Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, March 11, 2013

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 5C/281/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812211634
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Šišková

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2013:3812211634.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Klaudiou Šiškovou v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI

Slovensko,s.r.o.,sosídlomvBratislave,Úderníckač.5,IČO35724803,zastúpenéhoTOMÁŠKUŠNÍR,
s.r.o., so sídlom v Bratislave, Údernícka č. 5, IČO: 36 613 843, proti odporcom: v 1. rade E. D., nar.
XX.X.XXXX, v 2. rade G. D., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom P., Ú. XXX/XX, obaja odporcovia zastúpení
JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom v Lučenci, J. Kráľa 5/A, za účasti vedľajšieho účastníka na strane
odporcov: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42 476 778, so sídlom v Prešove,
Nám. Legionárov 5, zastúpeného JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom v Lučenci, ul. J. Kráľa 5/A, o
zaplatenie 668,71 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcom v 1. a 2. rade a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov
konania v sume 298,46 eur a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania v sume 118,46 eur všetko
na účet právneho zástupcu JUDr. Andreja Cifru do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným proti odporcom v 1. a 2. rade domáhal zaplatenia spoločne a
nerozdielne sumy 668,71 eur s 8,5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 351,46 eur od 23.10.2008
do zaplatenia, ako i nárok na náhradu trov konania. Návrh zdôvodnil tým, že na základe zmluvy
o postúpení pohľadávok medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a navrhovateľom postúpil postupca na
navrhovateľa pohľadávku voči odporcom. Postupca a odporcovia v 1. a 2. rade uzavreli dňa 31.7.2002

zmluvu č. 370311658, súčasťou ktorej sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich
dodatkov. Na základe zmluvy postupca poskytol odporcom peňažné prostriedky a podmienky čerpania
peňažnýchprostriedkov,účelúveru,výškaatermínysplácaniaúveru,podmienkyprineplnenízmluvných
povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v zmluve a všeobecných podmienkach. Podľa navrhovateľa
ide o zmluvu o úvere uzavretú podľa Obchodného zákonníka. Odporcovia v 1. a 2. rade neplnili splátky
úveru riadne a včas, preto právny predchodca navrhovateľa od zmluvy odstúpil a odporcov vyzval na
úhradudlžnejsumy.Pohľadávkanavrhovateľakudňupostúpeniapredmetnejpohľadávkypredstavovala

sumu 668,71 eur, ktorá pozostáva z istiny 351,46 eur, riadneho úroku 36,17 eur, úroku z omeškania
281,09 eur. Odporcovia ku dňu podania návrhu nič neuhradili. Záväzok voči navrhovateľovi odporca v 1.
rade uznal v Dohode o uznaní záväzku, zároveň došlo aj k uznaniu nákladov inkasného konania, ktoré
si navrhovateľ neuplatňuje. Navrhovateľ si uplatnil aj úrok z omeškania podľa § 369 ods. 1 Obchodného
zákonníka počnúc 23.10.2008, t.j. dňom nasledujúcim po splatnosti.

Odporca v 1. rade v konaní potvrdil, že so Slovenskou sporiteľňou, a.s., uzavrel zmluvu o
kontokorentnom úvere, na základe ktorej mu aj s odporkyňou v 2. rade bol poskytnutý úverový rámeca oni finančné prostriedky aj čerpali. Uviedol, že určitý čas dlžnú sumu splácali, neskôr však prišiel o
zamestnanie a úver ďalej splácať nemohli. Nevedel presne uviesť sumu, akú navrhovateľovi, resp. jeho
právnemupredchodcoviuhradili.Potvrdil,žedohoduouzavretísplátkovéhokalendáraauznanízáväzku

podpísal s tým, že si myslel, že ide o formu splátok. Všetko bolo narýchlo a on si riadne nepreštudoval,
čo tento doklad všetko obsahuje, nevedel, že podpisuje aj niečo iné, než splátky dlžnej sumy. Nemal
vedomosť, že podpisuje vyhlásenie o tom, že má vedomosť o premlčaní dlhu. Pokiaľ by vedel, že dlh
je premlčaný, nebol by takúto dohodou podpísal. V súvislosti s touto dohodou ho kontaktovali zo strany
navrhovateľa a osoba, ktorá s ním jednala, s ním hovorila len o splátkach. Vyhotovenie tejto dohody k

dispozícii nemá.

