Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, August 27, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2To/71/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715010266
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Rudolf Ďurta
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6715010266.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Rudolfa Ďurtu a sudcov JUDr.
Jozefa Mikluša a JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD., na verejnom zasadnutí konanom dňa 27.augusta 2015,
prejednal odvolanie okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 10.6.2015,
sp.zn. 1T/61/2015 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Zvolen zo dňa 10.6.2015, sp.zn. 1T/61/2015 bol obž. P. Q. uznaný za
vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, 3 písm.b/ s poukazom na § 138 písm.
j/ Tr.zák. na tom skutkovom základe, že
v období od 26.2.2013 do 5.2.2015 v S., okr. O. a na iných miestach, kde sa zdržiaval, si neplnil svoju
zákonnú vyživovaciu povinnosť na svoje deti D. P. Q., nar. XX.X.XXXX, F. Q. Q., nar. XX.XX.XXXX a Y.

U. Q., nar. XX.XX.XXXX, napriek tomu, že v zmysle uznesenia Okresného súdu Zvolen, č.k. 5P/33/2013
zo dňa 28.1.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26.2.2013 bol zaviazaný prispievať na výživné
na každé svoje maloleté dieťa vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté
dieťa podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine a to mesačne na každé dieťa zvlášť, počnúc právoplatnosťou
rozhodnutia vždy do 20.dňa v mesiaci vopred k rukám matky Q. Q., nar. X.X.XXXX, trvale bytom W.
XXX, tejto povinnosti sa vyhýbal napriek tomu, že v uvedenom období bol riadne zamestnaný v období

od 29.4.2013 do 5.8.2013 v spoločnosti F. S. s.r.o. so sídlom S. XXX a tiež od mesiaca august 2014
pracoval v spoločnosti W. L., D.. Vo Q. W., teda mal pravidelný príjem, pričom dňa 5.2.2015 nastúpil
výkon trestu odňatia slobody uložený mu rozsudkom Okresného súdu Zvolen, č.k. 4T/109/2013, kde
si vyživovaciu povinnosť nahlásil, čím mu vznikol dlh za uvedené obdobie dlh na výživnom voči Q. Q.,
nar. X.X.XXXX, trvale bytom W. XXX, prechodne Centrum krízového bývania ul. XX.Y. , O. , vo výške
1 866,21 €.

Za to okresný súd podľa § 44 Tr.zák. upustil od uloženia súhrnného trestu , pretože pokladá trest uložený
obžalovanému skorším rozsudkom Okresného súdu Zvolen, sp.zn. 4T/109/2013 zo dňa 4.2.2015
právoplatným 5.2.2015, ktorým bol odsúdený podľa § 208 ods. 2 Tr.zák. na úhrnný nepodmienečný
trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov, na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie okresný prokurátor čo do výroku o treste. V
písomných dôvodoch poukázal , že obžalovaný bol v minulosti 5-krát odsúdený od r. 2012 v dvoch

prípadoch ide o majetkovú trestnú činnosť a v troch prípadoch o násilnú trestnú činnosť, ktorej sa
dopúšťal na manželke, matke a vlastných deťoch. V aktuálne vedenej trestnej veci sa opätovne dopustil
prečinu zanedbania povinnej výživy voči svojim trom mal.deťom, ktoré sú zverené do výchovy matky.
Vzhľadom na profil obžalovaného, kedy sa dopúšťa závažnej násilnej trestnej činnosti na blízkych
osobáchvkrátkomčasovomhorizonte,jetohonázoru,ženiejenamiestepoužitie§44Tr.zák.oupustení
od uloženia súhrnného trestu. Prokurátor poukázal aj na prístup obžalovaného na hlavnom pojednávaní,

kedy napriek tomu, že urobil vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm.b/ Tr.por., jeho postoj a správanie
bolo arogantné, bez záujmu , bez skutočne prejavenej ľútosti zo spáchania skutku. Záverom žiada, abyodvolací súd zrušil výrok prvostupňového súdu o upustení od uloženia súhrnného trestu a aby vec vrátil
okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.
Na základe odvolania okresného prokurátora preskúmal krajský súd v zmysle ust. § 317 Tr.por.

zákonnosťaodôvodnenosťvýrokuoupusteníoduloženiasúhrnnéhotrestu,akoajkonanie,ktorétomuto
výroku predchádzalo a zistil, že odvolanie okresného prokurátora nie je dôvodné.
Vzhľadomnavyhlásenie,ktoréurobilnahlavnompojednávaníobžalovaný,akoajvzhľadomnasamotné
dôvody odvolania odvolací súd preskúmal zákonnosť výroku o upustení od uloženia súhrnného trestu.
Obžalovaný je ženatý, doposiaľ bol 5-krát súdne trestný, pričom v jednom prípade sa na neho hľadá, ako

keby nebol odsúdený. Naposledy bol odsúdený rozsudkom OS Zvolen, sp.zn. 4T/109/2013 zo 4.2.2013
pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods.l 1 písm.a/, ods. 2 písm.c/ Tr.zák. a iné ,
za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov, pre výkon trestu bol zaradený
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. V súčasnosti tento trest vykonáva. Zo
správy ÚVTOS Banská Bystrica vyplýva, že správanie a vystupovanie obžalovaného pre mladistvých
v Sučanoch je na požadovanej úrovni, nebol disciplinárne odmenený ani potrestaný, je tichšej povahy,

priateľský a nekonfliktný. Ku dňu vykonania hlavného pojednávania bol už zaradený do pracovného
pomeru.ZmiestabydliskavobciS.bolhodnotenýakočlensociálneodkázanejrodiny,vktorejvminulosti
dochádzalo k nezhodám medzi ním a manželkou. Jeho správanie bolo však v konečnom dôsledku
hodnotené ako uspokojivé, komisiou verejného poriadku nebol riešený. Podľa oznámenia OÚ, Odboru
všeobecnej a vnútornej správy Zvolen, má obžalovaný od r. 2010 tri záznamy v priestupkoch.

Je zrejmé, že vzhľadom na vykonané dokazovanie, by v danom prípade prichádzalo do úvahy uloženie
súhrnného trestu podľa § 42 ods. 1 Tr.zák. k odsúdeniu vo veci OS Zvolen, sp.zn. 4T 109/2013. Aj
napriek argumentácii okresného prokurátora v dôvodoch svojho odvolania odvolací súd je toho názoru,
ako prvostupňový súd, t.j. že trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov, ktorý mu bol uložený rozsudkom
OS Zvolen, sp.zn. 4T 109/13 zo dňa 4.2.2015 je dostatočný na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa

a preto vzhľadom na osobu obžalovaného, jeho osobné pomery , ako aj možnosť nápravy , prihliadajúc
na to, že sa jedná o mladého človeka, ktorý si uvedomuje negatívny dopad k páchanej trestnej činnosti
a jeho ďalší osobnostný vývoj, počas pobytu vo výkone trestu má snahu získať pracovné návyky, teda
možno predpokladať resocializáciu osobnosti obžalovaného, je dostatočný na ochranu spoločnosti a
nápravu páchateľa.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.