Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 30, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/112/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5110238820
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5110238820.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Urbanovej
a členov senátu JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, v právnej veci navrhovateľa:
HASTRA, s. r. o., so sídlom Dolné Rudiny 2/3528, 010 01 Žilina, IČO: 31 606 296, zastúpeného
Mgr. Tomášom Balážom, advokátom, so sídlom S. X, XXX XX R., proti odporcom: 1/ Mgr. O. T., nar.
XX.XX.XXXX,bytomM.R.S.XXX/XX,XXXXXR.a2/Ing.M.S.,nar.XX.XX.XXXX,bytomM.R.S.XXX/

XX, XXX XX R., obidvaja odporcovi zastúpení spoločnosťou: JUDr. Bohuslav MAJCHRÁK, advokát,
spol. s. r. o., so sídlom 023 05 Nová Bystrica 850, IČO: 36 416 525, pracovisko kancelárie Fraňa Kráľa
2080, 022 01 Čadca, v konaní zaplatenie sumy 39 832,70 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa
a odporcov proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 4C/61/2011-537 zo dňa 29.05.2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 4C/61/2011-537 zo dňa 29. 05. 2013 vo výroku, ktorým súd návrh
zamietol, p o t v r d z u j e .

Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 4C/61/2011-537 zo dňa 29. 05. 2013 vo výroku o trovách konania

m e n í tak, že navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť odporcom v rade 1/ a 2/ trovy konania
pozostávajúce zo súdneho poplatku za odpor podaný odporkyňou v rade 1/ v sume 2.389,50 Eur a
trov právneho zastúpenia v sume 5.319,43 Eur, na účet splnomocneného zástupcu odporcov: JUDr.
Bohuslav MAJCHRÁK, advokát, spol. s r.o., so sídlom 023 05 Nová Bystrica 850 do 3 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť odporcom v rade 1/ a 2/ trovy odvolacieho konania v sume
1.011,02 Eur, na účet právneho zástupcu odporcov: JUDr. Bohuslav MAJCHRÁK, advokát, spol. s r.o.,

so sídlom 023 05 Nová Bystrica 850 do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal, aby súd uložil
odporcom v rade 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu 39.832,70 Eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne z uvedenej sumy počítaným od 01.01.2008
do zaplatenia. Súčasne uložil navrhovateľovi nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 2.389,50 Eur
titulom zaplateného súdneho poplatku za odpor proti platobnému rozkazu a vo výške 5.319,43 Eur
titulom trov právneho zastúpenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ ako
zhotoviteľ a odporcovia v rade 1/ a 2/ ako objednávatelia uzavreli v priebehu roku 2005 v ústnej forme
zmluvu o dielo v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ"). Predmetom tejto zmluvy
bol záväzok navrhovateľa vykonať pre odporcov v rade 1/ a 2/ práce na vodovode a kanalizácii a prácesúvisiace s elektroinštaláciou, a to všetko v rámci rekonštrukcie a dostavby polyfunkčného domu č. 174,
Na Priekope v Žiline a záväzok odporcov v rade 1/ a 2/ zaplatiť za to navrhovateľovi odplatu. Suma
odplaty za vykonanie diela bola navrhovateľom a odporcami v rade 1/ a 2/ dohodnutá po vykonaní

všetkých objednaných prác. Navrhovateľ sa dokonca s odporcami v rade 1/ a 2/ dohodol na zľave z
odplaty za vykonanie diela. Celková cena vykonaných prác bola vyčíslená na sumu 1.381.1968,- Sk,
t. j. 45.872,94 Eur a pozostáva z ceny za práce súvisiace s elektroinštaláciou v sume 18.493,- Sk,
t.j. 613,86 Eur a v sume 950.356,- Sk, t. j. 31.546,04 Eur a z ceny za práce súvisiace s
vodovom a kanalizáciou v sume 413.119,- Sk, t.j. 13.713,04 Eur. Účastníci zmluvy sa

dohodli, že z ceny za dielo poskytne navrhovateľ odporcom v rade 1/ a 2/ zľavu, a to v sume 181.968,-
Sk, a teda, že odporcovia v rade 1/ a 2/ ako objednávatelia uhradia navrhovateľovi ako zhotoviteľovi
odplatu za zhotovenie diela v sume 1.200.000,- Sk, t. j. 39.832,70 Eur so splatnosťou do 31.12.2007.
Navrhovateľ poukázal na zákonné ustanovenia § 631 OZ, podľa ktorého výška ceny nie je podstatnou
náležitosťou zmluvy o dielo. Pre uzatvorenie zmluvy o dielo nie je predpísaná osobitná forma a táto
preto môže byť uzavretá aj v ústnej forme. V danom prípade vznikol medzi navrhovateľom a odporcami

v rade 1/ a 2/ občiansko-právny záväzkový vzťah na základe ústne uzatvorenej zmluvy o dielo, pričom
navrhovateľovi tak vznikla povinnosť vykonať pre odporcu 1/ a 2/ nimi dojednané dielo a odporcovi 1/ a
2/ vznikla povinnosť zaplatiť navrhovateľovi za vykonané dielo dohodnutú odplatu. Navrhovateľ riadne
vykonal všetky odporcami v rade 1/ a 2/ objednané práce, avšak odporcovia v rade 1/ a 2/ neuhradili
odplatu za zhotovenie diela v sume 39.832,70 Eur v lehote splatnosti, t. j. do 31.12.2007, a ani následne

napriek prísľubom, že uvedenú sumu navrhovateľovi uhradia. Vzhľadom na to, že odporcovia nesplnili
svoj záväzok zaplatiť navrhovateľovi túto sumu včas, dostali sa do omeškania dňom počnúc 01.12.2008.
Navrhovateľ si zároveň uplatnil voči odporcom náhradu trov konania.

Okresný súd dňa 25.01.2001 vydal vo veci platobný rozkaz, č.k. 4Ro/333/2010-17 proti ktorému
odporkyňa v rade 1/ podala včas odpor, v ktorom namietala nedôvodnosť nároku uplatneného žalobou,

s odôvodnením, že medzi účastníkmi nedošlo nikdy k uzavretiu zmluvy o dielo na práce a výkony,
ktoré skutkovo navrhovateľ v podanom návrhu označil ako predmet diela. Navrhovateľ na stavbe, ktorá
je v spoluvlastníctve odporcov v rade 1/ a 2/ vykonával práce a dodávky v rozsahu stavebných prác
na hrubej stavbe, na ktoré dielo účastníci spoločne uzavreli aj písomnú zmluvu o dielo. V rámci tejto
zmluvy ale vykonanie prác a dodávok na dielo, ktorého zaplatenia sa navrhovateľ podaným návrhom

domáha, nikdy dohodnuté nebolo. Navrhovateľ svojvoľne pristúpil aj ku realizácií písomnou zmluvou
nedohodnutých prác a výkonov, čo mu bolo odporcami vytknuté a preto ešte pred rokom 2005 tieto
práce ukončil. Navrhovateľ v konaní nepreukázal svoje splnenie v zmysle ust. § 632 Občianskeho
zákonníka a jeho tvrdenia o uzavretí ústnych zmlúv o dielo, ktorého ceny sa v tomto konaní pred súdom
domáha, je len účelové. Nakoľko od roku 2005, kedy nehnuteľnosť odporcovia začali užívať uplynula

navrhovateľovi doba na uplatnenie nárokov v súdnom konaní (prípadné bezdôvodné obohatenie), jeho
nárok sa premlčal a preto odporcovia žiadali návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietnuť a zaviazať
ho na náhradu trov konania.

