Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 30, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 6CoE/129/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713212353
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Bednár
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6713212353.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: Tatra banka, a.s., so sídlom Hodžovo
námestie 3, Bratislava, IČO: 00 686 930, právne zast. advokátskou kanceláriou MCGA legal, s.r.o., so
sídlom Partizánska 2, Bratislava, IČO: 36 715 662, proti povinnému: C. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom E.
XXX/XX, XXX XX K., vedenej pod sp. zn. EX 1663/2013 súdnym exekútorom JUDr. Kamilom Líškom,
ExekútorskýúradBratislava,Ul.29.augusta2,81107Bratislava,ovymoženiepohľadávkyoprávneného

vo výške 1.112,74 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Zvolen č. k. 6Er/498/2013-60 zo dňa 13.05.2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd podľa ust. § 44 ods. 2/ zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok) zamietol žiadosť súdneho exekútora o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Vodôvodnenírozhodnutiauviedol,žeexekučnékonaniejevedenénazákladeexekučnéhotitulu,ktorým
je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie so
sídlom v Bratislave sp. zn. II/2011-8251 zo dňa 25.06.2012. Súd prvého stupňa vychádzal zo záveru, že
Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby uzavretá medzi oprávneným

ako veriteľom a povinným ako dlžníkom, na základe ktorej oprávnený uplatnil na rozhodcovskom súde
svoj nárok je spotrebiteľskou zmluvou, preto na daný právny vzťah aplikoval ustanovenia § 52 a nasl.
zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len Občiansky zákonník) upravujúce spotrebiteľské
zmluvy. Konštatoval, že rozhodcovská doložka v zmluve o úvere, ktorá mala založiť legitimitu pre
exekučný titul, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Rozhodcovská doložka je pripravená ako
súčasť predmetnej úverovej zmluvy, ktorá bola uzavretá ako zmluva formulárová, tzn. v prevažnej

časti s predtlačeným textom, ktorú oprávnený predkladá vopred neurčitému počtu spotrebiteľov. V
predmetnom prípade povinný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah zmluvy ovplyvniť, mohol len
zmluvu ako celok prijať alebo odmietnuť. Rozhodcovská doložka pritom znemožňuje voľbu spotrebiteľa
dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Rozhodcovská doložka je teda neprijateľnou zmluvnou
podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5/ Občianskeho zákonníka absolútne neplatná, preto súd
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom splnomocneného zástupcu v zákonnej lehote
odvolanie. Poukázal na dôvodovú správu k § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, z ktorej vyplýva,
že cieľom tejto úpravy je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Ak by niektoré z
ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom
konaní, navrhovaná úprava považuje takéto ustanovenie za neprijateľné, čo však nemá za dôsledok

zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. Spotrebiteľovi, ako aj dodávateľovi zostáva možnosť
riešiť spor v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky v rozhodcovskom konaní, ale spotrebiteľ môžesvoje práva voči dodávateľovi uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa
tak rozhodne, v občianskom súdnom konaní. Zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v
zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú. Uvedené ustanovenie teda v žiadnom

prípade nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky. V zmysle tejto dôvodovej správy je
rozhodcovská doložka v súlade so zákonom a neprieči sa dobrým mravom, keďže nebráni dlžníkovi, aby
svojeprávavočiveriteľoviuplatnilnapríslušnomvšeobecnomsúdeazároveňumožňujeveriteľovi,abysi
uplatnil svoje práva voči dlžníkovi na príslušnom rozhodcovskom súde v zmysle rozhodcovskej doložky.
Ďalej uviedol, že je bankovým subjektom a v zmysle § 93b ods. 1 zákona č. 483/1991 Zb. o bankách bol

povinný ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich
prípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským
súdom zriadeným podľa zákona o rozhodcovskom konaní a to tak, aby klient mal možnosť voľby, či
prijme alebo neprijme predložený návrh na uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy. Na základe uvedeného
ustanovenia zákona o bankách oprávnený ponúkol povinnému neodvolateľný návrh na uzavretie
rozhodcovskej zmluvy a povinný s touto rozhodcovskou doložkou súhlasil. V prípade, ak by povinný s

