Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, September 16, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4CoE/63/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712214887
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bušík, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6712214887.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova č. 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: E.. X. X., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX,
naposledy bytom M. R. W. XXX/XX, U., vedenej pod sp. zn. EX 17175/12 súdnym exekútorom JUDr.
Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, o vymoženie
pohľadávky oprávneného vo výške 1.065,01 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 21Er/651/2012-19 zo dňa 26.11.2012, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd podľa ust. § 44 ods. 2/ zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok) zamietol žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že exekučné konanie je
vedené na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom v Bratislave, sp. zn. SR 04598/11 zo dňa
20.06.2011. Súd prvého stupňa vychádzal zo záveru, že zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným
ako veriteľom a povinným ako dlžníkom, na základe ktorej oprávnený uplatnil na rozhodcovskom
súde svoj nárok je spotrebiteľskou zmluvou, preto na daný právny vzťah aplikoval ustanovenia §
52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len Občiansky zákonník) upravujúce
spotrebiteľské zmluvy. Okresný súd poukázal aj na Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993,
č. 2008/48/ES z 23.04.2008 a na judikatúru Európskeho súdneho dvora. Konštatoval, že dohoda o
vyplnení zmenky obsiahnutá v bode 13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je neprijateľnou
podmienkou v spotrebiteľskej zmluve. Predmetné zmluvné dojednanie umožňuje v rozpore s ust. §
53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka požadovať od spotrebiteľa neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Ďalej uviedol, že predmetná zmluva o úvere neobsahuje
ročnú percentuálnu mieru nákladov, pričom podľa zákona o spotrebiteľských úveroch ide o jednu z
obligatórnych náležitostí zmluvy o úvere, ktorej účastníkom je spotrebiteľ a zákon sankcionuje absenciu
tejto náležitosti tým, že v takom prípade sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Dotknutý rozhodcovský rozsudok pritom zaväzuje povinného nielen na zaplatenie istiny poskytnutého
úveru, ale aj na zaplatenie odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru, a to v zjavnom rozpore
so znením zákona o spotrebiteľských úveroch. Taktiež dojednanie rozhodcovskej zmluvy je v danom
prípade právnym úkonom obchádzajúcim zákon, ktorý je sankcionovaný absolútnou neplatnosťou, na čo
má súd prihliadať ex offo. Rozhodcovská zmluva je z hľadiska formy uzatvorená na samostatnej listine.
Povaha zmluvy je adhézna, teda spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok, alebo odmietnuť. Záver, že
predmetná rozhodcovská zmluva bola dojednaná individuálne v kontexte posudzovaného zmluvného
vzťahu podľa názoru súdu spochybňuje ustanovenie bodu 14 Všeobecných podmienok poskytnutia
úveru. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že predmetný exekučný titul nespĺňa formálne a

materiálne náležitosti vykonateľného exekučného titulu, preto žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom splnomocneného zástupcu v zákonnej
lehote odvolanie. V odvolaní v podstate namietal, že súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný
skutkový stav nedopadá. Domnieva sa, že súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorý mu
vyplýva z Exekučného poriadku v nadväznosti na zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.
Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí
exekučného titulu a preskúmaním materiálnej stránky súd zisťuje, či sú splnené hmotnoprávne
predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi), súd však podľa
názoru oprávneného nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie. Exekučný súd sa tak mal v rámci
materiálneho prieskumu obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu. Oprávnený sa navyše
domnieva, že postupom súdu a jeho výkladom ust. § 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k
nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je
v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Oprávnený tiež namietal inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p.
Procesnou vadou v tomto zmysle má byť podľa odvolateľa nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia. Súd
konal bez toho, aby mal za preukázané podmienky vzniku spotrebiteľského právneho vzťahu upravené
v ust. § 52 Občianskeho zákonníka a vôbec sa nezaoberal splnením základnej podmienky pre vznik
spotrebiteľského vzťahu t.j. existenciou spotrebiteľa a dodávateľa. Súd nezohľadňoval a v tomto zmysle
ani nevykonával dokazovanie o skutočnostiach svedčiacich o závere k akému dospel a v odôvodnení
napadnutého uznesenia tiež absentuje postup konajúceho súdu, na základe ktorého dospel k záveru o
aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch. Rozhodnutie súdu je tak založené na konštatovaní, ktoré nie
je možné preskúmať pre nedostatok dôvodov v odvolacom konaní. Navyše, súd pri svojej rozhodovacej
činnosti má postupovať prioritne tak, aby dodržiaval zásadu pacta sunt servanda a z toho vyplýva zásada
vykladať dôvody neplatnosti právneho úkonu skôr reštriktívne. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti
preto oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na
ďalšie konanie.

Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník Okresného súdu Zvolen. Zákonný sudca predložil vec na
rozhodnutie krajskému súdu podľa § 374 ods. 4/ O.s.p. s vyjadrením, že podanému odvolaniu nemieni
vyhovieť.

Krajský súd, ako súd odvolací v dôsledku podaného odvolania preskúmal vec v medziach daných ust.
§ 212 ods. 1/ O.s.p. a postupom podľa § 214 ods. 2/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania napadnuté
uznesenie v zmysle § 221 ods. 1 písm. b), f), ods. 2/ O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie.

Skôr ako odvolací súd pristúpil k vecnému preskúmaniu napadnutého rozhodnutia skúmal, či sú splnené
podmienky, za ktorých môže o podanom odvolaní konať. Zistil, že tieto podmienky konania splnené nie
sú.

Podľa § 19 O.s.p. spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a
povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 107 ods. 1/ O.s.p. ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie
právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť alebo či môže
v ňom pokračovať.

Podľa § 107 ods. 3/ O.s.p. konanie súd preruší najmä vtedy, ak ide o majetkovú vec a navrhovateľ
alebo odporca zomrel; v konaní pokračuje s dedičmi účastníka, prípadne s tými, ktorí podľa výsledku
dedičského konania prevzali právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie
o dedičstve, ak povaha veci nepripúšťa, aby sa v konaní pokračovalo skôr.

Podľa § 37 ods. 3 veta prvá Exekučného poriadku proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený
ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno
vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu
podľa § 41.

Podľa § 470 ods. 1/ Občianskeho zákonníka dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva
za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli
poručiteľovou smrťou.

Medzi základné procesné podmienky, ktoré má súd povinnosť skúmať aj bez návrhu po celý čas konania,
je spôsobilosť byť účastníkom konania, teda mať procesné práva a povinnosti, ktoré zákon účastníkom
priznáva alebo ukladá. Pri fyzických osobách spôsobilosť byť účastníkom konania zaniká smrťou. Ak
po začatí súdneho konania účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania (§ 19 O.s.p.), postup
súdu v konaní upravuje ustanovenie § 107 O.s.p. Je potom vecou súdu, aby zistil, či smrť povinného
ako účastníka konania bráni ďalšiemu pokračovaniu v konaní, alebo či v ňom možno pokračovať s jeho
právnymi nástupcami.

Z osvedčenia o dedičstve sp. zn. 32D/106/2012, Dnot 221/2012 zo dňa 11.01.2013 vydanom súdnou
komisárkou JUDr. Annou Máčajovou, so sídlom vo Zvolene, mal odvolací súd za preukázané, že povinný
v priebehu exekučného konania zomrel, a to ešte pred vydaným odvolaním napadnutého rozhodnutia
(dňa 12.09.2012). Uvedená skutočnosť má z procesného hľadiska za následok stratu spôsobilosti byť
účastníkom konania. V danom prípade je predmetom konania vymoženie dlžnej istiny s príslušenstvom
vzniknutej na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok. Z uvedeného je zrejmé, že
exekučné konanie má majetkovú povahu, ktorá umožňuje pokračovať v konaní s dedičmi účastníka,
prípadne s tými, ktorí podľa výsledku dedičského konania prevzali právo alebo povinnosť, o ktorú v
konaní ide. Z vyššie uvedeného osvedčenia o dedičstve pritom vyplýva, že povinnosť vyplývajúca z
exekučného titulu v predmetnom konaní prešla na právneho nástupcu povinného (dediča).

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je zrejmé, že povinný zomrel dňa XX.XX.XXXX, a teda v
čase vydania napadnutého rozhodnutia už nebol účastníkom konania, pričom do jeho práv a povinností
vstúpil právny nástupca. Povinný tak v čase vydania napadnutého rozhodnutia už nemal spôsobilosť byť
účastníkom konania a súčasne jeho právnemu nástupcovi, ktorý už v konaní vystupoval ako účastník
konania, bola odňatá možnosť konať pred súdom, z uvedeného dôvodu preto odvolací súd napadnuté
uznesenie podľa § 221 ods. 1 písm. b), f) O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
V ďalšom konaní bude potrebné, aby súd prvého stupňa konal s právnym nástupcom povinného ako
s účastníkom konania.

Z vyššie uvedených dôvodov sa potom odvolací súd nezaoberal vecnou správnosťou napadnutého
rozhodnutia.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.