Prvostupňový súd citoval ust. § 631, § 632, § 633 ods. 1 a 2, § 635 ods. 1 a 3, § 451 ods. 1 a 2,
§ 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a na základe vykonaného dokazovania mal preukázané,

že medzi účastníkmi konania vznikol záväzkovo právny vzťah, založený zmluvou o
dielo uzatvorenou písomnou formou dňa 30.09.2003. Predmetom zmluvy o dielo bola rekonštrukcia a
dostavba polyfunkčného domu č. s. 174 na Ul. Sládkovičova a Na Priekope v Žiline.
Cena za dielo bola v článku IV. zmluvy stanovená podľa ocenených položiek výkazu výmer vo výške
4.040.578,- Sk/134.122,62 Eur bez DPH. Cena pritom neobsahovala náklady na položky, ktoré

sa neoceňovali, t. j. okrem iného úprava prípojok. Podľa článku IV. bodu 2. zmluvy sa účastníci dohodli
na zmene ceny len v prípade, že sa predĺži doba realizácie bez zavinenia zhotoviteľa
a v prípade, že sa zmluvné strany vzájomne dohodli na znížení, prípadne zvýšení ceny v súvislosti so
zmenou rozsahu predmetu diela, k čomu malo dôjsť po odkrytí stavebných konštrukcií a
potvrdení stavebným dozorom, alebo objednávateľom v stavebnom denníku. Platby sa mali

uskutočniť mesačne na základe predložených faktúr. V článku IV. zmluvy o dielo bol teda medzi
účastníkmi konania dohodnutý presný postup, aký majú účastníci zmluvy dodržať v prípade, že sa počas
realizácie diela objaví potreba vykonania prác naviac, ktoré v zmluve neboli medzi nimi dohodnuté

Navrhovateľ sa v konaní domáha zaplatenia ceny za práce vykonané naviac pre odporcov, t.j. mimo
písomne uzavretej zmluvy o dielo, a to na elektroinštalácii, kanalizácii a ozdobnej medenej vežičkevo výške žalovanej istiny. V priebehu konania navrhovateľ menil argumentáciu ohľadom titulu, ktorým
si v konaní uplatnil právo na zaplatenie žalovanej sumy. Pokiaľ v návrhu na začatie konania ako titul
uplatneného nároku uviedol zmluvu o dielo uzatvorenú v priebehu roka 2005 v ústnej forme, ktorej

predmetom mal byť záväzok navrhovateľa vykonať pre odporcov v rade 1/ a 2/ práce na vodovode
a kanalizácii a práce súvisiace s elektroinštaláciou, a to všetko v rámci rekonštrukcie a dostavby
polyfunkčného domu č. 174, Na Priekope v Žiline, na pojednávaní dňa 08.12.2012 z výpovede konateľa
Milana Hanuliaka vyplynulo, že potom, ako bola dňa 30.09.2003 uzatvorená písomná zmluva o dielo,
sa navrhovateľ dohodol s odporcami tak, že budú realizovať práce, ktoré boli vymedzené v písomnej

zmluve, a tiež niektoré ďalšie práce, napr. elektroinštalačné práce, vonkajšia kanalizácia a vežička,
teda práce, ktoré boli mimo základnej zmluvy a mali byť predmetom dodatku k zmluve o dielo, k
uzatvoreniu ktorého však nikdy nedošlo, pretože s rozpočtom na tieto práce, ktorý mal byť podkladom
pre vyhotovenie dodatku, odporca v rade 2/ nesúhlasil. Následne sa navrhovateľ vrátil k pôvodnej
argumentácii, a síce, že medzi navrhovateľom a odporcami došlo k uzatvoreniu dvoch zmlúv o dielo,
jednak zmluvy o dielo uzatvorenej dňa 30.09.2003 v písomnej forme a zmluvy o dielo uzatvorenej

v ústnej forme, predmetom ktorej boli práce elektroinštalačné, kanalizačné a vyhotovenie vežičky,
realizované naviac.

Prvostupňový súd dospel k záveru vzhľadom na spôsob vykonávania týchto prác, teda prác, ktoré
boli vykonávané jednak titulom písomnej zmluvy o dielo a jednak na základe navrhovateľom tvrdenej
uzatvorenej ústnej zmluvy o dielo, že nie je možné, aby právny vzťah medzi účastníkmi bol založený

na základe dvoch zmlúv o dielo. Takýto postup nie je logicky, a ani technicky možný, keďže k realizácii
prác naviac dochádzalo v priebehu vykonávania celého diela na základe písomne uzatvorenej zmluvy
o dielo dňa 30.09.2003, a nie až po skončení týchto prác. Takýto postup je aj v rozpore so zákonom.
Zákon totiž neumožňuje, aby v rámci jedného diela bola medzi tými istými účastníkmi zmluvy popri
písomne uzatvorenej zmluve o dielo uzatvorená ohľadom toho istého diela ďalšia zmluva o dielo na

práce realizované naviac. Týmto postupom by sa priamo obchádzalo ust. § 635 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Pokiaľ navrhovateľ na odôvodnenie uplatneného nároku zmenil argumentáciu a uvádzal,
že medzi účastníkmi boli uzatvorené dve zmluvy, takýto postup navrhovateľa bol podľa názoru súdu
účelový, so zámerom dosiahnuť úspech v spore. Skutočnosť, že sa jednalo o
jednu zmluvu o dielo, mal súd preukázanú aj z výpovede konateľa Milana Hanuliaka, ktorý uvádzal, že

práce naviac, konkrétne elektroinštalačné práce, vonkajšia kanalizácia a vežička mali byť predmetom
dodatku k zmluve o dielo. V konaní mal okresný súd preukázané, že niektoré práce naviac boli skutočne
zo strany navrhovateľa realizované, a to od samého začiatku vykonávania rekonštrukcie budovy, t.j. v
priebehu vykonávania diela. Presným rozsahom týchto prác naviac sa súd nezaoberal a to z
dôvodov uvedených ďalej. Jednalo sa však o zhotovenie vežičky, ktoré bolo preukázané zo zhodných

tvrdení navrhovateľa a odporkyne v rade 1/, ako i svedkov M. Z., O.V. a M.L., o realizáciu kanalizácie
v nešpecifikovanom rozsahu, ktorú mal súd preukázanú zo zhodných tvrdení navrhovateľa a odporcu v
rade 2/, ktorý uviedol, že kanalizácia sa realizovala ako prvá, ako i z výpovede svedkov M. Z., O.V., M.
S., F. C. a o vykonanie elektroinštalačných prác v nešpecifikovanom rozsahu, ktoré mal súd preukázané
zo zhodných tvrdení navrhovateľa a odporkyne v rade 1/, ako i svedkov M. Z., O. T., M. S., F. C. a O. S..

Vzhľadom na písomnú formu zmluvy o dielo, ktorá bola medzi účastníkmi konania uzatvorená dňa
30.09.2003, podmienkou pre platnosť dodatkov obsahujúcich dohodu o zmene tejto zmluvy bola
písomná forma dodatkov s poukazom na ust. § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
sa písomne uzavretá dohoda môže zmeniť, alebo zrušiť tiež iba písomne. S poukazom na dohodu
účastníkov o cene za dielo, ktorá bola určená v zmluve o dielo v čl. IV. podľa ocenených položiek výkazu

výmer,nazákladekrycíchlistovrozpočtustavbyaprehľadurozpočtovýchnákladov,ktorélistinnédôkazy
predložil v konaní navrhovateľ, je možné konštatovať, že cena bola určená podľa rozpočtu, preto je
potrebné tento prípad subsumovať pod ust. § 635 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa
ktoréhovprípadedohodnutiacenypodľarozpočtuniejemožnécenubezsúhlasuobjednávateľazvýšiťa
práce a náklady do rozpočtu nezahrnuté možno účtovať iba vtedy, ak ich schválil objednávateľ písomne,

alebo ak práce dodatočne písomne objednal. Predpokladom pre oprávnenie zhotoviteľa diela účtovať si
práce a náklady do rozpočtu nezahrnuté, bolo teda schválenie objednávateľa týchto prác, alebo písomná
objednávka objednávateľa. Zákon vyžaduje, aby objednávateľ vykonal právny úkon, ktorým písomne
schváli práce a náklady do rozpočtu nezahrnuté, ak tieto práce dodatočne objednáva. V prípade,
že nie je dodržaná písomná forma, je právny úkon podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatný.

