Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, September 14, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/166/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6213201714
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6213201714.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa J. Q., nar. XX. X. XXXX, bytom V. A., I.
XXX/XX, zastúpeného splnomocneným advokátom JUDr. Pavlom Vrškom, advokátska kancelária so
sídlom Veľký Krtíš, M. R. Štefánika 2, proti odporkyni M. Q., nar. XX. X. XXXX, bytom G., A. XXX,
zastúpenejsplnomocnenýmadvokátomJUDr.JozefomVeselým,advokátskakanceláriasosídlomVeľký
Krtíš, Mierová 1, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní navrhovateľa

proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš, č. k. 1C/23/2013-69 zo dňa 6. 10. 2014, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu m e n í tak, že navrhovateľ je povinný nahradiť odporkyni trovy
prvostupňového konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 264,55 EUR na účet
právneho zástupcu odporkyne.

Odporkyňa nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresnýsúdodvolanímnapadnutýmuznesenímzaviazalnavrhovateľanahradiťodporkynitrovykonania
pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 799,32 EUR na účet právneho zástupcu odporkyne
v lehote do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

V odôvodnení uznesenia uviedol, že okresný súd uznesením č. k. 1C/23/2013-47 zo dňa 8. 10. 2013
konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov pre späťvzatie návrhu zastavil,
navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť odporkyni trovy konania vo výške 799,32 EUR na účet

jej právneho zástupcu a navrhovateľovi vrátil zaplatený súdny poplatok vo výške 59,30 EUR. Na
odvolanie navrhovateľa proti výroku o trovách konania Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k.
16Co/116/2014-63 zo dňa 23. 7. 2014 citovaný výrok o trovách konania zrušil pre nepreskúmateľnosť
uznesenia okresného súdu v tejto časti, a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Po vrátení
veci okresný súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta prvá zákona č. 99/1963 Zb.
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O. s. p.“), keď konštatoval procesné zavinenie navrhovateľa

na zastavení konania a tohto zaviazal nahradiť odporkyni trovy konania pozostávajúce z trov právneho
zastúpenia za dva úkony právnej služby (príprava a prevzatie právneho zastúpenia vrátane prvej
porady s klientom, vyjadrenie k návrhu na začatie konania) po 253,94 EUR, dva úkony právnej služby
(zastupovanie na nemeritórnych pojednávaniach dňa 8. 8. 2013 a dňa 8. 10. 2013) po 63,49 EUR,
režijného paušálu v celkovej výške 31,24 EUR (4 x 7,81 EUR) a 20 % DPH v sume 133,22 EUR, celkom
spolu 799,32 EUR. Pri určovaní základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby pritom

okresný súd s poukazom na § 10 ods. 6 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej aj „Vyhláška“) vychádzal
zo sumy 8.308,91 EUR ako polovice hodnoty vecí, pohľadávok a záväzkov, ktoré sa mali v konaní
vyporiadať.

Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ. V prvom
rade spochybnil záver okresného súdu o tom, že odporkyni v konaní vznikli trovy vo výške 799,32EUR. Okresný súd podľa jeho názoru opomenul fakt, že právny zástupca bol odporkyni ustanovený
rozhodnutím Centra právnej pomoci bez finančnej spoluúčasti. Odporkyňa tak v konaní žiadne trovy
konania nevynaložila. Súd navyše nesprávne určil hodnotu vecí, ktoré sa majú vyporiadať, a to vo

výške 16.617,81 EUR (z čoho polovica pre účely aplikácie ust. § 10 ods. 6 Vyhlášky predstavuje
8.308,91 EUR), keď prihliadal iba na samotný návrh na začatie konania. Skutočná hodnota všetkých
vecí, ktoré sa vyporiadavajú v rámci bezpodielového spoluvlastníctva manželov, sa však dá určiť až
po očistení celkovej masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorú očistenú masu je možné
určiť až po skončení dokazovania. Návrh na začatie konania je ako taký len hrubým brutto zoznamom

vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Preto bola okresným súdom nesprávne
určená odmena advokáta za jednotlivé úkony právnej služby. Na základe uvedeného odvolateľ navrhol
napadnuté uznesenie okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa poukázala na skutočnosť, že navrhovateľ síce podal
proti uzneseniu okresného súdu odvolanie v zákonnej lehote, avšak bez náležitostí v zmysle § 205
ods. 1 O. s. p., keď neuviedol, v čom rozhodnutie okresného súdu považuje za nesprávne a čoho

sa svojim odvolaním domáha. Dôvody odvolania navrhovateľ nedoplnil v odvolacej lehote, ale skoro
až po troch mesiacoch do doručenia napadnutého uznesenia. Vzhľadom na uvedené konštatovala, že
odvolanie navrhovateľa je potrebné ako oneskorené odmietnuť. V závere svojho vyjadrenia poukázala
na skutočnosť, že ak by odvolací súd odvolanie navrhovateľa neodmietol, je potrebné odvolaním
napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdiť, keď už odvolací súd v svojom

uznesení č. k. 16Co/116/2014-63 zo dňa 23. 7. 2014 skonštatoval, že je na mieste rozhodnúť o náhrade
trov konania podľa § 146 ods. 2 veta prvá O. s. p. z dôvodu, že navrhovateľ svojim späťvzatím návrhu
zavinil zastavenie konania.

Krajský súd, ako súd odvolací, odvolanie prejednal v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 O.
s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a vzhľadom k tomu, že neboli splnené

podmienky na potvrdenie (§ 219 O. s. p.), ani na zrušenie (§ 221 ods. 1 O. s. p.) uznesenia okresného
súdu, krajský súd uznesenie okresného súdu podľa § 220 O. s. p. zmenil.

Podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa
jeho výsledku, ak bolo konanie zastavené.

Ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa

však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania
odporca (§ 146 ods. 2 O. s. p.).

Podľa § 149 ods. 2 O. s. p., ak ide o zastupovanie na základe rozhodnutia Centra právnej pomoci,
náhradu trov právneho zastúpenia upravuje osobitný predpis.15)

Poznámka č. 15) k ust. § 149 ods. 2 O. s. p. znie: „§ 15 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej

pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o
zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení
neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov.“

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a
o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o

živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005
Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Zákon o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej
núdzi“), ak súd prizná oprávnenej osobe náhradu trov konania, nemôže oprávnená osoba v rozsahu
pohľadávky na náhrade trov právneho zastúpenia s pohľadávkou nakladať, to neplatí vo výške, v ktorej
advokátovi oprávnená osoba uhradila finančnú účasť podľa § 6a ods. 4. Advokát je oprávnený túto

pohľadávku vymáhať v mene oprávnenej osoby a okamihom jej úspešného vymoženia sa pohľadávka
považuje za postúpenú na advokáta, to neplatí vo výške, v ktorej advokátovi oprávnená osoba uhradila
finančnú účasť podľa § 6a ods. 4.

Ak oprávnenej osobe nebola priznaná náhrada trov právneho zastúpenia, advokátovi prizná centrum
odmenu za právne zastupovanie podľa ustanovení osobitného predpisu. To neplatí, ak advokát právo na

náhradu trov konania neuplatnil riadne a včas v konaní pred súdom; v takom prípade advokátovi právona priznanie odmeny centrom nevznikne ( ods. 2 § 15 Zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám
v materiálnej núdzi).

