Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Tuesday, June 16, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 20CoE/52/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614207973
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Čanádyová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5614207973.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so
sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou
Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141 a advokátskou kanceláriou
Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti povinnej: L.
A., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX V. XXX, o vymoženie príslušenstva pohľadávky, ktoré exekučné

konanie je vedené exekútorským úradom súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom H. XX,
XXX XX S., pod sp.zn. EX 27982/14, na základe odvolania oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Liptovský Mikuláš č.k. 6Er/1693/2014-9 zo dňa 25. februára 2015, takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 6Er/1693/2014-9 zo
dňa 25. februára 2015 o d m i e t a .

Povinnej a súdnemu exekútorovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením prvostupňový súd prvým výrokom exekučné konanie zastavil. Druhým výrokom
účastníkom náhradu trov exekučného konania nepriznal.

Poukázal na ust. § 251 ods. 4, § 104 ods. 1, § 159 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku.

V odôvodnení uviedol, že právny zástupca oprávneného spísal pred súdnym exekútorom JUDr.
Rudolfom Krutým do zápisnice návrh na vykonanie exekúcie, čím sa dňa 30.05.2014 začalo exekučné
konanie na vymoženie príslušenstva pohľadávky. Oprávnený svoj návrh podložil rozhodcovským

rozsudkom zo dňa 02.05.2007, sp. zn. SR 2575/07, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd zriadený
obchodnou spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom v Bratislave. Oprávnený sa návrhom
na vykonanie exekúcie domáha vykonania exekúcie na základe toho istého exekučného titulu a voči tej
istej povinnej ako v konaní vedenom na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 6Er/670/2007 o
vymoženie pohľadávky 36 524,- Sk s príslušenstvom. Predmetná exekúcia bola uznesením Okresného
súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 10.0.82012, č.k. 6Er/670/2007-17 v spojení s uznesením Krajského

súdu v Žiline zo dňa 23.05.2013, č.k. 3CoE/222/2012-48 zastavená. Prekážka res iudicata je procesnou
prekážkou, ktorú nemožno odstrániť. Okresný súd už právoplatne rozhodol, že exekúcia vedená
na podklade predmetného rozhodcovského rozsudku je neprípustná a toto rozhodnutie predstavuje
prekážku rozhodnutej veci. Je vylúčené, aby si oprávnený novým návrhom na vykonanie exekúcie
uplatnilakékoľveknárokyzlistiny,ktorúužsúdvyhodnotilakonulitnýakt.Vzhľadomktomu,žeExekučný
poriadok neupravuje procesný postup v prípade res iudicata, exekučný súd subsidiárne vychádzal z

citovaných ustanovení O.s.p. a konanie zastavil. Exekučný súd poučil účastníkov konania, že proti
rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné (§ 202 ods. 2 O.s.p.).Proti tomuto rozhodnutiu podal oprávnený, prostredníctvom právneho zástupcu, odvolanie. Ako
odvolacie námietky uviedol, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie a súdny exekútor požiadal
príslušný exekučný súd o vydanie poverenia. V tejto fáze exekučného konania príslušný exekučný súd

rozhoduje výlučne o podanom návrhu na vydanie poverenia, pričom prípustnými výsledkami sú buď
vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo vydanie uznesenia o zamietnutí návrhu na vydanie
poverenia. Zamietnuť žiadosť o vydanie poverenia je exekučný súd oprávnený výlučne v prípade, ak
súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom. Exekučný súd o návrhu
na vydanie poverenia nerozhodol, ale bez zákonného oprávnenia rozhodol uznesením o zastavení

exekučného konania. Oprávnený poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
7Cdo 108/2012 zo dňa 23.01.2013.

Ďalej uviedol, že exekučný súd nesprávne aplikoval § 251 ods. 4, § 159 ods. 3, § 104 ods. 1 prvá veta
a § 103 O.s.p., pretože v exekučnom konaní nie je možné na predchádzajúce exekučné konanie, ktoré
sa skončilo uznesením o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s §
45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní, aplikovať zásadu res iudicata. Uviedol, že vecou je

potrebné chápať len autoritatívne rozhodovanie o hmotnoprávnych právach a povinnostiach účastníkov
konania. Na vytvorenie prekážky rozhodnutej veci nestačí, ak sa v konaní nevysloví meritórny záver a
konanie skončí z procesných dôvodov (napr. zastavenie konania pre späťvzatie, zamietnutie žaloby pre
absenciu naliehavého právneho záujmu a pod.), ale je nutné, aby vec bola meritórne prejednaná a by
bolo o tejto veci rozhodnuté. Exekučné konanie však nemá vo svojom predmete „vec“, o ktorej by sa

mohlo právoplatne rozhodnúť, predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého obsahom je nútený výkon
už právoplatne rozhodnutej veci, nemá merito veci. Akékoľvek skončenie exekučného konania preto
nie je spôsobilé vytvoriť prekážku rozhodnutej veci. Poukázal na vôľu zákonodarcu, ktorý v Exekučnom
poriadku úmyselne neuvádza prekážku rozhodnutej veci ako vadu konania, ktorá by bránila ďalšiemu
postupu, teda nepochybne nemal v úmysle, aby táto vada konania bola uplatňovaná použitím ust. §

251 ods. 4 O.s.p..