V konaní bolo preukázané, že medzi účastníkmi nedošlo k dohode o prácach vykonaných naviac a
tiež zo strany odporcov ako objednávateľov nebol vykonaný jednostranný právny úkon smerujúci kschváleniu, alebo objednaniu prác a nákladov do rozpočtu nezahrnutých, či už v ústnej, alebo písomnej
forme. Skutočnosť, že k žiadnej dohode medzi účastníkmi konania ohľadom prác vykonaných naviac
nedošlo, mal súd preukázanú z výpovedí samotného konateľa navrhovateľa, ktorý sám uviedol, že k

dohode s odporcami ohľadom týchto prác sa navrhovateľovi nikdy nepodarilo dospieť. V rámci tejto
zmluvy teda vykonanie prác a dodávok na dielo, ktorého zaplatenia sa navrhovateľ podaným návrhom
domáha, nikdy dohodnuté nebolo. Navrhovateľ svojvoľne vykonával práce, ohľadom ktorých nikdy k
dohode medzi účastníkmi nedošlo, čo mu bolo odporcami vytknuté a preto vo vykonávaní týchto prác
nepokračoval a práce na diele skončil v roku 2004. Svedkovia M. S. a M. G. nepriamo potvrdili tvrdenie

odporcov, že navrhovateľ vykonával elektroinštalačné práce naviac bez súhlasu odporcov a následne
ich realizáciu práve na základe zásahu odporcov prerušil, resp, ukončil. Svedok M. S. konkrétne uviedol,
na navrhovateľ vykonávanie diela v decembri 2004 skončil, lebo pani T. vypovedala zmluvu s firmou
HASTRA. Z takejto formulácie svedkovho tvrdenia je zrejmé, že svedok vnímal skončenie prác na diele
ako náhle prerušenie prác spôsobené konaním odporkyne v rade 1/, ktorá mala vypovedať zmluvu o
dielo, pričom za normálneho behu udalostí mal zrejme navrhovateľ podľa názoru svedka v

prácach na diele pokračovať. Svedok M. G. výslovne uviedol, že „vyhotovenie elektroinštalácie nebolo
úplne dokončené, lebo pani T. to akosi zastavila a potom si začala práce organizovať sama, sama si
zohnala remeselníkov". Aj podľa názoru tohto svedka došlo ku skončeniu vykonávania stavebných prác
na diele náhle, bolo spôsobené konaním odporkyne v rade 1/, ktorá zabránila vo vykonávaní
ďalších prác navrhovateľom. Z tejto svedeckej výpovede vyplýva pravdivosť tvrdenia odporkyne v rade

1/, ktorá uviedla, že je možné, že časť prác vykonaná bola, no keď sa začala vykonávať, na základe
nesúhlasu odporcov sa tieto práce prerušili. Práve z dôvodu, že práce boli vykonané bez jej súhlasu,
následne cenu za tieto práce neuznala.

Zo správ o odbornej prehliadke, odbornej skúške elektrického zariadenia predložených odporcami mal
okresný úd preukázané, že elektroinštalačné práce boli realizované a ukončené až v roku 2005, a to

s poukazom na dátumy, kedy boli vyhotovené revízne správy (28.02.2005, 27.05.2005, 01.10.2005
a 31.10.2005). Pokiaľ by aj boli niektoré práce vykonané navrhovateľom v roku 2004, z vykonaného
dokazovaniamalsúdpreukázané,žeprácebolivykonanébezsúhlasuodporcov,resp.bezodsúhlasenia
odporcami ceny týchto prác. V konaní bolo teda preukázané, že niektoré práce realizované naviac, ako
napr. ozdobná vežička a niektoré bližšie neuvedené elektroinštalačné práce a práce na kanalizačnej

prípojke boli síce vykonané, na ich vykonanie však nebol udelený zo strany objednávateľov písomný
súhlas, resp. čo sa týka niektorých prác, odporcovia ako laici neboli ani uzrozumení s tým, že v prípade
aktuálne vykonávaných stavebných prác sa jednalo o práce vykonané zhotoviteľom diela naviac, teda
o práce, ktoré neboli zahrnuté do rozpočtu. K dohode o vykonaní prác teda nedošlo, navrhovateľ sa
preto nemôže domáhať voči odporcom zaplatenia ceny za dielo, ktoré spočíva vo vykonaní prác naviac.

Odporcovia však získali majetkový prospech, spočívajúci v plnení navrhovateľa výkonom stavebných
prác, ktoré bolo zhmotnené do výsledku prác vykonaných naviac, konkrétne zhotovením ozdobnej
medenej vežičky, kanalizácie a elektroinštalačných prác. Tým sa odporcovia na úkor navrhovateľa
bezdôvodne obohatili, nakoľko prijali plnenie navrhovateľa bez právneho dôvodu. Predpokladom vzniku
zodpovednosti z bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 451 ods.2 Občianskeho zákonníka je plnenie

bez právneho dôvodu, plnenie z neplatného právneho úkonu alebo plnenie z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Každý sa môže domáhať vydania
bezdôvodného obohatenia do tej výšky, do ktorej bolo toto obohatenie získané na jeho úkor.

V konaní bola vznesená odporcami námietka premlčania proti nároku navrhovateľa uplatnenému
žalobou. Súd preto skúmal, či došlo k premlčaniu práva navrhovateľa na vydanie bezdôvodného

obohatenia.Právonavydaniebezdôvodnéhoobohateniasamôžepremlčať,akovšetkymajetkovépráva
s výnimkou vlastníckeho práva. Pri bezdôvodnom obohatení plynie subjektívna a objektívna premlčacia
doba,pričomsubjektívnadvojročnápremlčaciadobaplynieododňa,keďsaoprávnenáosobadozvie,že
došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jej úkor obohatil. Táto plynie v rámci 3-ročnej objektívnej
premlčacej doby, ktorá uplynie za tri roky odo dňa, keď k bezdôvodnému obohateniu došlo. Navrhovateľ

na nehnuteľnosti vo vlastníctve odporcov vykonal práce naviac, ktorých cenu mu
odporcovia neuhradili. V dôsledku toho sa odporcovia na úkor navrhovateľa bezdôvodne obohatili. V
konaní mal súd nesporne preukázané, že k ukončeniu všetkých prác vykonaných naviac na predmetnej
nehnuteľnosti došlo zo strany navrhovateľa v decembri 2004. Odvtedy mali podľa tvrdenia navrhovateľa
prebiehať rokovania s odporcami za účelom zaplatenia ceny za tieto práce. Premlčacia doba na vydanie

plnenia z bezdôvodného obohatenia teda začala plynúť v decembri 2004, najneskôr však 01.01.2005,teda trojročná objektívna premlčacia doba uplynula 01.01.2008. Dvojročná subjektívna doba začala
plynúť podľa názoru súdu taktiež najneskôr 01.01.2005. Navrhovateľovi muselo byť už 01.01.2005
zrejmé,ževzhľadomnaabsenciupísomnéhododatkukzmluveodieloohľadomprácvykonanýchnaviac

nebola uzatvorená žiadna platná dohoda, preto sa odporcovia v rade 1/ a 2/ na jeho úkor bezdôvodne
obohatili. Mal sa preto včas od odporcov domáhať vydania bezdôvodného obohatenia, a nie sa márne
pokúšať o dosiahnutie dohody s nimi. Pokiaľ bol v konaní predložený návrh dohody o uznaní
dlhu, podpísaný len navrhovateľom, tento listinný dôkaz je pre preukázanie dôvodnosti uplatneného
nároku navrhovateľa právne irelevantný. V konaní nebolo preukázané, že medzi účastníkmi došlo k

dohode o prácach realizovaných navrhovateľom naviac, keďže nedošlo medzi nimi k dohode o
rozsahu týchto prác, ani o cene za ich vykonanie. Titulom neexistujúcej dohody nemohol vzniknúť ani
záväzok odporcov, ktorého nesplnením by vznikol dlh odporcov, ktorý dlh mal byť predmetom dohody
o uznaní dlhu. Neexistujúci dlh na základe neexistujúcej dohody nemohol mať reálnu splatnosť, a preto
nie je možné prisvedčiť navrhovateľovi, že premlčacia doba začala plynúť až po splatnosti dlhu, ktorá
podľa jeho tvrdenia mala nastať podľa návrhu dohody o uznaní dlhu dňa 31.12.2007 a

s prihliadnutím na podanie návrhu na začatie konania na súd dňa 23.12.2010 tak k premlčaniu práva
nedošlo. Na základe uvedených skutočností okresný súd dospel k záveru, že právo navrhovateľa na
vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčalo v dvojročnej subjektívnej dobe, a to najneskôr
dňa 01.01.2007, v dôsledku čoho návrh na začatie konania zamietol.

