Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 20, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23CoE/142/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3715203955
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3715203955.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom Vajnorská
100/A, 831 04 Bratislava, IČO 45869464, zastúpeného: JUDr. Veronika Kubriková, PhD., advokátka
so sídlom 821 01 Bratislava, Martinčekova 13, korešpondenčná adresa: Vajnorská 100/A, 831 04
Bratislava, proti povinnému: Q. M., bytom O. XX, W. M., o vymoženie 1.092,03 Eur s príslušenstvom,
o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 05. júna 2015, č.

k. 6Er/321/2015-16, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o zastavení exekučného konania p o t v r d
z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekučné konanie a zároveň súdnemu exekútorovi
nepriznal náhradu trov exekučného konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že na základe

návrhu oprávneného súdny exekútor podal na tamojší súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie na vymoženie istiny 1.092,03 Eur s príslušenstvom, a to na základe rozhodcovského rozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu zriadenom pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s.,
Bratislava sp. zn. IDB 0710021 zo dňa 30.09.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 31.10.2011
a vykonateľnosť dňa 04.11.2011. V predmetnej exekučnej veci bolo zistené, že medzi rovnakými
účastníkmi /totožným oprávneným a totožným povinným/ bolo už vedené na Okresnom súde Považská

Bystrica pod sp. zn. 14Er 32/2013 exekučné konanie pre vymoženie rovnakého práva, resp. jeho časti
na podklade rovnakého exekučného titulu. Toto predchádzajúce exekučné konanie skončilo uznesením
o zastavení exekúcie č. k. 14Er/32/2013-45 zo dňa 20.05.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
20.06.2014 v zmysle § 44 ods. 3 Exekučného poriadku po tom, čo súd zamietol žiadosť o udelenie
poverenia exekútorovi z dôvodu rozporu exekučného titulu so zákonom. Tento rozpor spočíval v tom,
že rozhodcovská doložka, ktorá založila právomoc rozhodcovského súdu vec prejednať a rozhodnúť, je

absolútne neplatná, v dôsledku čoho rozhodcovský súd nemal právomoc vo veci rozhodnúť. Uvedený
rozpor exekučného titulu so zákonom, ktorý bol dôvodom zastavenia predchádzajúcej exekúcie,
nemôže byť nijako konvalidovaný, či reparovaný. Uvedené rozhodnutie o zastavení exekúcie tak
pre toto exekučné konanie, ktoré sa začalo medzi rovnakými účastníkmi pre vymoženie rovnakého
plnenia na podklade rovnakého exekučného titulu predstavuje prekážku res iudicata. Pokiaľ v
totožnej už právoplatne rozhodnutej veci podal oprávnený opätovne návrh na vykonanie exekúcie, v

takomto začatom exekučnom konaní nemožno pokračovať, a je potrebné ho zastaviť pre existenciu
neodstrániteľnej vady podmienok konania. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa exekučné konanie
zastavilpodľa§104ods.1OSPvspojenís§251ods.4OSP.Súdnyexekútorsitrovyzavýkonexekučnej
činnosti neuplatnil, a preto súd prvého stupňa podľa § 196 a § 200 ods. 2 Exekučného poriadku o trovách
exekúcie rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.

Proti výroku uznesenia súdu prvého stupňa o zastavení exekučného konania podal v zákonnej lehote

odvolanie oprávnený. Podané odvolanie odôvodnil podľa § 205 ods. 2 písm. a), d), e), f) OSP a §221 ods. 1 písm. d), f) a h) OSP. Uviedol, že v tejto fáze konania príslušný exekučný súd rozhoduje
výlučne o podanom návrhu na vydanie poverenia, pričom exekučný súd môže rozhodnúť len dvoma
spôsobmi, a to tak, že súdnemu exekútorovi udelí poverenie alebo žiadosť o udelenie poverenia

zamietne. Poukázal na to, že vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nie je rozhodnutím o veci
samej a preto nezakladá námietku právoplatne rozhodnutej veci. Namietal, že exekučné konanie nemá
vo svojom predmete vec, o ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť a predstavuje len vykonávacie
konanie, ktorého obsahom je nútený výkon už právoplatne rozhodnutej veci. V exekučnom konaní sa
nerozhoduje o merite veci, o ktorom by sa rozhodovalo, ale predstavuje len proces. Zároveň poukázal

