Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, January 28, 2015

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 6T/138/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114011927
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Fiala
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2015:3114011927.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom JUDr. Michalom Fialom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 28.
januára 2015 v Trenčíne takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný P. O., nar. XX.XX.XXXX v X., trvale bytom Y., U. J. XX/XX, okres R., sa o s l o b o d
z u j e podľa § 285 písmeno b) Tr. poriadku spod obžaloby pre skutok právne
posúdený ako trestný čin prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno

b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno ) Trestného zákona, ktorého sa dopustil
na tom skutkovom základe, že

ako otec XX.XX.XXXX X., narXX10 je povinný v zmysle § 62 a Zákona o rodine, a následne na základe
rozsudku Okresného súdu v Bratislave II, č. k. 27P/441/2010-29 zo dňa 19.01.2011, právoplatného
dňa 25.01.2011 a vykonateľného dňa 16.02.2011, prispievať na výživné pre maloletú W. X. sumou 90,- €
mesačne počnúc dňom 01.02.2011 vždy do 20. dňa v mesiaci k rukám matky P. X., trvale bytom X. - G.,

L. XXXX/XX, prechodne bytom O., U. XX, ktorej bolo dieťa zverené do starostlivosti, pričom ako povinný
si neplní riadne vyživovaciu povinnosť na dcéru za obdobie od mesiaca august 2012 doposiaľ, kedy
za uvedené obdobie mal uhradiť sumu 2.700,- € avšak uhradil len sumu 1.290,- €, nakoľko mesačne
platil len 30,- € - 50,-€, čím konaním obvineného vznikol dlh na riadnom výživnom na mal. W. v
celkovej sume 1.410,- €, v stíhanom období obvinený nepoberal dávku v hmotnej núdzi ani inú sociálnu
dávku, v evidencii uchádzačov o zamestnanie bol evidovaný od 08.04.2013 do 02.03.2014,

od 03.03.2014 je zamestnaný v spol. Priatelia s.r.o., ul. R. X/A, XXX XX X., od 01.05.2012
do 01.10.2012 bol zamestnaný v spol. T. vináreň pod baštou Bratislava, od 20.09.2012 do 12.03.2013
v spol. G. X. s.r.o., X., v období od 13.03.2013 do 07.04.2013 bol dobrovoľne nezamestnaný,

pretože skutok nie je trestným činom.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného P. O., svedkyne
poškodenej P. X. a oboznámením listinných dôkazov založených vo vyšetrovacom spise.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní nevyužil svoje zákonné právo nevypovedať. Vo svojej výpovedi
uviedol, že v období, keď začal nepravidelne prispievať na výživné, to bolo spôsobené tým, že sa
mu stal úraz kolena, z ktorým aj napriek tomu chodil do práce, avšak aj v práci sa mu toto zranenie
zhoršilo, nakoľko s nohou zavadil o vozík, a teda nemohol riadne pracovať. Následne bol asi týždeň PN.
Nastúpil do práce aj napriek tomu, že lekári hovorili, že by bola dobrá operácia. Potom mu zamestnávateľ

prestal platiť mzdu riadne, a dostával mesačne okolo 70,- €, v auguste 2012. Následne podal výpoveď
a zamestnávateľ mu úplne prestal platiť mzdu. V decembri dostal od zamestnávateľa za tie predošlé
mesiace asi 200-300,- € dohromady. Nakoľko sa mu hneď nepodarilo zohnať prácu, tak prešiel kdruhému zamestnávateľovi a tam bol až do marca 2013. Vo firme Bonjour mal plat asi 500,- € v hrubom.
Nakoľko mal takýto plat, tak zase dal vedieť matke maloletej, že nemá tak vysoký plat, aby mohol platiť
na deti. Okrem X platí výživné ešte na 2 deti. Platím po 50,- € na každé dieťa, ale mal by platiť viac. Na

jedno 83,- € a na druhé 73,-€. V tejto firme sa mu znova stal úraz, kvôli ktorému išiel na PN a odnieslo
si to druhé koleno a s tým, má problémy až dodnes. Okrem iného sa už asi 8 rokov lieči na srdce, mal
úraz hlavy, poškodenie chrbtice na 3 miestach. Momentálne má pruh na bruchu, a stále pretrvávajú
problémy s bolesťami dolných končatín, bolesťami hlavy, chrbtice a srdca. Kvôli tomu zraneniu, ktoré
mal kolien, nevedel vykonávať prácu tak ako sa od neho očakávalo a jedinou možnosťou, ako sa z toho

