Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 15, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/14/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114011927
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3114011927.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr.
Patrika Príbelského, PhD. a JUDr. Dušana Krč-Šeberu v trestnej veci proti obžalovanému P. O., nar.
XX.XX.XXXX v X., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr.zák.
s poukazom na § 138 písm. b/ Tr.zák., prejednal na verejnom zasadnutí konanom dňa 15. júla 2015
odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín podané proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo

dňa 28. januára 2015, sp.zn. 6T/138/2014 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie prokurátora zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 28.01.2015, sp.zn. 6T/138/2014 bol obžalovaný
oslobodený spod obžaloby podľa § 285 písm. b/ Tr.por. pre skutok právne posúdený ako prečin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr.zák. s poukazom na § 138 písm. b/

Tr.zák., ktorý mal spáchať tak, že ako otec W. X., nar.XX.XX.XXXX je povinný v zmysle § 62 zákona
o rodine a následne na základe rozsudku Okresného súdu v Bratislave II, č.k.27P/441/2010-29 zo dňa
19.01.2011, právoplatného dňa 25.01.2011 a vykonateľného dňa 16.02.2011 prispievať na výživné pre
maloletú W. X. sumou 90 Eur mesačne, počnúc dňom 01.02.2011 vždy do 20. dňa v mesiaci k rukám
matky P. X., trvale bytom X. - G., L. XXXX/XX, prechodne bytom O., U. XX, ktorej bolo dieťa zverené
do starostlivosti, pričom ako povinný si neplní riadne vyživovaciu povinnosť na dcéru za obdobie od

mesiaca august 2012 doposiaľ, kedy za uvedené obdobie mal uhradiť sumu 2.700 Eur, avšak uhradil
len sumu 1.290 €ur, nakoľko mesačne platil len 30 Eur až 50 Eur, čím konaním obvineného vznikol dlh
na riadnom výživnom na mal. W. v celkovej sume 1.410 Eur, v stíhanom období obvinený nepoberal
dávku v hmotnej núdzi ani inú sociálnu dávku, v evidencii uchádzačov o zamestnanie bol evidovaný od
08.04.2013 do 02.03.2014, od 03.03.2014 je zamestnaný v spol. Priatelia s.r.o., ul. Galvaniho 7/A, 821
04 Bratislava, od 01.05.2012 do 12.03.2013 v spol. Restaurant BONJOUR s.r.o., Bratislava, v období

od 13.03.2013 do 07.04.2013 bol dobrovoľne nezamestnaný.

Okresný súd obžalovaného oslobodil spod obžaloby, pretože skutok nie je trestný činom.
Citovaný rozsudok súdu prvého stupňa nenadobudol právoplatnosť, pretože ho v zákonnej lehote včas
podaným odvolaním napadol v neprospech obžalovaného prokurátor Okresnej prokuratúry Trenčín
(ďalej len „prokurátor“) pre nesprávnosť výroku o oslobodení obžalovaného, t.j. výrokov o vine a treste.

Prokurátor v písomnom odôvodnení odvolania poukázal na to, že na základe vykonaných dôkazov
nemožno v danom prípade vyvodzovať stratu trestnosti žalovaného konania. Osoba povinná z plnenia
vyživovacej povinnosti je povinná si zabezpečiť také zamestnanie, prípadne zamestnania, aby bola
podľa svojich schopností a možností schopná plniť vyživovaciu povinnosť. Samosudca poukázal
na to, že obvinený plnil vyživovaciu povinnosť podľa svojich možností a schopností po potrebnej

modifikácii výšky plnenia vyživovacej povinnosti v závislosti od príjmov obvineného. Nezaoberal sa však
opodstatnenýminákladmimatkynastarostlivosťodieťa,doúvahybrallennákladyafinančnépríjmyotcamaloletého dieťaťa. Ani fakt, že obžalovanému nebola vyplatená mzda za niektorý mesiac, ho nezbavuje
povinnosti riadne plniť si túto povinnosť na maloleté dieťa, či už podľa rodičovskej dohody alebo podľa
rozhodnutiasúdu.Jezrejmé,žezhľadiskatrestnostiskutkujepotrebnédoúvahyvziaťsumuvyživovacej