Občiansky súdny poriadok pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádza zo zásady zodpovednosti

za výsledok (zásada úspechu) alebo zo zásady zodpovednosti za zavinenie alebo náhodu. V prípade,
ak bolo konanie zastavené, prichádza pri rozhodovaní o náhrade trov konania do úvahy buď postup
podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p. so záverom, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania, alebo postup podľa ods. 2 § 146 O. s. p. zohľadňujúceho dôvody zastavenia konania.
Z citovaných ustanovení § 146 O. s. p. vyplýva, že druhý odsek § 146 O. s. p. je v pomere k

prvému odseku špeciálnou úpravou. Preto súd, ktorý o trovách konania rozhoduje, musí v prvom
rade skúmať existenciu procesných podmienok uvedených v druhom odseku citovaného ustanovenia
a v prípade, ak zistí existenciu týchto podmienok, musí o trovách konania rozhodnúť podľa druhého
odseku, teda musí uložiť niektorému z účastníkov konania povinnosť nahradiť trovy konania (ak trovy
konania vznikli a ak boli riadne uplatnené). Inak tomu nie je ani v prípade, ak jednému z účastníkov
konania bol rozhodnutím Centra právnej pomoci priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci (ďalej aj

„oprávnená osoba“). Ust. § 149 ods. 2 O. s. p. pojednávajúce o tom, že ak ide o zastupovanie na základe
rozhodnutia Centra právnej pomoci, náhradu trov právneho zastúpenia upravuje osobitný predpis,
ktorým je § 15 Zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, totiž nepojednáva o
osobitnej forme (prípadne zásadách) rozhodovania o náhrade trov konania v prípadoch zastupovania
účastníka konania ustanoveným advokátom na základe rozhodnutia Centra právnej pomoci, ale rieši

len usporiadanie vzťahu medzi oprávnenou osobou, ktorej bol nárok na právnu pomoc priznaný, a
ustanoveným advokátom (resp. vzťahu medzi ustanoveným advokátom a Centrom právnej pomoci) po
tom, ako bolo o trovách konania podľa zásad stanovených v § 142 - 151a O. s .p. rozhodnuté príslušným
súdom. Uvedené je jednoznačne možné zistiť zo znenia prvej vety ods. 1 § 15 Zákona o poskytovaní
právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, v ktorom sa uvádza, že ak súd prizná oprávnenej osobe

náhradu trov konania18), nemôže oprávnená osoba v rozsahu pohľadávky na náhrade trov právneho
zastúpenia s pohľadávkou nakladať; to neplatí vo výške, v ktorej advokátovi oprávnená osoba uhradila
finančnú účasť podľa § 6a ods. 4. Z citovaného ustanovenia potom v prvom rade možno vyvodiť, že
súd môže oprávnenej osobe priznať náhradu trov konania. Po oboznámení sa s poznámkou č. 18)
k citovanému ustanoveniu, ktorá znie. „§ 142 až 151a Občianskeho súdneho poriadku“, je navyše

zrejmé, podľa akých ustanovení bude súd o náhrade trov konania rozhodovať. Zároveň i gramatickým
a logickým výkladom ust. § 149 ods. 2 O. s. p. možno dôjsť k rovnakému záveru, keď citované
ustanovenie v súvislosti s osobitným predpisom, na ktorý odkazuje, nepojednáva o právnej úprave
rozhodovania o trovách konania, ale len o úprave náhrady trov právneho zastúpenia. Nie je tu teda
ani zmienky o tom, že by osobitný predpis upravoval samostatný rozhodovací postup, keď tento má

upravovať len „náhradu trov“, navyše má upravovať len otázku náhrady „trov právneho zastúpenia“, t.
j. nie otázku náhrady všetkých trov konania. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že skutočnosť,
že odporkyňa v predmetnom konaní bola zastúpená advokátom, ktorý jej bol ustanovený rozhodnutím
Centra právnej pomoci (a teda je správna argumentácia navrhovateľa, že odporkyňa v konaní trovy
na právne zastúpenie nevynaložila), je bez významu pre možnosť rozhodovania o trovách konania

