Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 22, 2011

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 58C/173/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209215102
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2011:1209215102.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou v právnej veci

navrhovateľa : A. G., E.. XX.XX.XXXX, I. Z. XX, I., zastúpeného JUDr. Vladimírom Čabarom, advokátom
so sídlom Prostějovská 47, Prešov proti odporcovi : Prvá Rentabilná OZS, a.s., IČO: 35832924, so
sídlom Páričkova 18, Bratislava, zast.: 1./ Advokátskou kanceláriou Patassy, s.r.o., so sídlom Koceľova
9, Bratislava, 2./ Advokátskou kanceláriou Ľubomíra Schweighofera, so sídlom Šafárikovo nám. č. 2,
Bratislava, o zaplatenie 86.536,50 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov súdneho konania vo výške 16.484,58 € na
účet Advokátskej kancelárie Patassy, s.r.o., do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť náhradu trov konania štátu vo výške 30 Eur, do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 18. 03. 2009, Okresnému súdu Svidník doručenému dňa 06. 04. 2009 a
tunajšiemu súdu postúpenému dňa 11. 09. 2009, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd odporcovi
uložil povinnosť zaplatiť mu sumu 86.536,50 € (2.607.000,- Sk) s úrokom z omeškania vo výške 8,5 %

p.a. od 01. 01. 2008 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.

Podaný návrh na začatie konania odôvodnil tým, že navrhovateľ ako veriteľ a odporca v postavení
dlžníka uzatvorili dňa 15. 01. 2006 zmluvu o pôžičke (za odporcu bola zmluva podpísaná navrhovateľom
ako štatutárnym zástupcom odporcu). Podľa čl. II bod 1/ zmluvy o pôžičke sa navrhovateľ zaviazal
požičať odporcovi sumu vo výške 99.814,11 € (3.007.000,- Sk), a to jej poukázaním na účet odporcu dňa
18. 01. 2006. Odporca sa zaviazal poskytnutú pôžičku navrhovateľovi vrátiť podľa čl. II. bod 2/ zmluvy o

pôžičke do 31. 12. 2007. Navrhovateľ podľa zmluvy previedol dňa 18. 01. 2006 na účet odporcu sumu
99.814,11 €, avšak odporca mu v dohodnutom termíne vrátil len časť uvedenej sumy, a to dňa 11. 01.
2007 sumu vo výške 6.638,78 € (200.000,- Sk) a dňa 22. 01. 2007 sumu vo výške 6.638,78 € (200.000,-
Sk). Odporca navrhovateľovi, aj napriek výzve, do dnešného dňa dlhuje sumu vo výške 86.536,50 €.
Navrhovateľ súčasne uviedol, že ustanovenie zmluvy o pôžičke o dohodnutých úrokoch vo výške 0,05
% dlžnej sumy považuje vzhľadom k jeho neurčitosti za neplatné, a preto si podaným návrhom uplatňuje
zákonný úrok z omeškania.

Okresným súdom Svidník bol dňa 26. 06. 2006 pod č. k. XRo/XX/XXXX-XX vydaný platobný rozkaz,
ktorým bola odporcovi uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 86.536,50 € s úrokomz omeškania vo výške 8,5 % p.a. od 01. 01. 2008 do zaplatenia, ďalej povinnosť nahradiť trovy konania
a zaplatiť súdny poplatok za návrh na vydanie platobného rozkazu.

Proti vyššie uvedenému platobnému rozkazu bol odporcom dňa 21. 07. 2009 podaný odpor, v ktorom
uviedol, že o existencii zmluvy o pôžičke zo dňa 15. 01. 2006 nemal žiadnu vedomosť. Potvrdil, že
výzvou zo dňa 02. 03. 2009 bol vyzvaný na uhradenie dlžnej sumy navrhovateľovi, avšak tento záväzok
vo svojom účtovníctve neeviduje, čo oznámil aj navrhovateľovi, ktorého uplatnený nárok preto považuje
za neoprávnený. Ďalej uviedol, že navrhovateľ vykonával v čase od 04. 01. 2006 do 19. 03. 2007

funkciu štatutárneho orgánu odporcu (predsedu predstavenstva akciovej spoločnosti) a odporca nemá
presnú evidenciu o tom, aké zmluvy navrhovateľ podpísal v jeho mene počas výkonu funkcie predsedu
predstavenstva. Navrhovateľ po jeho odvolaní z funkcie predsedu predstavenstva neodovzdal odporcovi
žiadne účtovné a právne dokumenty, a to aj napriek tomu, že na ich vydanie bol niekoľkokrát vyzvaný.

Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu,

ďalej výpoveďami účastníkov konania, vypočutých svedkov, prednesmi právnych zástupcov účastníkov
konania a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Podľa navrhovateľom predloženej zmluvy o pôžičke, datovanej dňom 15. 01. 2006, navrhovateľ uzatvoril
s odporcom (za odporcu je zmluva podpísaná navrhovateľom ako jeho štatutárnym orgánom) zmluvu

o pôžičke, predmetom ktorej je záväzok navrhovateľa ako veriteľa, požičať odporcovi ako dlžníkovi
peňažnúsumuvovýške99.814,11€(3.007.000,-Sk)stým,žeuvedenápeňažnásumabudepoukázaná
na účet odporcu (K. K. Č. I., Č.. Ú..: XXXXXXXXXX/XXXX) a to dňa 18. 01. 2006. Podľa čl. II bod 2/
a 3/ zmluvy sa odporca zaviazal požičanú sumu vrátiť do 31. 12. 2007 a zmluvné strany sa vzájomne
dohodli, že veriteľ môže kedykoľvek do 31. 12. 2007 požiadať o vrátenie požičanej čiastky v hotovosti

alebo prevodom cez bankový účet. V zmysle čl. III zmluvy bola pôžička dohodnutá ako bezúročná a
výška dohodnutého úroku z omeškania s platením peňažného dlhu predstavovala sumu 0,05 % z dlžnej
sumy (bez špecifikácie, či ide o úrok denný, mesačný, či ročný).

Z výpisu z účtu odporcu zo dňa 02. 02. 2006, za obdobie od 01. 01. 2006 do 31. 01. 2006 vyplýva, že

dňa 18. 01. 2006 bol na účet odporcu vložený navrhovateľom vklad v hotovosti vo výške 99.814,11 €
(3.007.000,- Sk) a súčasne v uvedený deň bola na základe príkazu na úhradu na č. ú.: XXXXXX/XXXX,
K.: XXXXXXXX, D.: XXXX, prevedená suma vo výške 99.812,48 € (3.006.951,- Sk).

Z platobného výmeru č. XXXXXX/XXXX na daň z nehnuteľností na rok 2005, ako aj dopytom na Miestny

úrad Bratislava- Rača, bolo zistené, že sa skutočne jedná o číslo účtu vtedajšieho správcu dane.
Podľa predmetného výpisu v mesiaci január 2006 bol počiatočný stav na účte odporcu 86.812,84 €
(2.615.323,48 Sk) a konečný stav k 31. 01. 2006 predstavoval sumu 10.819,39 € (325.945,01 Sk).

Zvýpisuzúčtunavrhovateľazodňa31.01.2007súdzistil,žedňa11.01.2007bolanaúčetnavrhovateľa

z účtu odporcu prevedená suma vo výške 6.638,78 € (200.000,- Sk) a dňa 22. 01. 2007 suma v rovnakej
výške, t. j. 6.638,78 € (200.000,- Sk).

