Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 30, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8CoP/78/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5914205181
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5914205181.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej

a sudcov JUDr. Františka Potockého a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnej veci navrhovateľa: R. C., nar.
XX. XX. XXXX, bytom N. Y., T. XX, toho času Ústav na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých,
Martin, Priečinok 29, zastúpeného splnomocneným zástupcom Advokátska kancelária JUDr. Ladislav
Janči, s. r. o., so sídlom Ružomberok, Dončova 1451/21, IČO: 36 862 304, proti odporkyni: X. C., rod. N.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom C., U. XXXX/X, o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností
k maloletému dieťaťu: T. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpenému Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Ružomberok ako opatrovníkom, na čas po rozvode, o odvolaní odporkyne proti rozsudku

Okresného súdu Ružomberok č. k. 2P/44/2014-42 zo dňa 18. augusta 2014, v spojení s opravným
uznesením č. k. 2P/44/2014-49 zo dňa 08. októbra 2014, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením vo výroku o výživnom na maloleté dieťa T.
C., nar. XX. XX. XXXX, potvrdzuje.

V ostatnej časti zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Ružomberok rozsudkom č. k. 2P/44/2014-42 zo dňa 18. 08. 2014, v spojení s opravným
uznesením č. k. 2P/44/2014-49 zo dňa 08. 10. 2014, manželstvo navrhovateľa R. C., nar. XX. XX. XXXX
a odporkyne Mgr. X. C., rod. N., nar. XX. XX. XXXX, uzatvorené dňa 12. 10. 2002 na Mestskom úrade

v Ružomberku, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Ružomberok vo zväzku 18 ročník 2002
na strane 254 pod poradovým číslom 114 rozviedol (výrok I.). Maloleté dieťa T. C., nar. XX. XX. XXXX,
na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matke s tým, že matka bude maloleté dieťa zastupovať
a spravovať jeho majetok (výrok II.). Otcovi maloletého uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého
dieťaťa výživným vo výške 50,- eur mesačne, vždy do každého 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky
maloletého, počnúc právoplatnosťou výroku rozsudku (výrok III.). Styk otca s maloletým dieťaťom upravil
v neobmedzenom rozsahu (výrok IV.). Nakoniec vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu

trov konania (výrok V.).

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že vzťahy medzi manželmi sú už dlhšiu dobu
vážne narušené, hlboko rozvrátené, bez reálnej možnosti ich zlepšenia. Manželstvo účastníkov konania
neplní žiadnu zo svojich funkcií, preto ich manželstvo podľa § 23 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“)
rozviedol.Rozhodujúc podľa § 24 ods. 1, 4, § 62 zákona o rodine súd mal. T. C. zveril do osobnej starostlivosti
matke s tým, že otec sa momentálne nachádza v ústave na výkon trestu odňatia slobody, a teda nie
je schopný zabezpečovať osobnú starostlivosť o syna. Zároveň určil, že iba matka bude mal. dieťa

zastupovať a spravovať jeho majetok, nakoľko z dôvodu objektívnej prekážky na strane otca, tento
nemôže svoje rodičovské práva realizovať v plnej miere.

Vychádzajúc zo zárobkových možností a schopností rodičov a odôvodnených potrieb maloletého súd
určil výživné na maloletého vo výške 50,- eur mesačne. Vychádzal pritom zo skutočnosti, že matka
maloletého je zamestnaná v neziskovej organizácii Senires v Ružomberku, jej čistý priemerný mesačný

príjem je cca 410,- eur mesačne, otec sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon
trestu odňatia slobody pre mladistvých v Sučanoch a momentálne nie je pracovne zaradený.

Rozsudkom Okresného súdu Ružomberok č. k. 2P/133/2012-37 zo dňa 17. 12. 2012 bolo otcovi určené
prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 150,- eur mesačne. V tom čase bol otec zamestnaný,
momentálne je vo výkone trestu a nie je pracovne zaradený.

Styk otca s mal. dieťaťom súd upravil v neobmedzenom rozsahu, nakoľko tento sa môže realizovať i

bez súdneho rozhodnutia vzhľadom na vek maloletého, ako aj na skutočnosť, že otec sa momentálne
nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, a teda má obmedzené možnosti stretávať sa s mal.
dieťaťom.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 vety prvej Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s.
p.“), tak že účastníkom konania právo na náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku čo do výroku o výživnom podala odvolanie odporkyňa a žiadala, aby súd
napadnutý rozsudok v tomto výroku zmenil a otcovi maloletého uložil povinnosť platiť výživné na
maloletého v sume 150,- eur mesačne od právoplatnosti rozsudku o rozvode.

V odôvodnení uviedla, že súd síce vyhodnotil, že otec je v súčasnosti vo výkone trestu, čo si zavinil sám,
napriek tomu výživné určené rozsudkom Okresného súdu Ružomberok č. k. 2P/133/2012-37 zo dňa 17.