Odporkyňa v 2. rade sa pripojila k výpovedi odporcu v 1. rade.

Odporcovia v 1. a 2. rade sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu pripojili k vyjadreniu vedľajšieho
účastníka vrátane vznesenej námietky premlčania.

V priebehu konania oznámil do konania svoj vstup ako vedľajší účastník na strane odporcov Združenie
na ochranu občana spotrebiteľa HOOS. Vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že dohoda o

uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku je vopred pripraveným formulárom, pričom odporca
v 1. rade nemal možnosť ovplyvniť jeho obsah. Takto predformulovaná dohoda predstavuje neprijateľné
zmluvné podmienky - predĺženie premlčacej lehoty formou uznania dlhu a rozhodcovskú doložku,
ktoré sú absolútne neplatné. Uviedol tiež, že vyhlásenie odporcu v 1. rade o vedomosti premlčania
dlhu je skryté do dohody o splátkach, pričom navrhovateľovi šlo o predĺženie premlčacej lehoty pod

zámienkou ponuky splátok. Podľa jeho názoru je uzatvorenie takejto dohody v rozpore s dobrými
mravmi v zmysle § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pretože neboli dodržané
princípy dobromyseľnosti, čestnosti a navrhovateľom boli využité omyl a lesť v snahe dosiahnuť uznanie
premlčaného záväzku spotrebiteľa. Podpisom formulárovej dohody si odporca ako spotrebiteľ zhoršil
svoje zmluvné postavenie a jej uzatvorenie mu privodilo značnú ujmu, čo je v rozpore s § 54 ods. 1

Občianskeho zákonníka. Zároveň vzniesol voči nároku navrhovateľa námietku premlčania. Poukázal na
to, že odporca v 1. rade nemal vedomosť o premlčaní tohto záväzku, v opačnom prípade by dohodu
nebol podpísal.

Súdvykonaldokazovanievýsluchomúčastníkov,oboznámenímobsahuzmluvyokontokorentnomúvere
zo dňa 31.7.2002 a dodatku č. 1 k zmluve zo dňa 27.8.2002, Osobitných obchodných podmienok

Slovenskej sporiteľne, a.s. pre balíky produktov a služieb pre fyzické osoby (ďalej len „Všeobecného
podmienky“), dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 2.6.2009, zmluvy o
postúpení pohľadávok zo dňa 22.10.2008 a prílohy k tejto zmluve, pokusu o zmier zo dňa 12.6.2012,
oznámenia o postúpení pohľadávok zo dňa 28.10.2008, opravy návrhu zo dňa 13.8.2012, platobnej
histórie, oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 17.7.2007, odporu vedľajšieho účastníka

voči platobnému rozkazu zo dňa 25.10.2012 a vyjadrenia vedľajšieho účastníka zo dňa 6.3.2013,
vyjadrenia navrhovateľa zo dňa 4.1.2013, ako aj oboznámením ostatného spisového materiálu a zistil
tento skutkový a právny stav:

Dňa 31.7.2002 uzavreli odporcovia v 1. a 2. rade Zmluvu o kontokorentnom úvere, predmetom ktorej
bolo poskytnutie úveru odporcom vo výške 10.000,- Sk. Na základe dodatku č. 1 zo dňa 27.8.2002 došlo

k zmene výšky úverového rámca na sumu 20.000,- Sk. Odporcovia sa zaviazali dlžnú sumu splácať
s tým, že konečná splatnosť úveru bola určená dňom 30.7.2003. V zmluve si účastníci dohodli úrok
z úveru vo výške 11,85% ročne, úrok z omeškania vo výške 26,4 % ročne, poplatok za poskytnutie
úveru vo výške 2% z výšky úverového rámca, poplatok za správu úveru 0,2% z výšky úverového
rámca mesačne, ako aj úrok z prečerpania vo výške 26,4% ročne. Ďalšie podmienky zmluvného vzťahu

