Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, March 5, 2015

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 21P/187/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712209723
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Pagáč

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2015:5712209723.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Sudca Okresného súdu Martin JUDr. Dušan Pagáč, v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: D.

J., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Martin, dieťa rodičov, matky: E. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. E.. S.. Š. X, R., právne
zastúpená JUDr. Vierou Čápovou, advokátkou so sídlom ul. Hviezdoslavova 9, Martin a otca: O.. H. J.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. W. Č.. XXXX/X, Ž., právne zastúpený JUDr. Jánom Repáňom, advokátom
so sídlom ul. M. R. Štefánika 25, Martin, v konaní o návrhu otca na zmenu úpravy výkonu rodičovských
práv a povinností, takto

r o z h o d o l :

I. Otec je povinný platiť na maloletého D. J. znížené výživné vo výške 175,- €, a to s účinnosťou od

27.06.2012 do 27.06.2013.

II. Návrh otca na zníženie výživného na obdobie od 28.09.2013 sa zamieta.

III. Otec má právo stretávať sa s maloletým D. J. každý párny týždeň v čase od piatka od 16:00 hod. do
nedele do 19:30 hod., každý utorok v čase od 15:00 hod. do 19:30 hod., každý nepárny rok od 24.12. od
09:00 hod. do 25.12. do 16:00 hod., každý párny rok v čase od 25.12. od 16:00 hod. do 26.12. do 18:00

hod., každý nepárny rok v čase od 30.12. od 09:00 hod. do 01.01. do 18:00 hod., každý párny rok počas
veľkonočných sviatkov, každý nepárny rok počas jarných prázdnin a vždy posledné dva kalendárne
týždne v mesiaci júl a august počas veľkých letných prázdnin. Otec si dieťa prevezme v mieste bydliska
matky a tam ho aj vráti.

IV. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Martin, č. k. 22P/66/2009-75 zo dňa 01.06.2009 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Žiline, č. k. 6CoP/57/2009 zo dňa 30.07.2009.

V. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom, ktorý bol súdu doručený dňa 27.06.2012, otec žiadal, aby súd rozhodol o zmene úpravy práv
a povinností vo vzťahu k maloletému synovi D. J. a žiadal, aby súd jeho vyživovaciu povinnosť určenú
súdom vo výške 200,- €, znížil na sumu 130,- € mesačne. Otec žiadal aj o rozšírenie rozsahu stretávania
sa so synom.

Súd vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 21P/187/2012-129 zo dňa 28.05.2013 takto:

I. Otec je povinný platiť výživné na maloletého D. J., nar. XX.XX.XXXX vo výške 175,- € mesačne, s
účinnosťou od 04.05.2012, vždy vopred, do 20-teho dňa v mesiaci.
II. Vo zvyšku sa návrh otca na zníženie výživného zamieta.
III. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým D. J.Š., nar. XX.XX.XXXX:- každý týždeň v utorok od 16,00 hodiny do 20,00 hodiny,
- každý párny týždeň od piatku 16,00 hodiny do pondelka do 08,00 hodiny,
- každý nepárny rok od 24.12. od 09,00 hodiny do 25.12. do 16,00 hodiny nepretržite,

- každý párny rok od 25.12. do 16,00 hodiny do 26.12. do 18,00 hodiny nepretržite,
- každý nepárny rok od 30.12. od 09,00 hodiny do 01.01. do 18,00 hodiny nepretržite,
- každý párny rok od Veľkonočnej nedele od 09,00 hodiny do Veľkonočného pondelka 10,30 hodiny
nepretržite,
- každý nepárny rok vo Veľkonočný pondelok od 10,30 hodiny do 18,00 hodiny,

- počnúc rokom 2010 každý rok posledný párny týždeň roka, ktorý celý uplynie v mesiaci júl od pondelka
09,00 hodiny do nedele 18,00 hodiny nepretržite,
- počnúc rokom 2010 každý rok posledný párny týždeň roka, ktorý celý uplynie v mesiaci august od
pondelka 09,00 hodiny do nedele 18,00 hodiny nepretržite.
IV. Otec si dieťa prevezme v bydlisku matky, a tam ho aj vráti.
V. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 22P/66/2009-75 zo dňa 01.06.2009 v spojení

s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 6CoP/57/2009 zo dňa 30.07.2009.
VI. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 6CoP/79/2013 rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie. V odôvodnení súd poukázal na ustanovenie § 77 ods. 1 Zákona o rodine, podľa

ktorého právo na výživné možno priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Krajský súd zdôraznil, že
spätné priznanie výživného je možné len vo výnimočných a odôvodnených prípadoch. Z tohto dôvodu je
potrebné posúdiť, čo oprávnenému rodičovi bránilo zákonný nárok uplatniť včas, t. j. ihneď po tom, ako
zákonný dôvod vznikol. Krajský súd poukázal na to, že v čase jeho rozhodovania sa očakáva narodenie
ďalšiehodieťaťa,apretoakmatkepribudneďalšiavyživovaciapovinnosť,jepotrebnénatútoskutočnosť

prihliadnuť.