mohol dostať, aby nedostával menšie peniaze, tak sa prihlásil na ÚPSVaR. Počas tej doby sa dával
zdravotne do poriadku až napokon stretol bývalého kolegu, ktorý vlastní firmu, v ktorej teraz pracuje -
firma Priatelia. Povedal mu o mojich problémoch o finančných a zdravotných, a poprosil ho, či by mu
nevedel dať nejakú prácu. Odvtedy vlastne pracuje vo firme Priatelia, je to asi od roku marec - apríl 2013.
Keď bol evidovaný na ÚPSVaR dostával podporu asi cca 220-240,-€. Podpora mu bola vyplácaná asi
6 mesiacov. V spoločnosti Priatelia zarába 303,- € v čistom a z toho sa mu ešte odrátava exekúcia na

výživné na maloletú W.. Už mu odrátali asi 3 mesiace po 12,-€ mesačne. Súdom mu bolo určené platiť
90,-€ mesačne. S matkou maloletej komunikuje prostredníctvom emailov, cez tieto emaily dal vedieť o
jeho finančnej situácii a sama tým, že ma navštevovala, tak vedela, že sa mi ten úraz skutočne stal.
Emailom ju kontaktoval v auguste 2012 hneď ako sa mu to stalo, lebo prosil, že či by mu priniesla malú.
V tom období si ona už niekoho našla, a tak mu odpovedala, že kde bude ona, keď ja budem s malou.

A potom mu napísala, že najlepšie bude keď už spolu nebudú komunikovať. Cez email sa dohodli že
bude posielať 50, -€ ale nedohodli sa na časovom intervale, že dokedy. Potom ju aj informoval, že chce
požiadať o dočasné zníženie výživného. Avšak ona na to reagovala tak, že mu povedala, že nechce
chodiť po súdoch. Takúto istú dohodu poslal aj ostatným matkám, ktorým má platiť výživné. Návrh na
súd na zníženie výživného podal dňa 01.07.2014. Podal to takto neskoro preto, lebo dohoda medzi ním

a P. X. neplatila, keďže mu začal peniaze stŕhať exekútor, bolo podané na neho trestné oznámenie. Inak
sa nenavštevujú, neposkytuje dieťaťu žiadne darčeky, oblečenie, ani nevedel že sa oni presťahovali do
Trenčína, a takto to je už asi 2 roky. Nesnažil sa nakontaktovať s matkou maloletej, lebo je na tom tak, že
niekedy nemá dať ani čo do úst. Keď mal peniaze kupoval aviváž, prach na pranie, darčeky, oblečenie,
ale teraz nemá na to dostatok finančných prostriedkov. Za obdobie od augusta 2012 po súčasnosť má

k dispozícii doklady o vkladoch finančnej hotovosti na účet P. X., ktoré predložil súdu vo fotokópii. V
reštaurácii Moods zarábal 334,- € v čistom do augusta 2012. Potom dostal výplatu od nich až v decembri
2012 sumu asi cca 200,- €. Od augusta 2012 do februára 2013 som pracoval v reštaurácii Bonjour, kde
som zarábal asi 350,- € mesačne v čistom. Od marca 2013 do apríla 2014 bol evidovaný na ÚPSVaR
ako nezamestnaný, kde poberal asi 220 - 240,- € v čistom. Od apríla 2014 pracuje v spoločnosti Priatelia,

kde zarábam 304,- € v čistom. Asi 3 mesiace dozadu mu začal exekútor zo sumy 304,- € strhávať asi
12,- € mesačne na výživné. Jeho výdavky sú okrem toho, že platí na malú W. 50,- € mesačne, ešte
platí po 50,- € mesačne aj na 2 ďalšie deti, a to W. O., ktorý má 15 rokov a T. T., ktorý má 10 rokov,
ktorým tiež platí menej ako by som mal podľa rozhodnutia súdu. Platím im každý mesiac. Za ubytovanie
v školskej ubytovni Malinovo platí mesačne asi 152,- €, uvedená suma je vrátane energií. Pokiaľ ide

