Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, July 21, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3Tos/117/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115010059
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Tencer
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2115010059.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Tencera a sudcov JUDr.
Daniely Šramelovej a JUDr. Janky Klčovej, v trestnej veci proti odsúdenému J. X., v konaní o žiadosti
odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti odsúdeného proti
uzneseniu Okresného súdu v Trnave zo dňa 30.03.2015 sp.zn. 7PP/8/2015, na neverejnom zasadnutí
konanom dňa 21.07.2015 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného J. X., nar. XX.XX.XXXX,
z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 61 odsek 1 a § 67 odsek 1 Trestného zákona účinného
do 31.12.2005 zamietol žiadosť odsúdeného J. X. o prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý
mu bol uložený Krajským súdom v Bratislave zo dňa 20.11.1996 sp.zn. 1T/29/1996 podľa § 219 odsek

2 Trestného zákona v trvaní 20 rokov a Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 27.04.1994 sp.zn.
3T/80/1993 pre trestný čin podľa § 171 odsek 2 Trestného zákona v trvaní 7 mesiacov.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť odsúdený, ktorou sa domáhal zrušenia
napadnutého uznesenia a jeho podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, nakoľko
sa domnieva, že v danom prípade boli splnené podmienky preto, aby mohol byť z výkonu trestu odňatia

slobody podmienečne prepustený. Poukázal na to, že je síce pravdou, že jeho hodnotenie nevyznieva
celkove v jeho prospech ale si myslí, že doba, ktorú vykonal doposiaľ vo výkone trestu odňatia slobody
je postačujúca a má jednoznačný záujem viesť po podmienečnom prepustení riadny život. Viac ako 19
rokov, počas ktorý je vo výkone trestu odňatia slobody sa nedopustil žiadnej trestnej činnosti a dokonca
ani žiadneho priestupku a preto sa nemôže stotožniť so záverom, že jeho resocializačná prognóza je
menej priaznivá.

Krajský súd na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku, preskúmal
správnosť a zákonnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým mohol sťažovateľ podať
sťažnosť, ako aj správnosť postupu konania, ktoré týmto predchádzalo, a tak zistil, že sťažnosť
odsúdeného je opodstatnená.

Z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že odsúdený J. X. si vykonáva trest odňatia slobody v trvaní
20 rokov pre dvojnásobný trestný čin vraždy podľa § 219 odsek 1, odsek 2 písm. a/, písm. d/ Trestného
zákona účinného do 31.12.2005, uložený mu rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 20.11.1996
pod sp.zn. 1T/29/1996 a trest odňatia slobody v trvaní 7 mesiacov pre trestný čin marenia výkonu
úradného rozhodnutia podľa § 171 odsek 2 písm. b/ Trestného zákona účinného do 31.12.2005 uložený
mu rozsudkom Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 27.04.1994 sp.zn. 3T/80/1993. Z obsahu spisu

vyplýva, že odsúdený začal trest vykonávať dňa 07.01.1997 pričom lehota v zmysle § 67 odsek 1Trestného zákona účinného do 31.12.2005 uplynula dňa 01.07.2009 a koniec trestu má stanovený na
16.06.2016. Odsúdenému bola do trestu započítaná i väzba od 18.11.1995 do 07.01.1997.

Z hodnotenia riaditeľa Ústavu pre výkon trestu odňatia slobody v Leopoldove vyplýva, že odsúdený bol
do tamojšieho ústavu premiestnený dňa 05.01.2005 a to z Ústavu ba výkon trestu z Ilavy. Správanie a
vystupovanie odsúdeného počas výkonu väzby bolo na požadovanej úrovni, ústavný poriadok a časový
rozvrh dňa dodržiava. Správanie a vystupovanie odsúdeného počas výkonu trestu nebolo však vždy
na požadovanej úrovni, vyskytli sa u neho nedostatky v dodržiavaní ústavného poriadku a časového

rozvrhu dňa. V kolektíve odsúdených nevyvolával konfliktné situácie, pričom počas výkonu trestu bol
3-krát disciplinárne odmenený, disciplinárne potrestaný bol 9-krát. V rámci vnútornej diferenciácie je
umiestnený do diferenciačnej skupiny „C“. Pracovne je zaradený na pracovisku so zameraním na ručné
šitie obuvi, pracovné povinnosti si priebežne plní. Stanovené ciele programu zaobchádzania sú plnené
len čiastočne, nakoľko sa vyskytli nedostatky dodržiavania ústavného poriadku. Vzhľadom na stredné
riziko sociálneho zlyhania sa javí resocializačná prognóza u odsúdeného u odsúdeného ako menej

priaznivá z dôvodu, že pred nástupom do výkonu trestu opakovane páchal trestnú činnosť a aktuálne je
odsúdený za obzvlášť závažný zločin. Záverom hodnotenia sa konštatuje, že odsúdený nepreukazuje
splnenie podmienok na podmienečné prepustenie a neodporučil preto odsúdeného podmienečne z
výkonu trestu odňatia slobody prepustiť.

