Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, August 31, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/635/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912213228
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6912213228.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s. r. o.,
so sídlom Pribinova ul. č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s. r. o., so
sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, za ktorú koná doc. JUDr. Branislav Fridrich,
PhD., advokát a konateľ, proti odporkyni Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody a

nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota č. k.
6C/226/2012-63 zo dňa 07.04.2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd návrh navrhovateľa na prerušenie konania zamietol. Navrhovateľov návrh na prerušenie
konania do rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o sťažnosti navrhovateľa nepovažoval za

dôvodný.
O námietke zaujatosti rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 11.10.2012 č.
k. 43NcC/ 242/2012-9 postupom podľa § 14- §16 O. s. p. tak, že zákonného sudcu nevylúčil zo
prejednávania rozhodovania v predmetnej veci. Skutočnosť, že navrhovateľ s rozhodnutím Krajského
súdu nebol spokojný a podal sťažnosť na Ústavný súd SR, nebola dôvodom na prerušenie konania aj
vzhľadom k tomu, že Najvyšší súd SR už v obdobnej veci týkajúcej sa tých istých účastníkov ako v tejto

veci, vyslovil názor, že sudcu možno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len celkom
výnimočne a len zo skutočne závažných dôvodov, ktoré sudcovi zjavne bránia rozhodnúť v súlade so
zákonom objektívne, nezaujato a spravodlivo (3Cdo/102/2013 zo dňa 11.03.2013). Subjektívny názor
účastníka konania nezakladá bez ďalšieho dôvod pre legitímne obavy z jeho nestranného a nezaujatého
rozhodovania. Dôvod na vylúčenie sudcu ( § 14 ods. 1 O. s. p.) nezakladá sama skutočnosť, že sudca
má prejednať a rozhodnúť vec, v ktorej je odporcom súd, na ktorom tento sudca vykonáva súdnictvo,

rovnako nie je dôvodom na vylúčenie sudcu ani to, že vykonáva súdnictvo na súde, ktorý údajne (podľa
tvrdenia navrhovateľa) svojím nesprávnym úradným postupom v inej právnej veci založil zodpovednosť
odporkyne za majetkovú a nemajetkovú ujmu v zmysle zákona č.514/2003 Z. z. O námietke zaujatosti
navrhovateľa bolo rozhodnuté v súlade so zákonom, preto podľa nie je daný dôvod na prerušenie
konania

Proti uzneseniu okresného súdu podal odvolanie navrhovateľ. Uplatnil odvolací dôvod podľa § 205 ods.
2 písm. a/, b/, c/ a f/ O. s. p.. Tvrdil, že prvostupňový súd nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil
správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (§ 221 ods. 1 písm. h/ O. s.
p.), prvostupňový súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci.Dôvod na prerušenie konania navrhovateľ súdu preukázal. Navrhovateľ podal elektronicky na
zverejnenú e-mailovú adresu súdu návrh na zrušenie pojednávania spolu s prílohou ústavnou
sťažnosťou, v ktorej namieta porušenie základného práva na prejednanie a rozhodnutie veci nestranným

súdom. Navrhovateľ už v návrhu upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu,
ktorému bola vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie, je potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť, že
krajský súd v označených skutočnostiach nevzhliadol dôvod na vylúčenie sudcu, nič nemení na tom, že
v očiach navrhovateľa a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za nestranného.
Sudca Okresného súdu Rimavská Sobota má pomer k veci. Takémuto názoru dospeli aj iné krajské

súdy v Slovenskej republike, ktoré v dôvodoch rozhodnutí o vylúčení sudcov konkrétneho súdu uviedli,
že súd musí konať nestranne a musí sa navonok aj javiť ako nestranný. Pomer zákonného sudcu k veci
ako aj pomer každého zo sudcov konkrétneho okresného súdu možno vzhliadnuť v tom, že je sudcom
vecne a miestne príslušného okresného súdu, postupom ktorého mala byť spôsobená navrhovateľovi
škoda.Navrhovateľsvedomím,ženázorkrajskéhosúduvovecinestrannostiprerozporsrozhodovacou
praxou iných krajských súdov, Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské

práva v Štrasburgu neobstojí, podal ústavnú sťažnosť pre porušenie jeho práva na nestranný súd, ktorej
výsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu. Nie je prípustné, aby do rozhodnutia ústavného
súdu sa v konaní o veci samej pokračovalo a naďalej vykonával úkony a rozhodoval vylúčený sudca.
Navrhol uznesenie okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a opätovné rozhodnutie.