podľa ustanovení § 142 a nasl. O. s. p.. Občiansky súdny poriadok vo všeobecnosti a ani Zákon o
poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi s účinnosťou od 1. 1. 2012 totiž nepočíta
s možnosťou priznania trov konania miesto oprávnenej osobe ustanovenému advokátovi. Nakoľko je
však platobným miestom priznaných trov konania s poukazom na § 149 ods. 1 O. s. p. advokát a
oprávnená osoba, ktorej boli (formálne) trovy konania priznané, podľa § 15 ods. 1 Zákona o poskytovaní

právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi nemôže v rozsahu pohľadávky na náhradu trov právneho
zastúpenia s pohľadávkou nakladať, nemôže vo vzťahu k oprávnenej osobe dôjsť k bezdôvodnému
obohateniu trovami konania, ktoré oprávnená osoba de facto nevynaložila.. Záverom je potrebné uviesť,
že ak by nebolo možné oprávnenej osobe priznať náhradu trov konania z dôvodu, že táto ich fakticky
nevynaložila, a túto náhradu by od protistrany nebolo možné priznať ani ustanovenému advokátovi (z

dôvodu, že právna úprava to s účinnosťou od 1. 1. 2012 nedovoľuje), došlo by k nežiaducemu stavu,
kedy by trovy ustanovených advokátov v každom prípade museli byť hradené zo štátneho rozpočtu bez
povinnosti v konaní neúspešných účastníkov takéto trovy konania ustanoveným advokátom alebo štátu
nahradiť.

Akoužbolouvedenévyššie,súd,ktorýotrováchkonania,ktorébolozastavené,rozhoduje,musívprvom

rade skúmať existenciu procesných podmienok uvedených v odseku 2 § 146 O. s. p. a v prípade, ak zistí
existenciu týchto podmienok, musí o trovách konania rozhodnúť podľa tohto odseku, teda musí uložiťniektorému z účastníkov konania povinnosť nahradiť trovy konania (ak trovy konania vznikli a ak boli
riadne uplatnené). Ustanovenie § 146 ods. 2 O. s. p. ukladá povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto
zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Zavinenie v zmysle tohto ustanovenia je potrebné posudzovať

len z procesného hľadiska. Preto, ak v tomto prípade vzal navrhovateľ svoj návrh v celom rozsahu späť,
pričom z obsahu spisu nebolo zistené (a navrhovateľ ani v odvolaní netvrdil), že k späťvzatiu návrhu
došlo pre správanie odporkyne, možno považovať za správny záver okresného súdu, že k späťvzatiu
návrhu a zastaveniu konania došlo v dôsledku procesného zavinenia navrhovateľa, ktorý je z tohto
dôvodu povinný nahradiť trovy konania odporkyni.

Pokiaľsajednáovýškuodporkyňouuplatnenýchatejtopriznanýchtrovkonania,tujepotrebnéčiastočne
súhlasiť s odvolacou argumentáciou navrhovateľa, že skutočnú hodnotu vecí, pohľadávok a záväzkov
(ktoré sú predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov) a ktorej jedna polovica
predstavuje tarifnú hodnotu vo veci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, je možné
určiť v zásade až po skončení dokazovania, kedy je jednak zrejmé, ktoré všetky veci, pohľadávky a
záväzkydobezpodielovéhospoluvlastníctvamanželov,ktorérozvodomzaniklo(aktorésavyporiadava),

spadajú a rovnako je možné určiť hodnotu týchto vecí, pohľadávok a záväzkov. Uvedené súvisí so
skutočnosťou, že predmetom vyporiadania je všetok majetok patriaci do zaniknutého bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, pričom predmetom konania o jeho vyporiadanie je v prvom rade určiť jeho
celkovú masu, v druhom rade určiť hodnotu masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov a až
následne autoritatívne rozhodnúť, ktoré veci patria do výlučného vlastníctva toho-ktorého z bývalých

manželov a ktoré zostávajú v ich spoluvlastníctve. Zisťovanie masy bezpodielového spoluvlastníctva
manželov a následne jej hodnoty sa v konaní uskutočňuje spôsobom upraveným v § 120 - 136 O. s.
p., t. j. dokazovaním. V prejednávanom prípade sa navrhovateľ domáhal vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, ktoré je podľa jeho názoru tvorené hnuteľnými a nehnuteľnými vecami
v celkovej hodnote 16.617,81 EUR. Odporkyňa vo svojom vyjadrení k návrhu na začatie konania