Svedeckú výpoveď svedka M. W. prvostupňový súd vyhodnotil ako nevierohodnú. Navrhovateľ totiž

možnosť úhrady tvrdeného dlhu odporkyňou v rade 1/, ktorá mala získať finančné prostriedky vo forme
pôžičky peňazí od M. W., ani raz počas celého konania neuviedol. Konateľ navrhovateľa vo svojej
výpovedi uviedol tri varianty, ktorými mala odporkyňa uhradiť svoj dlh navrhovateľovi. Možnosť získania
peňazí pôžičkou poskytnutou svedkom však neuviedol a na svedka si spomenul až potom, ako bolo
dokazovanie v konaní prakticky ukončené a vec bola v štádiu pred vyhlásením rozsudku. Svedok

nepôsobil presvedčivo, v tvrdeniach si protirečil. Kým na prvom výsluchu tvrdil, že kontakt na pani
T. mu dal pán C. ml., na druhom výsluchu uviedol že si „myslí", že kontakt na
pani T. mu dal pán C., ml. atď. Výpoveď svedka bola vzhľadom na právny záver, že uplatnený
nárok je možné subsumovať vzhľadom na neexistenciu dohody o prácach realizovaných naviac pod
zákonné ustanovenia upravujúce bezdôvodné obohatenie, pričom právo na jeho vydanie sa premlčalo,

irelevantná pre posúdenie dôvodnosti návrhu na začatie konania.

Právny zástupca navrhovateľa navrhol doplnenie dokazovania výsluchom svedka M. D., ml. na
skutočnosť,žedošlokstretnutiuodporkynevrade1/asvedkaM.W.avýsluchomsynakonateľaM.C.na
skutočnosť, že bol skutočne zo strany svedka o stretnutí s odporkyňou v rade 1/ informovaný. Uvedený
návrh na doplnenie dokazovania súd nepripustil z dôvodu jeho nadbytočnosti vzhľadom na právne

zdôvodnenie a vyslovený právny záver. Z tých istých dôvodov nebol pripustený návrh na vykonanie
dokazovania vyhotovením znaleckého posudku na ocenenie prác vykonaných naviac.

O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p.. Vzhľadom na to, že návrh bol v
celom rozsahu zamietnutý, plný úspech vo veci mali odporcovia. Z toho dôvodu majú odporcovia proti
navrhovateľovi právo na náhradu účelne vynaložených trov konania.

Odporcovia si podaním zo dňa 31.05.2013 uplatnili trovy konania titulom náhrady súdneho poplatku za
odpor v sume 2.389,50 eur a titulom trov právneho zastúpenia. Náhrada trov právneho zastúpenia bola
uplatnená za nasledovné úkony právnej služby, a to:

1. prevzatie a príprava zastúpenia odporcu v rade 1/; 2. písomné podanie na súd vo veci samej - odpor
odporcu v rade 1/ proti platobnému rozkazu; 3. prevzatie a príprava zastúpenia odporcu v rade 2/; 4.

písomné podanie na súd vo veci samej - vyjadrenie odporcu v rade 2/ k návrhu a podanému odporu; 5.
účasť na pojednávaní dňa 02.12.2011; 6.účasť na pojednávaní dňa 08.02.2012; 7. účasť na pojednávaní
dňa 25.04.2012; 8. účasť na pojednávaní dňa 16.01.2013; 9. účasť na pojednávaní dňa 29.05.2013.

Súd preskúmal nárok uplatnený odporcami v zmysle príslušných ustanovení O.s.p. a vyhlášky MS SR
č. 655/2004 o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len vyhl.) a priznal odporcom proti navrhovateľovi právo na náhradu trov konania titulom
náhrady súdneho poplatku za podaný odpor v sume 2.389,50 eur a titulom náhrady trov právneho
zastúpenia pozostávajúcej z:

a) tarifnej odmeny a režijného paušálu advokáta za:

- úkon právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia odporcu v rade 1/ na základe plnej moci zo dňa
03.03.2011 podľa § 10 ods. 1 vyhl. v nadväznosti na § 14 ods. 1 písm. a) vyhl. vo výške 499,57 Eur,
režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl. vo výške 7,41 Eur;

- úkon právnej služby: písomné podanie na súd vo veci samej - odpor odporcu v rade 1/ proti platobnému
rozkazu podľa § 10 ods. 1 v nadväznosti na 14 ods. 1 písm. b) vyhl. vo výške 499,57 Eur, režijný

paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl. vo výške 7,41 Eur;

- úkon právnej služby: písomné podanie na súd vo veci samej - vyjadrenie odporcu v rade 2/ k návrhu a
podanému odporu odporcu v rade 1/ na výzvu súdu zo dňa 09.05.2011 podľa § 10 ods. 1 v nadväznosti
na 14 ods. 1 písm. b) vyhl. vo výške 499,57 Eur, režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl. vo výške 7,41 Eur;

- úkon právnej služby: účasť na pojednávaní dňa 02.12.2011 (odteraz už advokát zastupoval oboch

odporcov) podľa § 10 ods. 1 v nadväznosti na § 14 ods. 1 písm. c) a § 13 ods. 2 vyhl. vo výške
1 z ( 2 x 499,57 Eur) 499,57 Eur, režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl. vo výške 7,41 Eur;

- úkon právnej služby: účasť na pojednávaní dňa 08.02.2012 podľa § 10 ods. 1 v
nadväznosti na § 14 ods. 1 písm. c) a § 13 ods. 2 vyhl. vo výške 1 z ( 2 x 499,57 Eur) 499,57 Eur, režijný
paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl. vo výške 7,63 Eur;

- úkon právnej služby: účasť na pojednávaní dňa 25.04.2012 podľa § 10 ods. 1 v
nadväznosti na § 14 ods. 1 písm. c) a § 13 ods. 2 vyhl. vo výške 1 z ( 2 x 499,57 Eur) 499,57 Eur, režijný
paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl. vo výške 7,63 Eur;

- úkon právnej služby: účasť na pojednávaní dňa 16.01.2013 podľa § 10 ods. 1 v
nadväznosti na § 14 ods. 1 písm. c) a § 13 ods. 2 vyhl. vo výške 1 z ( 2 x 499,57 Eur) 499,57 Eur, režijný

paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl. vo výške 7,81 Eur;

- úkon právnej služby: účasť na pojednávaní dňa 29.05.2013 podľa § 10 ods. 1 v
nadväznosti na § 14 ods. 1 písm. c) a § 13 ods. 2 vyhl. vo výške 1 z ( 2 x 499,57 Eur) 499,57 Eur, režijný
paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl. vo výške 7,81 Eur.