o jeho stravu, tak tú má v práci. Má dovolené si zobrať domov, ak niečo zostane. A viac menej sa
zdržuje viac v práci ako na ubytovni. Do práce chodí buď autobusom alebo aj pracovným autom a to
vtedy, keď treba ráno niečo doviesť alebo aj nakúpiť, tak ide domov služobným autom. V súčasnosti
s nikým nežije. Na adrese v Jelke, kde má trvalý pobyt, tak tam bývajú jeho rodičia. Trvalý pobyt tam
má kvôli tomu, aby mu kam mala chodiť pošta. Nebol nikdy uznaný za invalidného. V súčasnosti musí

ešte začať splácať úvery, ktoré boli brané počas spolužitia s matkou maloletej W. a to P. X., kde mám
povolené splátky platiť 30,- € a 50,- € mesačne a tretia vec ešte nie je skončená. Tieto pohľadávky sú
v celkovej výške asi cca 6.000,- €. Úvery boli brané na zakúpenie bežných vecí do domácnosti. Tieto
úvery bral len on na seba, a tieto veci má niektoré on a niektoré P. X.. S W. sa nestýka asi 2 roky, jednak
z finančných dôvodov, lebo nemá na cestovné, zároveň mu bolo povedané, že kým to nevyrovná, tak

maloletú neuvidí a za tretie ani nevie, kde by s maloletou bol, a malá ho už možno od tej doby ani
nepozná. Bolo mu povedané, že malá má už iného otca. Mimo peňažných prostriedkov, ktoré posielal
na účet maloletej nekupuje žiadne veci. V súčasnosti si nehľadá iné zamestnanie, pretože je rád, že
vôbec niekde pracuje, nakoľko sa mu v práci bežne stane, že mu vyskočí koleno, má bolesti v krížoch,
a ešte má aj ten pruh, väčšie pracovné zaťaženie by nezvládol. Predtým pracoval aj 16 hodín denne,

tak mal aj vyšší príjem. Na ÚPSVaR mu nevedeli ponúknuť nejaké zamestnanie. A keď si hľadal prácu
a oboznámil zamestnávateľom svoj zdravotný stav, tak ho do práce nechceli vziať. Na budúci týždeň
05.02.2015 má mať pojednávanie ohľadom zníženia výživného a stretávania sa s maloletou. V minulosti
mal usporené peniaze, z ktorých platil splátky výživného ako aj splátky úverov. Momentálne nevlastnínič, čo by sa dalo speňažiť, a ani nepozná nikoho, od koho by si mohol požičať, aby vyrovnal tento dlh
na výživnom a nechal to dospieť až sem. Iné príjmy nemá.

Svedkyňa poškodená P. X. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní viedla, že momentálne už nie je
v žiadnom vzťahu k obžalovanému. V minulosti s obžalovaným žili ako partneri a majú spolu dieťa. Od
augusta 2012 jej obžalovaný zaplatil vkladom na jej účet výživné v nasledujúcej výške: august 2012 50,-
€, september 2012 30,- €, október 2012 30,- €, november 2012 50,- €, december 2012 100,- €, január
2013 50,- €, február 2013 50,- €, marec 2013 50,- €, apríl 2013 50,- €, máj 2013 50,- €, jún 2013 50,- €,

júl 2013 50,- €, august 2013 50,- €, september 2013 50,- €, október 2013 50,- €, november 2013 0,- €,
december 2013 50,- €, január 2014 0,- €, február 2014 50,- €, marec 2014 0,- €, apríl 2014 50,- €, máj
2014 30,- €, jún 2014 50,- €, júl 2014 50,- €, august 2014 50,- €, september 2014 50,- €, október 2014
50,- €, november 2014 50,- €, december 2014 50,- €, január 2015 0,- €. Pokiaľ v minulosti bola dohoda
o tom, že jej obžalovaný bude platiť menej, chápala to ako fakt, že ide o jednorazovú záležitosť pre daný
mesiac. S rodičmi žila od septembra 2013, a od vtedy žije s partnerom v byte v Trenčíne, ktorý jej kúpili

rodičia. Do marca 2013 bola na materskej dovolenke, kedy bol jej príjem iba vo výške materskej asi 196,-
€. Od marca 2013 nastúpila opäť do práce na Colný Úrad X. - L., kde mala čistý príjem 550,- € do augusta
2013. Od septembra 2013 pracuje na Colnom Úrade v O.. Jej rodičia jej pomáhajú pri výchove maloletej,
ako aj finančne. Výdavky na dieťa sú: 21,- € obedy v škôlke, 13,- € škôlka, 20,- € tanečný krúžok, 10,-
€ výtvarný krúžok, 90,- € strava, oblečenie nevie vyčísliť, ide o sezónnu záležitosť. Od augusta 2012

iným spôsobom obžalovaný na maloletú neprispieva, ani sa s maloletou nestýka. K dnešnému dňa jej je
obžalovaný dlžný 1.320,- €. Náhradné výživné jej bolo zamietnuté nakoľko má nadštandardný zárobok.