Výzvou zo dňa 02. 03. 2009 bol odporca právnym zástupcom navrhovateľa vyzvaný na úhradu
nesplatenej časti dlhu vo výške 86.536,50 € (2.607.000,- Sk).

Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že v januári 2006, kedy začal vykonávať funkciu predsedu
predstavenstva odporcu, tento nedisponoval žiadnou finančnou hotovosťou a bolo jeho povinnosťou
odviesť daň z nehnuteľností. O daňovej povinnosti sa navrhovateľ dozvedel v prvých týždňoch po
tom, ako sa stal predsedom predstavenstva, keď sa zoznamoval s účtovníctvom firmy. Dozvedel sa

to od predchádzajúcej účtovníčky odporcu a tiež z listu daňového úradu. Nakoľko na účte odporcu
bola v rozhodnom čase len suma 1.267,58 € (38.187,- Sk), navrhovateľ vložil z vlastných finančných
prostriedkov na účet odporcu dňa 18. 01. 2006 sumu vo výške 99.814,11 € (3.007.000,- Sk) a v
rovnaký deň bola daňovému úradu poukázaná daň vo výške 99.812,48 € (3.006.951,- Sk). Navrhovateľ
vypovedal, že išlo o finančné prostriedky, ktoré pôvodne vložil do svojej spoločnosti Hertz International,

s.r.o., Bratislava a ktoré mu boli v roku 2003 po rekonštrukcii hotela "Euro" na Z. Q. K. I. vrátené daňovým
úradom, titulom nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty. Konkrétne išlo o sumu 86.880,93 €
(2.617.375,- Sk), ktorú navrhovateľ podľa jeho uvedenia držal doma. Navrhovateľ má za to, že odporca
spornúzmluvuopôžičkeuznal,nakoľkomubolipoukázanédvesplátkypôžičkypo6.638,78€(200.000,-Sk). Súčasne poukázal aj na to, že poskytnutá pôžička bola zaevidovaná aj vo výročnej správe odporcu
za rok 2006, ktorá bola vyhotovená dňa 28. 03. 2007 a tiež v audítorskej správe za rok 2006 nezávislého
audítora U.. W. I..

Ako dôkaz navrhovateľ tiež predložil protokol zo dňa 14. 02. 2008 o odovzdaní dokladov za mesiace
január až marec 2007, splnomocnenej zástupkyni p. A. Č.. Navrhovateľ predložil aj zápisnice zo
zasadnutia valného zhromaždenia odporcu dňa 20. 03. 2006 a dňa 24. 07. 2006, z ktorých je podľa
neho zrejmé, že ani jeden z akcionárov na valnom zhromaždení pôžičku navrhovateľa nenamietal

ani nespochybňoval. Vychádzajúc z obsahu zápisníc z oboch uvedených dní súd zistil, že na valnom
zhromaždení odporcu nebola zaznamenaná ani zmienka o pôžičke navrhovateľa, ktorá je predmetom
tohto sporu. Na valnom zhromaždení odporcu sa podľa zápisníc zúčastnili navrhovateľ, C. O. a člen
predstavenstva U.. Z. Y. a dňa 24. 07. 2006 aj U.. C. I. ako členka dozornej rady odporcu.

V správe nezávislého audítora z overenia účtovníctva a účtovnej závierky za rok 2006 (vypracovanej

audítorom SKA: U.. W.. I.) sa uvádza, že boli zistené rozdiely v pokladničnej hotovosti, kde zostatok
nebol podložený žiadnou dokumentáciou (vykázané zostatky v pokladnici koncom roka 2002 vo výške
4.989.000 Sk, v roku 2003 vo výške 16.974.000 Sk, v roku 2004 vo výške 17.516.000 Sk a v roku 2005 vo
výške 18.922.000 Sk). Vo vzťahu k prevedenej kontrole pokladničných operácií audítor konštatoval, že
účtovná jednotka (odporca) dodržuje zásady vedenia pokladničných operácií len v poslednom období.

Pred týmto obdobím neboli vytvorené vnútropodnikové predpisy k vedeniu pokladne, nevytvorili sa
pokladničné limity, neriešil sa stav vysokých zostatkov. Pokladničná kniha v priebehu overovaného
obdobia roku 2006 bola podľa správy vedená v intenciách predpisov, pokladničné doklady tvoria ucelený
rad a sú doložené prvotnými dokladmi.

Navrhovateľom bolo tiež predložené čestné prehlásenie F. M., ktorá bola účtovníčkou odporcu v
roku 2006 a v predmetnom roku účtovala aj pôžičku navrhovateľa odporcovi vo výške 99.814,11 €
(3.007.000,- Sk), z ktorej bola v roku 2007 vrátená navrhovateľovi suma vo výške 13.277,57 € (400.000,-
Sk).

Podľa položky 17 pokladničnej knihy odporcu za rok 2006 bola dňa 31. 01. 2006 v účtovníctve odporcu
zaúčtovaná pôžička vo výške 99.814,11 € (3.007.000,- Sk), a to vkladom na účet a pod nasledujúcou
položkoupokladničnejknihyč.18bolaodúčtovanáakovýdavoksumavovýške99.815,64€(3.007.046,-
Sk). Zmluva o pôžičke navrhovateľa je uvedená aj v zozname interných dokladov za január 2006.
Zostatok ku dňu 31. 12. 2006 predstavoval sumu 8.773,- Sk.

Odporca sa v konaní snažil konfrontovať navrhovateľa otázkami zameranými na jeho solventnosť a na
zistenie, či mohol v uvedenom čase disponovať takým množstvom finančných prostriedkov, aké podľa
neho údajne požičal odporcovi. Navrhovateľ vo vzťahu k svojím majetkovým pomerom uviedol, že v
roku 2006 mal v osobnom vlastníctve byt v Č.T. K. J., ďalej v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov

mal byt v I. na Š. Q.. Č.. XX, od roku 2001 vlastní pohľadávky Investičnej poštovej banky vo výške 6
miliárd 115 miliónov českých korún, a to vkladové listy a zmenky, ktoré vlastní dodnes a v roku 2006
mal aj motorové vozidlo zn. A. I. T.. Tiež je vlastníkom 25 % podielov vo firme Hertz, s.r.o. v Tepliciach
a 100 % podielov vo firme Hertz International, s.r.o. v Bratislave. Na kúpu bytu si navrhovateľ zobral
úver vo výške 4.300.000,- Sk, ktorý ako uviedol, splatený ešte nemá a v roku 2006 čerpal aj mikroúver

vo výške 590.000,- Sk, ktorý už splatený má. Navrhovateľ dodal, že v súčasnosti má splatiť ešte sumu
vo výške 500 €.

V reakcii na navrhovateľom popísané majetkové pomery odporca predložil čiastočný výpis z LV č. XXXX
pre okres Bratislava I, obec: BA- m. č. Staré mesto, ktorým preukazuje vlastnícke právo navrhovateľa k

bytu na Š. Q. K. I., výpis z účtu odporcu preukazujúci mesačnú mzdu navrhovateľa za obdobie február až
marec 2006 vo výške cca 30.000,- Sk, doklad z internetovej stránky sociálnej poisťovne o dlžníkoch na
poistnom, z ktorej vyplýva, že spoločnosť Hertz International s.r.o. dlhuje na poistnom sumu 23.595,07
€ a organizačná zložka Hertz s.r.o. sumu 20.711,34 €, uznesenia Krajského súdu v Ústí nad Labem o
vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka Hertz, s.r.o. a tiež o zrušení konkurzu, obe pod sp. zn. XX D. X/

XX, uznesenie XX T. XXX/XXXX o nariadení likvidácie spoločnosti Hertz s.r.o. a výpis z Obchodného
registra Krajského súdu v Ústí nad Labem zo dňa 09. 02. 2011.Odporca tiež ako dôkazy o výške prijatého nájomného predložil výpisy z bankového účtu odporcu za
obdobie február až máj 2006, ďalej súvahu za rok 2005 podpísanú aj samotným navrhovateľom, podľa
ktorej stav finančných prostriedkov v pokladni odporcu dosahoval výšku cca 18.000.000,- Sk.

