Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, August 25, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14CoP/46/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414210937
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6414210937.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra

Priehodu, sudcov JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci starostlivosti o
maloletého Q. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny K. Z., dieťa rodičov M.. K. K., bytom J. G. I., M. R. Z. X/X a P. O., nar. XX. XX.
XXXX, bytom J. G. I., E. XX/XX, zastúpený Špireková & Partners, s. r. o., so sídlom v Žiari nad Hronom,
Nám. M. Slovenskej, IČO: 47 232 811, konajúca prostredníctvom konateľa JUDr. Barbara Špireková,
usadený euroadvokát, o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti, o odvolaní otca maloletého
dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 4. februára 2015,

5P 75/14-121, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca maloletého dieťaťa P. O., nar.
XX. XX. XXXX,. k maloletému Q. K., nar. XX. XX. XXXX, zo sumy 116,20 eur mesačne na sumu 170,-
eur mesačne počnúc dňom 1. novembra 2014, ktoré výživné je otec povinný posielať vždy do 15. dňa v
mesiaci vopred do rúk matky maloletého dieťaťa. Vo zvyšku návrh matky zamietol a na zročné výživné
za obdobie od 01. 11. 2014 do 31. 01. 2015 vo výške 161,40 eur povolil otcovi maloletého dieťaťa
10 eurové mesačné splátky, ktoré je povinný zasielať spolu s bežným výživným do zaplatenia do rúk

matky maloletého dieťaťa pod následkom straty výhody splátok. Rozhodol tak s odôvodnením, že od
poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov, ktorá odôvodňuje aj zmenu súdneho rozhodnutia
o vyživovacej povinnosti.

Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie otec maloletého dieťaťa. Žiadal rozhodnutie okresného
súdu zmeniť a návrh matky zamietnuť, prípadne vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.Vdôvodochodvolaniapoukazovalotecnato,žeokresnýsúdvovecinesprávnepostupoval,

pretože podľa jeho názoru neboli dôvody podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine na zmenu súdneho
rozhodnutia o výživnom. V tejto súvislosti poukazoval na to, že v čase určovania vyživovacej povinnosti
mal príjem takmer totožný s príjmom, ktorý je v dnešnej dobe, pritom mu pribudla vyživovacia povinnosť
na maloletú K. O., ktorá je spoločným dieťaťom otca a jeho partnerky J. A.. Na toto dieťa má teda
vyživovaciu povinnosť, okrem toho, žije v spoločnej domácnosti s družkou a musí prispievať na náklady
domácnosti. Tiež poukazoval na to, že mal úraz, pričom je predpoklad, že bude potrebná rehabilitácia s
následnou práceneschopnosťou, čo ovplyvní jeho majetkové a finančné pomery. Je toho názoru, že ani

u maloletého dieťaťa nedošlo k zhoršeniu zdravotného stavu, a preto nenastala taká zmena pomerov,
ktorá by bola dôvodom pre zmenu súdneho rozhodnutia o výživnom. Žiadal preto rozhodnúť v zmysle
podaného odvolania.Matka maloletého dieťaťa vo vyjadrení na odvolanie otca žiadala rozhodnutie okresného súdu ako vecne
správne potvrdiť. Dôvody odvolania otca maloletého dieťaťa nie sú správne, keďže došlo k zmene
pomerov už len tým, že od poslednej úpravy výživného uplynula doba 12 rokov, za ktorú sa nesporne

zvýšili odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Okrem toho poukazovala aj na preukázaný zdravotný
stav maloletého dieťaťa, s čím má výdavky. Bola toho názoru, že otec si účelovo netvorí žiadne úspory,
účelovo odpredal svoj podiel bytu družke bez toho, že by získal finančnú protihodnotu, okrem toho má
tiež ďalšiu vyživovaciu povinnosť k synovi M., takže nie sú pravdivé tvrdenia otca maloletého dieťaťa, že
nedošlo k zmene pomerov jednak na strane maloletého dieťaťa, matky ale aj otca maloletého dieťaťa.

Bola toho názoru, že otec maloletého dieťaťa môže platiť výživné tak, ako to určil okresný súd vo svojom
rozhodnutí.

Krajský súd preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O. s. p., bez
nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O. s. p., a tento v zmysle ust. § 219 ods. 1, 2 O. s.
p. potvrdil.

Z obsahu spisu vyplýva, že naposledy bola upravená výška vyživovacej povinnosti otca k maloletému
dieťaťu rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom, sp. zn. 14P/157/2003 zo dňa 16. 12. 2003 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 16CoP/13/14 zo dňa 16. 03. 2004.
Výška vyživovacej povinnosti bola určená sumou 3 500,- Sk (116,20 eur) počínajúc dňom 1. apríla 2003.

Už v tom čase malo dieťa zdravotné problémy, pričom matka bola na materskej dovolenke a poberala
rodičovský príspevok v sume 124,15 eur a otec maloletého dieťaťa dosahoval príjem 667,16 eur netto.

V zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdneho rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na

návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

V tomto ustanovení je prelomená jedna z procesných zásad - uplatnenie prekážky res iudicata.
Občiansky súdny poriadok v § 159 ods. 3 O. s. p. určuje, že len čo sa o veci právoplatne rozhodlo,
nemôže sa prejednávať znova. Sám však počíta s prípadmi, keď nie je objektívne možné túto zásadu

dodržať. Ustanovenie § 163 O. s. p. vyslovene umožňuje zmenu rozsudku odsudzujúceho na plnenie
v budúcnosti zročných dávok, alebo na plnenie v splátkach, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú
rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok.

Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol vo veci opakovane rozhodnúť, je zmena pomerov.

Zákon o rodine ani nevyžaduje tak ako O. s. p., aby išlo o podstatnú zmenu. V zmysle judikatúry je
potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, pričom však
len vtedy môžu byť tieto dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom
prejavia v pomeroch účastníkov v pomere s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Nestačí teda
len úvaha súdu o tom, že je doterajšie výživné neprimerané. Pokiaľ by súd nemal preukázanú

zmenu pomerov a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, šlo by vlastne o neprípustné
preskúmavanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia.

Vzhľadom na uvedené zákonné ustanovenie sa okresný súd správne zaoberal posudzovaním otázky,
či od poslednej úpravy pomerov došlo k takej zmene, ktorá je dôvodom na zmenu súdneho rozhodnutia

o výživnom. V tejto súvislosti treba poukázať na to, že naposledy bolo výživné určené v roku 2003, a
teda od rozhodnutia o výživnom do podania návrhu na začatie konania o zvýšení vyživovacej povinnosti
uplynula doba 12 rokov. Za túto dobu sa podstatne zmenili pomery na strane maloletého dieťaťa,
keďže toto v čase rozhodovania o vyživovacej povinnosti malo 2 roky a navštevovalo predškolské
zariadenie. Postupne s vekom, fyzickým a duševným vývinom maloletého dieťaťa, návštevou školy

a jeho záujmami sa nesporne zvýšili odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Krajský súd sa preto
nestotožňuje s obranou otca maloletého dieťaťa, že na strane maloletého dieťaťa nedošlo k zmene
pomerov.

Treba tiež poukázať na to, že maloleté dieťa je evidované ako klient v Centre špeciálno-pedagogického

poradenstva pri ŠZŠ J.. Aj zo správy tohto centra vyplýva, akými ochoreniami je maloleté dieťa
postihnuté, t. j. že má celkové zdravotné oslabenie - R., ďalej trpí O. O. s I. - Q., a taktiež má vývinové
poruchy učenia V. a V.. Dieťa preto vyžaduje špeciálny režim a prístup vo výchove s uplatňovaním
odporúčaných špeciálno-pedagogických postupov. Zdravotný stav maloletého dieťaťa je teda naďalejkomplikovanýavyžadujesiosobitnúzvýšenústarostlivosťjednakpozdravotnejstránkeakoajzhľadiska
prístupu k výchovnému procesu.

Okresný súd sa tiež správne zaoberal tým, či aj na strane otca došlo k takým závažným zmenám, že
by nemohol platiť pôvodné výživné, či zvýšené výživné na maloleté dieťa. Porovnal teda zárobkové
pomery, ktoré boli v čase pôvodného rozhodnutia o výživnom, ako aj v súčasnej dobe a prihliadol aj
na to, že aj keď otec utrpel úraz, tak vzhľadom na príjem, ktorý dosahoval, nenastala u neho taká
zmena pomerov v príjme, ktorá by znemožňovala pristúpiť k zmene vyživovacej povinnosti na strane

otca maloletého dieťa. Aj keď otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, tak treba vziať ohľad na to,
že aj matke pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. Okrem toho tak, ako vyplýva z obsahu spisu, otec sa
vzdal majetkového prospechu tým, že prepísal svoj podiel na nehnuteľnosti v prospech svojej družky bez
toho, že by získal adekvátnu finančnú protihodnotu. Tvrdenie otca, že sa tak nemusí v plnom rozsahu
podieľať na nákladoch, považoval krajský súd len za účelovú obranu.

Ak za daných okolností okresný súd vyvodil záver, že sú splnené podmienky pre zmenu súdneho
rozhodnutia o výživnom v súlade s § 78 ods. 1 Zákona o rodine, tak s takýmto názorom sa stotožňuje
aj krajský súd, pretože je nesporné, že od doby posledného rozhodnutia o výživnom do doby, kedy
rozhodol o vyživovacej povinnosti vo vzťahu k maloletému dieťaťu súd, nastala taká zmena pomerov,
ktorá odôvodňuje zmenu súdneho rozhodnutia o výživnom.

Pôvodne bolo určené výživné na maloleté dieťa vo výške 116,20 eur. Otcovi okresný súd zvýšil toto
výživné na sumu 170,- eur mesačne, pričom krajský súd je toho názoru, že vzhľadom na príjem otca
maloletého dieťaťa môže tento platiť zvýšené výživné na maloleté dieťa, teda o 53,80 eur viac ako bolo
určené v roku 2003.

Určeným výživným zo strany otca maloletého dieťaťa aj s prispením matky a za jej osobnej starostlivosti
budú potreby maloletého dieťaťa zabezpečené, a to aj s ohľadom na náklady, ktoré sú spojené so
zdravotným stavom maloletého dieťaťa.

Z vyššie uvedených dôvodov preto krajský súd považoval rozhodnutie okresného súdu za správne, a
preto ho v zmysle ust. § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.

Pokiaľ v budúcnosti dôjde k zmene pomerov, môže ktorýkoľvek z účastníkov konania, teda tak maloleté
dieťa, ako aj povinný rodič, podať návrh na zmenu súdneho rozhodnutia v súlade s § 78 ods. 1 Zákona

o rodine.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.