Obžalovaný k výpovedi poškodenej uviedol, že vychovávať dieťa nie je ľahké, o tom že bude vychovávať
sama sa rozhodla svojvoľne. On ju ani nebil, ani nechodil domov opitý, a ani nevie, že by sa nestaral.

Z jedného dňa na druhý sa rozhodla, že bude sama. Pokiaľ nezaplatil v 11/2013, 1/2014, 3/20014 tak v
tomto období bol nezamestnaný, a to mu už nebola platená podpora v nezamestnanosti, a nemal žiadny
príjem. Za 1/2015 nezaplatil, nakoľko ešte nemal vyplatenú mzdu.
Zo správy UPSVaR Galanta súd zistil, že obžalovaný nie je od 1.1.2012 vedený ako občan v
hmotnej núdzi a nepoberá pomoc v hmotnej núdzi. Bol vedený v evidencii úradu práce ako

uchádzač o zamestnanie od 8.4.2013, od 3.3.2014 bol vyradený z dôvodu nástupu do zamestnania
u zamestnávateľa L., s.r.o. Počas tejto evidencie obžalovanému nebola vydaná ponuka vhodného
zamestnania.

ZosprávySociálnejpoisťovnesúdzistil,žeobžalovanýpoberaldávkuvnezamestnanostiod8.4.2013do

7.10.2013. Za uvedené obdobie mu bolo vyplatených celkovo 1.381, 50 Eur, pričom najvyššia mesačná
dávka bola 234 Eur.

Zo správy Okresného úradu Galanta súd zistil, že obžalovaný nie je vedený v živnostenskom registri.

Z rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č.k. 27P/441/2010 zo dňa 19.1.2011, ktorý nadobudol v časti
o výživnom vykonateľnosť dňa 16.2.2011 súd zistil, že rozsudkom bola schválená dohoda, ktorou sa
obžalovaný zaviazal prispievať na výživu mal. W. X. sumou 90,- Eur mesačne. Keďže účastníci konania
sa vzdali odvolania proti rozhodnutiu súdu, rozsudok obsahuje len skrátené odôvodnenie.

Z rodného listu mal. W. X. súd zistil, že maloletá sa narodila dňa 12.2.2010 a jej otcom je obžalovaný

Zo správy o povesti z obce Jelka súd zistil, že obžalovaný v obci býva od roku 2007, nie je problémovým
občanom a jeho správanie nebolo prejednávané komisiou verejného poriadku.

Z priestupkovej správy súd zistil, že obžalovaný od roku 2010 nemá žiadny záznam

Z odpisu z registra trestov obžalovaného súd zistil, že obžalovaný nebol doposiaľ trestne stíhaný.

Z fotokópií listinných dôkazov založených do spisu obžalovaným súd zistil, že tieto potvrdzujú tvrdenia

obžalovaného o jeho príjmoch v období, ktoré je obžalovanému kladené za vinu, obžalovaný bol
zaviazaný rozsudkami zaviazaný uhradiť sumy, ktoré prevyšujú 2000,- Euro a podal návrh na zníženie
výživného na maloletú.Z dokladov o úhradách výživného založených v spise súd zistil, že za obdobie, ktoré je obžalovanému
kladené za vinu uhradil na výživné mal. W. sumu 1190.

Na základe takto vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že skutok sa stal tak ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku. To, že skutok sa stal vyplýva zo zhodných výpovedí obžalovaného aj
poškodenej ako aj z listinných dôkazov založených v spise.