Navrhovateľ potvrdil svoj podpis na predloženej súvahe za rok 2005, ku ktorej len dodal, že peniaze
z pokladne nikdy nevidel a ani ich písomne neprevzal. Vo vzťahu k prijatému nájomnému za mesiace
február až máj 2006 navrhovateľ upresnil, že v januári 2006 nemal odporca ani na účte ani v pokladni
sumu, ktorá by postačila na pokrytie vyrubenej dane z nehnuteľnosti a vyplatenie dividend akcionárov,
ktoré vyplývajú z daňového priznania za rok 2005. Z nájomného za uvedené mesiace boli vyplatené

dividendy akcionárov na ich účty, pričom išlo o peniaze za rok 2006, ktoré nemali byť použité na platby
týkajúce sa roka 2005.

Odporca, ako uviedol, nepopiera že peňažné prostriedky ktoré sú predmetom tohto sporu boli určené
na úhradu dane z nehnuteľnosti, avšak na rozdiel od tvrdení navrhovateľa, o tieto finančné prostriedky
požiadal samotný navrhovateľ akcionára odporcu, p. B., ktorý mu ich za uvedeným účelom poskytol.

Následne tieto finančné prostriedky vložil podľa odporcu navrhovateľ vo vlastnom mene na účet
spoločnosti. Odporca tiež upriamil pozornosť na tú skutočnosť, že zmluva o pôžičke bola podpísaná a
datovaná dňom 15. 01. 2006 a finančné prostriedky boli na účet odporcu vložené až dňa 18. 01. 2006,
čo podľa neho v prípade reálnej zmluvy, ako je zmluva o pôžičke, nie je možné. Odporca tiež spochybnil
záujem, ktorý by mohol mať navrhovateľ (len v postavení štatutárneho zástupcu a nie akcionára) na

poskytnutí tak vysokej pôžičky, navyše bezúročnej a na obdobie dvoch rokov. Odporca argumentuje tým,
že spoločnosť mala kedykoľvek počas roka 2006 na svojom účte oveľa väčší finančný obnos ako mu
mal navrhovateľ požičať a navrhovateľ si teda mohol kedykoľvek požičané peniaze vrátiť. Navrhovateľ
ešte v roku 2007 ako štatutárny orgán odporcu, ktorý mal zo svojej pozície možnosť disponovať s účtom
odporcu, vykonal neoprávnene dve platby po 6.638,78 € (200.000,- Sk) na svoj účet, ktoré v tomto

konaní označuje ako čiastočné splátky predmetnej pôžičky.

Svedok O. B. k veci uviedol, že nevie o žiadnych finančných prostriedkoch, ktoré by navrhovateľ vložil do
spoločnosti odporcu, zmluvu o pôžičke predloženú navrhovateľom nikdy nevidel a nie je mu zrejmá ani
pohnútka navrhovateľa, ktorý nikdy nebol akcionárom odporcu, len štatutárnym orgánom. Majoritným

akcionárom spoločnosti odporcu bola spoločnosť Kappa International, a.s.. Podľa svedka spoločnosť
odporcu v čase uzatvorenia spornej zmluvy o pôžičke nepotrebovala finančné prostriedky, nakoľko na
svojom účte disponovala väčšími finančnými obnosmi, ako mali byť vložené zo strany navrhovateľa.
Svedok vypovedal, že on dal v januári 2006 finančné prostriedky do ruky navrhovateľovi za účelom
ich vloženia na účet odporcu do banky a nakoľko sa navrhovateľ po krátkom čase vrátil z banky aj

s dokladom o ich vklade, svedok bol presvedčený, že ich tam navrhovateľ vložil a nemal dôvod mať
pochybnosti o tom, že ich vložil za spoločnosť, a nie vo vlastnom mene. Peniaze odovzdal svedok
navrhovateľovi v priestoroch spoločnosti tak, že ich vybral zo svojho trezora, v ktorom boli uložené
finančné prostriedky viacerých spoločností, peniaze vybral z oddelenia vyčleneného pre odporcu a
tieto osobne odovzdal navrhovateľovi. Svedok si nepamätal, či bol niekto pri ňom, keď ich vyberal z

trezora, ale pri ich odovzdaní boli tri osoby, ktoré svedok uviedol menovite: A.. D., ktorý bol podľa
svedka asi prítomný aj pri tom, keď navrhovateľ doniesol späť vkladový lístok a potvrdený prevodný
príkaz, riaditeľka spoločnosti U.. I. W. Z.. D.. Podľa svedka existuje aj nejaký pokladničný doklad o
výbere uvedených peňazí, avšak navrhovateľ bol niekoľkokrát márne vyzývaný, aby vrátil účtovné
doklady spoločnosti odporcu. Svedok len predpokladal, že bankovky, ktoré odovzdal navrhovateľovi, boli

v nominálnej hodnote 5.000,- Sk. Uvedené peniaze boli vložené na účet správcu dane, o čom svedok
videl prevodný príkaz. Podľa neho bolo v pokladni odporcu a tiež aj na účte spoločnosti v tom čase
určite viac peňazí ako bola výška dane predpísanej odporcovi. Svedok dodal, že navrhovateľ odporcovi
nikdy neposkytol vlastné ani cudzie finančné prostriedky, spoločnosť na navrhovateľa takúto požiadavku
nikdy ani nemala. Na margo čestného prehlásenia účtovníčky Z.. M., ktorú podľa svedka do spoločnosti

priviedol navrhovateľ, uviedol že účtovníčka zaúčtuje to, čo jej štatutárny zástupca predloží. Záverom
poznamenal, že vzťahy v spoločnosti odporcu boli založené na dôvere a bolo bežné, že navrhovateľovi
boli dané peniaze z pokladne spoločnosti, aby ich vložil na účet spoločnosti.

Svedok JUDr. C. O. (brat svedka O. B.) súdu uviedol, že z valných zhromaždení, na ktorých sa o
pôžičke hovorilo (boli 3 alebo 4), mu je známe, že navrhovateľ uhradil daň z nehnuteľnosti cca 2,5 mil.
Sk (za areál skladov nachádzajúcich sa v Rači na Pántoch), nakoľko v spoločnosti odporcu v danom
čase nebol dostatok finančných prostriedkov a že 1 až 2- krát sa preberalo, že by sa mu mali peniazevrátiť. Ešte v roku 2006 v čase nadobudnutia akcií boli svedok a navrhovateľ informovaní, že spoločnosť
nemá dostatok finančných prostriedkov na účte. Podľa svedka predmetom pôžičky boli vlastné finančné
prostriedky navrhovateľa, lebo inak by dva roky a viac nepočúval od navrhovateľa, ako mu on, O. B.

a ešte niekto iný dlhujú cca 3.000.000,- Sk. Svedok nemal vedomosť o čiastočnej úhrade pôžičky v
prospech navrhovateľa.