Súd opätovne vypočul účastníkov konania a zisťoval ich aktuálne majetkové, sociálne, osobné pomery v
časerozhodovania.SúdnaposledyrozhodovaloúpraveprávapovinnostíkmaloletémuD.J.rozsudkom
Okresného súdu Martin, č. k. 22P/66/2009-75 zo dňa 01.06.2009 v spojení s rozsudkom Krajského

súdu v Žiline, č. k. 6Cop/57/2009 zo dňa 30.07.2009. Podľa tohto rozhodnutia, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 10.10.2009, bol otec povinný platiť výživné na maloletého D. vo výške 200,- €
mesačne s účinnosťou od 03.04.2009. Týmto rozsudkom bol podrobne upravený aj spôsob stretávania
sa otca s maloletým synom. Nasledujúci rok otec požiadal o zníženie výživného. Tento návrh otca na
zníženie výživného bol rozsudkom Okresného súdu Martin, č. k. 12P/314/2010-52 zo dňa 24.01.2011

v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline, č. k. 6CoP/34/2011 zo dňa 27.04.2011, zamietnutý. V
odôvodnení zamietajúceho rozhodnutia súdu sa konštatuje, že pomery na strane otca sa z hľadiska
jeho finančnej situácie nezmenili a v jeho možnostiach je plniť si vyživovaciu povinnosť na úrovni, ktorá
bola stanovená.

Rodičia maloletého Jakuba nie sú manželia a nežijú spolu. V čase posledného rozhodovania o výživnom
žil maloletý D. s matkou v spoločnej domácnosti. Matka v tom čase poberala rodičovský príspevok vo
výške 158,67 € mesačne a prídavky na dieťa vo výške 21,25 € mesačne a zabezpečovala celodennú
osobnú starostlivosť o syna. Rovnako ako vtedy, aj teraz matka býva v dvojizbovom byte vo R., ktorý
je v jej osobnom vlastníctve. Matka v tom čase preukázala celkové náklady na starostlivosť o dieťa vo

výške 267,39 € mesačne. Splácala hypotekárny úver vo výške 120,- € mesačne. Výdavky spojené s
užívaním dvojizbového bytu matky sú v súčasnosti v podstate rovnaké ako v čase, keď súd naposledy
rozhodoval o výživnom. V porovnaní s minulosťou sa matka zamestnala a v súčasnosti pracuje vo R.
A., I..J... Jej čistý mesačný príjem v čase prvého rozhodnutia súdu bol vo výške 1 500,- € mesačne.
Životná úroveň matky bola v tom čase podstatne vyššia ako bola v čase, keď súd naposledy rozhodoval

o výživnom. Matka otehotnela začiatkom roku 2013 a od 08.09.2013 jej bol priznaný nárok na materské
vo výške 24,58 € na deň, a to na obdobie 34 týždňov. Dňa 19.09.2013 sa matka vydala a s manželom O..
E. D. žijú v spoločnej domácnosti v byte matky vo R.Ú.. Dňa 27.09.2013 sa manželom narodil E. I. D.,
čím matke pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. V máji 2014 matka nastúpila do práce u pôvodného
zamestnávateľa R. A., I..J.. a podľa potvrdenia tohto zamestnávateľa jej čistý mesačný príjem bol od

mája do augusta približne 1 050,- €. V nadväznosti na nástup matky do práce bol jej manželovi O.. E.
D. priznaný nárok na materské za obdobie od 01.06.2014 vo výške 25,80 € na deň, a to na obdobie
28 týždňov. Podľa potvrdenia zamestnávateľa matky vystaveného dňa 19.01.2015 je jej čistý mesačný
príjem za obdobie od mája do decembra 2014 vo výške 1 050,- € (č. l. 310 spisu).Na základe námietok otca o podstatnom zvýšení životnej úrovne matky v súvislosti s uzatvorením
manželstva, súd prešetroval pomery aj na strane manžela matky a zistil, že manžel ukončil pracovný