Súd však odporcom nepriznal náhradu trov konania za prevzatie a prípravu zastúpenia odporcu v rade

2/, pretože má za to, že ide o náhradu trov, ktoré neboli účelne vynaložené. Právny zástupca odporcu
v rade 1/ (ktoré právne zastúpenie prevzal dňa 03.03.2011) prevzal právne zastúpenie odporcu v rade
2/ dňa 09.05.2011. Je zrejmé, že v tom čase už advokát bol oboznámený s predmetom a
okolnosťami sporu, medzi prevzatím právneho zastúpenia odporcu v rade 1/ a 2/ sa okolnosti prípadu
nezmenili. Sám odporca v rade 2/ vo vyjadrení k návrhu uviedol len to, že sa pripája k tvrdeniam

odporcu v rade 1/, z čoho tiež vyplýva, že na oboch odporcov sa vzťahovali len tie isté navrhovateľom
tvrdené skutočnosti, advokát pri prevzatí neskoršieho právneho zastúpenia nebol nútený vykonať nové
naštudovanie prípadu, oboznámenie sa s novými, dovtedy neznámymi skutočnosťami. Z tohto dôvodu je
súd toho názoru, že pokiaľ súd priznal advokátovi odmenu za prípravu a prevzatie zastúpenia jedenkrát,
s poukazom na vyššie popísané okolnosti, nie je účelné priznať mu odmenu za prípravu a prevzatie

zastúpenia druhého z odporcov.

b) náhrady cestovného za :

cestu vykonanú za účelom účasti na pojednávaní dňa 02.12.2011 - trasa Nová Bystrica - Žilina a späť
podľa § 16 ods. 4 v nadväznosti na § 15 písm. a) vyhl., vo výške 24,06 Eur (86 km á 0,183 Eur/km +
[(0,86 x 8,3 l) x 1,1658 Eur/l] = 24,06 Eur);cestu vykonanú za účelom účasti na pojednávaní dňa 08.02.2012 - trasa Nová Bystrica - Žilina a späť
podľa § 16 ods. 4 v nadväznosti na § 15 písm. a) vyhl., vo výške 24,16 Eur (86 km á 0,183 Eur/km +
[(0,86 x 8,3 l) x 1,1792 Eur/l] = 24,16 Eur);

cestu vykonanú za účelom účasti na pojednávaní dňa 25.04.2012 - trasa Nová Bystrica - Žilina a späť
podľa § 16 ods. 4 v nadväznosti na § 15 písm. a) vyhl., vo výške 24,51 Eur (86 km á 0,183 Eur/km +
[(0,86 x 8,3 l) x 1,2283 Eur/l] = 24,51 Eur);

cestu vykonanú za účelom účasti na pojednávaní dňa 16.01.2013 - trasa Nová Bystrica - Žilina a späť
podľa § 16 ods. 4 v nadväznosti na § 15 písm. a) vyhl., vo výške 24,27 Eur (86 km á 0,183 Eur/km +

[(0,86 x 8,3 l) x 1,1950 Eur/l] = 24,27 eur);

cestu vykonanú za účelom účasti na pojednávaní dňa 29.05.2013 - trasa Nová Bystrica - Žilina a späť
podľa § 16 ods. 4 v nadväznosti na § 15 písm. a) vyhl., vo výške 23,62 Eur (86 km á 0,183 Eur/km +
[(0,86 x 8,3 l) x 1,1042 Eur/l] = 23,62 Eur);

c) náhrady za stratu času za :

účasť na pojednávaní dňa 02.12.2011 podľa § 17 ods. 1 v nadväznosti na § 15 písm. b) vyhl., vo výške

49,40 Eur (4 začaté polhodiny á 1/60 výpočtového základu t.j. 4 x 12,35 Eur = 49,40 Eur);

účasť na pojednávaní dňa 08.02.2012 podľa § 17 ods. 1 v nadväznosti na § 15 písm. b) vyhl., vo výške
50,84 Eur (4 začaté polhodiny á 1/60 výpočtového základu t.j. 4 x 12,71 Eur = 50,84 Eur);

účasť na pojednávaní dňa 25.04.2012 podľa § 17 ods. 1 v nadväznosti na § 15 písm. b) vyhl., vo výške
50,84 Eur (4 začaté polhodiny á 1/60 výpočtového základu t.j. 4 x 12,71 Eur = 50,84 Eur);

účasť na pojednávaní dňa 16.01.2013 podľa § 17 ods. 1 v nadväznosti na § 15 písm. b) vyhl., vo výške
52,04 Eur (4 začaté polhodiny á 1/60 výpočtového základu t.j. 4 x 13,01 Eur = 52,04 Eur);

účasť na pojednávaní dňa 29.05.2013 podľa § 17 ods. 1 v nadväznosti na § 15 písm. b) vyhl., vo výške
52,04 Eur (4 začaté polhodiny á 1/60 výpočtového základu t.j. 4 x 13,01 Eur = 52,04 Eur);

d) náhrady DPH z :

odmien a náhrad podľa §§ 14 až 16 vyhl. v sume 886,57 Eur, a to v súlade s ust.§
18 ods. 3 vyhl., nakoľko z priloženého osvedčenia o registrácii mal súd preukázané, že právny zástupca
odporcov je platiteľom DPH od 05.03.2004, pričom sadzba DPH je vo výške 20 %.

Navrhovateľ je teda povinný zaplatiť odporcom náhradu trov konania titulom súdneho poplatku za odpor
v sume 2.389,50 Eur a titulom náhrady trov právneho zastúpenia v sume 5.319,43 Eur.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý sa domáhal jeho
zmeny tak, že jeho návrhu bude v celom rozsahu vyhovené.

Uviedol,ževzmysleust.§631Občianskehozákonníkasazmluvouodielozaväzujeobjednávateľoviten,
komu bolo dielo zadané (zhotoviteľ diela), že mu za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.
Zmluva o dielo vznikne okamihom, kedy sa účastníci dohodnú na jej podstatných náležitostiach, a to

o predmete zmluvy a o poskytnutí ceny za dielo. Výška ceny nie je podstatnou náležitosťou zmluvy.
Pre uzatvorenie zmluvy o dielo nie je predpísaná osobitná forma, a táto môže byť uzavretá aj v ústnej
forme. V danom prípade podľa názoru navrhovateľa medzi účastníkmi vznikol občianskoprávny vzťah
na základe ústne uzatvorenej zmluvy o dielo, pričom navrhovateľovi tak vznikla povinnosť vykonať pre
odporcov v rade 1/ a 2/ nimi objednané dielo a odporcom v rade 1/ a 2/ vznikla povinnosť zaplatiť

navrhovateľovi za vykonané dielo dohodnutú odplatu. V tejto súvislosti poukázal aj načlánok 2 ods. 3 Ústavy SR v zmysle ktorého každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané a nikoho
nemožno nútiť, aby konal niečo čo zákon neukladá. Z uvedeného je zrejmé, že jednotlivým osobám nie
je zakázané uzavrieť viac ako len jednu zmluvu o dielo, a to na rôzne realizované práce. Nikto totiž

nemôže nútiť zmluvné strany, aby sa všetky práce, ktoré má jedna strana realizovať v prospech druhej
strany, ktorá sa zaväzuje za realizované práce zaplatiť, riadili jedným právnym režimom dohodnutým v
rámci jednej zmluvy o dielo a ich autonómna vôľa dohodnúť rôzne podmienky pre jednotlivé realizované
práce nie je obmedzovaná. Z uvedených dôvodov odvolateľ nesúhlasil so záverom okresného súdu, že
nie je možné uzatvoriť viac ako jednu zmluvu o dielo v rámci zmluvných strán. Rovnako sa nestotožnil so

záverom o tom, že dve zmluvy o dielo mali byť vykonávané v rámci jedného diela. V rámci jedného diela
boli písomnou zmluvou riadne označený rozsah uskutočňovaných prác, ktoré tvoria jedno dielo. Práce,
ktoré boli realizované v rámci ústnej zmluvy o dielo ako samostatného právneho úkonu, tak tvoria ďalšie
- samostatné dielo. Nemenej závažnou skutočnosťou poukazujúcou na dve rozdielne zmluvy o dielo je aj
tá, že na práce vykonávané podľa písomne uzavretej zmluvy o dielo bol vyhotovený a podpísaný jeden
preberací protokol, a na práce realizované na základe ústnej zmluvy o dielo bol vyhotovený a zo