Svedkyňa F. M. uviedla, že z pokladničnej knihy odporcu za rok 2006 vyplýva, že na základe zmluvy
o pôžičke bola interným dokladom č. 1002 zaúčtovaná suma vo výške 99.814,11 € (3.007.000,- Sk),

a to vykonaním vkladu do pokladne, z ktorej bol následne urobený vklad na účet dňa 31. 01. 2006.
Svedkyňanepoznalaúčelnavrhovateľomposkytnutejpôžičky,avšakpodľadokladovbolavtomtoobdobí
uhradená daň z nehnuteľnosti za rok 2005. Ďalej uviedla, že jej povinnosťou bolo zaúčtovať všetky
doklady predložené navrhovateľom, pokiaľ boli v poriadku po účtovnej stránke. Doklady k zaúčtovaniu
jej boli predkladané len navrhovateľom, ktorý jej prácu účtovníčky u odporcu sprostredkoval.

Svedok Z. D. vo svojej výpovedi uviedol, že od roku 1997 do roku 2006 sa každý deň nachádzal v
priestoroch odporcu, t. j. na J. Q. Č.. XX W. XX K. I., nakoľko prostredníctvom spoločnosti Prvá rentabilná
reality, s.r.o. vykonával správu nehnuteľností pre všetky spoločnosti Z.. B.. K predmetnej veci svedok
vypovedal, že začiatkom roka 2006 prišiel do kancelárie za Z.. B. navrhovateľ a priniesol doklad z
Miestneho úradu v Rači o tom, že odporca nemá zaplatenú daň z nehnuteľnosti (podľa svedka asi za rok

2005). V kancelárii bol v tom čase okrem svedka, navrhovateľa a Z.. B. prítomný aj Z.. D.. V nadväznosti
na to dal Z.. B. navrhovateľovi určitý obnos peňazí, aby ich odniesol na účet do banky a poukázal ich na
účet Miestneho úradu Bratislava- Rača. Daň z nehnuteľností predstavovala sumu cca 3.000.000,- Sk
a ešte za prítomnosti svedka sa navrhovateľ vrátil a predložil Z.. B. potvrdenie o poukázaní peňažných
prostriedkov na účet Miestneho úradu Bratislava Rača. O daňovej povinnosti sa podľa svedka vedelo už

dlhšiu dobu a svedok predpokladal, že Z.. B. odovzdaná suma bola zhodná s výškou daňovej povinnosti
odporcu, písomný doklad o vydaní predmetných finančných prostriedkov navrhovateľovi, však nevidel.
Nominálna hodnota odovzdaných bankoviek bola podľa svedka vo výške 5.000,- Sk a 1.000,- Sk,
odovzdanú sumu svedok nemal dôvod prepočítavať, avšak dodal, že on sám od Z.. B. prevzal podobný
obnos peňazí bez dokladu, nakoľko vzájomné vzťahy boli založené na dôvere. Stav pokladne v danom

čase bol podľa svedka minimálne vo výške hodnoty odpisov nehnuteľnosti a uvedenej dane. K predmetu
sporudodal,ženevieožiadnejzmluveopôžičkemedzinavrhovateľomaodporcomnasumu3.000.000,-
Sk a túto ani nikdy nevidel, nakoľko uvedená suma bola odovzdaná navrhovateľovi Z. B.. Podľa svedka
navrhovateľ by nemal finančné prostriedky v takej výške, nakoľko svedok mal vedomosť, že spoločnosť
navrhovateľa Hertz International, s.r. o. dlhovala spoločnosti Kappa International a.s. aj za nájom hotela

na Z.F. Q. K. I., ktorý v tom čase mal v prenájme a prevádzkoval navrhovateľ. Podľa svedka, ak by
navrhovateľ mal k dispozícii taký obnos peňazí, bol by získal do vlastníctva aj nehnuteľnosť na Z. Q. K.
I., ktorú mal v prenájme, stal by sa vlastníkom služobného bytu na Prešovskej ulici, ktorý obýval, nebol
by prostredníctvom hypotéky riešil kúpu nehnuteľnosti na Š. Q. K. I..

Svedok X. D., ktorý bol v rozhodnom čase v zmluvnom vzťahu s odporcom ako externý pracovník,
vypovedal, že navrhovateľ prišiel s informáciou, že nebola uhradená daň z nehnuteľnosti, a pokiaľ
sa táto urýchlene nezaplatí, budú sa peniaze vymáhať cestou exekúcie. Na základe tohto ho pán B.
poveril tým, aby túto záležitosť vybavil a dal mu do ruky obnos peňazí, ktorý mal zaniesť do banky.
Svedok nevedel o akú presnú sumu finančných prostriedkov išlo, ale videl, ako ich pán B. odovzdal

navrhovateľovi za účelom úhrady dane z nehnuteľnosti. Vzhľadom k tomu, že dodávatelia služieb
chceli byť vyplácaní v hotovosti, bolo bežné, že v tomto období sa vo firme nachádzal vysoký obnos
peňazí. Svedkom popísané odovzdanie peňazí navrhovateľovi sa odohralo na J. Q. Č.. XX K. I., aj keď
sídlo odporcu bolo podľa výpisu z obchodného registra v tom čase na Z. K. I.. Na detaily si svedok
vzhľadom na časový odstup nepamätal, avšak predpokladal, že bol pri tom aj p. D. W. Z.. Y. a určite sa

v priestoroch pohybovala aj p. I.. Na otázku právneho zástupcu odporcu, či mohol navrhovateľ v danom
čase disponovať sumou 3.000.000,- Sk svedok nevedel odpovedať, avšak poznamenal, že bolo zistené,
že navrhovateľ si aj oblečenie kupoval za firemné peniaze, cez firmu mal leasing na auto a práve z
týchto poznatkov svedok dedukoval, že ak by bol natoľko bonitný, nebol by odkázaný na financovanie
osobných záležitostí cez firmu. Svedok nemal vedomosť o navrhovateľom poskytnutej pôžičke a ani

o tom, že by niekto z kompetentných, predovšetkým Z.. B. Č. Z.. Y. vedeli o údajnej pôžičke. Keď bol
navrhovateľ vyzývaný na predloženie účtovných dokladov pre daňový úrad, trval na tom, že účtovnými
dokladmi už nedisponuje a rovnako nepredložil zmluvu o pôžičke, ktorú predložil v tomto konaní. Podľa
svedka sa zmluva o pôžičke v spoločnosti nenachádzala a nakoľko navrhovateľ účtovné doklady z firmyodniesol na spracovanie účtovníčke, a tieto po odvolaní z funkcie odmietol vydať, nebolo možné sa
s takouto zmluvou ani oboznámiť. Daňové priznanie bolo vyhotovené len z údajov poskytnutých jeho
účtovníčkou a nakoľko nebolo dostatočné, daň bola vyrubená na základe dohody s daňovým úradom.

K navrhovateľom predloženému protokolu o odovzdaných dokladoch svedok uviedol, že tento sa týka
dokladov za rok 2007, avšak doklady, o ktorých on hovoril a ktoré zmizli, sa týkali obdobie rokov 2002
až 2007.

