí korešpondovať so znením
opravy navrhovanej v žalobnom petite návrhu, pretože žiadateľ sa môže v súdom konaní domáhať

odvysielania len takého znenia opravy, ktoré si v žiadosti o odvysielanie opravy, resp. v pripojenom
znení opravy, v zákonom stanovenej prekluzívnej lehote u vysielateľa uplatnil a v konaní o uloženie
povinnosti odvysielať bezplatnú opravu, sa môže žiadateľ dovolávať preskúmania pravdivosti či
úplnostilentýchúdajov,ktorýchnepravdivosťčineúplnosťnamietalužvsamotnejžiadostioodvysielanieopravy. Označenie napadnutých údajov (nepravdivých alebo pravdu skresľujúcich) je preto dôležité aj
pre následné vymedzenie predmetu súdneho konania o odvysielanie opravy.

V kontexte uvedeného však odvolací súd, na rozdiel od súdu prvého stupňa, zastáva názor, že

len vypustením ospravedlnenia ( v podobe jednej vety) v žalobnom petite návrhu oproti zneniu
návrhu opravy v žiadosti o odvysielanie opravy, nie je samé o sebe dôvodom opodstatňujúcich
zamietnutie návrhu na odvysielanie opravy z dôvodu, že nekorešponduje v časti ospravedlnenia; v ktorej
navrhovateľovi ani nevzniklo právo na jeho odvysielanie; so znením opravy obsiahnutej v žiadosti
zo dňa 7.1.2009. Ospravedlnenie, ako súčasť znenia opravy, bolo nadbytočné, a odporcovi by nič

nebránilo; za splnenie ostatných hmotnoprávnych podmienok; odvysielať opravu bez ospravedlnenia,
na ktoré navrhovateľovi nevznikol právny nárok.

Súd prvého stupňa, napriek relevantným námietkam odporcu, však neposúdil dôsledne, či žiadosť
navrhovateľa o odvysielanie opravy spĺňa zákonnom stanovené obsahové ( vecné) náležitosti. Riadne
uplatnenie práva na odvysielanie opravy totiž predpokladá podanie takej písomnej žiadosti o
odvysielanie opravy, z ktorej musí byť zrejmé, v čom spočíva nepravdivosť údajov, prípadne skreslenie

pravdy a súčasťou žiadostí musí byť aj návrh znenia opravy. Len v prípade takejto - zákonu
zodpovedajúcej žiadosti totiž vznikne vysielateľovi povinnosť na odvysielanie navrhovanej opravy.
Legitimita uvedených náležitostí žiadosti o odvysielanie opravy je daná tým, že vysielateľ musí na
základe predloženej žiadosti zvážiť; a to v lehote ôsmich dní odo dňa jej doručenia (§ 21 ods.
7 cit. zákona); či mu vznikla povinnosť odvysielať požadovanú opravu (§ 21 ods. 9 cit. zákona).

Vysielateľ teda musí na základe obsahu žiadosti zistiť, aké konkrétne údaje dotknutá osoba namieta,
v čom má ich nepravdivosť, resp. skreslenie pravdy, spočívať, aby mohol posúdiť, či môže preukázať
pravdivosť údajov, ktoré oprava požaduje ( § 21 ods. 9, písm. e/ cit. zákona) . Návrh znenia opravy
musí byť súčasťou žiadosti z dôvodu, že vysielateľ je návrhom znenia opravy čo do jej rozsahu a
obsahového vymedzenia viazaný, zásadne nemôže do opravy, uplatnenej v súlade so zákonom,

svojvoľne zasahovať, zákon mu v tomto smere ukladá povinnosť odvysielať opravu v rovnakom
programe, ako bol uverejnený napadnutý údaj, alebo v rovnakom hodnotnom vysielacom čase, a to
takým spôsobom, aby oprava bola formou a rozsahom primeraná odvysielaniu napadnutých údajov;
zároveň musí uviesť označenie, že ide o opravu a označenie osoby, ktorá o odvysielanie opravy
požiadala ( § 21 ods. 5,6 cit. zákona). Na druhej strane, navrhovateľ má nárok na odvysielanie ním

formulovaného znenia opravy. Návrh znenia opravy je relevantný aj z toho hľadiska, že navrhnutý text
opravy je vysielateľ povinný preskúmať v tom smere, aby jeho odvysielaním nebol spáchaný trestný čin
alebo aby nebol v rozpore s dobrými mravmi ( § 21 ods. 9, písm. a/,b/ cit. zákona). Z uvedeného možno
vyvodiť, že z hľadiska ustanovenia § 21 ods. 9 cit. zákona, upravujúceho prípady, kedy vysielateľ nie
je povinný odvysielať opravu, je text znenia opravy, resp. vymedzenie žiadosti z hľadiska nepravdivosti

údajov, či skreslenia pravdy, relevantný vo väzbe na vznik povinnosti vysielateľa odvysielať navrhované
znenie opravy.