strany odporcov v rade 1/ a 2/ nepodpísaný druhý preberací protokol. Odvolateľ poprel, že v priebehu
konania na odôvodnenie uplatneného nároku menil argumentáciu a uvádzal, že medzi účastníkmi boli
uzatvorené dve zmluvy. Samostatné uzatvorenie zmluvy o dielo totiž navrhovateľ tvrdil už v žalobnom
návrhu zo dňa 21.12.2010. Medzi zmluvnými stranami teda nebolo sporné, že k realizácií prác skutočne
došlo a rozporované práce navrhovateľ preukázal výpoveďami svedkov. Ako účelovú obranu o lehote

na uhradenie realizovaných stavebných prác, (ktoré odporcovia navrhovateľovi neuhradili v lehote do
31.12.2007), preukázala práve svedecká výpoveď M. W.. Spochybnenie vierohodnosti tejto svedeckej
výpovede nebolo podľa názoru navrhovateľa súdom dostatočne a racionálne zdôvodnené. Navrhovateľ
bol preto názoru, že v konaní preukázal tak vznik nároku v celej jeho výške, ktorý aj včas uplatnil na
súde. Zdôraznil, že odporkyňa v rade 1/ bola denno-denne niekoľko hodín prítomná pri realizácií prác.

Bolo len dobrou vôľou navrhovateľa, že tento jej odkladal termín splatnosti diela, pričom odporkyňa v
rade 1/ špekulatívnym konaním a účelovými tvrdeniami sa v konaní snažila spochybniť nerozporný nárok
navrhovateľa na úhradu ceny za zhotovené dielo.

Rovnako v zákonom stanovenej lehote podali proti rozsudku okresného súdu odvolanie odporcovia v
rade 1/ a 2/ a to proti jeho výroku o náhrade trov konania, ktorým sa domáhali jeho zmeny tak, že

navrhovateľbudezaviazanýnahradiťodporcomnáhradutrovkonaniatitulomsúdnehopoplatkuzaodpor
v sume 2 389,50 Eur a titulom náhrady trov právneho zastúpenia v sume 5 973,81 Eur. Súčasne si
uplatnili voči navrhovateľovi aj náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní v celkovej výške
161,16 Eur.

Odvolatelia citovali ust. § 14 ods. 1, § 13 ods. 2 a § 16 ods. 3 vyhlášky MS SR č.

665/2004 Z. z. v znení účinnom dňa 30.06.2013, pričom uviedli, že odporca v rade 2/ má za to,
že pokiaľ mu nebola priznaná náhrada trov konania spočívajúca v náhrade za úkon právnej služby
- prevzatie a príprava zastúpenia vo vzťahu k právnemu zastúpeniu jeho osoby, ide o nesprávne
rozhodnutie súdu, keďže na takýto postup nebol daný dôvod. Aj na priek tomu, že žaloba pri zhodných
právnych a skutkových tvrdeniach smeruje voči obom odporcom, ako účastníkom konania, odporca v

rade 2/ zo svojej strany požadoval za svoju osobu pri prvom osobnom kontakte so svojím právnym
zástupcom potrebné vysvetlenia a stanoviská k veci, teda ako spoluvlastník za svoju osobu vo vzťahu
k svojim poznatkom k veci túto prerokoval. Vzhľadom na tento stav považuje odporca v rade 2/ náklady
vynaložené ním za tento úkon nie za neúčelné a vo vzťahu k tomuto jeho stanovisku nemôže jeho
nárok zmeniť ani skutočnosť, že v konečnom dôsledku sa v rámci výsledku porady pripojil v písomne

podanom vyjadrení k už súdu prezentovanému stanovisku odporkyne v rade 1/, ktorému adresovala
prostredníctvom právneho zástupcu, ktorým sa aj odporca v rade 2/ dohodol na zastupovaní v konaní
pred súdom. Navyše, okresný súd pochybil, ak každému ako klientovi právneho zástupcu nepriznal
náhradu hotových výdavkov v súlade s ust. § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky. Uvedená právna norma, na
rozdiel od dikcie uvedenej v § 13 ods. 2 vyhlášky, takúto možnosť krátenia režijného paušálu nezakladá,

a preto patrí každému zo zastúpených klientov a za každý úkon právnej služby. Inak povedané, tento
nárok je dôvodný, pretože v realite predstavuje hotové náklady, ktoré vznikajú advokátovi komunikáciou
s každým klientom, ak zastupuje viacerých v jednom konaní, na ktorú komunikáciu a poskytovanie
informácií súvisiacich so zastúpením je povinný podľa zákona o advokácií. Vzhľadom k uvedenému
odporcovia zotrvali na tom, že špecifikácia trov prvostupňového konania predložená súdu zo dňa

31.05.2013 predložená prvostupňovému súdu bola správna, a zodpovedá nárokom vyplývajúcim zustanovení vyhlášky MS SR č. 665/2004 Z. z., vo vzťahu ku ktorej je súd viazaný v súlade s ust.
§ 151 ods. 5 O.s.p. v spojení s ust. § 18 ods. 1 cit. vyhlášky.

Odporcovia v rade 1/ a 2/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhli napadnutý rozsudok

okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. Zároveň si uplatnili voči navrhovateľovi náhradu trov
odvolacieho konania.

Poukázali na dôvody napadnutého rozhodnutia, ktoré zároveň citovali, pričom dospeli k záveru, že
zistenia súdu, o ktoré opiera odôvodnenie svojho rozhodnutia majú reálny základ vo
vykonanom dokazovaní a rozhodnutie okresného súdu na jednotlivé vykonané dôkazy aj poukazuje.
Z prejednávanej veci je pritom zrejmé, že navrhovateľ, ktorý bol viazaný svojím záväzkom vyjadreným

v písomne uzavretej zmluve o dielo a to tým, že pokiaľ by vznikla potreba vykonania prác naviac,
bol povinný túto skutočnosť zachytiť v stavebnom denníku s vyjadrením akceptu stavebným dozorom,
prípadne objednávateľmi. Takýto dôkaz navrhovateľ v konaní nepredložil, pretože ani neexistuje, pričom
navrhovateľ v snahe preukázať záväzok odporcov vo vzťahu k takémuto ním tvrdenému plneniu,
produkovalvkonanípostupnerôzneargumenty,ktorýchhodnovernosťvrámcivykonanéhodokazovania

bola jednoznačne spochybnená a vyvrátená. Navrhovateľ v konaní žiadnym dôkazom nepreukázal, že
by sa bol správal v súlade s takouto dohodou medzi zmluvnými stranami a potrebe a vykonaní prác
naviac. Tiež v konaní bolo preukázané, že vo vzťahu k finančnému plneniu zodpovedajúcemu tvrdeniu
žalobcu o vykonaní prác naviac v prospech odporcov, neexistovala žiadna dohoda. Navrhovateľ teda
v konaní neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení a preto rozhodnutie prvostupňového súdu na

základe zisteného skutkového stavu je vecne správne.

Navrhovateľ sa k odvolaniu odporcov v rade 1/ a 2/ písomne nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací, po zistení, že obidve odvolania boli podané včas a smerovali proti
rozhodnutiu, ktoré je možné napadnúť týmto opravným prostriedkom, podľa § 212 ods. 1 O.s.p.
preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a po preskúmaní ho

bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. za použitia ust. § 156 ods. 3
O.s.p.) a do výroku, ktorým prvostupňový súd návrh zamietol, potvrdil ako vecne správny podľa § 219
ods. 1 O.s.p. a vo výroku o trovách konania ho v zmysle ust. § 220 O.s.p. zmenil tak, ako to vyplýva z
výrokovej časti tohto rozhodnutia, keďže neboli podmienky na jeho potvrdenie (§ 219 O.s.p.) a ani na
jeho zrušenie (§ 221 ods. 1 O.s.p.).