pomer v Košiciach dňa 31.07.2013 a bolo mu vyplatené odstupné vo výške 7 200,- €. O.. E. D. v tom
čase ešte nebol manželom matky. O.. E. D. bol majiteľom osobného motorového vozidla Škoda Fabia,
1,2 TSI, rok výroby 2011. Toto auto vzhľadom na tvrdený nedostatok finančných prostriedkov kúpnou
zmluvou zo dňa 03.09.2014 predal za 7 700,- €. Predávané motorové vozidlo zakúpil z leasingových
prostriedkov od spoločnosti R. A., I.. J... Z kúpnej ceny 7 700,- € musel zaplatiť podľa predloženej faktúry

zodňa03.09.2014zostatokdlhuzleasingu3133,-€.Následnesizakúpildeväťročnéojazdenémotorové
vozidlo Toyota Corola, rok výroby 2005, a to na základe kúpnej zmluvy zo dňa 19.09.2014 za sumu 4
700,- €. Tieto skutočnosti nemajú podstatný vplyv na životnú úroveň matky, a už vôbec nie na rozsah
zákonnejvyživovacejpovinnostiotca,pretožepodľa§75ods.1Zákonaorodinepriurčenívýživnéhosúd
prihliadne na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery
povinného.

Otec O.. H. J. býval v čase posledného rozhodnutia o výživnom v domácnosti svojich rodičov a na
nákladoch tejto domácnosti sa finančne podieľal. Maloletému D. platil stavebné sporenie vo výške 52,56
€ mesačne. Jeho priemerný čistý príjem za rok 2008 bol 1 185,- € a za január až marec roku 2009
vo výške 1 205,- € mesačne. V roku 2012 bol jeho priemerný čistý príjem 1 318,- € mesačne a za

obdobie od januára do apríla 2013 vo výške 1 330,- € mesačne. V priemere za obdobie od januára
2012 do apríla 2013 zarobil 1 321,- € a za obdobie od januára 2008 do marca 2009 zarobil v priemere
1 189,- €. Súd opätovne aktualizoval príjem otca a za obdobie od októbra 2013 do septembra 2014 bol
jeho čistý mesačný príjem 1 237,- € (č. l. 279 spisu). Z posledného potvrdenia zamestnávateľa otca, a
to spoločnosti SCHEIDT & BACHMANN Slovensko, s.r.o., zo dňa 18.02.2015, bol jeho čistý mesačný

príjem za rok 2014 vo výške 1 237,- €. Z uvedeného vyplýva, že v porovnaní s rokom 2009, keď súd
naposledy rozhodoval o výživnom, sa príjem otca podstatným spôsobom nezmenil. V čase posledného
rozhodovaniaovýživnomvroku2009otecplatilhypotekárnyúvermesačnevovýške266,-€aspotrebný
úver vo výške 70,- € mesačne. Platil si stavebné sporenie vo výške 44,26 € mesačne a investičné životné
poistenie vo výške 22,34 € mesačne. Platil aj zákonné poistenie auta vo výške 6,92 € mesačne. Aktuálne

otec spláca zo svojho účtu, ktorý je vedený vo VÚB, a.s., úver z Prvej stavebnej sporiteľne vo výške
70,- € mesačne. Za elektrinu platí 33,- € mesačne, spláca hypotekárny úver voči R., I..J.., a to vo výške
350,- €, poistenie majetku 23,- € mesačne, nájomné 28,- € mesačne a plyn 50,- € mesačne. Za internet
platí 16,14 € mesačne. Jedná sa o náklady vynaložené v súvislosti so zabezpečením bývania a úvery
boli použité na zakúpenie štvorizbového bytu. Súd akceptuje potrebu otca vyriešiť bytovú situáciu, ale

náklady nebolo nevyhnutné vynaložiť až v takej vysokej výške (§ 62 ods. 5 Zákona o rodine).

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom, súd
upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode.

Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk

maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.

Podľa § 25 ods. 4 Zákona o rodine ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje
druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu
zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.

Podľa § 25 ods. 5 Zákona o rodine ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú
pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa
použijú primerane.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorý spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti.Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú
vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré

sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má
maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť
zodpovedajúca jeho veku a rozumovej schopnosti.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Predpokladom zmeny rozhodnutia o výživnom je iba závažnejšia zmena pomerov. Nestačí len úvaha
o tom, či doterajšie výživné je primerané, pretože by išlo o neprípustnú zmenu právoplatného súdneho
rozhodnutia. Zmenou pomerov v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine sa rozumie výrazná zmena tých
okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom.