Súd však poukazuje na skutočnosť, že nie je viazaný rozhodnutím, ktorým bola táto povinnosť

určená v občianskoprávnom konaní, vrátane rozsahu výživného (porovnaj R 11/1984). Pri
rozhodovaní o vine súd rozsah vyživovacej povinnosti posudzuje samostatne (§ 7 ods. 1 TP) a preto môže, resp. by
mal vychádzať z iného rozsahu vyživovacej povinnosti páchateľa, než občianskoprávny súd (porovnaj
R 56/1993 a R 112/1999-II), pokiaľ z vykonaného dokazovania vyplynú iné skutočnosti ako tie,
ktoré boli podkladom pre rozhodovanie občianskoprávneho súdu. Pri riešení všetkých uvedených

predbežných otázok v zmysle § 7 ods. 1 TP treba vychádzať aj z príslušných zákonných úprav upravujúcich vyživovaciu
povinnosť.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že výšku vyživovacej povinnosti vo výške 90,- Eur mesačne určil

súd v občianskoprávnom konaní rozsudkom zo začiatku roku 2011, pričom táto výška vyživovacej
povinnosti keďže bola určená dohodou účastníkov nie je nijak bližšie zdôvodnená. Súd tiež poukazuje
na skutočnosť, že v danom čase mal mať obžalovaný čistý príjem 740,- Eur. Z vykonaného dokazovania
zároveň vyplýva, že na začiatku obdobia, kedy si mal obžalovaný prestať v zmysle obžaloby riadne plniť
vyživovaciu povinnosť mal čistý príjem cca. 350,- Eur, t.j. podstatne nižší. Z uvedeného je zrejmé, že

u obžalovaného došlo k podstatnej zmene v jeho príjmoch, pričom vykonaným dokazovaním nebolo
preukázané, že by sa obžalovaný úmyselne vzdal lepšieho zamestnania. Vzhľadom na uvedené
skutočnostidospelsúdkzáveru,žejepotrebnévtrestnomkonanísamostatneposúdiťvýškuvyživovacej
povinnosti obžalovaného po zohľadnení jeho reálnych príjmov.

Súd po prepočítaní podľa príslušných ustanovení Exekučného poriadku zistil, že zo sumy 350,- Eur,
pokiaľ by sa viedlo exekučné konanie na výživné naraz pre 3 maloleté deti by bolo možné z príjmu
obžalovaného zrážať sumu, ktorá by nebola vyššia ako 180,- Eur. Po zohľadnení skutočnosti, že nároky
na výživu starších detí sú v zásade vyššie ako mladších detí dospel súd k záveru, že ak by najstaršie
dieťa obžalovaného vo veku 15 rokov malo nárok na 70,- Eur, druhé dieťa vo veku 10 rokov 60,- Eur, na

výživu mal. X vo veku 5 rokov, po zohľadnení príjmov obžalovaného nemožno podľa občianskoprávnych
predpisov zrážať viac ako 50,- Eur.

Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že za obdobie od augusta 2012 do marca 2013 bola
vyživovacia povinnosť obžalovaného na mal. XX,- vzhľadom na reálne príjmy obžalovaného 50,- Eur.

V období od apríla 2013 do marca 2014 bol obžalovaný nezamestnaný. Zo sumy 240 eur, ktoré mesačné
príjmy ani celkom nedosahovali túto sumu, by bolo možné v zmysle občianskoprávnych predpisov
zrážať maximálne sumu, ktorá by neprevyšovala 105,- Eur. Ak by súd stanovil, že na staršie deti by
mal obžalovaný prispievať sumou 35 a 40 Eur, na výživné na mal. XX,- by v exekučnom konaní nebolo

možné zrážať z takéhoto príjmu obžalovaného najviac 30,- Eur.

Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že v období od apríla 2013 do marca 2014 bola vzhľadom na
reálne príjmy obžalovaného jeho vyživovacia povinnosť 30,- Eur. Súd pritom poukazuje na skutočnosť,
že polovicu z uvedeného obdobia, t.j. 6 mesiacov obžalovaný nemal preukázateľný príjem a teda by

bolo možné konštatovať, že polovicu z tohto obdobia bola vyživovacia povinnosť v minimálnej zákonnej
výške, t.j. vo výške 30% životného minima, ktorá bola od júla 2013 27,13 eura.

Od apríla 2014 si obžalovaný sám našiel zamestnanie, nakoľko ako vyplynulo z vykonaného
dokazovania, úrad práce mu nebol schopný ponúknuť vhodné zamestnanie a jeho čistý príjem je okolo