Vyjadrenie k odvolaniu odporkyňou podané nebolo.

Krajský súd prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. v
rozsahu odvolania žalobcu podľa § 212 ods. 1 O. s. p. a uznesenie okresného súdu ako vecne správne
podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil z nasledovných dôvodov:

V návrhu na prerušenie konania navrhovateľ uviedol, že nesúhlasí s rozhodnutím krajského súdu
o tom, že sudcovia Okresného súdu Rimavská Sobota nie sú z prejednávania a rozhodovania veci
vylúčení. Rozhodnutím krajského súdu, ktoré hodnotí navrhovateľ ako nesprávne, malo byť zasiahnuté
do základného práva navrhovateľa zaručeného v článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, t. j.

práva na súdnu ochranu a osobitne práva na zákonného sudcu (článok 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky) a práva na prerokovanie veci nestranným súdom a tiež do základného práva na spravodlivý
súdnyproceszaručenéhočlánkom6ods.1Európskehodohovoruoochraneľudskýchprávazákladných
slobôd, t. j. práva na nestranný súd zriadený zákonom. Navrhovateľ predložil súdu aj fotokópiu ústavnej
sťažnosti, v ktorej tvrdí, že rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici boli porušené jeho základné

práva a slobody. Okresný súd teda mal k dispozícii všetky listiny predkladané navrhovateľom spolu
s návrhom na prerušenie konania. Napriek tomu možno súhlasiť s názorom prvostupňového súdu, že
nebolo preukázané vedenie takého konania, pre ktoré by bolo potrebné v predmetnej veci konanie
podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p. prerušiť. Odvolací sú poukazuje okrem argumentov uvedených
v prvostupňovom rozhodnutí aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 30Cdo

727/2011, v ktorom bol vyslovený názor, že sudcu vecne a miestne príslušného súdu nevylučuje z
prejednávania a rozhodovania veci o náhradu škody len tá skutočnosť, že postupom sudcu v inej veci
mala byť navrhovateľovi spôsobená škoda. Nie je dôvodná námietka navrhovateľa, že prvostupňový
súd v dôvodoch rozhodnutia nerozviedol svoje úvahy, ktoré ho viedli k zamietnutiu návrhu na prerušenie
konania.

Podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O. s. p. súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je
v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru,
že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo
medzinárodnouzmluvou,ktoroujeSlovenskárepublikaviazaná;vtomprípadepostúpinávrhústavnému

súdu na zaujatie stanoviska.

Ak by bola Ústavnému súdu Slovenskej republiky predložená sťažnosť proti niektorému z uznesení
Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorým rozhodol o námietkach zaujatosti vznesených navrhovateľom,
nebol by podľa názoru odvolacieho súdu dôvod na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm.

b/ O. s. p., pretože otázku, či vo veci rozhodoval vylúčený sudca, môže preskúmať súd vyššieho
stupňa v riadnom inštančnom postupe na základe riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov,
nie ústavný súd v konaní o sťažnosti navrhovateľa, ktorými namieta porušenie svojich základných
práv podľa článku 46 ods. 1 a článku 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa článku 6ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako to vyplýva z uznesení Ústavného
súdu Slovenskej republiky v skutkovo a právne totožnej veci napr. sp. zn. I. ÚS 89/2013 zo 06. 02.
2013, I. ÚS 92/2013 z 13. 02. 2013, ktorými sťažnosti obchodnej spoločnosti Pohotovosť, s. r. o. proti

uzneseniam Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorými rozhodol tak, že nevylúčil všetkých sudcov
okresného súdu z prejednávania a rozhodovania veci na návrh navrhovateľa odmietol pre nedostatok
právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na ich prerokovanie a rozhodnutie.
Okresný súd dospel k správnemu záveru, že návrh navrhovateľa na prerušenie konania podľa § 109
ods. 1 písm. b) a ods. 2 písm. c) O. s. p. nie je dôvodný.

Žiadna z odvolacích námietok navrhovateľa nebola uplatnená dôvodne.

Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.