V porovnaní s rokom 2009, keď súd naposledy rozhodoval o výživnom, došlo k podstatnej zmene na
strane rodičov. Otcovi sa narodil syn S. J., a to dňa 04.05.2012 a matke sa narodil syn E. I. D., a to dňa
27.09.2013. Otec aj matka, ktorým pribudli vyživovacie povinnosti, sú povinní na výživu detí prispievať
podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, ako aj vzhľadom na odôvodnené potreby
maloletých detí.

Otec si vyživovaciu povinnosť plní voči maloletému S. aj osobnou starostlivosťou. Voči maloletému S.
má vyživovaciu povinnosť aj jeho matka, ktorá je v súčasnosti na rodičovskej dovolenke a stará sa o
neho. Maloleté deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov (§ 62 ods. 2 Zákona o
rodine). Voči maloletému E. I. D. má vyživovaciu povinnosť jeho otec, a to O.. E. D..

Na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 05.03.2015, otec žiadal, aby súd jeho vyživovaciu povinnosť znížil,
a to s účinnosťou od podania návrhu, teda od 27.06.2012 zo sumy 200,- € na sumu 150,- €.

K zmene pomerov v porovnaní s rokom 2009 došlo aj na strane matky, ktorá v roku 2009 bola na

rodičovskej dovolenke a od štátu dostávala rodičovský príspevok a rodinné prídavky. V súčasnosti
pracuje vo R. a jej čistý mesačný príjem je 1 050,- € mesačne. Jej životná úroveň sa v porovnaní s rokom
2009 zvýšila. Matke dňa 27.09.2013 pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť a narodil sa jej syn E. I. D.,
čím jej vznikli ďalšie nevyhnutné náklady.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že otcovi vznikol nárok na zníženie výživného, pretože mu
pribudla vyživovacia povinnosť voči maloletému S. J.. Na druhej strane bolo preukázané, že vznikol
aj nárok maloletého D. J. na zvýšenie výživného vzhľadom na to, že v porovnaní s rokom 2009, keď
súd naposledy rozhodoval o výživnom, uplynulo päť rokov a podstatným spôsobom stúpli náklady na
starostlivosť o neho v dôsledku nárastu spotrebiteľských cien (približne o 7 %). V prospech nároku

maloletého D. na zvýšenie výživného svedčí aj jeho vyšší fyzický vek. Tretím dôvodom, ktorý svedčí v
prospech nároku maloletého D. na zvýšenie výživného, je skutočnosť, že od 01.09.2014 začal chodiť
do základnej školy a došlo k nárastu nákladov na starostlivosť o neho.Súd porovnával dôvody, ktoré svedčia v prospech nároku otca na zníženie výživného s dôvodmi, ktoré
svedčia v prospech nároku maloletého D. na zvýšenie výživného. Otec žiadal a zníženie výživného
zo sumy 200,- € na sumu 150,- € (pôvodne 130,- €). Schopnosti a možnosti otca dosahovať príjem

v porovnaní s rokom 2009, keď súd naposledy rozhodoval o výživnom, sa podstatným spôsobom
nezmenili. K podstatnej zmene na strane otca došlo tým, že mu pribudla vyživovacia povinnosť voči
synovi S., a preto súd jeho vyživovaciu povinnosť s účinnosťou od podania návrhu, teda od 27.06.2012,
znížil zo sumy 200,- € na sumu 175,- €. Výživné súd znížil od podania návrhu tak, ako to otec žiadal, až
do dňa 27.09.2013, keď matke pribudla vyživovacia povinnosť a narodil sa jej syn E. I. D..

Návrhotcanazníženievýživnéhozosumy200,-€nasumu130,-€mesačnevtejčasti,ktoráprevyšovala
určené výživné 175,- €, za obdobie od 27.06.2012 do 27.09.2013 súd zamietol (175,- € - 130,- € = 45,-
€ mesačne), pretože existujú tri dôvody na strane maloletého D., ktoré svedčia v prospech jeho nároku
na zvýšenie výživného, a to jeho vyšší fyzický vek, celkový nárast životných nákladov na starostlivosť o
neho za obdobie piatich rokov, ako aj skutočnosť, že od 01.09.2014 začal chodiť na základnú školu. Tieto

skutočnosti na strane maloletého D. prevážili aj skutočnosť, že súd čiastočne rozšíril rozsah stretávania
sa otca so synom.