12. 2012 vo výške 150,- eur mesačne znížil na sumu 50,- eur. Súd prihliadal na skutočnosť, že keby mu
výživné ponechal v pôvodnej výške, nebol by schopný toto platiť a po ukončení trestu by mal vysoké
zameškané výživné, ktoré by nedokázal splácať. Súd neprihliadal na skutočnosť, že ona ako matka sa
pri súčasne určenom výživnom bude musieť zadĺžiť, ak bude chcieť zabezpečiť všetky potreby dieťaťa.
Tým, že otec vedome páchal trestnú činnosť, vystavil nielen seba riziku, že príde o riadny pracovný

pomer, ale rovnako aj dieťa, ktoré tým, že otec je vo výkone trestu, má mať nižšiu životnú úroveň.
Skutočnosť, že otec je vo výkone trestu nemôže súd vyhodnotiť ako obdobný prípadu, keď príde rodič
o zamestnanie. U svojho zamestnávateľa mohol byť otec zamestnaný aj naďalej a dosahovať príjem, z
ktorého by bol schopný platiť výživné 150,- eur mesačne.

Kolízny opatrovník maloletého vo vyjadrení k odvolaniu odporkyne uviedol, že jej odvolanie považuje

za dôvodné. Dôvodom na určenie nižšieho výživného oproti poslednej úprave nemôže byť skutočnosť,
že otec dieťaťa je vo výkone trestu odňatia slobody. Otec svojim nezodpovedným prístupom a
protizákonnýmkonanímvystavildieťarizikuzníženiajehoživotnejúrovne.Týmtosiotecdieťaťaspôsobil
aj stratu trvalého pracovného pomeru, a teda aj pravidelného mesačného príjmu, z ktorého uhrádzal
výživné.

Navrhovateľ sa k odvolaniu odporkyne písomne nevyjadril.

Krajskýsúdakosúdodvolací(§10ods.1O.s.p.),pozistení,žeodvolaniebolopodanévčasúčastníkom
konania (§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené podľa § 202 O. s.
p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2, § 156 ods. 3 O. s. p.) preskúmal rozhodnutie

v napadnutom rozsahu (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a zároveň v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 2
písm. a/ O. s. p. a rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O. s. p.).Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo dospel k
záveru, že okresný súd v prejednávanej veci vykonal potrebné dokazovanie, na základe vykonaného
dokazovania zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, následne

dospel k správnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie o výživnom aj správne právne posúdil. Nakoľko i
odôvodnenie písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku vo vzťahu k výroku o výživnom zodpovedá
kritériám uvedeným v ust. § 157 ods. 2 O. s. p., odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O. s. p. konštatuje
správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje.

Odvolacie námietky odporkyne vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné. So všetkými skutočnosťami

uvádzanými odporkyňou v odvolaní sa dostatočne a presvedčivo vysporiadal už prvostupňový súd,
ktorého závery si odvolací súd osvojil. Závery okresného súdu sú vo vzťahu k určeniu výživného na mal.
T. presvedčivé a dôsledne vychádzajú z ust. § 24 v spojení s § 62 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine.

Pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd dodáva, že je nesporné, že
navrhovateľ v súčasnosti vykonáva trest odňatia slobody, pričom v rámci výkonu trestu nie je pracovne
zaradený. Uvedená skutočnosť jednoznačne predstavuje zmenu pomerov oproti predchádzajúcemu

obdobiu, kedy bola rozsudkom Okresného súdu Ružomberok č. k. 2P/133/2013-37 zo dňa 17. 12. 2012
otcovi maloletého určená vyživovacia povinnosť vo výške 150,- eur mesačne. I keď je nesporné, že
navrhovateľ si sám zavinil, že je vo výkone trestu, je potrebné zohľadniť i tú skutočnosť, že trestnej
činnosti sa mal dopustiť pred viac ako siedmimi rokmi, pričom na dĺžku trestného konania nemal vplyv.
Možno sa síce stotožniť s námietkou odporkyne, že výkon trestu nemožno vyhodnotiť úplne rovnako ako

stratu zamestnania v bežnom prípade, keď v prípade výkonu trestu je možnosť pracovať a dosahovať
dostatočný príjem na úhradu všetkých záväzkov podstatne obmedzená (na rozdiel od prípadu keď rodič
príde o zamestnanie, ale má možnosť nájsť si nové zamestnanie, a to prípadne aj mimo bydliska,
čo v prípade výkonu trestu možné nie je). V danom prípade síce možno konštatovať, že schopnosti
navrhovateľa umožňujú dosahovať dostatočný príjem pre zabezpečenie svojej výživy i výživy mal. syna,

avšak jeho možnosti v tomto smere sú výrazne obmedzené.

S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd odvolaním napadnutý výrok o výživnom na mal. T.
C. podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil.

Všetky ostatné výroky rozsudku okresného súdu, ktoré neboli napadnuté odvolaním, zostali týmto
rozsudkom odvolacieho súdu nedotknuté.

V závere odvolací súd len podotýka, že v prípade prepustenia navrhovateľa z výkonu trestu, prípadne
zistenia, že je zaradený do pracovného pomeru a má príjem, môže odporkyňa ako matka maloletého
kedykoľvek požiadať o zvýšenie výživného na mal. T..

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 146 ods. 1 O. s. p., v zmysle
ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie sa

mohlozačaťibeznávrhu.Konanieovýživnomnamal.dieťajesúčasťoukonaniavoveciachstarostlivosti
o maloleté deti, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu (§ 81 ods. 1 O. s. p.), preto odvolací súd rozhodol
tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.