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktorému predchádzalo, dospel k záveru,
že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav rozsahu potrebnom na zistenie
rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel ku správnym skutkovým
zisteniam, a návrh navrhovateľa o zaplatenie sumy 39.832,70 Eur s príslušenstvom aj správne právne
posúdil. Nakoľko i odôvodnenie písomného vyhotovenie rozsudku napadnutého odvolaním zodpovedá

kritériám uvedeným v ust. § 157 ods. 2 O.s.p., odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje
správnosť týchto dôvodov, a v podstatných bodoch na ne odkazuje.

Súčasne odvolací súd preskúmal i námietky navrhovateľa uvedené v opravnom prostriedku a po ich
preskúmaní dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodné.

Akosprávnekonštatovalprvostupňovýsúdvosvojomrozhodnutí,medziúčastníkmiboladňa30.09.2003

písomne uzatvorená zmluva o dielo, predmetom ktorej bola rekonštrukcia a dostavba polyfunkčného
domu súpisné číslo 174 na Ul. Sládkovičova a na Na Priekope v Žiline. Cena diela neobsahovala náklady
napoložky,ktorésaneoceňovali,t.j.okreminéhoúpravaprípojok.VčlánkuIV.vzmluveodielobolmedzi
účastníkmi dohodnutý presný postup, aký majú zmluvné strany dodržať v prípade, že sa počas realizácie
diela objaví potreba vykonania prác naviac. Predmetom tohto súdneho konania je nárok navrhovateľa

na zaplatenie ceny za práce vykonané naviac na predmetnej nehnuteľnosti, konkrétne
na elektroinštalácií, kanalizácií a ozdobnej medenej vežičke (cibuli), ktorá predstavuje výšku žalovanej
istiny. Tieto práce neboli predmetom dodatku k uzavretej zmluve o dielo. Pokiaľ navrhovateľ v priebehukonania tvrdil, že medzi účastníkmi došlo k uzatvoreniu dvoch zmlúv o dielo, a síce písomne uzavretej
zmluvy o dielo dňa 30.09.2003 a ďalšej zmluvy o dielo uzatvorenej v ústnej forme, predmetom ktorej
boli práve naviac vykonávané práce elektroinštalačné, kanalizačné a vyhotovenie vežičky, okresný súd

dospel k správnemu záveru, že takýto postup nie je logický, a ani technický možný, keďže k prácam
vykonávaným naviac, ktorých cena je predmetom tohto konania dochádzalo v priebehu vykonávania
celého diela, a nie až po skončení prác, rozsah ktorých bol dohodnutý v písomne uzatvorenej zmluve
o dielo dňa 30.09.2003. Takýto postup by pomerne účelne obchádzal ustanovenie § 635 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Okresný súd správne uzavrel, že v danom prípade sa jednalo o jednu písomne

uzavretú zmluvu o dielo, čo potvrdil aj konateľ Milan Hanuliak vo svojej výpovedi, keď konštatoval,
že práce vykonané naviac, ako elektroinštalačné práce, vonkajšia kanalizácia a vežička mali byť
predmetom dodatku k zmluve o dielo. Z dokazovania vykonaného pred okresným súdom vyplynulo, že
tieto práce boli od samého začiatku vykonávania diela realizované spoločne s rekonštrukciou
budovy, vykonávanou navrhovateľom na základe písomne uzatvorenej zmluvy. Vzhľadom na písomne
uzavretú zmluvu o dielo zo dňa 30.09.2003, bola podmienkou platnosti dodatku k zmluve o dielo jej

písomná forma, a to s poukazom na ust. § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Prvostupňový súd dospel
tiež k správnemu záveru, že cena za dielo bola v zmluve zo dňa 30.09.2003 určená podľa rozpočtu, a
preto ďalší postup zmluvných strán mal byť v súlade s ust. § 635 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Cenu
diela nie je možné bez súhlasu objednávateľa zvýšiť a práce a náklady do rozpočtu nezahrnuté možno
účtovať iba vtedy, ak ich schválil objednávateľ písomne, alebo ak práce dodatočne písomne objednal,

k čomu v súdenom prípade nedošlo. Keďže odporcovia ako objednávatelia nevykonali jednostranný
právny úkon smerujúci k schváleniu alebo objednaniu prác a nákladov do rozpočtu nezahrnutých, či už
v ústnej alebo písomnej forme, navrhovateľ im nebol oprávnený účtovať cenu týchto prác a nákladov,
aj keď tieto náklady vynaložil a práce zrealizoval. Súd I. stupňa správne konštatoval, že skutočnosť, že
k takejto dohode alebo k takému objednaniu alebo schváleniu zo strany odporcov nedošlo, potvrdila aj

výpoveď samotného konateľa navrhovateľa. Odvolací súd nespochybňuje, že zmluvu/-y o dielo môžu tie
isté zmluvné strany uzavrieť tak v písomnej, ako aj ústnej forme. Existencia ďalšej ústnej zmluvy o dielo,
ktorú mali účastníci uzavrieť ohľadne prác vykonaných navrhovateľom naviac na spornej nehnuteľnosti
(mimo tých, ktoré boli súčasťou písomne uzavretej zmluvy) však v konaní nebola preukázaná. Jej
uzavretie je vylúčené, najmä s prihliadnutím na dojednanie účastníkov v článku IV. zmluvy

o dielo dňa 30.09.2003 a tiež s prihliadnutím na čas, kedy boli práce naviac navrhovateľom realizované.
Sám konateľ navrhovateľa preto v konaní hovoril o ich „zazmluvnení" dodatkom k pôvodne písomne
uzavretej zmluvy o dielo, ktorý však účastníci nepodpísali. Navrhovateľ teda svojvoľne vykonával práce
ohľadne ktorých medzi účastníkmi nedošlo k dohode, čo mu aj bolo odporcami vytknuté, v dôsledku
čoho vo vykonávaní týchto prác nepokračoval a práce na diele ukončil v roku 2004. Ako správne

konštatoval prvostupňový súd, túto skutočnosť potvrdili najmä svedecké výpovede M. S. a M. G., ktoré
v ňom citoval. Z dokazovania vykonaného pred okresným súdom tiež vyplynulo, že elektroinštalačné
práce boli realizované a ukončené až v roku 2005, a to s prihliadnutím na revízne správy z 28.02.2005,
27.05.2005, 01.10.2005 a 31.10.2005. Ak teda v konaní bolo preukázané, že niektoré práce naviac
- ozdobná vežička, bližšie nešpecifikované elektroinštalačné práce a práce na kanalizačnej prípojke

boli síce vykonané navrhovateľom ako zhotoviteľom, na ich vykonanie však nebol udelený zo strany
objednávateľov písomný súhlas a jednalo sa o práce naviac, ktoré neboli do rozpočtu zahrnuté,
ani na ne nebola uzavretá zmluva o dielo v ústnej forme (z dôvodov konštatovaných v napadnutom
rozhodnutí), okresný súd dospel k správnemu záveru, že odporcom vzniklo bezdôvodné obohatenie, a
to plnením navrhovateľa bez právneho dôvodu. Zároveň však v konaní bola odporcami vznesená voči

nároku navrhovateľa uplatnenému žalobou námietka premlčania s prihliadnutím na fakt, že k ukončeniu
všetkých prác naviac na spornej nehnuteľnosti došlo v mesiaci december 2004. Premlčacia doba na
uplatnenie nároku navrhovateľa na súde tak začala plynúť najneskôr k 01.01.2005 a trojročná objektívna
premlčacia lehota uplynula dňom 01.01.2008. Dvojročná subjektívna doba mu začala plynúť najneskôr
01.01.2005 a uplynula dňom 01.01.2007. Ak teda navrhovateľ podal na súd žalobu až dňa 23.12.2010,

okresný súd postupoval správne, keď vzhľadom na vznesenú námietku premlčania návrh navrhovateľa
v celom rozsahu zamietol.

Odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a článok 6 ods.
1 Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd) nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný
súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo

na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s
jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu tohto práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať
sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutéhospôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka
v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné, a
akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Posúdenie návrhu na vykonanie

dokazovania a rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je teda vždy vecou
súdu (§ 120 ods. 1 O.s.p.), a nie účastníkov konania. Prvostupňový súd v prejednávanej veci
svoje závery odôvodnil tým, tvrdenia odporcov považuje za pravdivé v kontexte ostatných vykonaných
dôkazov, ktoré podrobne uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia. Práve v nadväznosti na to vyhodnotil
výpoveď svedka M. W. ako nevierohodnú. Okresný súd teda v prejednávanej veci na základe

vykonaného dokazovania zistil správne skutkový stav a následne vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade
so zásadami uvedenými v ust. § 132 O.s.p. a aj správne vo veci rozhodol. Naviac, prvostupňový súd
výsledky hodnotenia dôkazov zahrnul aj do odôvodnenia napadnutého rozsudku a v súlade s § 157 ods.
2 O.s.p. dostatočne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za rozhodné, preukázané a z ktorých dôkazov
vychádzal, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Odvolací súd poukazuje na
to, že právna úprava neurčuje, ako má súd dôkazy hodnotiť, uvádza len, že súd uvádza dôkazy podľa

svojej úvahy tak, aby bola súčasne dodržaná právna forma, formálna logika a aby rozhodnutie, resp.
jeho odôvodnenie, vychádzalo a opieralo sa o zistený skutkový stav, čo v danom prípade bolo splnené.
Z vyššie uvedených skutočností vyplýva neunesenie dôkazného bremena navrhovateľa v tomto súdnom
konaní.

Na základe vyššie uvedených skutočností a dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu vo veci

samej ako vecne správny p o t v r d i l .

Vo vzťahu k námietkam odporcov uvedeným v ich opravnom prostriedku vzneseným proti výroku o
trovách konania napadnutého rozsudku odvolací súd poznamenáva, že na rozdiel od prvostupňového
súdu za účelne vynaložený úkon právnej služby vyhodnotil úkon právnej služby - prevzatie a prípravu
zastúpenia odporcu v rade 2/ zo dňa 09.05.2001 vyúčtovaný v súlade s ust. § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky

MS SR č. 655/2004 Z. z. v hodnote 499,57 Eur, ku ktorému prináleží režijný paušál v
sume 7,41 Eur účtovaný v zmysle ust. § 16 ods. 3 cit. vyhlášky. Na strane druhej však podanie vo veci
samej - vyjadrenie k odporu od odporcu v rade 2/ zo dňa 09.05.2011 odvolací súd vyhodnotil ako trovy,
ktoré neboli týmto účastníkom vynaložené účelne, keďže tento úkon právnej služby len predstavoval
stotožnenie sa s už raz prezentovaným právnym názorom odporkyne v rade 1/ v

rámci toho istého konania, ktoré bolo učinené tým istým právnym zástupcom.

Okrem toho je potrebné poznamenať, že režijný paušál prináleží advokátovi ku úkonu právnej služby
a pokiaľ sa jedná o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých klientov (v súdenej veci
odporcov v rade 1/ a 2/), k takémuto úkonu právnej služby mu jednoznačne prináleží
iba jeden režijný paušál. Ak teda advokát vykonal pre odporcov jeden spoločný úkon ( t.j. pri súčasnom

zastupovaní dvoch klientov), prináleží mu k takémuto úkonu právnej služby len jeden režijný paušál.

S prihliadnutím na uvedenú argumentáciu odvolacieho súdu vyčíslenie a špecifikácia priznaných trov
prvostupňového konania (s výnimkou úkonov právnej služby uvedených vyššie, ktoré boli z hľadiska
účelnosti vyhodnotené krajským súdom inak), ktoré prináležia odporcom zostali v nezmenenej sume a
zmena napadnutého rozhodnutia spočívala len v tom, že odvolací súd výrok o trovách prvostupňového

konania dal do súladu s ust. § 149 ods. 1 O.s.p., ktorý presne uvádza platobné miesto v prípade, že
účastník je zastúpený advokátom.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu vo
výroku o trovách konania podľa § 220 O.s.p. z m e n i l tak, ako to vyplýva z výrokovej časti jeho
rozhodnutia.

O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd tak, že odporcom v rade 1/ a 2/ priznal ich náhradu.
Odvolateľ - navrhovateľ nemal v tomto štádiu konania úspech, a preto podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení
s § 224 ods. 1 O.s.p. nemá právo na ich náhradu.

Naproti tomu, úspešní odporcovia si náhradu aktuálneho odvolacieho konania uplatnili, a to vo výške
1.030,32 Eur, vychádzajúc z tarifnej odmeny podľa § 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. v spojení s ust. § 13 ods. 2 tejto vyhlášky, a to za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu
navrhovateľa z 04.04.2014 (§ 14 ods. 1 cit. vyhlášky) v sume 249,78 Eur + režijný paušál v sume 8,04
Eur v zmysle § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky, ku ktorému prináleží 20% DPH účtovaná

v súlade s ust. § 18 ods. 3 cit. vyhlášky. To je 2 x 249,78 Eur + 2 x 8,04 Eur + 20% DPH, počítaná zo
súčtu týchto súm. Za účasť na verejnom vyhlásení rozsudku odvolacím súdom dňa 30.09.2014 podľa
§ 13a ods. 1 a 4 pri aplikácií ust. § 13a ods. 2 cit. vyhlášky úkon v hodnote 2 x 124,89
Eur, ku ktorým prináleží režijný paušál 2 x v hodnote 8,04 Eur, vrátane 20% DPH, čo spolu činí sumu
749,34 Eur + 32,16 Eur = 937,80 Eur. Zároveň si advokát odporcov uplatnil aj náhradu za stratu času,

a to za 4 polhodiny v celkovej sume 4 x 13,40 Eur, čo spolu činí sumu 53,60 Eur, účtovaných v zmysle
ust. § 17 ods. 3 cit. vyhlášky a cestovné na trase Nová Bystrica - Žilina a späť, t. j. 2 x 43 km, celkom
za 86 km, pri hodnote amortizácie vozidla 0,1830 = 15,74 Eur a cene paliva za 1 liter s DPH
1,3050 Eur a priemernej spotrebe použitého motorového vozidla 8,30 litrov/100 km podľa technického
preukazu motorového vozidla značky VOLVO XC60, EČV: CA 199BX, čo celkom činí náhradu nákladov
za dopravu 23,50 Eur (§ 16 ods. 4 v nadväznosti na § 15 písm. a) vyhl., (86 km á 0,183 Eur/km + [(0,86

x 8,3 l) x 1,3050 Eur/l] = 23,50 Eur). Celkom teda náhrada trov právneho zastúpenia, ktoré si vyúčtoval
advokát odporcov v súvislosti s týmto odvolacím konaním predstavuje sumu 1.030,32 Eur.

Odvolací súd preskúmal výšku uplatnených trov a konštatoval, že tieto boli advokátom odporcov
uplatnené v správnej výške, s výnimkou uplatnenia režijného paušálu, ktorý si advokát odporcov
účtoval k úkonu právnej služby vo vzťahu ku každému odporcovi osobitne. S poukazom na právny

názor odvolacieho súdu prezentovaný vyššie, mu preto odvolací súd priznal náhradu uplatnených trov
odvolacieho konania, ktorú krátil o sumu 2 x 8,04 Eur = 16,08 Eur a 20% DPH z uvedenej sumy, čo
činí čiastku 3,216 Eur. Zároveň v súlade s ust. § 149 ods. 1 O.s.p. priznané trovy odvolacieho konania
v celkovej sume 1.011,02 Eur, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia splnomocneného zástupcu
odporcov, odvolací súd uložil zaplatiť navrhovateľovi na účet advokáta, ktorý zastupuje odporcov v tomto

konaní.

Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.