304 ,- Eur mesačne. Z uvedenej sumy by bolo možné na výživné troch dedí zrážať ani nie 150 Eur
mesačne. Z uvedeného je zrejmé, že výživné na mal. W. by nemalo dosahovať ani 50 eur. Pre účely
tohto konania však súd počíta s touto vyššou sumou, keďže ju obžalovaný sám dobrovoľne platí. Pokiaľby mal súd zohľadniť skutočnosť, že staršie dieťa má vyššie nároky na výživné ako mladšie, musel by
dospieť k záveru, že výživné na staršie deti by malo byť 60 a 50 Eur a na mal. Q. 40,- Eur.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd predbežne ustálil, že výška vyživovacej povinnosti
obžalovaného bola v období od augusta 2012 do marca 2013 50,- Eur mesačne, od apríla 2013 do
marca 2014 30,- Eur mesačne a od apríla 2014 doposiaľ 50,- Eur (resp. 40,- Eur) mesačne. Za žalované
obdobie vrátane mesiaca február 2015 by tak mal obžalovaný na výživnom zaplatiť celkovo sumu
19x50,- Eur a 12x30,- Eur, čo je spolu 1310,- Eur.

Z dokladov o úhradách výživného založených v spise súd zistil, že za obdobie, ktoré je obžalovanému
kladené za vinu uhradil na výživné mal. W. sumu 1190,- Eur, pričom podľa výpovede poškodenej až
1290 Eur. Jeho dlh na výživnom tak činí podľa výpovede poškodenej iba 20 Eur, pričom ako obžalovaný
na hlavnom pojednávaní uviedol, v mesiaci január 2015 ešte neuhrádzal výživné nakoľko ešte nedostal
výplatu, pričom ako náhle ju dostane výživné uhradí. Uvedenému tvrdeniu súd nemá dôvod, vzhľadom

ku skutočnosti, že obžalovaný si pravidelne podľa svojich možností plní svoju vyživovaciu povinnosť,
neveriť.

V súvislosti s určením výživného za obdobie, ktoré je obžalovanému kladené za vinu súd za obdobie od
apríla 2014 počítal s výškou výživného 50,- Eur mesačne, ktoré obžalovaný dobrovoľne platí, pričom by

mohol určiť vzhľadom na výšku príjmov obžalovaného v uvedenom období a iné vyživovacie povinnosti
nastaršiedetijehovyživovaciupovinnosťajsumou40Eur,ktorúbybolomožnépovažovaťzaprimeranú.
V takom prípade by mal obžalovaný za žalované obdobie na výživnom preplatok.

V súvislosti s určením vyživovacej povinnosti obžalovaného pre účely trestného konania súd poukazuje

aj na skutočnosť, že obžalovaný v súčasnosti žije pod hranicou chudoby určenej štatistickým úradom,
v školskej slobodárni, pričom pri jej určovaní nezohľadňoval náklady obžalovaného. Zároveň súd
nezohľadňoval skutočnosť, že v prípade ak budú obžalovanému vykonávané zrážky zo mzdy za iné
dlhy, podľa občianskoprávnych predpisov mu z príjmu nebude možné zraziť ani sumy výživného, tak
ako ich ustálil súd, pre účely trestného konania.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, po tom čo súd samostatne posúdil na podklade reálnych
príjmovobžalovanéhovýškujehovyživovacejpovinnosti,zohľadniacskutočnosť,žeajkeďvjednotlivých
mesiacoch obžalovaný vôbec neuhradil výživné (v týchto obdobiach bol však preukázateľne bez
akéhokoľvek príjmu), avšak v období, ktoré je mu kladené za vinu v zmysle obžaloby priebežne plnil,

podľa svojich možností, svoju vyživovaciu povinnosť, pričom možno konštatovať, že podľa jeho reálnych
príjmov za uvedené obdobie uhradil výživné ako celok aj nad rámec, a zároveň vzhľadom na skutočnosť,
že v konaní nebolo preukázané, že by sa obžalovaný úmyselne vzdal výhodnejšieho zamestnania, resp.
že by mal možnosť lepšieho zamestnania, ktoré mu nedokázal poskytnúť ani úrad práce, pričom súd
nemá dôvod neveriť tvrdeniu obžalovaného, že vzhľadom na jeho zdravotné problémy si ako kuchár

nevie nájsť lepšie zamestnanie, súd dospel k záveru, že aj keď sa skutok stal, konanie obžalovaného
nenaplnilo skutkovú podstatu trestného činu zanedbania povinnej výživy, nakoľko nie je naplnená
materiálna stránka uvedeného trestného činu.

Preto súd obžalovaného podľa § 285 písm. b) Tr. poriadku spod obžaloby oslobodil, nakoľko skutok nie

je trestným činom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať do 15 dní odo dňa jeho oznámenia (vyhlásenia) odvolanie
prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie n e m ô ž e podať
ten, kto sa ho výslovne vzdal.