Svedkyňa U.. C. I., ktorá v rokoch 2005 až 2006 bola vo funkcii predsedníčky dozornej rady

odporcu, mala vždy k nahliadnutiu účtovníctvo odporcu, ale o žiadnej pôžičke poskytnutej odporcovi
navrhovateľom, vedomosť nemala. Niekedy v roku 2006 bola svedkyňa pred otvorenými dverami do
kancelárie Z.. B. a na jeho stole videla väčší obnos peňazí, ktorý predpokladala, že patril spoločnosti, a
ktorý následne zobral so sebou navrhovateľ a ešte v rovnaký deň cca o 14.00 hod. sa vrátil s potvrdením
z banky. Svedkyňa uviedla, že v danom čase v kancelárii sedel tiež Z.. D. a asi aj Z.. D.. Až neskôr
sa dozvedela o tom, že tieto peniaze boli určené na úhradu dane z nehnuteľností. Dodala, že sa

zúčastňovala aj valných zhromaždení odporcu, avšak iba raz sa hovorilo o peniazoch pre navrhovateľa,
a to vtedy, keď navrhovateľ požiadal Z.. O. o zvýšenie platu z dôvodu, že zabezpečil nájomníkov do
zrekonštruovanej budovy na Pántoch, čo mu bolo zamietnuté.

Svedkyňa A. Č., ktorá pracovala pre odporcu cca 1 rok, prebrala od navrhovateľa účtovnú agendu.

Svedkyňa si pamätala, že navrhovateľ čakal na p. Daniša na recepcii v sídle spoločností na J. Č.. XX, I.,
a bavili sa o tom, že prišiel po peniaze na úhradu dane z nehnuteľnosti, následne išli do jeho kancelárie,
kde mu boli odovzdané peniaze. Svedkyňa nebola prítomná pri odovzdaní peňazí, ani nevedela o akú
sumu sa presne jednalo, ale bavila sa o tom s p. B. a pamätala si, že peniaze mal hneď v ten istý deň
vložiť na účet. Svedkyňa tiež potvrdila, že v pokladni sa bežne nachádzali finančné prostriedky v takom

objeme. Svedkyňa záverom potvrdila pravosť svojho podpisu na protokole o odovzdaní a preberaní
dokladov zo dňa 14. 02. 2008 a ich samotné odovzdanie a splnomocnenie udelené svedkyni.

Podľa svedka U.. Z. Y., ktorý určitý čas pôsobil v spoločnosti odporcu spolu s navrhovateľom (ako
predseda a podpredseda predstavenstva), išlo o peniaze, ktoré p. O. B. odovzdal navrhovateľovi

na vyplatenie dane z nehnuteľnosti vo vlastníctve odporcu. O odovzdaní peňazí vie z toho dôvodu,
že sa v daný deň zdržiaval v priestoroch spoločnosti a následne bol ako štatutárny orgán o tomto
informovaný. Svedok potvrdil, že v pokladni spoločnosti sa aj vzhľadom k obratu spoločnosti a jej bonite
bežne nachádzalo väčšie množstvo peňazí. Uviedol, že peniaze dal navrhovateľovi p. B., ako akcionár
spoločnosti Kappa International, a.s., ktorá bola v danom čase jediným akcionárom odporcu. Svedok

vypovedal, že nemal žiadnu vedomosť o existencii pôžičky zo strany navrhovateľa odporcovi. Podľa
svedka daň z nehnuteľnosti bola bežným prevádzkovým nákladom, na ktorý si spoločnosť nemusela
požičiavať vzhľadom k jej mesačnému príjmu z nájmov cca vo výške 2.500.000,- Sk až 3.000.000,- Sk a
keby aj hypoteticky došlo k uvedenej pôžičke, nebol by problém s jej vrátením. Po odvolaní navrhovateľa
z funkcie predsedu predstavenstva svedok za prítomnosti p. B. W. U.. I. navštívil Z.. M., od ktorej žiadal

vydanieúčtovnýchdokladov,ktorévšakvydanéneboli.Svedoksadomnieva,ževúčtovníctvebolinejaké
nezrovnalosti, pre ktoré sa účtovníčka bála vydať účtovné doklady. K čiastočnému splateniu pôžičky sa
svedok vyjadriť nevedel, vyslovil však predpoklad, že navrhovateľ si ich vyplatil sám. O preberacom
protokole medzi p. M. W. Č. svedok tiež nevedel.

Podľa § 191 ods. 1 Obchodného zákonníka predstavenstvo je štatutárnym orgánom spoločnosti,
ktorý riadi činnosť spoločnosti a koná v jej mene. Predstavenstvo rozhoduje o všetkých záležitostiach
spoločnosti, pokiaľ nie sú týmto zákonom alebo stanovami vyhradené do pôsobnosti valného
zhromaždenia alebo dozornej rady. Pokiaľ stanovy neurčia inak, je oprávnený konať v mene spoločnosti
každý člen predstavenstva. Členovia, ktorí konajú v mene spoločnosti a spôsob, ktorým tak robia, sa

zapisujú do obchodného registra.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka (ďalej len "O.z.") zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi
veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci
rovnakého druhu.

Zmluvou o pôžičke veriteľ prenecháva dlžníkovi na voľné nakladanie (zastupiteľné) veci určené podľa
druhu a na druhej strane dlžník sa zaväzuje vrátiť veriteľovi po uplynutí dohodnutej doby veci toho
istého druhu. Právny vzťah založený zmluvou o pôžičke môže byť tak odplatný, ako aj bezodplatný. Preplatnosť zmluvy o pôžičke zákon nevyžaduje osobitnú formu a táto môže byť uzatvorená tak písomne,
ústne alebo aj konkludentným prejavom. K pojmovým znakom zmluvy o pôžičke sa radí prenechanie
vecí na voľné nakladanie (príp. aj spotrebovanie) dlžníkovi, druhovo (genericky) určené veci, dočasnosť

právneho vzťahu a povinnosť vrátiť veci rovnakého druhu. Doba splatnosti obvykle býva, no nemusí
byť výslovne dohodnutá, resp. možno ju dohodnúť aj neskôr. Zmluva o pôžičke je svojou povahou
reálnou zmluvou, preto k dohode strán musí pristúpiť aj skutočné (reálne) odovzdanie predmetu pôžičky
dlžníkovi. Uzatvorením zmluvy preto vzniká medzi stranami záväzný právny vzťah, obsahom ktorého
sú práva a povinnosti, avšak až odovzdaním vecí dlžníkovi sa tento vzťah stáva právnym vzťahom

z pôžičky. Z hľadiska platnosti zmluvy o pôžičke nie je právne významné ďalšie použitie prostriedkov
získaných na základe zmluvy o pôžičke.

Po zhodnotení záverov z vykonaného dokazovania, tak jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti,
dospelsúdkzáveru,ženávrhnavrhovateľajenedôvodnýanepreukázaný,apretotentovcelomrozsahu
zamietol.

Navrhovateľpredložilzmluvuopôžičkeuzatvorenúdňa15.01.2006medzinavrhovateľomakoveriteľom
a odporcom ako dlžníkom. Zmluva bola za odporcu podpísaná navrhovateľom z titulu jeho funkcie
štatutárneho orgánu odporcu, nakoľko v danom čase bol navrhovateľ predsedom predstavenstva
odporcu, ktorý bol oprávnený samostatne konať v mene odporcu. Predmetom zmluvy o pôžičke bol

záväzok navrhovateľa požičať odporcovi sumu 99.814,11 € (3.007.000,- Sk), a to poukázaním na účet
odporcu dňa 18. 01. 2006 a záväzok odporcu vrátiť požičanú sumu do 31. 12. 2007. Pôžička bola
dohodnutá ako bezúročná.