na skutočnosť, že zákonodarca v Exekučnom poriadku úmyselne neuvádza prekážku rozhodnutej veci
ako vadu konania, ktorá by bránila ďalšiemu postupu. Uviedol, že podľa ustanovení § 44 ods. 2 prvá
veta a druhá veta Exekučného poriadku je súd oprávnený skúmať a vykonať ako dôkazy výlučne žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. V tomto
štádiu konania však súd nie je oprávnený rozhodovať o zastavení konania, a to už vôbec nie pokiaľ
sa nevysporiadal s otázkou o udelení, resp. neudelení poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu

exekútorovi. Tiež uviedol, že exekučný súd pri skúmaní žiadosti o udelenie poverenia vykonával
samostatne nové dokazovanie skutkového stavu, pričom oprávnený nemal možnosť vyjadriť sa k
takto vykonávaným dôkazom. Exekučný súd mu teda uprel právo byť účastným na takomto zisťovaní
skutkového stavu, čím zasiahol do jeho práva podľa čl. 48 odsek 2 Ústavy Slovenskej republiky. V
súvislosti s uvedeným poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 499/2014.

Zároveň citoval časť odôvodnenia rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 18CoE/633/2011-25
a sp. zn. 18CoE/635/2011-36. Zastával právny názor, že postupom exekučného súdu bol porušený
princíp rovnosti účastníkov konania, keďže bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek právny úkon, ho
nezákonne zvýhodňuje len na základe jeho postavenia. Exekučný súd tak nahrádza pasivitu povinného,
svojím konaním a svojou vôľou bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek úkon. Poukázal na uznesenie

Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 23/2013, ako aj nálezy sp. zn. III. ÚS 153/07 a sp. zn. III. ÚS 171/06.
Vytýkal súdu prvého stupňa, že v predmetnom konaní sa nezaoberal procesnou situáciou, keď v prvom
rade mal rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ale
predmetným uznesením zastavil exekučné konanie, čo je v rozpore so zákonom. Zastával názor, že
súd prvého stupňa exekúciu predčasne zastavil, čím mu odňal jeho právo konať pred súdom. Navrhol,

aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovie, alternatívne aby napadnuté uznesenie v celom
rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Písomné vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.

Krajský súd, ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia pojednávania

podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné vo
výroku o zastavení exekučného konania podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdiť ako vecne správne.

Výrok súdu prvého stupňa o trovách exekučného konania odvolaním nebol napadnutý, a preto sa
odvolací súd, ktorý je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, touto časťou napadnutého rozhodnutia,
ktorá nadobudla právoplatnosť uplynutím odvolacej lehoty, nezaoberal.

V predmetnej veci sa oprávnený návrhom, doručeným na exekútorský úrad súdneho exekútora JUDr.
Ing. Jána Gaspera, PhD. dňa 30.03.2015, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie
1.092,03 Eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s. zo dňa
30.09.2011, sp. zn. IDB0710021, ktorý podľa vyznačenej doložky mal nadobudnúť právoplatnosť dňa

31.10.2011 a vykonateľnosť dňa 04.11.2011. Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil
exekučné konanie, keďže v predmetnom exekučnom konaní sp. zn. 6Er/321/2015 je podkladom pre
vymoženie pohľadávky oprávneného proti povinnému ten istý rozhodcovský rozsudok, v súvislosti s
ktorým už súd vo svojom skoršom rozhodnutí č. k. 14Er/32/2013-13 zo dňa 08.07.2013 konštatoval, že
nie je spôsobilým exekučným titulom, nakoľko bol vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky.

Súd prvého stupňa bol toho názoru, že za týchto podmienok ide o prekážku rozhodnutej veci a toto
exekučné konanie je potrebné zastaviť podľa § 104 ods. 1 OSP.Z obsahu pripojeného spisu súdu prvého stupňa sp. zn. 14Er/32/2013 vyplýva, že oprávnený sa na
podklade vyššie uvedeného exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s. zo dňa 30.09.2011, sp. zn. IDB0710021,

domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie 1.092,03 Eur s príslušenstvom, a to na
podklade návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 16.04.2013. V uvedenej exekučnej veci súd prvého
stupňa uznesením č. k. 14Er/32/2013-13 zo dňa 08.07.2013 zamietol žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 07.10.2013
v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. 16CoE/187/2013-21 zo dňa

27.08.2013. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k. 3 Oboer 331/2013 zo dňa 25.02.2014
dovolanie oprávneného odmietol a žiadnemu z účastníkov náhradu trov dovolacieho konania nepriznal.
Následne súd prvého stupňa uznesením č. k. 14Er/32/2013-45 zo dňa 20.05.2014, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 20.06.2014, exekučné konanie zastavil.

Podľa § 251 ods. 4 OSP na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú
ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však

vždy uznesením.

