Decision was made at the court Okresný súd Dunajská Streda
Judgement was issued by JUDr. Eva Bíróová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 12C/438/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214213374
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bíróová
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2015:2214213374.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v právnej veci žalobcu:
Home Credit Slovakia, a. s., Piešťany, Teplická 7434/147, IČO 36 234 176, zastúpeného Advokátskou
kanceláriou Korytár, s. r. o., Trnava, Sladovnícka 13, proti žalovanému: Y. K., B.. XX.XX.XXXX, X. P.É.
J., Y. XXX/XX, zastúpenému JUDr. Albínou Vágóovou, advokátkou, Dunajská Streda, Ružová 265, o
zaplatenie 3.115,88 eur s prísl., takto
r o z h o d o l :
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 180 eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .
Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 410,45 eur na trovách právneho
zastúpenia, k rukám právnej zástupkyne žalovaného, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobca sa žalobou zo dňa 24.06.2014 domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by žalovaného zaviazal k
zaplateniu 3.115,88 eur s príslušenstvom (úrokom 21,48% ročne zo sumy 2.267,04 eur a náhradou trov
konania) s odôvodnením, že účastníci uzavreli dňa 16.07.2003 zmluvu o úvere, ktorou bol žalovanému
poskytnutý úverový rámec 2.323,57 eur. V doplňujúcom písomnom podaní zo dňa 15.06.2015 žalobca
uviedol, že v zmysle úverovej zmluvy bol žalovanému poskytnutý revolvingový úver s rámcom 497,91
eur, ktorý bol na základe marketingovej ponuky zo dňa 22.04.2008 a 27.11.2008 zvýšený na 2.323,57
eur. Poukázal na to, že revolvingový úver je dlhodobý, opakovateľný a obnoviteľný úver, pri ktorom má
žalovaný (subjekt) k dispozícii finančné prostriedky vo výške dohodnutého úverového rámca, pričom
úverovým rámcom sa rozumie maximálny objem úveru, ktorý je žalovaný oprávnený čerpať, výška
nevyčerpaného zostatku úverového rámca sa žalovanému automaticky zvyšuje v závislosti na splácaní
revolvingového úveru. Vzhľadom na charakter revolvingového úveru nie je možné presne stanoviť
výšku poskytnutého úveru, len výšku úverového rámca, nie je možné vopred dohodnúť počet splátok
a nie je možné vyčísliť RPMN. Žalovaný úver riadne nesplácal. Žalobca úver zosplatnil listom ku dňu
27.03.2013. Nárok uplatnený vo výške 3.115,88 eur špecifikoval žalobca na istine sumou 2.267,04 eur,
úroku 803,85 eur, zmluvnej pokute 30,45 eur, úroku z omeškania 4,80 eur a poplatkoch 9,74 eur.
Žalovanému bola žaloba doručená dňa 20.01.2015, k žalobe sa vyjadril cestou advokátky písomným
podaním z 03.02.2015 s tým, že navrhol konanie prerušiť do skončenia konania o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM), ktoré je vedené na tunajšom súde medzi ním a
svedkyňou. Uviedol, že nárok žalobca riadne nešpecifikoval, pričom on sám úverovú zmluvu nepodpísal,urobila tak jeho vtedajšia manželka (svedkyňa) a až po skončení konania o vyporiadanie BSM je možné
posúdiť pasívnu legitimáciu v tomto konaní.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, svedkyňou, predloženými listinnými dôkazmi
a zistil nasledovný skutkový stav veci:
Žalobca podľa výpisu z obchodného registra okrem iných činností poskytuje úvery a pôžičky
nebankovým spôsobom a poskytuje aj spotrebiteľské úvery nebankovým spôsobom.