Z výpisu z účtu odporcu za obdobie od 01. 01. 2006 do 31. 01. 2006 vyplýva, že dňa 18. 01. 2006 bola na

účet odporcu vložená vkladom v hotovosti suma vo výške 99.814,11 € (3.007.000,- Sk). Ako vkladateľ
na výpise z účtu bol uvedený navrhovateľ.

Navrhovateľ tiež predložil výpis zo svojho účtu, podľa ktorého dňa 11. 01. 2007 bola z účtu odporcu
prevedená na jeho účet suma vo výške 6.638,78 € (200.000,- Sk) a dňa 22. 01. 2007 rovnaká suma

vo výške 6.638,78 € (200.000,- Sk). Tieto prevody predstavovali podľa navrhovateľa čiastočné splátky
záväzku odporcu zo zmluvy o pôžičke.

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že suma vo výške 99.814,11 € (3.007.000,- Sk), vložená na
účet odporcu dňa 18. 01. 2006 bola určená na úhradu daňovej povinnosti odporcu. Platobným výmerom

č. XXXXXX/XXXX na daň z nehnuteľnosti na rok 2005 vystaveným Mestskou časťou Bratislava- Rača,
a v konaní predloženým odporcom, bola odporcovi vyrubená daň z nehnuteľnosti vo výške 99.812,48 €
(3.006.951,- Sk), ktorá mala byť odporcom uhradená v štyroch splátkach do 30. 11. 2005, a to na účet
správcu dane, t. j. Miestneho úradu Bratislava- Rača.

Z výpisu z účtu odporcu za obdobie od 01. 01. 2006 do 31. 01. 2006 má súd tiež za preukázané, že v
deň vkladu predmetných finančných prostriedkov na účet odporcu bola zároveň na účet správcu dane
z nehnuteľnosti prevedená suma 99.812,48 € (3.006.951,- Sk) zhodná s výškou miestnej dane podľa
platobného výmeru.

Sporným bol pôvod finančných prostriedkov vložených hotovostným vkladom, dňa 18. 01. 2006, na účet
odporcu. Podľa navrhovateľa išlo o jeho vlastné finančné prostriedky, ktoré mal uložené doma a ktoré
pôvodne vložil do svojej spoločnosti Hertz International, s.r.o., Bratislava a ktoré mu v roku 2003 boli
titulom nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty vrátené daňovým úradom.

Odporca však považuje uplatnený nárok navrhovateľa za nedôvodný, fiktívny, a špekulatívny, ktorým sa
navrhovateľ snaží neoprávnene získať finančné prostriedky od odporcu. Podľa odporcu sporná suma vo
výške 99.814,11 € (3.007.000,- Sk), ktorá mala byť údajne predmetom pôžičky, bola navrhovateľovi dňa
18. 01. 2006 priamo odovzdaná v priestoroch na J. Q. Č.. XX K. I. v konaní vypočutým svedkom O.E.
B., ktorý bol v rozhodnom čase akcionárom spoločnosti Kappa International, a.s., ktorá, ako vyplýva aj

z výpisu z obchodného registra odporcu, bola akcionárom odporcu.

Podľa navrhovateľa existencia jeho pohľadávky voči odporcovi z titulu zmluvy o pôžičke vyplýva aj z
predloženej správy vypracovanej nezávislým audítorom U.. I. z overenia účtovníctva a účtovnej závierkyza rok 2006 a tiež aj zo zápisníc zo zasadnutia valného zhromaždenia odporcu dňa 20. 03. 2006 a dňa
24. 07. 2006, z ktorých je podľa navrhovateľa zrejmé, že predmetná pôžička nebola nikým spochybnená
a namietaná. Po preskúmaní obsahu audítorskej správy za rok 2006 a zápisníc z uvedených valných

zhromaždení súd však konštatuje, že tieto dôkazy sa vôbec nezmieňujú o pôžičke, ktorú mal v
roku 2006 poskytnúť navrhovateľ odporcovi. Rozchádza sa aj výpoveď svedka O.a, ako jediného z
prítomných na valných zhromaždeniach odporcu, tvrdiaceho, že sa na nich hovorilo aj o spornej pôžičke.
Na druhej strane vypočutí svedkovia U.. Y. W. U.. I., tiež prítomní na valných zhromaždeniach, vo
svojich výpovediach popreli prediskutovávanie pôžičky na valných zhromaždeniach a vylúčili akúkoľvek

vedomosť o pôžičke poskytnutej navrhovateľom. Podľa výpovede svedka O., tento len predpokladal,
že predmetom pôžičky boli vlastné peňažné prostriedky navrhovateľa, pričom o údajnom čiastočnom
plnení nevedel. O. B. vo svojej výpovedi označil ako svedkov, ktorí boli prítomní pri odovzdaní finančných
prostriedkov navrhovateľovi za účelom ich vloženia na účet spoločnosti a následnej úhrady dane z
nehnuteľnosti, A.. D., U.. I. W. Z.. D.. Menovaní svedkovia zhodne potvrdili, že navrhovateľ si prišiel
vypýtať od O. B. finančnú hotovosť na úhradu dane z nehnuteľnosti, ktorá mu následne bola O. B. v

priestoroch jeho kancelárie na J.U. Q. Č.. XX K. I. odovzdaná. Svedok Z.. D. súčasne uviedol, že ešte za
jeho prítomnosti sa navrhovateľ vrátil a predložil O. B. potvrdenie o poukázaní peňažných prostriedkov
na účet správcu dane. Súd si je vedomý toho, že žiaden zo svedkov nevedel uviesť presnú výšku
peňažných prostriedkov odovzdaných navrhovateľovi svedkom O. B., avšak s poukazom na všetky
súvisiace okolnosti, má za to že peniaze, ktoré odovzdal O. B. navrhovateľovi, boli tie, ktoré následne

vložil navrhovateľ na účet odporcu pod svojím menom.

V správe menovaného audítora z overenia účtovníctva a účtovnej závierky za rok 2006 sa uvádza, že
boli zistené rozdiely v pokladničnej hotovosti, kde zostatok nebol podložený žiadnou dokumentáciou
(vykázané zostatky v pokladnici koncom roka 2002 vo výške 4.989.000 Sk, v roku 2003 vo výške

16.974.000 Sk, v roku 2004 vo výške 17.516.000 Sk a v roku 2005 vo výške 18.922.000 Sk).

Podľa súvahy k 31. 12. 2005, zostavenej dňa 20. 03. 2006 a podpísanej aj samotným navrhovateľom,
bola finančná hotovosť v pokladni odporcu cca vo výške 18.000.000,- Sk, čo bolo zhodne konštatované
aj v audítorskej správe . Navrhovateľ vo svojej výpovedi potvrdil, že predloženú súvahu pozná a táto

bola skutočne ním podpísaná, avšak dodal, že žiadne peniaze z pokladne odporcu nikdy nevidel a
ani písomne neprevzal. Navrhovateľ v priebehu konania viackrát uviedol, že v čase jeho nástupu ako
predsedu predstavenstva v spoločnosti odporcu neboli na účte odporcu ani v jeho pokladni žiadne
finančnéprostriedky,ktorébymohlipostačovaťnaúhradudane,oktorejsadozvedelodpredchádzajúcej
účtovníčky odporcu a tiež z výzvy daňového úradu, čo ho následne viedlo k poskytnutiu pôžičky. Podľa

navrhovateľa odporca mal v rozhodnom čase na účte len sumu 1.267,58 €. Opak sa však v konaní
preukázal jednak z výpisu z účtu odporcu, podľa ktorého zostatok na účte odporcu k 31. 12. 2005
predstavoval sumu 86.812,84 € (2.615.323,48 Sk) a tiež predloženou súvahou k daňovému priznaniu
odporcu k 31. 12. 2005 a správou audítora, podľa ktorých sa v pokladni odporcu sa nachádzala suma
cca vo výške 597.490,54 € (18.000.000,- Sk).