boli upravené vo Všeobecných podmienkach, ktoré tvoria súčasť zmluvy. Z oznámenia o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti zo dňa 17.7.2007 vyplýva, že dňa 4.2.2005 bola vyhlásená mimoriadna splatnosť
úveru, pretože odporcovia si neplnili zmluvnú povinnosť a napriek zaslanej výzve neuhradili zameškané
splátky úveru. V konaní sa navrhovateľ nevedel vyjadriť k tomu, akú sumu odporcovia navrhovateľovi
(jeho právnemu predchodcovi) uhradili, z akého dôvodu nastala mimoriadna splatnosť úveru, poukázallen na výpis z bankovej knihy. Pohľadávka navrhovateľa v sume 668,71 eur pozostáva z istiny 351,46
eur, riadneho úroku v sume 36,17 eur a úroku z omeškania v sume 281,09 eur.

Dňa 22.10.2008 došlo k uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávok medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s.

a navrhovateľom, na základe ktorej na navrhovateľa bola postúpená aj pohľadávka voči odporcom v
1. a 2. rade.

Pokusom o zmier zo dňa 12.6.2012 vyzýval navrhovateľ odporcov v 1. a 2. rade k zaplateniu celkovej
dlžnej sumy 873,46 eur do 19.6.2012.

Z Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku z 2.6.2009 vyplýva, že túto dohodu
podpísal zástupca navrhovateľa a odporca v 1. rade. Ako dlžník je v dohode uvedený odporca v 1.

rade. V bode 2. pod názvom Uznanie záväzku osoba dlžníka vyhlasuje, že uznáva čo do právneho
dôvodu a výšky dlh voči pôvodnému veriteľovi Slovenská sporiteľňa, a.s. v sume 351,46 eur a náklady
na inkasné konanie vo výške 99,58 eur. Forma splatenia úveru bola v dohode upravená v mesačných
splátkach po 20,- eur k 25. dňu v mesiaci a dátum prvej splátky bol dohodnutý na 25.6.2009.

Odporca v 1. rade vo svojej výpovedi bližšie popísal, akým spôsobom došlo k podpísaniu dohody o

záväzku. Navštívil ho zamestnanec navrhovateľa s tým, že sa chcel dohodnúť na splácaní dlhu. Odporca
uviedol, že s touto osobou sa bavili len o splácaní dlhu, o iných skutočnostiach nebol informovaný.
Vyhotovenie dohody mu nebolo odovzdané. Nemal vedomosť o tom, že dlh je premlčaný, pokiaľ by túto
vedomosť mal, dohodu by nebol podpísal. Súčasne spolu s odporkyňou v 2. rade uviedli, že súhlasia s
vyjadrením vedľajšieho účastníka vrátanie vznesenej námietky premlčania.

Dňa 4.10.2012 oznámil vedľajší účastník Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS Prešov
vstup do konania na strane odporcov. V odpore voči platobnému rozkazu zo 25.10.2012 poukázal
na ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a uviedol, že predložená dohoda o uzavretí
splátkového kalendára a uznaní záväzku je formulár, ktorý vopred pripravil veriteľ pre dlžníka a
dlžník nemá možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť jeho obsah. Táto dohoda obsahuje neprijateľné

zmluvné podmienky, a to predĺženie premlčacej lehoty formou uznania dlhu a rozhodcovskú doložku.
Tieto dojednania sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami, a preto sú neplatné. Prehlásenie dlžníka
o vedomosti premlčania dlhu je sofistikovane skryté do dohody o splátkach, pričom by malo byť
súčasťou uznania záväzku. Navrhovateľovi ako dodávateľovi išlo o to, aby pod zámienkou ponuky
splátok dosiahol predĺženie premlčacej lehoty. Takáto dohoda je v rozpore s dobrými mravmi v

zmysle § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v planom znení, pretože pri jej
uzatváraní neboli splnené princípy dobromyseľnosti, čestnosti a navrhovateľom boli využité omyl a
lesť v snahe dosiahnuť uznanie premlčaného záväzku spotrebiteľa. Okolnosti, za ktorých navrhovateľ
so spotrebiteľmi uzatvára formulárové dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku po
vynútenej návšteve splnomocnenej osoby navrhovateľa s vysvetlením, že ide iba o dohodu o splátkach