čiastočne rozšírila (o osobné motorové vozidlo, chladničku a práčku) a čiastočne zúžila (o kuchynský
nábytok, spálňovú skriňu a nábytok v detskej izbe) rozsah masy bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, nesúhlasila s hodnotou viacerých hnuteľných vecí uvádzaných navrhovateľom vo svojom
návrhu a rovnako odlišne od obsahu návrhu popísala i financovanie kúpy a rekonštrukcie spoločných
nehnuteľností. Následne na súdnom pojednávaní dňa 8. 8. 2013 došlo síce k dohode o tom, ktoré

veci, pohľadávky a záväzky do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patria, nedošlo však k
dohode o ich hodnote a ani o tom, akým spôsobom bola financovaná kúpa a rekonštrukcia spoločných
nehnuteľností. Vzápätí, teda, bez toho, aby bola uvedená skutočnosť rozhodujúca tak pre vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva, ako aj pre určenie tarifnej hodnoty veci, dostatočne zistená spôsobom
stanoveným pre dokazovanie, zobral navrhovateľ bez odôvodnenia svoj návrh na začatie konania

späť. Možno, teda, uzatvoriť, že v predmetom konaní až do jeho právoplatného ukončenia zastavením
podľa § 96 ods. 1 O. s. p. nebola vyriešená otázka hodnoty hnuteľných a nehnuteľných vecí, ktoré do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov zaniknutého rozvodom patria. Za uvedenej situácie potom
nepostupoval okresný súd správne, ak v súlade s názorom odporkyne určoval tarifnú hodnotu veci
podľa § 10 ods. 6 vyhlášky (t. j. ako polovicu hodnoty všetkých vecí, pohľadávok a záväzkov, ktoré sú

predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov) podľa návrhu na začatie konania,
nezohľadňujúc skutočnosť, že hodnota predmetných vecí, pohľadávok a záväzkov nie je známa (resp. je
sporná),anakoľkobolokonanieprávoplatneskončené,jejumožnéurčiťlensnepomernýmiťažkosťami,
a to vo forme znaleckého dokazovania viacerými znalcami z rôznych oborov, všetko len za účelom
zistenia tarifnej hodnoty veci na účely výpočtu trov právneho zastúpenia. Za takéhoto stavu bolo

potrebné na účely určenia základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby postupovať
podľa§11ods.1písm.a/Vyhlášky,podľaktoréhoustanoveniaplatí,žezákladnásadzbatarifnejodmeny
za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu
veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie okresného súdu podľa § 220 O. s. p. zmenil tak,

že zaviazal navrhovateľa nahradiť odporkyni trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia
vo výške 264,55 EUR na účet právneho zástupcu odporkyne. Odvolacím súd priznané trovy konania
odporkyne pozostávajú z odmeny za dva úkony právnej služby (príprava a prevzatie právneho
zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, vyjadrenie k návrhu na začatie konania zo dňa 2. 5. 2013)
po 60,08 EUR (§ 11 ods. 1 písm. a/ v spojení s § 13a ods. 1 písm. a/ a c/ Vyhlášky), dva úkony právnej

služby (zastupovanie na nemeritórnych pojednávaniach dňa 8. 8. 2013 a dňa 8. 10. 2013) po 15,05
EUR (§ 11 ods. 1 písm. a/ v spojení s § 13a ods. 4 Vyhlášky) a jeden úkon právnej služby (vyjadrenie kodvolaniu navrhovateľa zo dňa 14. 1. 2014) v sume 30,92 EUR (§ 11 ods. 1 písm. a/ v spojení s § 13a
ods. 2 písm. b/ Vyhlášky) , režijného paušálu v celkovej výške 39,28 EUR (4 x 7,81 EUR + 8,04 EUR)
a 20 % DPH v sume 44,09 EUR, celkom spolu 264,55 EUR.