V konaní vypočutí svedkovia (okrem sv. O. a svedkyne M.) zhodne potvrdili, že bežne sa v pokladni
odporcunachádzaliveľkéodnosypeňazí,čovyplývaloajzjehobonity,obratuapožiadaviekdodávateľov
a vzhľadom k tomu, že vzťahy v spoločnosti boli založené na dôvere, z pokladne odporcu boli často
vybraté peniaze, za účelom ich vloženia buď na účet spoločnosti alebo na úhradu iných záväzkov.

Čestné prehlásenie F. M. (účtovníčky odporcu v danom období) o tom, že v roku 2006 evidovala v
účtovníctve odporcu pod položkou 17 pokladničnej knihy za rok 2006 aj pôžičku navrhovateľa odporcovi
vo výške 99.814,11 € (3.007.000,- Sk), z ktorej bola v roku 2007 navrhovateľovi vrátená suma vo výške
13.277,57 € (400.000,- Sk), bez ďalšieho neovplyvnilo záver súdu o existencii či neexistencii predmetnej

pôžičky, nakoľko ako uviedla samotná svedkyňa M. na pojednávaní, jej povinnosťou bolo zaúčtovať
všetky doklady, ktoré jej boli predkladané.

Pre posúdenie dôveryhodnosti tvrdení a výpovede navrhovateľa súd vzhliadol aj k niektorým
skutočnostiam, ktoré vyplynuli z dokazovania a výpovedí účastníkov konania, ktoré však priamo

nesúvisia s premetom veci. Navrhovateľ napríklad na svoju obranu uvádzal, že z ním predloženého
protokolu o odovzdaní dokladov je zrejmé, že všetky účtovné doklady odporcu po odvolaní z funkcie
predsedu predstavenstva riadne odovzdal, pričom písomné dôkazy založené v spise (predovšetkým
samotný protokol o odovzdaných dokladoch, komunikácia a výzvy daňového úradu s navrhovateľom)svedčia o tom, že odovzdal len doklady za rok 2007, nie za predchádzajúce obdobie. Ďalej na
pojednávaní priamo potvrdil, že na základe predvolania sa dňa 07. 06. 2007 dostavil na Daňový úrad
Bratislava III, čo sa preukázalo za nepravdivé. V priebehu konania uvádzal, že bol a aj v súčasnosti

sa považuje za majetnú osobu, pričom pre účely oslobodenia od súdneho poplatku za návrh predložil
dôkazy preukazujúce jeho nemajetnosť. Aj samotným odporcom bol predložený rad dôkazov, ktoré
spochybňujú, ak nie vyvracajú navrhovateľom uvádzané majetkové pomery.

Okrajovo súd poznamenáva, že či bola časť dividend vyplatená akcionárom z prijatého nájomného za

mesiace február až máj 2006, alebo nie, je pre posúdenie veci samej bezpredmetné. Tiež splatnosť
pôžičky dohodnutá na dva roky vzhľadom k tomu, že navrhovateľ bol len zamestnancom odporcu, s
ktorým bolo možné kedykoľvek ukončiť pracovný pomer, nie je pre meritum veci žiadnym spôsobom
relevantná.

Záverom si súd dovolil konštatovať, že dôkazná núdza u oboch účastníkov kontradiktórneho procesu,

sťažila súdu posúdenie skutkového stavu veci. Pre platný vznik záväzkovoprávneho vzťahu založeného
zmluvou o pôžičke je nevyhnutné, aby k uzatvorenej zmluve o pôžičke pristúpilo a bolo preukázané
reálne (faktické) odovzdanie predmetu pôžičky. Až týmto okamihom možno hovoriť o vzniku právneho
vzťahu zo zmluvy o pôžičke v zmysle ustanovenia § 657 O.z.. V danom prípade je hodnovernosť
predloženej zmluvy o pôžičke datovanej dňom 15. 01. 2006 znížená skutočnosťou, že zmluva bola

uzatvorená a podpísaná tou istou osobou, a to navrhovateľom ako veriteľom na jednej strane
(v postavení fyzickej osoby) a na druhej strane ako štatutárnym orgánom odporcu (predsedom
predstavenstva akciovej spoločnosti, ktorý bol oprávnený konať v mene odporcu samostatne). Ako
už bolo uvedené, pre reálnu povahu zmluvy o pôžičke, je však samotná zmluva, pre ktorú zákon ani
nepredpisuje obligatórne písomnú formu, nedostatočná. Vzhľadom na jednotlivé okolnosti a atypickosť

prípadu a tiež vzhliadnuc k námietkam a obrane odporcu, pre rozhodnutie o merite veci sa súd
nemôže uspokojiť len výpisom z účtu odporcu, podľa ktorého peniaze boli vložené na účet odporcu
navrhovateľom. Odhliadnuc od toho, či by navrhovateľ vkladal na účet odporcu vlastné finančné
prostriedky alebo finančné prostriedky, ktoré mu odovzdal svedok B. z finančných zdrojov odporcu,
na výpise z bankového účtu by ako osoba, ktorá vložila peňažné prostriedky, bol označený stále

navrhovateľ. Odporca vo svoj neprospech nevedel v konaní preukázať výdavkový, či iný písomný doklad
preukazujúci odovzdanie peňažnej hotovosti vo výške 99.814,11 € (3.007.000,- Sk) navrhovateľovi za
účelom následného vkladu na účet odporcu.

Po dôkladnom zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov, tak jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej

súvislosti, súd má za to, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno v spore a nepreukázal svoje
tvrdenia. Odporcovi sa podarilo predloženými dôkazmi vyvrátiť navrhovateľove tvrdenia o svojej
solventnosti a majetnosti, ktorú súd posudzoval spätne k času údajnej pôžičky navrhovateľa. Súd súhlasí
s odporcom, že je minimálne nelogické, že v ešte decembri roku 2005 uzatváral navrhovateľ kúpnu
zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k bytu do bezpodielového spoluvlastníctva

navrhovateľa a jeho manželky, z obsahu ktorej vyplýva, že kúpna cena vo výške 6.000.000,- Sk
bude uhrádzaná prostredníctvom hypotekárneho úveru. V hotovosti bola navrhovateľom uhradená
len časť kúpnej ceny vo výške 1.700.000,- Sk a zvyšná časť vo výške 4.300.000,- Sk mala byť
uhradená z hypotekárneho úveru s úrokovou sadzbou vo výške 4,65 % p.a., ako vyplýva zo zmluvy
o hypotekárnom úvere, ktorú uzatvoril navrhovateľ s bankou dňa 08. 02. 2006, t. j. krátko na to, ako

mal bezúročne požičať odporcovi sumu 99.814,11 € (3.007.000,- Sk), vrátenia ktorej by sa mohol od
odporcu domáhať dňa 01. 01. 2008. V januári 2007, krátko pred odvolaním navrhovateľa z funkcie
predsedu predstavenstva odporcu, bola na jeho účet poukázaná suma v celkovej výške 13.277,57 €
(400.000,- Sk), ktorú mohol navrhovateľ z titulu svojej funkcie a možnosti disponovať s účtom odporcu,
previesť kedykoľvek na svoj vlastný účet. Odporca tiež preukázal, že jeho príjmy v priebehu celého