dlhu, je potrebné považovať za nekalú obchodnú praktiku a posudzovať ju najmä podľa § 8 ods. 4
citovaného zákona. Pre prípad neprijatia tejto argumentácie navrhol súdu postupovať v zmysle § 109
ods. 1 písm. c/ O.s.p.. V zmysle uvedeného je potom potrebné považovať uznanie dlhu za neplatné
dojednanie a nemožno naň prihliadať. Poukázal na to, že podľa listín predložených navrhovateľom
celkový počet dní omeškania splátok úveru ku dňu 22.10.2008 bol 1646 dní, t.j. 4,5 roka. Vzhľadom k

tomu, že návrh bol podaný až dňa 3.7.2012 a nárok navrhovateľa sa stal splatný zjavne v čase pred
3.7.2009, vzniesol námietku premlčania a žiadal návrh zamietnuť a priznať náhradu trov konania.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa

nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

V zmysle § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (platného a účinného v

čase uzavretia Zmluvy o kontokorentnom úvere), spotrebiteľským úverom sa na účely tohto zákona
rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo
forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa§2písm.b)zákonač.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch,zmluvouospotrebiteľskomúvere
sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ
sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským

úverom.

V zmysle § 497 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Súd s poukazom na vyššie citované ustanovenia právny vzťah medzi účastníkmi konania, založený

zmluvou o kontokorentnom úvere, i keď ide o zmluvu uzavretú podľa ustanovení Obchodného
zákonníka, považoval jednoznačne za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Súd vzhľadom na právnu úpravu zákona č. 258/2001 Z.z. uvádza, že predmetnú zmluvu
uzavretú medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcami v 1. a 2. rade možno podriadiť režimu
zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy. Zároveň

je potrebné uviesť, že zákon o spotrebiteľských úveroch patrí do oblasti predpisov občianskeho práva
a je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku lex specialis (uvedený záver podporujú aj odkazy k textu
zákona, aj keď nie presne v naznačených súvislostiach). Uvedené znamená, že pokiaľ určité otázky
nie sú výslovne upravené zákonom č. 258/2001 Z.z., použijú sa na ich riešenie príslušné ustanovenia
Občianskeho zákonníka, vrátane všeobecných ustanovení o záväzkoch podľa prvej hlavy ôsmej časti

Občianskeho zákonníka. Rovnako na spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 až 60 Občianskeho zákonníka
je potrebné vzhľadom na ich systematické zaradenie do Občianskeho zákonníka aplikovať všeobecné
ustanovenia o občianskoprávnych vzťahoch. Vyplýva to i zo znenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
veta druhá, podľa ktorej možno vyvodiť, že spotrebiteľ si zmluvou nemôže zhoršiť postavenie, ktoré
by inak mal pri aplikácii ustanovení Občianskeho zákonníka ako celku. V tejto súvislosti ešte súd

dodáva, že v zmysle § 23a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného ku dňu
uzavretiu zmluvy, na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, použijú
sa primerane ustanovenia Občianskeho zákonníka. Aj táto v čase uzavretia zmluvy platná a účinná
norma viedla za použitia výkladového pravidla "argumentum a contrario" súd podporne k záveru, že
na spotrebiteľské zmluvy, ktoré boli uzavreté podľa Obchodného zákonníka sa vzťahujú príslušné

ustanovenia Občianskeho zákonníka (nie Obchodného zákonníka). Nakoniec v zmysle § 54 ods. 1
Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sa nemôžu odchýliť od
ustanovení Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa (od akýchkoľvek, t.j. aj od všeobecných
ustanovení, a teda i ustanovení o premlčaní).