Na záver odvolací súd k argumentácii odporkyne poukazujúcej na potrebu odmietnutia odvolania
navrhovateľa uvádza, že skutočnosť, že navrhovateľ podal v zákonom stanovenej lehote proti uzneseniu
okresného súdu odvolanie bez toho, aby toto obsahovalo všetky náležitosti odvolania podľa § 205 ods.
1 a 2 O. s. p. a tieto nedostatky odstránil až po uplynutí lehoty podľa § 205 ods. 3 O. s. p., nezakladá
dôvod na odmietnutie takéhoto odvolania. Z ustálenej judikatúry, od ktorej sa odvolací súd nemá dôvod

v prejednávanej veci odkloniť (pozri napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Cdo 268/2009,
rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 32/200, a pod.), totiž vyplýva, že „hoci § 205 ods. 3
O. s. p. umožňuje odvolateľovi rozšíriť rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, a dôvody odvolania
len do uplynutia lehoty na odvolanie, zo žiadneho ustanovenia nevyplýva, že by sa toto obmedzenie
vzťahovalo aj na možnosť odvolateľa odstrániť vadu odvolania a dodatočne doplniť, čoho sa v
odvolacom konaní domáha. Uvedené ustanovenie sa týka lehoty, v ktorej môže odvolateľ rozširovať

rozsah a dôvody odvolania, neurčuje ale lehotu, v ktorej má odvolateľ možnosť odstrániť vady podaného
opravného prostriedku. Ak k odstráneniu vady odvolania dôjde do rozhodnutia odvolacieho súdu, je
právne významné, že v čase jeho rozhodovania (§ 154 ods. 1 a § 167 ods. 2 O. s. p.) je vada odstránená;
irelevantné je, či k jej odstráneniu došlo po súdom určenej lehote na odstránenie vady alebo po uplynutí
odvolacej lehoty.“ Pokiaľ potom odvolateľ dňa 12. 11. 2013 doručil okresnému súdu podanie označené

ako „odvolanie“, ktoré však neobsahovalo vymedzenie rozsahu, v ktorom sa uznesenie okresného súdu
napáda, dôvody odvolania a ani vymedzenie toho, čoho sa odvolateľ domáha, odstránenie týchto vád
do rozhodnutia odvolacieho súdu nebolo rozširovaním rozsahu, v akom sa rozhodnutie napáda a ani
rozširovaním dôvodov odvolania a najmä nezakladá možnosť odvolaciemu súdu odvolanie navrhovateľa
odmietnuť.

Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 224 ods. 1,
v spojení s § 142 ods. 2 a § 151 ods. 1 O. s. p.. Navrhovateľ bol v odvolacom konaní úspešnejším
účastníkom, keď jeho úspech predstavuje 66,91 % a neúspech 33,09 %. Preto mu podľa vyššie
citovaných ustanovení vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Navrhovateľ si však trovy
odvolacieho konania neuplatnil. Preto odvolací súd o náhrade trov odvolacieho konania navrhovateľa

nerozhodoval (§ 151 ods. 1 prvá veta O. s. p.). Odporkyňa si síce právo na náhradu trov odvolacieho
konania uplatnila a tieto trovy i vyčíslila, avšak jej úspech v odvolacom konaní predstavuje len 33,09 %,
zatiaľ čo neúspech až 66,91 %. Preto odporkyni právo na náhradu trov odvolacieho konania nevzniklo.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom
hlasov 3: 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.