povinnosti, ktorú je otec dieťaťa povinný plniť v porovnaní s reálnymi príjmami povinného, pričom to,
že za niektorý mesiac obvinený nedostal mzdu, ho nezbavuje vyživovacej povinnosti. Uvedené platí
bez ohľadu na to, či matka dieťaťa sa rozhodla, že bude vychovávať dieťa sama alebo jej bolo zverené
súdom. Prokurátor má za to, že samosudca mohol rozhodnúť o oslobodení obvineného spod obžaloby,
ak zistil, že obvinený si vyživovaciu povinnosť neplnil v riadnej výške, ale sa snažil podľa možností a

schopností platiť aspoň občas. Potom je potrebné rozhodnúť nie podľa § 285 písm. b/ Tr.por., že skutok
nie je trestným činom, ale podľa § 285 písm. f/ Tr.por., teda že zanikla trestnosť jeho činu. Navrhol
preto, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. b/, c/, d/ Tr.por. vo výroku
o vine a podľa § 322 ods. 1 Tr.por. vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.

Obžalovaný P. O. sa k odvolaniu prokurátora písomne vyjadril a uviedol, že prokurátor neuviedol, že
vyživovaciu povinnosť má obžalovaný aj voči ďalším dvom deťom a tiež si ju neplní v takej výške, ako
bolo rozhodnuté súdom. S matkami maloletých detí sa kontaktuje. Na každé maloleté dieťa platí 50
€ mesačne. Teda maloletá W. nie je o nič ukrátená oproti svojim súrodencom. V súčasnosti prebieha
na Okresnom súde Trenčín konanie o zníženie výživného na maloletú W., ktoré ešte nie je skončené.

Obžalovanýsamomentálnezúčastňujelekárskychvyšetrení,nakoľkosaobjaviliunehoďalšiezdravotné
problémy, keďže pracoval predtým aj 280 hodín mesačne. Už rok pracuje v spoločnosti Priatelia s.r.o.
ako kuchár vo vývarovni. Napriek svojim zdravotným problémom sa práci nevyhýba. Má príjem z práce
v sume 304 € v čistom. Exekútor mu stŕha 12 € na výživnom. Mesačne platí na svoje tri maloleté deti
výživné vo výške 150 €. Okrem toho platí nájomné za ubytovanie v študentskej ubytovni. Ak by bol

odsúdený, prišiel by o prácu a nevedel by platiť výživné. Na verejnom zasadnutí krajského súdu navrhol,
aby súd odvolanie prokurátora zamietol ako nedôvodné.

Krajský súd na podklade podaného odvolania, ktoré mu spolu so spisom bolo predložené dňa 23.
marca 2015, na verejnom zasadnutí dňa 15. júla 2015 preskúmal postupom podľa § 317 ods. 1 Tr.por.

zákonnosť a odôvodnenosť odvolaním prokurátora napadnutých výrokov napadnutého rozsudku, ako
aj správnosť konania, ktoré im predchádzalo, pričom dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je
dôvodné,nezistiacaniexistenciuchýb,ktoréneboliodvolanímvytýkanéaktorébyodôvodňovalipodanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.

Na základe preskúmania veci, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa vykonal
kontradiktórnym spôsobom všetky potrebné dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového
stavu veci a tieto správne a v súlade so zásadou „v pochybnostiach v prospech obžalovaného“ uvedenou
v § 2 ods. 4 Tr.por. vyhodnotil jednotlivo i v ich súhrne tak, ako mu ukladajú ustanovenia § 2 ods. 10 a
12 Tr.por. Preto podľa názoru odvolacieho súdu, okresný súd dospel ku správnym skutkovým zisteniam

a tieto správne právne posúdil. Úvahy a závery súdu prvého stupňa založené na zásadách logického
konania a uvažovania sú vecne správne a odvolací súd sa s nimi stotožňuje.

K odvolacím námietkam prokurátora odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že podľa jeho názoru
súd prvého stupňa na podklade vo veci vykonaných dôkazov, na ktoré podrobne poukázal v odôvodnení

napadnutého rozsudku, správne zistil, že skutok sa stal tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
napadnutého rozsudku. Súd prvého stupňa pritom správne a v súlade s ustálenou súdnou praxou
poukázal na to, že nie je viazaný súdnym rozhodnutím vydaným v civilnom konaní, ktorým bola určená
povinnosť pre obžalovaného platiť výživné na maloletú W. Nakoľko z vykonaného dokazovania v
predmetnej trestnej veci vyplynuli iné skutočnosti, ako tie, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie súdu

pre určovaní vyživovacej povinnosti obžalovaného na maloletú W., bol súd prvého stupňa v rámci
riešenia predbežnej otázky podľa § 7 ods. 1 Tr.por. oprávnený samostatne ustáliť výšku vyživovacej
povinnosti v období po vydaní civilného rozsudku o výške vyživovacej povinnosti obžalovaného pre
potreby posúdenia zavinenia obžalovaného.