rozhodcovskou doložkou nesúhlasil, mohol ju v zmysle obchodných podmienok vypovedať v lehote 30
dníododňapodpisuzmluvyoúvere.Povinnýtaktodojednanúrozhodcovskúdoložkunevypovedal.Ďalej
poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 2CoE/333/2011 zo dňa 30.09.2011,
ako aj na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9CoE/18/2010. Namietal, že úverová zmluva
bola uzavretá pred dňom 01.01.2008, preto nie je možné práva a povinnosti z tejto zmluvy posudzovať

podľa § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka. Právna dovolenosť, či rozpor s dobrými mravmi preto
môžu byť posudzované len podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch, Zákona o ochrane spotrebiteľa a
Obchodného zákonníka v znení platnom v čase uzavretia zmluvy. Ďalej poukázal na Smernicu Rady č.
93/13/EHS z 05.04.1993 a judikatúru Európskeho súdneho dvora, ako aj na rozhodnutia Krajského súdu
v Bratislave sp. zn. 18CoE/924/09, 18CoE/927/09 a 18CoE/954/09. Na záver uviedol, že nenastala ani

jedna zo skutočností uvedená v § 45 ods. 1/ Zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovský rozsudok
je vydaný podľa zákona, neobsahuje neprijateľnú podmienku, nedochádza teda k vymáhaniu plnenia v
rozpore s dobrými mravmi a návrh na vykonanie exekúcie, ako aj žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia je v súlade s právoplatným a vykonateľným rozsudkom. Z uvedených dôvodov preto navrhol,
aby súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že poverí súdneho exekútora vykonaním exekúcie.

Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník Okresného súdu Zvolen. Zákonný sudca predložil vec na
rozhodnutie krajskému súdu podľa § 374 ods. 4/ O. s. p. s vyjadrením, že podanému odvolaniu nemieni

vyhovieť

Krajský súd, ako súd odvolací v dôsledku podaného odvolania preskúmal vec v medziach daných ust. §
212 ods. 1/ O. s. p. a postupom podľa § 214 ods. 2, § 219 ods. 1/O. s. p. bez nariadenia pojednávania
uznesenie okresného súdu potvrdil.

Zo spisového materiálu je zrejmé, že oprávnený sa domáha vykonania exekúcie na základe exekučného
titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej
asociácie so sídlom v Bratislave sp. zn. II/2011-8251 zo dňa 25.06.2012. Základný právny rámec
nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom bol nárok veriteľa z titulu poskytnutia úveru dlžníkovi na

základeZmluvyoposkytnutíspotrebiteľskéhoúveruspoistenímprefyzickéosobyč.XX-XXXXXXXXXX,
uzavretej dňa 08.12.2006.

V úverovej zmluve (čl. VIII bod 8.), si oprávnený ako veriteľ a povinný ako dlžník upravili rozhodcovskú
doložku tak, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy alebo v súvislosti s ňou, budú rozhodované

s konečnou platnosťou v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom Asociácie bánk
v Bratislave jedným rozhodcom, a to podľa štatútu a rozhodcovského poriadku rozhodcovského súdu.
Rozhodnutie rozhodcovského súdu bude záväzné pre banku aj dlžníka, pričom veriteľ a dlžník sa
zaväzujú v stanovených lehotách splniť všetky povinnosti uložené v rozhodcovskom náleze. Toto
ustanovenie sa nevzťahuje na spory, ktoré vzniknú z poistnej zmluvy alebo v súvislosti s ňou.

V zmysle ust. § 44 ods. 2/ Exekučného poriadku súd preskúmava exekučný titul aj ex offo. Pokiaľ je
exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, prirodzenou súčasťou preskúmavania tohto exekučného
titulu je zisťovanie toho, či bola medzi zmluvnými stranami platne uzavretá rozhodcovská zmluva, a toči už formou osobitnej zmluvy alebo formou rozhodcovskej doložky v zmluve podľa § 3 a § 4 zákona
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Povinnosť skúmať platnosť rozhodcovskej doložky pre
exekučný súd vyplýva priamo zo zákona, nie je potrebné ju osobitne odôvodňovať.