Podľa § 103 OSP kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 OSP ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi

vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s
podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Podľa § 159 ods. 3 OSP len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Podľa judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k porušeniu procesnej podmienky prekážky rei
iudicatae dôjde vtedy, ak sú kumulatívne splnené tri podmienky:

1. začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté;

2. začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi;

3. a o tej istej veci.

Vecou samou sa rozumie nárok uplatňovaný iniciátorom súdneho (ale aj exekučného) konania, ktorý je
predmetom konania, spolu s príslušenstvom tohto nároku. V exekučnom konaní je predmetom konania

žiadosť oprávneného o tzv. nútený výkon rozhodnutia (exekučného titulu), a to v prípade, ak povinný
dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu z tohto rozhodnutia. Uznesenie, ktorým sa v exekučnom
konaní rozhodlo o neprípustností exekúcie ako celku, bez špecifikácie jej časti či určitých spôsobov
vykonania exekúcie, je rozhodnutím súdu vo veci samej.

V predmetnej exekučnej veci súd prvého stupňa zistil, že medzi rovnakými účastníkmi /totožným

oprávneným a totožným povinným/ bolo už v minulosti vedené exekučné konanie pre vymoženie
rovnakého práva oprávneného na podklade rovnakého exekučného titulu. Toto predchádzajúce
exekučné konanie skončilo právoplatným uznesením súdu prvého stupňa, ktorým bola exekúcia
zastavená podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku po právoplatnom zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu rozporu exekučného titulu so zákonom.

Súd prvého stupňa správne konštatoval, že uvedený rozpor exekučného titulu so zákonom, ktorý
bol dôvodom zastavenia predchádzajúcej exekúcie, nemôže byť nijako konvalidovaný, či reparovaný.Uvedené rozhodnutie o zastavení exekúcie tak pre toto exekučné konanie, ktoré sa začalo medzi
rovnakými účastníkmi pre vymoženie rovnakého plnenia, resp. jeho časti na podklade rovnakého
exekučného titulu predstavuje prekážku res iudicata. Preto v prípade podania ďalšieho návrhu na

vykonanieexekúcievtotožnejužprávoplatnerozhodnutejveci,nemožnovtakomtozačatomexekučnom
konaní pokračovať a je potrebné ho zastaviť pre existenciu neodstrániteľnej vady podmienok konania.

Pokiaľ oprávnený vo svojom odvolaní poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 7Cdo/108/2012 a dôvodí, že v tejto fáze exekučného konania /pri rozhodovaní o žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie/ nie je možné exekučné konanie zastaviť

bez rozhodnutia o žiadosti súdneho exekútora, uvádza odvolací súd, že táto námietka oprávneného
je celkom nedôvodná. Uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bolo vydané za
okolností celkom odlišných od okolností predmetnej exekučnej veci. V exekučnej veci, ktorej sa týka
uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bola podaná žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia (bez toho aby medzi tými istými účastníkmi už predtým prebiehalo iné exekučné
konanie o vymoženie rovnakého práva na základe rovnakého exekučného titulu), exekučný súd túto

žiadosť spolu s návrhom oprávneného na vykonanie exekúcie a samotným exekučným titulom -
rozhodcovským rozsudkom meritórne posúdil a exekučné konanie zastavil z dôvodu, že rozhodcovská
doložka, ktorá mala založiť právomoc rozhodcovského súdu je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a
preto neplatná: Urobil tak bez rozhodnutia o žiadosti súdneho exekútora, čím podľa Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky neprípustne "preskočili" postup podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a že

exekučné konanie zastavili podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. v procesnej situácii, v ktorej
neboli dané procesné predpoklady pre takýto postup. V uvedenej exekučnej veci teda neexistovala
žiadna vada podmienok exekučného konania, ktorá by bránila posúdeniu žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia a rozhodnutiu o nej.

V predmetnej exekučnej veci však existencia vady podmienok exekučného konania zistená bola, pričom

ide o vadu neodstrániteľnú, ktorá bráni ďalšiemu postupu v exekučnom konaní a teda bráni aj posúdeniu
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia a rozhodnutiu o nej. V zmysle § 103 OSP kedykoľvek
za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky
konania). Exekučný súd má teda povinnosť v každej fáze exekučného konania skúmať splnenie
podmienok konania a v prípade ich zistenia, v závislosti od toho, či ide o vadu podmienok odstrániteľnú,

či nie, musí náležite procesne reagovať. Súd prvého stupňa preto správne v predmetnej exekučnej veci
po zistení existencie neodstrániteľnej vady podmienok konania exekučné konanie zastavil bez toho, aby
rozhodoval o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia.

Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods.
1 OSP potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.