Dňa 16.07.2003 uzavreli žalobca a žalovaný úverovú zmluvu pod č. 5203176439. Jej predmetom bolo
poskytnutie revolvingového úveru do výšky 15.000 Sk (497,91 eur). Ročná percentuálna miera nákladov
(RPMN) v zmluve nebola vyčíslená. Úver mal žalovaný splácať po 600 Sk (19,92 eur). Súčasťou zmluvy
sa stali úverové podmienky spoločnosti (spísaných vo formulári drobným, hustým písmom), ktoré sú
tiež podpísané klientom (podpisom totožným ako na plnej moci pre advokátku!) a v nich sú upravené
podmienky poskytnutia revolvingu. V zmysle Dodatku k zmluve zo dňa 08.03.2007 sa zmluvné strany
dohodli doterajšia Úverová karta bude mať vlastnosti Kreditnej karty a splátka bude predstavovať 5% z
nesplatenej dlžnej čiastky. Predložený dodatok tiež obsahoval záujem klienta o zmenu výšky úverového
rámca. Dodatok obsahuje len všeobecné frázy, bez akejkoľvek špecifikácie údajov pre konkrétny prípad
(výška úverového rámca, výška splátky, poplatkov a odmeny, ...).
Podľa udania žalobcu v splátkovom kalendári bol žalovanému poskytnutý úver typu YES vo výške
2.323,57 eur, v zmysle vyčíslenia platieb žalobcom žalovaný na úvere prečerpal sumu celkom 5.662,68
eur a splatil celkom 5.461,68 eur.
Listom zo dňa 27.03.2013 oznámil žalobca žalovanému s poukazom na jeho omeškanie s úhradou
záväzkov zosplatnenie revolvingového úveru. Zároveň žalovaného vyzval k zaplateniu dlžnej čiastky
2.560,88 eur.
Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že o žiadnej zmluve a procese jej uzatvorenia nič nevie, žiadnu
zmluvu nepodpisoval, nikdy nevidel kartu YES. Jeho bývalá manželka mu iba oznámila, že vybavila
kúpu postele a, že bude splácaná sumou 300 Sk mesačne po dobu 5 rokov. Splátky hradil žalovaný.
Zmluvu videl prvýkrát pri doručení žaloby.
Svedkyňa L. K., bývalá manželka žalovaného, vypovedala, že počas manželstva si zobrali so žalovaným
viacero úverov - spoločný úver mali z banky, na svoje meno zobrala úver od Cetelem s kreditnou kartou,
na meno žalovaného úver od Quatra. Žalovaný mal od žalobcu aj kreditnú kartu, k procesu jej získania
a aktivácie sa vyjadriť nevedela, pamätá sa iba na to, že spoločne spisovali žiadosť o zvýšenie úveru,
ktorá však bola zamietnutá (ktorú skutočnosť žalovaný následne na pojednávaní potvrdil). Kreditnú kartu
mal k dispozícii žalovaný a výbery z nej robil on, svedkyňa iba vtedy, ak ju o to žalovaný požiadal. Na
splátky počas manželstva kúpili aj sedačku, na výšku splátok sa nepamätá. Dokumenty sa žalovaného
nepodpisovala.
K výpovediam žalovaného a svedkyne právny zástupca žalobcu uviedol, že tvrdenia žalovaného
považuje za účelovú obranu, o zmluve vedel skôr, než mu bola v tejto veci doručená žaloba, nakoľko v
rámci konania o vyporiadanie BSM žiadal žalobcu o vyčíslenie zostatku úveru, pričom nikdy nebola pri
úvere určená splátka vo výške 300 Sk. Jednoznačne peniaze z úveru boli prečerpané, pričom žalovaný
potvrdil podanie žiadosti k zvýšeniu úverového rámca, takže o úvere vedel.
Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky,
úveru alebo inej právnej forme.Podľa § 4 ods. 1 zák. o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy) zmluva o
spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Zmluva o (revolvingovom) úvere, z ktorej žalobca svoj nárok vyvodzuje, je zmluvou o úvere upravenou
v § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Táto zmluva patrí v zmysle § 261 ods. 3 písm. d/ Obch. zák.
medzi tzv. absolútne obchody, pre ktoré je daná pôsobnosť Obchodného zákonníka bez ohľadu na
povahu účastníkov. Keďže však žalovaný uzavrel predmetnú zmluvu ako spotrebiteľ, na daný právny
vzťah sa vzťahujú zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ZSÚ) a ustanovenia § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka (OZ) o spotrebiteľských zmluvách.
Podľa § 52 ods. 1 OZ (v znení platnom od 01.01.2008) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ods. 2 (v znení účinnom
od 01.05.2014) ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej
strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo
účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva.
Podľa § 879j OZ ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom
2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však
posudzujú podľa doterajších predpisov.
Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 v pochybnostiach
o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
V danom prípade je potrebné konštatovať neplatnosť zmluvy, nakoľko v nej absentujú základné
(podstatné) náležitosti definujúce úver - výška úveru, úrok, výška splátky. Plnenie, ktoré má dlžník vrátiť,
možno preto uplatňovať iba z titulu bezdôvodného obohatenia.
Podľa § 451 ods. 1 Obč. zák. kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa ods. 2 bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu,
plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj
majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Následne súd s poukazom na protichodné tvrdenia žalovaného (o vedomosti zmluvy, výške splácania
úveru, dĺžke splácania, s poukazom na jednorazové plnenie vo vyššej čiastke) a výpoveď svedkyne
uzavrel, že bezdôvodne sa v danom prípade obohatil žalovaný, ktorý kartou disponoval.
Žalobca žalovanému poskytol peňažné prostriedky, z ktorých prečerpal sumu vo výške celkom 5.662,43
eur. Iba túto čiastku je žalovaný povinná vrátiť žalobcovi. Podľa predložených listín žalovaný na úvere
splatil 5.461,68 eur, vrátiť musí teda ešte 200,75 eur.
Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nárokupredávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Podľa § 100 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až
110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno
premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 107 ods. 1 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Podľa ods. 2 najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a
ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok (súdnu vymáhateľnosť) možno
odvrátiť námietkou premlčania. Je to uplynutie času určeného v zákone na vykonanie práva, ktorý
uplynul bez toho, že by bolo právo vykonané, v dôsledku čoho môže povinný subjekt čeliť súdnemu
uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie tejto námietky má za následok zánik nároku patriaceho
k obsahu práva, t. j. zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno
oprávnenému súdne priznať. V spotrebiteľských veciach aj bez toho, aby sa spotrebiteľ dovolal
premlčania voči nemu uplatneného nároku, má súd povinnosť skúmať, či nárok nie je premlčaný a ak
dospeje k záveru, že premlčaný je, musí na túto skutočnosť prihliadnuť a žalobcovi nárok nepriznať.
V zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa súd ex offo prihliada na oslabenie
nároku veriteľa voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania. Premlčanie nároku posúdil v zmysle
občianskoprávnych predpisov, keďže v danom prípade ide o spotrebiteľský vzťah, posúdenie premlčania
podľa obchodnoprávneho predpisu, na ktorý poukazuje aj žalobca v žalobe, by bolo v neprospech
žalovaných - spotrebiteľov.
V danom prípade musel súd vziať do úvahy citované ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa,
pričom ako „orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy“ bol povinný prihliadnuť na zákonný
dôvod, ktorý bráni priznať plnenie požadované žalobou, s prihliadnutím zároveň na cit. ust. § 52 ods.
2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keby sa inak mali
použiť normy obchodného práva. Obe tieto ustanovenia nadobudli účinnosť dňom 01.05.2014 a právne
predpisy (ktorých súčasťou sú) nemajú prechodné ustanovenia. Preto sa od ich účinnosti vzťahujú aj
na právne vzťahy založené pred týmto dňom.
V zmysle uvedenej právnej úpravy bol nárok žalobcu dôvodný len v časti čerpania prostriedkov a ich
vrátenia za obdobie dva roky spätne od podania žaloby. Žalovaný v období od 24.06.2012 prečerpal
spolu 180 eur, ktorú sumu žalobcovi nevrátil ani sčasti (zostatok inak predstavuje 200,75 eur), preto ho
súd zaviazal k povinnosti túto čiastku žalobcovi zaplatiť. Vo zvyšnej časti nároku bolo potrebné žalobu
zamietnuť.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O. s. p. a žalovanému ako úspešnejšiemu
účastníkovi konania priznal náhradu trov voči žalobcovi v rozsahu 88% (podľa pomeru úspechu žalobcu
a žalovaného 6%:94%), a to trov právneho zastúpenia - v zmysle špecifikácie vyhotovenej advokátom
vo výške tarifnej odmeny za 3 úkony právnej služby (1. prevzatie veci a príprava zastúpenia, 2. podanie
písomného vyjadrenia, 3. účasť na pojednávaní) po 121,17 eur, paušálne výdavky 3x 8,39 eur (za úkony
právnej služby vykonané v roku 2015) a DPH.Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 205 ods. 1,
2 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995
Z. z. (Exekučný poriadok)
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.