V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvého stupňa poukázal na to, že výška vyživovacej
povinnosti určená rozhodnutím súdu v sume 90 Eur mesačne bola určená začiatkom roku 2011. Táto
bola schválená súdom na základe dohody účastníkov konania a nebola bližšie zdôvodnená. V čase
rozhodovania občianskoprávneho súdu o vyživovacej povinnosti obžalovaného na maloletú W. malobžalovaný čistý mesačný príjem v sume 740 Eur. Na základe vykonaného dokazovania okresný súd
zistil, že na začiatku rozhodného obdobia, kedy obžalovaný prestal plniť vyživovaciu povinnosť vo výške
určenej súdnym rozhodnutím, mal obžalovaný čistý mesačný príjem v sume 350 Eur, čo predstavuje

podstatnú zmenu na strane obžalovaného. Nebolo v predmetnej trestnej veci preukázané, že by sa
obžalovaný úmyselne vzdal lepšieho zamestnania. Po zohľadnení príjmov obžalovaného a skutočnosti,
že obžalovaný plní vyživovaciu povinnosť na tri maloleté deti, z ktorých jedno je vo veku 15 rokov,
druhé vo veku 10 rokov, tak na výživu maloletej W., ktorá je vo veku 5 rokov, by nebolo možné podľa
predpisov občianskeho práva od obžalovaného, aby v období od augusta 2012 do marca 2013 prispieval

na výživu maloletej viac ako 50 Eur mesačne. Preto súd prvého stupňa za uvedené obdobie ustálil
výšku vyživovacej povinnosti obžalovaného k maloletej W. v sume 50 Eur mesačne. Za obdobie od
apríla 2013 do marca 2014, kedy bol obžalovaný nezamestnaný, by nebolo možné obžalovanému v
exekučnom konaní na výživnom na maloletú W. zrážať viac ako 30 Eur. Od mesiaca apríl 2014 si
obžalovaný sám našiel zamestnanie a jeho čistý príjem predstavuje sumu 304 Eur mesačne, z ktorého
je v jeho možnostiach a schopnostiach na výživnom platiť na maloletú W. sumu 50 Eur mesačne. Na

základevykonanéhodokazovania,súdprvéhostupňapredbežneustálil,ževýškavyživovacejpovinnosti
obžalovaného bola v období od augusta 2012 do marca 2013 v sume 50 Eur mesačne, od apríla 2013
do marca 2014 vo výške 30 Eur mesačne a od mesiaca apríl 2014 doteraz vo výške 50 Eur mesačne.
Za žalované obdobie, vrátane mesiaca február 2015 vyživovacia povinnosť predstavuje sumu 1.310
Eur (výpočet: 19x50 Eur=950 Eur a 12x30 Eur=360 Eur; 950 Eur+360 Eur= 1.310 Eur). Obžalovaný

v konaní preukázal, že na výživnom na maloletú W. uhradil sumu 1.190 Eur, pričom poškodená vo
svojej výpovedi potvrdila zaplatenie výživného až vo výške 1.290 Eur. Vzhľadom k týmto skutočnostiam,
dlžná suma obžalovaného na výživnom pre maloletú W. prestavovala sumu 20 Eur, ktorej nezaplatenie
obžalovaný odôvodnil tým, že v mesiaci január 2015 neuhradil výživné z dôvodu, že ešte neobdržal od
svojho zamestnávateľa mzdu. Vo svojej výpovedi uviedol, že po úhrade mzdy za jeho prácu aj zvyšné

dlžné výživné za mesiac január 2015 v sume 20 Eur uhradí.

Odvolací súd k uvedeným skutkovým záverom súdu prvého stupňa uvádza, že tieto závery majú úplnú
oporu vo vykonaných dôkazoch, pričom správny je záver súdu prvého stupňa, že sa skutok stal.