Podľa § 61 odsek 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005, po výkone polovice uloženého
alebo podľa rozhodnutia prezidenta SR zmierneného trestu odňatia slobody môže súd odsúdeného
podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a
správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.

Podľa § 61 odsek 2 Trestného zákona účinného do 31.12.2005, pri rozhodovaní o podmienečnom
prepustení prihliadne súd na to, do ktorej nápravnovýchovnej skupiny je odsúdený zaradený.

Podľa § 62 odsek 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005, osoba odsúdená za okrem trestných
činov uvedených v tomto ustanovení aj trestný čin vraždy podľa § 219 Trestného zákona, môže byť

podmienečne prepustená až po výkone dvoch tretín uloženého trestu odňatia slobody.

Z citovaných ustanovení teda vyplýva, že súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť z výkonu trestu
posplneníjednakformálnejpodmienky,atozákonomstanovenejdobyvýkonutrestuajednakposplnení
dvoch materiálnych podmienok, ktoré mu sú plnenie povinností a správanie sa odsúdeného, ktorými

preukázal polepšenie a skutočnosť, že sa od neho môže očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.

V prvom rade je potrebné skonštatovať, že odsúdený v čase podania žiadosti splnil formálnu podmienku
pre účely podmienečného prepustenia a to v podobe výkonu dvoch tretín uloženého trestu odňatia
slobody.

Krajský súd však z obsahu spisového materiálu zistil, že u odsúdeného nie sú splnené všetky podmienky
pre jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody tak, ako ich vyžaduje ustanovenie
§ 66 odsek 1 Trestného zákona.

Odsúdený ani svojim správaním počas výkonu trestu odňatia slobody nepreukázal polepšenie takého
rozsahu na základe ktorého by bolo možné skonštatovať, že by bola splnená jednak z dvoch
materiálnych podmienok obsiahnutých uvádzanom ustanovení, nakoľko z hodnotenia riaditeľa tak ako
je to už vyššie uvedené vyplýva, že tento počas výkonu trestu odňatia slobody bol až 9-krát disciplinárne
potrestaný, pričom len 3-krát bol disciplinárne odmenený, ktoré skutočnosti jednoznačne nasvedčujú

tomu, že jeho správanie nemožno považovať za také, na základe ktorého by bolo možné ustáliť, že
odsúdený počas výkonu trestu odňatia slobody svojim vzorným správaním by preukázal polepšenie.
Rovnako je potrebné poukázať na charakter trestného činu, ktorú skutočnosť okresný súd veľmi správne
zvážil pričom poukázal na to, že odsúdený si vykonáva trest odňatia slobody za jeden najzávažnejších
trestných činov pričom v spojitosti s jeho správaním sa počas výkonu trestu odňatia slobody nie je možné

skonštatovať, že by odsúdený splnil aj druhú časť materiálnej podmienky, nakoľko vzhľadom na jeho
resocializačnú prognózu nie je možné očakávať, že by tento v budúcnosti mohol viesť riadny život. Za
takéhoto stavu i krajský súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu pokiaľ ide o podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody je rozhodnutím správnym a v súlade so zákonom.Záverom je potrebné poznamenať, že zmysel podmienečného prepustenia nie je v tom, aby za dobré
správanie počas výkonu trestu odňatia slobody (ktorá však u odsúdeného v tomto prípade absentuje)

a príkladné plnenie si pracovných povinností bol odsúdený automaticky prepustený na slobodu po
splnení formálnej podmienky (zákonom stanovenej doby vykonania trestu), bez zreteľa k účelu trestu,
ale podmienečné prepustenie má význam len vtedy, keď vzhľadom na účel trestu a na ďalšie okolnosti,
ktoré môžu mať v danom smere význam je odôvodnený predpoklad, že odsúdený i na slobode bude
viesť riadny život a nedopustí sa už žiadnej trestnej činnosti.

S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti tak po formálnej i materiálnej stránke viedli preto
krajský súd k rovnakému názoru ako vyslovil v napadnutom uznesení súd I. stupňový, že u odsúdeného
neboli splnené podmienky pre jeho podmienečné prepustenie, nakoľko počas výkonu trestu odňatia
slobody nepreukázal polepšenie v takom rozsahu, na základe ktorého by bolo možné predpokladať, že
v prípade jeho podmienečného prepustenia na slobodu, by tento mohol viesť riadny a poctivý život.

Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam preto krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo
výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.