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto

zákone stanovenej /§ 101 až 110/. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

V predmetnej veci vzniesol vedľajší účastník námietku premlčania uplatneného nároku a odporcovia v

1. a 2. rade sa k tejto námietke pripojili. Súd sa preto zaoberal najskôr otázkou, či nárok navrhovateľa
je premlčaný alebo nie. Podľa oznámenia o vyhlásením mimoriadnej splatnosti došlo dňa 4.2.2005 k
vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Ako bolo uvedené, na predmetný vzťah a právo navrhovateľa
súd aplikuje premlčaciu dobu podľa Občianskeho zákonníka, ktorá je trojročná. I keď účastníci uzavreli
zmluvu o úvere podľa Obchodného zákonníka, ktorá ako typ zmluvy je absolútnym obchodom, zároveň
táto zmluva spadá pod úpravu spotrebiteľských zmlúv podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, ako

i zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Keďže splatnosť dlžnej sumy nastala 4.2.2005,
navrhovateľovi uplynula trojročná premlčacia doba najneskôr 4.2.2008. Návrh vo veci samej podal dňa
3.7.2012, t.j. po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty, preto súd považoval jeho návrh za premlčaný.
Keďže došlo k premlčaniu istiny, dochádza k premlčaniu aj jej príslušenstva, a to zmluvných úrokov,
ktoré boli splatné spolu so splátkou istiny, ako i úrokov z omeškania.

Pokiaľ navrhovateľ predložil do spisu Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku
podpísanú odporcom v 1. rade, podľa názoru súdu týmto nedošlo k účinnému uznaniu záväzku s
následkami predĺženia premlčacej lehoty na dobu 10 rokov. Z výsluchu odporcu v 1. rade mal súd
preukázané, že zamestnanec navrhovateľa oslovil odporcu kvôli podpísaniu tejto formulárovej listiny s
tým, že listina sa týka len splátok úveru. V časti uznania záväzku je uvedená suma 351,46 eur, pričom v

časti 3. mal dlžník zároveň prehlásiť, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Odporca v 1.
rade však vo svojej výpovedi poprel, že by takúto vedomosť naozaj mal. Pokiaľ by to tak bolo, dohodu by
nebol podpísal. Vychádzajúc zo skutkových okolností, za akých navrhovateľ dával podpisovať odporcovi
v 1. rade uvedenú listinu, keď tento nemal žiadnu vedomosť o tom, že podpisuje aj uznanie záväzku,
resp. či tento je alebo nie je premlčaný a navrhovateľ mal vopred pripravené znenie vyhlásenia odporcu

o uznaní záväzku, hodnotí súd takéto konanie ako konanie v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 4
ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z o ochrane spotrebiteľa, pretože navrhovateľ využitím mylných informácii
dosiahol uznanie dlhu v záujme predĺženia premlčacej doby i keď odporca nemal vôbec vedomosť a ani
vôľu takéto vyhlásenie učiniť. Odporca mal záujem dohodnúť sa na splátkach, musel však podpísať celý
formulár. Je evidentné, že úmyslom navrhovateľa bolo zabezpečiť si pre seba právne isté postavenie na

úkor nevedomosti odporcu ako spotrebiteľa. Takéto konanie súd považuje za nekalú obchodnú praktiku
v zmysle § 8 ods. 4 citovaného zákona, pričom takéto konanie súd považuje aj za rozporné s dobrými
mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a predmetný úkon je teda neplatný v zmysle § 39
Občianskeho zákonníka. Takáto praktika podstatne zasahuje do práv spotrebiteľa, pričom navrhovateľ
postupoval v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti. Uvedené vyplýva i z toho, že formuláciu

uznania dlhu i v prípade ak je dlh premlčaný, je predtlačená na všetkých dohodách bez rozlíšenia, či v
čase keď sa dlh „uznáva“ je premlčaný alebo nie. Uznanie záväzku ako nekalá obchodná praktika je
neplatné, preto je dôvodne uplatnená námietka zákonnej trojročnej premlčacej doby.

Tvrdenia navrhovateľa o rozdielnych účinkoch uznania práva v zmysle § 110 ods. 1 druhá veta OZ
a uznania dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka, a to že uznanie práva podľa § 110 ods. 1

Občianskeho zákonníka nie je viazané na vedomosť dlžníka, že uznáva premlčané právo, kým
pri uznaní dlhu v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka sa vyžaduje táto vedomosť, považuje súd
vzhľadom na všetky zistené okolnosti ohľadom uzatvorenia tejto dohody za účelové až špekulatívne.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že zamestnanec navrhovateľa nepredkladal túto dohodu vôbec
s úmyslom dosiahnuť uznanie či už práva alebo dlhu, účelom jeho návštevy bolo dojednať splátky a

docieliť podpis dohody zo strany odporcu. Osoba dlžníka pritom v tejto formulárovej dohode vyhlasuje,
že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch, čo teda odporuje horeuvedenému tvrdeniu
navrhovateľa.O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p.. V konaní boli úspešní odporcovia
a zároveň vedľajší účastník na strane odporcov, preto im vznikol nárok na náhradu trov konania
pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia v sume 298,46 eur (1 úkon právnej pomoci po 25,73 eur -