Pokiaľ ide o právne posúdenie, správne zisteného skutkového stavu veci súdom prvého stupňa, podľa
ktorého konanie obžalovaného nenaplnilo všetky znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej
výživy, odvolací súd považuje tento právny záver súdu prvého stupňa v prejednávanom prípade za
správny. V súvislosti s trestným činom zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Tr.zák. odvolací súd
považuje za dôležité zdôrazniť, že účelom uvedeného ustanovenia je ochrana oprávnených osôb pred

zavineným porušovaním povinností povinných osôb vo vzťahu k vyživovacej povinnosti, ktorá povinnosť
je podľa platnej právnej úpravy determinovaná, nielen nákladmi potrebnými na uspokojovanie potrieb
oprávnených osôb, ale aj objektívnymi možnosťami a schopnosťami povinného. Z uvedeného vyplýva,
že pre záver o porušení vyživovacej povinnosti s trestnoprávnymi následkami sa vyžaduje nepochybné
zistenie, že povinná osoba bola schopná a mohla plniť vyživovaciu povinnosť v určitej výške, avšak

bez objektívnych dôvodov, teda zavinene, tak nekonala. Z tohto hľadiska súd prvého stupňa správne
skúmal existenciu takýchto objektívnych prekážok a v súlade s obsahom vykonaných dôkazov ustálil,
že u obžalovaného v rozhodnej dobe existovali prekážky nezávislé na jeho vôli, ktoré mu bránili
prispievať na výživu maloletej vo výške určenej súdnym rozhodnutím. Preto súd prvého stupňa dospel
k správnemu záveru, že v prejednávanom prípade absentuje subjektívna stránka trestného činu, teda

nebolo preukázané ani nedbanlivostné konanie obžalovaného. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd
nestotožnil s názorom prokurátora v odvolaní, podľa ktorého by v danom prípade malo prichádzať do
úvahy oslobodenie obžalovaného spod obžaloby z dôvodu podľa § 285 písm. f) Tr.por., teda preto, že
zanikla trestnosť činu.

Odvolací súd sa nestotožnil ani s názorom prokurátora v odvolaní, podľa ktorého názoru si obžalovaný
nesplnil svoju povinnosť zabezpečiť si také zamestnanie, aby bol podľa svojich schopností a možností
schopný plniť vyživovaciu povinnosť. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, podľa
ktorého obžaloba nepreukázala, že by k zníženiu príjmov u obžalovaného došlo v dôsledku zavinenia
obžalovaného, pričom je všeobecne známa situácia na trhu práce v Slovenskej republike, vrátane

situácie v oblasti odmeňovania za vykonanú prácu. Pokiaľ teda obžaloba nepreukázala, že obžalovaný
svojím konaním zavinil podstatný pokles svojho príjmu, nemožno dospieť k právnemu záveru o porušení
povinnosti obžalovaného vykonať všetko pre udržanie si príjmu, z ktorého vychádzal súd pri určovaní
výšky výživného na maloletú v civilnom konaní.Z odvolania prokurátora vyplýva, že tento v prospech vyhovenia odvolaniu argumentoval tým, že
obžalovaný v čase, keď bol evidovaný na úrade práce, poberal dávku v nezamestnanosti, avšak nebol

vedený ako osoba v hmotnej núdzi. Tento argument odvolací súd nepovažoval za rozhodný, nakoľko pri
súdom prvého stupňa zistených príjmoch obžalovaného v uvedenom období (necelých 240 € mesačne)
obžalovaný nespĺňal zákonné podmienky podľa platného právneho poriadku pre posúdenie jeho osoby,
ako osoby v hmotnej núdzi.

Pokiaľ prokurátor v odvolaní argumentoval aj tým, že nevyplatenie mzdy obžalovanému nemôže
obžalovaného zbavovať povinnosti riadne plniť svoju vyživovaciu povinnosť podľa rodičovskej dohody
alebo podľa rozhodnutia súdu, na tento argument dal jasnú a správnu odpoveď už súd prvého
stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku, keď poukázal na ustálenú súdnu prax, podľa ktorej súd
v trestnom konaní nie je viazaný rozhodnutím, ktorým bola určená výška vyživovacej povinnosti v
občianskoprávnom konaní a je oprávnený posudzovať rozsah vyživovacej povinnosti samostatne, ako

predbežnú otázku podľa § 7 ods. 1 Tr.por., teda posúdiť objektívne možnosti povinného plniť si svoju
vyživovaciu povinnosť.

S poukazom na uvedené, odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku na základe odvolania
prokurátora, dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je zákonný a odôvodnený, z ktorého dôvodu

odvolanie prokurátora nepovažoval za dôvodné. Preto odvolací súd podľa § 319 Tr.por. rozhodol tak,
ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.