roka 2006 niekoľkonásobne prevyšovali sumu údajne navrhovateľom požičaných peňazí (v priebehu
februára až decembra 2006 bolo na účet odporcu poukázané nájomné v celkovej výške 947.187,98
€ (28.534.985 Sk)), a bol teda platobne schopný kedykoľvek splniť svoj údajný záväzok zo zmluvy o
pôžičke. Výpovede vypočutých svedkov zhodne potvrdzujú tvrdenia odporcu, že peňažné prostriedky,
ktoré vložil navrhovateľ v hotovosti na účet odporcu nepochádzali z jeho vlastných zdrojov, ale boli

navrhovateľovi odovzdané svedkom O. B.. Predloženými dôkazmi bola tiež spochybnená solventnosť
navrhovateľa v rozhodnom čase. Navrhovateľ na jednej strane tvrdil, že mal doma sumu vo výške
2.617.375,- Sk, ktorá mu bola vrátená titulom nadmerného daňového odpočtu ešte v roku 2003 a v čase
údajnej pôžičky pre odporcu si navrhovateľ bral hypotekárny úver z banky na kúpu bytu na Š.W. Q. K. I.,ktorý ako sám uviedol, ešte nemá splatený. V roku 2006 mal tiež podľa vlastného uvedenia navrhovateľ
aj mikroúver na sumu 590.000,- Sk, ktorý už má splatený.

Na základe vyššie uvedených skutočností sa súd priklonil na stranu odporcu a dospel k záveru,
že navrhovateľom nemohli byť dňa 18. 01.2006 fakticky poskytnuté peňažné prostriedky vo výške
3.007.000,- Sk z titulu zmluvy o pôžičke. Nakoľko súd vyvodil záver, že nedošlo k platnému vzniku
záväzkovoprávneho vzťahu zo zmluvy o pôžičke, o ktorú opiera navrhovateľ nárok uplatnený v tomto
konaní, súd jeho návrh na začatie konania v celom rozsahu zamietol a rozhodol tak, ako je uvedené

vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 149 ods. 3
O.s.p. a v konaní úspešnému odporcovi, ktorý bol zastúpený dvoma advokátmi, priznal náhradu trov
konania v celkovej výške 16.484,58 €, pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku za odpor proti
platobnému rozkazu vo výške 5.192,- € a z trov právneho zastúpenia priznaných za jedného advokáta

v celkovej výške 11.292,58 €.

Trovy právneho zastúpenia odporcu boli uplatnené vo výške 13.476,19 € (odmena za úkony právnej
služby vo výške 11.230,16 € + 20 % DPH vo výške 2.246,03 €), spolu za 20 úkonov právnej služby.

V súlade s ustanoveniami § 10 ods. 1 a 2, § 14 ods. 1 písm. a), c), d), § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhl. č.
655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom
do 31. 05. 2010, ďalej ustanoveniami § 10 ods. 1, 2, § 14 ods. 1 písm. b), c), § 14 ods. 5 písm. b), § 16
ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. v znení účinnom od 01. 06. 2010, súd priznal odporcovi trovy
právneho zastúpenia v celkovej výške 11.292,58 €, ktoré pozostávajú z:

1. odmeny za 17 nasledovných úkonov právnej služby spolu vo výške 9.286,83 €:

a) prevzatie a príprava veci dňa 14. 07. 2009: 1x á 599,15 €,
b) odpor zo dňa 20. 07. 2009 proti platobnému rozkazu: 1x á 599,15 €,

c) účasť na pojednávaniach súdu dňa: 09. 02. 2010, 22. 04. 2010, 20. 05. 2010, 03. 06. 2010, 23. 09.
2010, 25. 11. 2010, 10. 02. 2011, 29. 03. 2011, 19. 04. 2011, 19. 05. 2011, 22. 09. 2011: 11 á 599,15 €,
d) účasť na pojednávaniach súdu dňa 21. 10. 2010 a dňa 21. 06. 2011 odročených bez prejednania veci
samej: 2x á 149,79 € (1/4 zo základnej sadzby tarifnej odmeny vo výške 599,15 €),
e) písomné podanie na súd zo dňa 13. 04. 2011, 13. 05. 2011: 2x á 599,15 €.

2. režijného paušálu spolu vo výške 123,65 €: 2x á 6,95 € +7x á 7,21 €+8x á 7,41 €.

3. dane z pridanej hodnoty vo výške 1.882,10 € (20 % zo sumy 9.410,48 €).

V rámci uplatnených trov právneho zastúpenia odporcu súd nepriznal odmenu za 3
úkony právnej služby a k nim prislúchajúci režijný paušál, a to za jedno písomné vyjadrenie datované
dňom 13. 04. 2011 a dve písomné vyjadrenia datované dňom 30. 05. 2011 a dňom 13. 07. 2011,
nakoľko trovy právneho zastúpenia uplatnené za tieto úkony právnej služby súd nepovažuje za účelne
vynaložené. Predmetné písomné podania, za ktoré súd nepriznal odmenu, neobsahovali žiaden právny

rozbor veci. Dňa 14. 04. 2011 boli právnymi zástupcami odporcu podané dve samostatné podania
datované dňom 13. 04. 2011, a to "záverečný návrh", za ktorý súd odmenu priznal a podanie označené
ako "zaslanie dokladov", ktoré je len výpočtom a popisom v prílohe predkladaných dôkazov, za ktoré
súd nepriznal odmenu. Podobne aj priznanie odmeny za vyjadrenia zo dňa 27. 05. 2011, predstavujúce
chronológiu daňovej kontroly vykonanej u odporcu v roku 2007 a zo dňa 13. 07. 2011 ako reakcia na

dôkaz vykonávaný súdom, ktoré navyše neobsahujú žiadne nové skutočnosti, resp. skutočnosti ktoré
by mali priamu súvislosť s vecou samou, nepovažuje súd za účelné v súvislosti s uplatňovaním práva
odporcu proti navrhovateľovi.

Podľa § 148 ods. 1 O.s.p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov

konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.

V súlade s vyššie citovaným ustanovením § 148 ods. 1 O.s.p. súd uložil neúspešnému navrhovateľovi
povinnosť nahradiť trovy konania štátu vo výške 30 Eur, ktorá predstavuje uznesením tunajšieho súduzo dňa 23. 08. 2011, č. k. XXC/XXX/XXXX-XXX, priznanú náhradu vecných nákladov vzniknutých
v súvislosti s vykonaným dokazovaním. Súd tak rozhodol aj napriek tomu, že navrhovateľovi bolo
uznesením Okresného súdu Svidník zo dňa 16. 06. 2009, č. k. XRo/XX/XXXX-XX priznané oslobodenie

od súdnych poplatkov, a to vzhľadom na výšku vzniknutých trov konania platených štátom a k
samotnému vyhláseniu navrhovateľa na pojednávaní dňa 29. 03. 2011, na ktorom uviedol a trval na tom,
že sa považuje za majetnú osobu. Okrajovo súd poznamenáva, že postup podľa § 138 ods. 2 O.s.p. súd
nepovažoval za dôvodný, a to aj vzhľadom k súvisiacimi závermi vykonaného dokazovania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

Okresného súdu Bratislava II na Krajský súd Bratislava, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,proti ktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie zhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.