účasť na pojednávaní dňa 11.3.2013 /odmena znížená o 50% podľa § 13 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z./ x
3 /zastupovanie 3 osôb/, 1 x paušál po 7,81 eur, cestovné náklady na trase Lučenec - Prievidza a späť
v sume 66,38 eur, náhrada za stratu času za 10 polhodín po 13,01 eur, DPH 20% zo sumy 84,99 eur ...
17,- eur). Súd nepriznal odmenu za úkon prevzatie a príprava zastúpenia vzhľadom k tomu, že za tento
úkon bola priznaná odmena vedľajšiemu účastníkovi samostatne. Právny zástupca sa s predmetom

konania oboznámil už prevzatím zastúpenia vedľajšieho účastníka a nebolo potrebné tento úkon robiť
opakovane aj prípade odporcov v 1. a 2. rade.

Súd priznal náhradu trov konania v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. vedľajšiemu účastníkovi aj samostatne
za trovy, ktoré mu vznikli predtým, ako došlo ku spoločnému právnemu zastúpeniu s odporcami v
1. a 2. rade. Aktívnym konaním vedľajšieho účastníka boli odporcovia voči navrhovateľovi v konaní
úspešní, preto jeho účasť konaní ako vedľajšieho účastníka bola účelná a opodstatnená. Z tohto

dôvodu je navrhovateľ povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi, ktorý má právo dať sa právne zastúpiť
advokátom, trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej pomoci á
51,45 eur - prevzatie a príprava zastúpenia vrátanie prvej porady s klientom, vyjadrenie zo 25.10.2012 /
§ 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v platnom znení/, dvakrát paušál po 7,63 eur. Trovy spolu
predstavujú 118,16 eur. Vedľajší účastník si uplatnil nárok aj na odmenu za písomné vyjadrenie zo

dňa 6.3.2013. Súd mu za tento úkon odmenu nepriznal, pretože v tomto vyjadrení uvádza obdobné
skutočnosti vo vzťahu k dohode o splátkovom kalendári a uznaní záväzku ako v odpore voči platobnému
rozkazu z 25.10.2012. V tomto vyjadrení vedľajší účastník podrobnejšie opisuje metódy navrhovateľa,
ktoré používa na dosiahnutie podpísania predmetnej dohody. Súd tento úkon nepovažuje za účelne
vynaložené trovy vzhľadom k tomu, že podstatné skutočnosti týkajúce sa námietky platnosti dohody a

premlčania nároku navrhovateľa sú obsiahnuté už v odpore zo 25.10.2012.

Pokiaľ vedľajší účastník uviedol, že ak súd nebude akceptovať argumentáciu ohľadom účinkov dohody
a uznania záväzku, navrhuje postupovať v zmysle § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a požiadať Súdny
dvor Európskej Únie o rozhodnutie o prejudiciálnej otázke, súd konštatuje, že v rámci vysvetlenia
obsiahnutého vyššie nepovažuje uznanie záväzku za platný právny úkon, otázku konania navrhovateľa

vyhodnotil ako nekalú obchodnú praktiku, preto nepovažuje za potrebné prerušiť konanie a požiadať
súd o rozhodnutie o prejudicálnej otázke. Vzhľadom na formuláciu návrhu na prerušenie konania, súd
preto o tomto návrhu vedľajšieho účastníka nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd

v Trenčíne prostredníctvom tunajšieho súdu v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie musí obsahovať
označenie účastníkov konania, voči ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto
rozhodnutie napáda, v čom odvolateľ vidí nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu, čoho sa
odvolaním domáha, musí byť podpísané a datované. Odvolanie možno zdôvodniť len skutočnosťami
uvedenými v § 205 ods. 2 O.s.p..

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie, podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia /§ 251 O.s.p./.