Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 18, 2015

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 10C/95/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4415202491
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Hatala
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2015:4415202491.3

Uznesenie

Okresný súd Nové Zámky v právnej veci navrhovateľky: Mária Hubinová, nar. XX.XX.XXXX, bytom M.,
R. XXX/XX proti odporcovi: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752,
právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, Bratislava, IČO:
47 233 516 o zrušenie tuzemského rozhodcovského rozsudku takto

r o z h o d o l :

Súd konanie z a s t a v u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa svojim návrhom domáhala voči odporcovi zrušenia rozhodcovského rozsudku bližšie
špecifikovaného v petite návrhu.

Pred začatím pojednávania dňa 18.06.2015 navrhovateľka vzala svoj návrh späť celkom z dôvodu, že
medzičasom sa poradila s osobou znalou právo, ktorá jej potvrdila, že od 01.01.2015 došlo k zmene
legislatívy v tom smere, že rozhodcovské rozsudku medzičasom stratili svoju účinnosť a platnosť, pokiaľ

boli vydané do konca roka 2014 a zároveň navrhovateľka nemala vedomosť o tom, že by voči nej bola
vedená exekúcia na podklade rozhodcovského rozsudku, zrušenia ktorého sa pôvodne domáhala v
tomto súdnom konaní, v dôsledku čoho súd konanie zastavil podľa
§ 96 ods. 1,3 O.s.p..

Podľa § 137 O.s.p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov včítane súdneho
poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za

vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá
je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové
výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je

povinný uhradiť trovy konania odporca. Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,

ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

V prípade zastavenia konania vo všeobecnosti platí, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania. Z tejto všeobecnej zásady existujú dve výnimky.

Prvouvýnimkouje,žeakniektorýzúčastníkovzavinil,žesakonaniemuselozastaviť,jepovinnýnahradiť
jehotrovy(§146ods.2,vetaprvá).Zavineniemôžeexistovaťnastranežalobcuajnastranežalovaného.
Na strane žalobcu existuje napr. vtedy, ak podal žalobu vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdu, alebo

ak podal žalobu, hoci existovala prekážka rei iudicatae alebo prekážka litispendencie, alebo ak bez
dôvodu vzal žalobu späť, ale tiež aj vtedy, ak vzal žalobu späť z dôvodu, že žalovaný vzniesol oprávnenú
námietku premlčania, a pod. Súdna prax vyslovila názor, že ak navrhovateľ vezme návrh späť a nejde o
prípadpodľa§146ods.2vetadruhá(toznamená,ženevzalspäťnávrhvdôsledkusprávaniaodporcu),z
procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť odporcovi

trovy konania.

Druhou výnimkou je, že ak sa pre správanie odporcu (žalovaného) vzal späť návrh, ktorý bol podaný
dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca - žalovaný (§ 146 ods. 2 veta druhá). Tak je to napr.
vtedy, keď žalovaný po podaní žaloby plnil žalobcovi, v dôsledku čoho žalobca vzal žalobu späť.

Ak nie je dôvod na priznanie náhrady trov konania podľa prvej alebo druhej výnimky, platí, že žiaden z

účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak bolo konanie zastavené.

Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. súd nemusí zaviazať neúspešného účastníka nahradiť trovy konania
úspešnému účastníkovi, resp. nemusí zaviazať účastníka, ktorý spôsobil vznik trov svojim zavinením
alebo náhodou, aby tieto trovy nahradil druhému účastníkovi. Aplikácia tohto ustanovenia musí
zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter. Pri

posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa musí súd prihliadať na majetkové, sociálne, osobné,
zárobkové a iné pomery účastníkov konania a všímať si aj okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatnenia
práva na súde a ich postoj v konaní ( rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3M Cdo 5/2006 ) Okrem
toho sa musí prihliadať aj na to, či účastník, ktorému sa má priznať náhrada trov konania uviedol
skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone , ktorý mu patril. Ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p. prichádza do

úvahy vo všetkých prípadoch, v ktorých má byť náhrada trov konania priznaná, s výnimkou ustanovenia
§ 144 O.s.p..

Tým, že navrhovateľka svoj návrh vzala späť z dôvodu zmeny legislatívy, ktorá mala nastať od
01.01.2015 a konanie bolo začaté dňa 11.02.2015, je možné konštatovať, že zavinila zastavenie
konania, čím v zásade by odporcovi mala prináležať náhrada trov konania podľa § 146 ods.2

veta prvá O.s.p. Ustanovenie § 150 ods.1 O.s.p. pri splnení predpokladov uvedených vyššie však
umožňuje nepriznať náhradu trov konania. V danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú vec, v ktorej
sa navrhovateľka - spotrebiteľka domáhala voči odporcovi - dodávateľovi zrušenia rozhodcovského
rozsudku, čo je nezanedbateľná skutočnosť aj z pohľadu náhrady trov konania. Z hľadiska náhrady
trov konania je ďalej podstatné to, že navrhovateľka pred začatím pojednávania si po porade s

inou osobou uvedomila zmenu legislatívy, čím zbytočne nenavyšovala ďalšie trovy konania. V
tejto súvislosti súd poznamenáva, že navrhovateľkou označená zmena legislatívy je obsiahnutá v §
243d ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého exekučné konanie na podklade rozhodcovského
rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa
osobitného predpisu vydaného pred 01.01.2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti

tohto zákona na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť
poverenia na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského
konania zaväzovať. Uvedené ustanovenie nadobudlo účinnosť dňa 01.01.2015, čo teda znamená, že
exekučné konania na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného pred 01.01.2015 bolo možné
začať a teda doručiť návrh na vykonanie exekúcie exekútorovi len do 31.03.2015. Následne exekútor

mal povinnosť podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku požiadať exekučný súd o udelenie poverenia
na vykonania exekúcie najneskôr do 15 dní od doručenia návrhu na vykonanie exekúcie. Pokiaľ by exekúcia pri rozhodcovských rozsudkoch vydaných pred 01.01.2015 bola začatá od 01.04.2015,
exekučný súd by sa musel z úradnej povinnosti s touto skutočnosťou vysporiadať a to už v štádiu
žiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Záverom tak možno konštatovať,

že uvedené legislatívne zmeny bezpochyby majú charakter dôvodov vhodných osobitného zreteľa a
zároveň výnimočný charakter, ktorých záverom je konštatovanie súdu, že o trovách konania bolo nutné
rozhodnúť podľa § 150 ods.1 O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania,
čím odporcovi nebola priznaná náhrada trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do l5 dní odo dňa jeho

doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku
alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní

došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávnerozhodnutievoveci,c)súdprvéhostupňaneúplnezistilskutkovýstavveci,pretoženevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a

O.s.p.), f)rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.