V prípade neexistencie alebo neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky, rozhodcovský súd
nemôže prejednať a rozhodnúť medzi účastníkmi spor a vydať rozhodcovský rozsudok, ktorý
by mal predstavovať exekučný titul. Ak by exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok,
pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť

rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu „rozhodnutia“
nevykonateľného, majúceho účinky paaktu. Skutočnosť, že účastník rozhodcovského konania, ktorý v
exekučnom konaní vystupuje v procesnom postavení povinného v rozhodcovskom konaní nenamietal
neexistenciu rozhodcovskej zmluvy, prevzal rozhodcovský rozsudok a nevyužil možnosť domáhať sa
zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou podanou na príslušnom súde je irelevantná (rozhodnutie
Najvyššieho súd Slovenskej republiky, sp. zn. 3 Cdo 122/2011 zo dňa 9. februára 2012).

Podľa § 52 ods. 1/ Občianskeho zákonníka (platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy)
spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenévôsmej
časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného

návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľaodseku2citovanéhoustanovenia,dodávateľjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, 2/ Občianskeho zákonníka platného a účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia.

Podľa § 53 ods. 4/ Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Odvolací súd po preskúmaní zmluvy súhlasí so záverom súdu prvého stupňa v tom, že zmluva o
poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby uzavretá dňa 08.12.2006 medzi
oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ust. § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka, keďže z predloženej zmluvy nevyplýva, že povinný je podnikateľským

subjektom a že by pri uzatváraní zmluvy o úvere bol konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti
alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom oprávnený pri jej uzatváraní konal v rámci svojej obchodnej
činnosti. Z uvedeného dôvodu možno uvedený právny vzťah považovať za spotrebiteľský vzťah medzi
spotrebiteľom (povinným) a dodávateľom (oprávneným) v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka.
Súd prvého stupňa preto postupoval správne, v súlade s právnou úpravou Slovenskej republiky a aj

s právom EÚ, keď skúmal rozhodcovskú doložku ako zmluvnú podmienku z hľadiska, či nevyvoláva
nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom.

Odvolací súd súhlasí aj s hodnotením súdu prvého stupňa, že rozhodcovskú doložku, ktorá je súčasťou
zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby je potrebné považovať

za neprijateľnú, pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a
spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Odvolací súd zastáva názor, že spotrebiteľ sa v porovnaní
s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení z hľadiska jeho vyjednávacej sily, ako aj z
hľadiska úrovne informovanosti a táto situácia ho núti, aby pristúpil na vopred pripravené podmienkydodávateľom bez toho, aby podstatným spôsobom mohol ovplyvniť ich obsah. Rozhodcovská doložka
nebola individuálne dohodnutá a jej obsah bol vopred pripravený, teda z tohto pohľadu spotrebiteľ
nemohol dojednanie rozhodcovskej doložky akýmkoľvek spôsobom zmeniť, mohol len úver prijať alebo

ho odmietnuť vrátane všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Rozhodcovská doložka- zmluvná
podmienka, ktorá určuje, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy alebo v súvislosti s ňou, budú
rozhodované s konečnou platnosťou v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom
Asociácie bánk v Bratislave jedným rozhodcom, je neprijateľná. Žaloby z obdobných úverových zmlúv
podáva v prevažnej miere veriteľ, ktorý môže založiť právomoc rozhodcovského súdu bez toho, aby to

dlžník mohol ovplyvniť. Ani garancia v bode 4.9.2. tak, ako je uvedená vo Všeobecných obchodných
podmienkach, že klient má právo odstúpiť od rozhodcovskej doložky a to do 30 dní, nestačí na to,
aby sa oprávnený vyvinil z toho, že neobmedzil povinného na individuálnych právach, pretože nejde o
individuálne dojednanie. Takto koncipovaná rozhodcovská doložka ako zmluvná podmienka je v rozpore
s požiadavkou ochrany spotrebiteľa, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
strán vzniknutých na základe zmluvy, a to práve ku škode spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka, od ktorej

rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc v tomto prípade je neprijateľná, a preto je v zmysle § 53 ods.
4/ Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy neplatná.