Vyššie uvedeným postupom a napadnutým rozhodnutím exekučný súd porušil právo účastníkov konania
na spravodlivý proces, ktoré je chránené čl. 46 ods. 1 Ústavy SR ako aj čl. 6 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd a súčasne odňal účastníkom konania možnosť konať pred súdom,
tým, že v exekučnom konaní nebolo rozhodované o návrhu na vydanie poverenia, pričom pri negatívnom

rozhodnutí má oprávnený právo na podanie odvolania voči tomuto rozhodnutiu. Rozhodnutie a postup
súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia prípustnosti aplikácie prekážky rozhodnutej veci
v exekučnom konaní. Žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie
konanie.

Odvolanie oprávneného nebolo povinnej doručované.

Odvolací súd konštatuje, že pokiaľ exekučný súd poučil účastníkov konania, že proti rozhodnutiu
odvolanie nie je prípustné s poukazom na § 202 ods. 2 O.s.p., išlo o nesprávne poučenie. Exekučný
súd zastavil exekúciu z dôvodu zistenej prekážky res iudicata ako neodstrániteľnej prekážky konania
v zmysle Občianskeho súdneho poriadku, teda napadnuté rozhodnutie nie je rozhodnutím vydaným
za použitia ustanovení Exekučného poriadku. Okresný súd mal preto pri poučení o (ne)prípustnosti

odvolania vychádzať z ust. § 201 a nakoľko v danom prípade nejde ani o jednu z procesných situácií
upravených v ust. § 202 ods. 3 O.s.p., proti napadnutému rozhodnutiu odvolanie je prípustné. (porovnaj
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 120/2008 zo dňa 24. júna 2008)

Aby došlo k vecnému prejednaniu odvolania odvolacím súdom, odvolanie musí spĺňať všetky zákonom
predpísané podmienky prípustnosti tohto riadneho opravného prostriedku. Jednou z objektívnych

podmienok prípustnosti odvolania je včasnosť jeho podania.

Podľa § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu 31) sa
použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje
sa však vždy uznesením.31) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

Podľa § 204 ods. 1 veta prvá O.s.p. odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,

proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Odvolacia lehota je lehotou zákonnou, čo znamená, že ju nemožno predĺžiť ani skrátiť a lehotou
procesnou, čo znamená, že začína plynúť dňom, ktorý nasleduje po dni, kedy došlo ku skutočnosti
určujúcej začiatok lehoty, t.j. po dni doručenia rozhodnutia. Pre začatie plynutia odvolacej lehoty je
rozhodujúce riadne a v súlade s právnymi predpismi vykonané doručenie rozhodnutia. Na zachovanie
tejto procesnej lehoty stačí, ak je odvolanie podané v posledný deň lehoty osobne na súde alebo

odovzdané orgánu, ktorý je povinný ho doručiť (najčastejšie pošta).

Podľa § 57 ods. 1, 2, 3 O.s.p. do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej
začiatok lehoty. Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov končia sa uplynutím toho dňa, ktorý
sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak ho v
mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je

posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Lehota je zachovaná, ak sa posledný deň
lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.

Podľa § 45 ods. 2 O.s.p. údaje uvedené na potvrdení o doručení písomnosti (ďalej len "doručenka") sa
považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak.

Podľa § 218 ods. 1 písm. a) O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané oneskorene.

Z obsahu spisového materiálu (z doručenky na č. l. 10 rub spisu), mal odvolací súd preukázané, že
uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 6Er/1693/2014-9 zo dňa 25. februára 2015 bolo
právnemu zástupcovi oprávneného doručené dňa 02.03.2015. Lehota 15 dní na podanie odvolania
začala oprávnenému plynúť dňa 03.03.2015 a posledný deň 15-dňovej zákonnej lehoty pripadol na
17.03.2015 (utorok, pracovný deň). Oprávnený podal odvolanie prostredníctvom právneho zástupcu

elektronicky so zaručeným elektronickým podpisom až dňa 18.03.2015, teda po uplynutí odvolacej
lehoty.

Keďže odvolanie oprávneného bolo podané oneskorene, odvolací súd nemal priestor pre zaoberanie
sa vecnými dôvodmi odvolania a odvolanie oprávneného odmietol, pri aplikácii ust. § 218 ods.
1 písm. a) O.s.p..

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 224 ods.
1 O.s.p. tak, že oprávnený (odvolateľ) nemal v konaní úspech, nevzniká mu právo na náhradu trov
odvolaciehokonania,ostatnýmúčastníkomkonania(súdnemuexekútoroviapovinnej)trovyodvolacieho
konania nevznikli, z uvedených dôvodov súd povinnej a súdnemu exekútorovi náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.