Súd naposledy o rozsahu stretávania sa otca so synom rozhodol v roku 2009 a oceňuje jeho snahu
syna D. vychovávať a starať sa o neho. Maloletý syn D. chodí už do školy a je namieste, aby sa s otcom

stretával aj počas letných prázdnin. Starať sa o deti a ich výchovu je nie len právom, ale aj povinnosťou
rodičov. Aj dieťa má právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Právo rodiča starať sa o dieťa možno
obmedziť len v odôvodnených prípadoch. V danom prípade nebolo ničím odôvodnené, aby súd obmedzil
otca v jeho snahe syna vychovávať a starať sa o neho aj počas veľkých letných prázdnin. V zásade platí,
že pri úprave stretávania sa rodičov s deťmi má každý rodič právo na to, aby s dieťaťom strávil polovicu

jeho voľného času. Súd je povinný rešpektovať právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
voči obidvom rodičom. Pre výchovu dieťaťa je dôležité, aby udržiavalo rovnocenný a rovnoprávny styk
s obidvoma rodičmi.

Z týchto dôvodov súd rozsah stretávania sa otca so synom D. upravený rozsudkom z roku 2009 rozšíril

tak, že otec je oprávnený stretávať sa so synom aj posledné dva kalendárne týždne v mesiaci júl a
august počas veľkých letných prázdnin.

Z aktualizovanej správy kolízneho opatrovníka zo sociálneho prieskumu zo dňa 03.03.2015 vyplýva, že
obaja rodičia majú vytvorené vhodné materiálne podmienky pre výchovu detí. Maloletý D. navštevuje

tanečný krúžok a chodí na tenis. Na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 05.03.2015, otec vypovedal, že by
chcel maloletého D. prihlásiť na ďalší krúžok, a to podmorský svet, pretože si myslí, že by to maloletého
D. bavilo. Tohto krúžku sa otec so synom už dvakrát zúčastnili.

Najväčším problémom, čo sa týka starostlivosti o maloletého D., je to, že jeho rodičia sa nedokážu

poriadne porozprávať a komunikujú najmä prostredníctvom elektronickej pošty. Každý z rodičov
nekompromisným spôsobom presadzuje svoje vlastné predstavy o starostlivosti o maloletého syna D. a
v žiadnom prípade nie je ochotný na tom nič zmeniť a prispôsobiť sa. Pri vzájomnej komunikácii ohľadom
výchovy sú rodičia mimoriadne neústupčiví, netolerantní a uprednostňujú vlastné záujmy a predstavy
o výchove, čo môže mať negatívny vplyv na výchovu maloletého D.. Potreba zlepšenia vzájomnej

komunikácie rodičov v záujme riadnej výchovy maloletého dieťaťa je v danom prípade zásadná.

Týmto rozhodnutím o znížení výživného a o zmene rozsahu stretávania sa otca so synom sa mení
aj rozsudok Okresného súdu Martin č. k. 22P/66/2009-75 zo dňa 01.06.2009 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Žiline č. k. 6CoP/57/2009 zo dňa 30.07.2009, ktorým súd naposledy rozhodoval o

úprave práv a povinností voči synovi D., teda aj o výživnom a o rozsahu jeho stretávania sa s otcom.

Čo sa týka námietky matky v súvislosti s výškou príjmu otca v zahraničí, súd zistil, že otec pracoval v
Nemecku v období od 01.09.2013 do júna 2014. Otec už v roku 2009, keď súd naposledy rozhodoval
o výživnom, pracoval v spoločnosti SCHEIDT & BACHMANN, s.r.o. a v tejto spoločnosti pracuje aj v

súčasnosti. V období od septembra 2013 do júna 2014 bol otec zo sídla tejto spoločnosti na Slovensku
vyslaný na pracovnú cestu do Nemecka, kde pracoval. Podľa potvrdenia tejto spoločnosti mu bolo
vyplatené za uvedené obdobie stravné vo výške 5 715,- € a vreckové 96,- €. Náklady za ubytovanie
otcovi platil priamo jeho zamestnávateľ. Čo sa týka nákladov na stravné, tieto sú určované na Slovenskupodľa Zákona č. 283/2002 Z. z. zvlášť vo vzťahu k jednotlivým krajinám a odrážajú aktuálne náklady
na stravu v tej ktorej krajine. Náhrada stravného nie je teda príjmom zamestnanca, ale slúži na to, aby
mu zvýšené náklady na stravu, ktoré má počas jeho služobnej cesty, boli nahradené. Bolo preukázané,

že otec na syna S. J. nedostával počas svojej pracovnej cesty žiadne výhody zo sociálneho systému
v Nemecku.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania, pretože konanie sa mohlo začať aj bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd
Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).

Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo

postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

Podľaust.§205ods.3O.s.p.rozsah,vakomsarozhodnutienapádaadôvodyodvolaniamôžeodvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.