K odvolacej námietke oprávneného, že v období do 31.12.2007 sa vzťahovali ust. § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v 8 časti

Občianskeho zákonníka, ako aj na zmluvu podľa § 55 Občianskeho zákonníka, a že zmluva o úvere
bola upravená len v Obchodnom zákonníku, odvolací súd uvádza, že pri posudzovaní charakteru zmluvy
možno vychádzať aj z osobitnej právnej úpravy zákona NR SR č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa
účinnej v čase uzavretia posudzovanej zmluvy o úvere, a to predovšetkým z ust. § 2 ods. 1 písm. a) a b)
definujúcich zmluvné strany a z ust. § 6 zakotvujúceho zákaz diskriminácie spotrebiteľa. V zmysle § 6

ods. 3 citovaného zákona je konanie v rozpore s dobrými mravmi zakázané, pričom takýmto konaním sa
na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné
znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní
služby, prípadne môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti,
čestnosti, zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť

zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. Posudzovanú zmluvu preto možno považovať za
typovú zmluvu podľa § 23a citovaného zákona o ochrane spotrebiteľa. Podľa ods. 1 tohto ustanovenia,
typovou zmluvou sa rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že
spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Vzhľadom na tieto ustanovenia je možné za spotrebiteľskú zmluvu v širšom ponímaní považovať zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, ale aj podľa Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy,
ktorýchcharakteristickýmznakomje,žesauzatvárajúvoviacerýchprípadochajeobvyklé,žespotrebiteľ
obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom
zmluvy (aj keď je v Občianskom zákonníku pomenovaná), ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre

ktorú najmä Občiansky zákonník, ale i iné právne predpisy stanovujú osobitné podmienky a určujú,
aké náležitosti musí zmluva obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť - tzv. neprijateľné podmienky
na ochranu slabšej zmluvnej strany - spotrebiteľa. Úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ
ochrany spotrebiteľa v súkromnoprávnych vzťahoch a je základným inštitútom tzv. spotrebiteľského
práva. Povaha a význam verejného záujmu z ktorého vychádza ochrana, ktorú Občiansky zákonník

zaručuje spotrebiteľom odôvodňuje to, že vnútroštátny súd má posudzovať nekalý charakter zmluvnej
podmienky ex offo a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo
dodávateľom.

K námietke oprávneného o splnení povinnosti banky vyplývajúcej s ust. § 93b ods. 1 zákona o bankách

odvolací súd uvádza, že zo zákona o bankách síce vyplýva povinnosť banky ponúknuť klientovi návrh
na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, avšak z neho nevyplýva povinnosť zakotviť rozhodcovskú doložku
priamo vo formulárovej zmluve, v obchodných podmienkach, ktorých obsah klient nemôže ovplyvniť.
Návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky môže banka predložiť aj ako samostatný návrh, ktorý by
umožňoval v danom prípade spotrebiteľovi dojednať rozhodcovskú doložku individuálne. Spotrebiteľ

(klient) svojim podpisom na formulárovej zmluve, ktorej súčasťou sú aj obchodné podmienky upravujúce
rozhodcovskú doložku, vyjadruje súhlas tak so samotnou zmluvou, ako aj s Všeobecnými obchodnými
podmienkami, a tým aj s rozhodcovskou doložkou v nich obsiahnutou, preto reálne nemá možnosť
neprijať návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky bez toho, aby tým nezmaril uzavretie zmluvy.S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto odvolací súd napadnuté uznesenie podľa ust. § 219
ods. 1/ O. s. p. potvrdil.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.