Navrhovateľ vo svojej žiadosti o odvysielanie opravy zo dňa 7. 1. 2009, adresovanej odporcovi,
vôbec neuviedol, ktoré konkrétne údaje, resp. informácie, považuje za nepravdivé alebo pravdu
skresľujúce, v čom mala spočívať nepravdivosť údajov, prípadne skreslenie pravdy. Len všeobecné

konštatovanie skutočnosti, že v spornej reportáži boli odvysielané "nepravdivé a zavádzajúce údaje" o
osobe navrhovateľa nepostačuje pre splnenie zákonom stanovených požiadaviek pre podanie žiadosti
o odvysielanie opravy a návrhu znenia opravy. Pokiaľ ide o tú časť znenia opravy, v ktorej má byť
konštatované, že odporca "hrubo poškodil meno navrhovateľa, jeho podnikateľskú činnosť, občiansku a
podnikateľskúčesťasúkromie",odvolacísúdpoukazujenato,že uvedené niejeopravounepravdivých

čipravdu skresľujúcichúdajovanatakétoznenieopravynavrhovateľovianinevznikolnárokvintenciách
ust. § 21 cit. zákona. Nárok na uverejnenie opravy vzniká bez zreteľa na to, či súčasne s uverejnením
nepravdivých a skresľujúcich údajov boli ohrozené alebo porušené osobnostné práva fyzickej osoby,
pretože v tejto súvislosti sa môže domáhať ochrany svojich osobnostných práv inými právnymi
prostriedkami súdnej ochrany. Navyše odvolací súd poukazuje aj na to, že mnohé z navrhovateľom

namietaných pasáži odvysielanej reportáže obsahujú hodnotiace úsudky, ktoré takisto nespadajú pod
právny režim ochrany podľa vyššie cit. zákona.

Odvolací súd preto v posudzovanej veci zastáva názor, že odporcovi nevznikla povinnosť odvysielať
navrhované znenie opravy na základe žiadosti navrhovateľa o odvysielanie opravy zo dňa 7. 1. 2009
vzhľadom na to, že táto žiadosť nespĺňala zákonom predpokladané požiadavky vymedzené v § 21 ods.

4 cit. zákona.Nakoľko náležitosti žiadosti o odvysielanie opravy majú svoje opodstatnenie v tom, aby vysielateľ
mohol posúdiť, či dotknutej osobe vzniklo vôbec právo žiadať o odvysielanie opravy a zvážiť tak jej
odvysielanie v požadovanom znení, nepostačuje, že navrhovateľ až následne v priebehu súdneho

konania uviedol, ktoré konkrétne údaje namieta a z akých dôvodov. Tieto jeho tvrdenia mali byť totiž
obsiahnuté už v žiadosti o odvysielanie opravy. Zákonu zodpovedajúci by bol text opravy aspoň v takom
znení, v ako bol formulovaný v pôvodnom žalobnom petite návrhu, v ktorom navrhovateľ požadoval
vykonať opravu tak, že " nie je v úpadku, nie sú voči nemu vedené trestné stíhania a nemá dlhy na
daniach". Súčasťou opravy však nemôže byť poskytnutie zadosťučinenia ( ospravedlnenie),

a ani iné subjektívne vyjadrenia žiadateľa prekračujúce zákonný ( vecný) rámec opravy ( nemôže
obsahovať subjektívne názory, postoje, domnienky či vlastné pocity dotknutej osoby pokiaľ nie sú
popisom skutkového tvrdenia, jeho popretím, vysvetlením, spresnením či doplnením).

So zreteľom na uvedené dospel odvolací súd k právnemu záveru, že žiadosť navrhovateľa o
odvysielanie opravy nespĺňa všetky zákonom predpísané obsahové ( vecné) náležitosti podľa § 21 ods.
4 cit. zákona , a preto odporcovi nevznikla zákonná povinnosť podľa § 21 ods. 1 cit. zákona odvysielať

navrhovateľom uplatňované znenie opravy.

Pokiaľ teda súd prvého stupňa návrh navrhovateľa vo veci samej v celom rozsahu zamietol, odvolací
súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti, z vyššie uvedených dôvodov, potvrdil (§ 219
ods. 1 O.s.p.).

V časti výroku o náhrade trov konania je rozsudok súdu prvého stupňa nepreskúmateľný, nakoľko z jeho

odôvodnenia nemožno zistiť, podľa ktorého ustanovenia zákona postupoval súd prvého stupňa, keď
nevyčíslil náhradu trov konania , ktorú priznal odporcovi. Pokiaľ súd prvého stupňa priznal odporcovi
náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p., mal súčasne rozhodnúť o tom, v akej výške je
navrhovateľ povinný túto náhradu trov konania odporcovi zaplatiť. Pokiaľ súd prvého stupňa rozhodol,
že o výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením, a teda mienil postupovať podľa §

151ods.7O.s.p.,malvovýrokuonáhradetrovkonaniavyjadriťvýškupriznanýchtrovkonaniaodporcovi
zlomkom alebo percentom. Pokiaľ si súd prvého stupňa chcel vymieniť rozhodovanie o náhrade trov
konania až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej postupom podľa § 151 ods. 3 O.s.p., nemohol
súčasne odporcovi priznať náhradu trov konania, nakoľko v tomto prípade súd posudzuje, ktorému z
účastníkov konania vznikol nárok na náhradu trov konania, až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci

samej na základe výsledku odvolacieho konania. Z týchto dôvodovo odvolací súd výrok napadnutého
rozsudku súdu prvého stupňa o náhrade trov konania zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. f/, písm. h/ O.s.p.
a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 O.s.p., s tým, že v novom rozhodnutí rozhodne
aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania ( § 224 ods. 3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.