Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 2, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4CoE/46/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714207103
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bobor
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6714207103.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
IČO: 35807598, so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou
Advocate s.r.o., IČO: 36865141, so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, za ktorú koná JUDr. Martin
Máčaj, advokát a konateľ, proti povinnému: E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. II., G., XXX XX, vedenej
pod sp. zn. EX 15135/14, súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad so sídlom

v Bratislave, Záhradnícka č. 60, pre vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1308,55 Eur s
príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen, č. k. 3Er/26/2014 z
12.11.2014, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd podľa § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) zamietol žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

V dôvodoch uznesenia okresný súd uviedol, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie proti
povinnému pre vymoženie pohľadávky v sume 1498,55 Eur s príslušenstvom, na podklade exekučného
titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri spoločnosti Slovenská
rozhodcovská, a.s. so sídlom v Bratislave, sp. zn. SR 01386/13 zo dňa 08.08.2013, ktorý mal podľa

vyznačenej doložky nadobudnúť právoplatnosť dňa 16.09.2013 a vykonateľnosť dňa 19.09.2013.
Exekučný titul bol vydaný rozhodcovským súdom, ktorý vyvodil svoju právomoc z článku II.
rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 26.09.2011 spolu so Zmluvou o
úvere č. XXXXXXXXX (ďalej aj „zmluva o úvere“). Súd zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinným
zo zmluvy o úvere posúdil ako spotrebiteľský vzťah. Pri právnom posúdení tohto vzťahu aplikoval
ustanovenia zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len Občiansky zákonník) a okrem

vnútroštátnej právnej úpravy aplikoval i právnu úpravu EÚ a to najmä Smernicu Rady 93/13/EHS z
05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej aj „smernica“) smernice
a prílohu danej smernice. Exekučný súd konštatoval, že dohoda o vyplnení zmeniek obsiahnutá
v bode 13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je neprijateľnou podmienkou. Súd dospel k
záveru o neprimeranej výške priznaného plnenia zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne, t. j.
91,25 % ročne zo zmenkovej sumy, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Exekučný súd dospel k

záveru, že povaha rozhodcovskej zmluvy, od ktorej legitimitu na vydanie exekučného titulu odvodzoval
rozhodcovský súd, vylučuje, aby bola so spotrebiteľom dohodnutá individuálne, teda vopred pripravené
formulárové zmluvné ustanovenie všeobecných podmienok poskytnutia úveru priamo predpokladá
rozhodcovské konanie medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsah
rozhodcovskej zmluvy a ani určiť osobu, keď voľba rozhodcovského súdu bola uskutočnená veriteľom
priamo v predtlačenom formulári. Na základe uvedeného exekučný súd posúdil rozhodcovskú zmluvu

ako neprijateľnú, t.j. spotrebiteľa nezaväzujúcu podmienku, ktorá je rovnako ako dohoda o vyplnení
zmeniek absolútne neplatná. Podľa názoru exekučného súdu je dojednanie rozhodcovskej doložkyz hľadiska vnútroštátneho práva v posudzovanom právnom vzťahu právnym úkonom obchádzajúcim
zákon, ktorý je sankcionovaný absolútnou neplatnosťou, na čo má súd povinnosť prihliadnuť ex offo.
Rozhodcovský rozsudok vydaný na jej základe nemôže spĺňať a ani nespĺňa podmienky formálnej

a materiálnej vykonateľnosti, a teda nie je spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie.
V dôsledku uvedených dôvodov okresný súd žiadosť súdneho exekútora na vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol.

Proti uzneseniu okresného súdu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Uviedol, že
exekučný súd v predmetnej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej právomoci, ktorá mu vyplýva z

Exekučného poriadku a nadväzne z ustanovení z § 45 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní (ďalej len „ZoRK“). Formálne preskúmanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie
všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu, tak ako ich vyžaduje ustanovenie § 34 ZoRK.
Preskúmaním materiálnej stránky exekučný súd zisťuje, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady
exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). Exekučný súd v rámci exekučného
konania však nemá právo skúmať rozhodcovské konanie a má sa obmedziť len na skúmanie výroku

exekučného titulu. Exekučný súd teda nemôže zaujímať v rámci exekučného konania právne stanoviská
a úvahy k výroku exekučného titulu a musí sa obmedziť len na dôvody zastavania exekúcie, ktoré
majú povahu skutkovo zjavných dôvodov. Postupom exekučného súdu v danej veci dochádza k
nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je
v rozpore s účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Exekučný titul bol vydaný oprávneným orgánom

v konaní vedenom podľa ZoRK, pričom povinnej dojednaním o rozhodcovskej doložke nebola odňatá
ani možnosť, aby sa domáhala ochrany aj pred všeobecným súdom. Okresnému súdu vytkol, že
tento nedostatočne zistil skutkový stav veci, keď konštatoval, že zmluvnými stranami nebola dojedná
žiadna rozhodcovská zmluva alebo doložka. V tejto súvislosti dal do pozornosti odvolaciemu súdu, že
oprávnený s povinným uzatvára rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 a nasl. ZoRK formou samostatného

právneho úkonu, a to na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá
v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Konajúci súd
však tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval a tak zaťažil konanie vadou nedostatočne zisteného
skutkového stavu veci. Pokiaľ ide o ust. § 53 ods. 4 písm. r) zák. č. 40/1964 Zb. oprávnený poukázal na
odôvodnenie zákonodarcov, v zmysle ktorého je cieľom tejto úpravy je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť

sa, kde uplatnia svoje práva, v danej veci preto konajúci súd konal nad rámec zákonných ustanovení.
Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie
a rozhodnutie.

Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

Vo veci rozhodla vyššia súdna úradníčka okresného súdu, pričom zákonný sudca odvolaniu

oprávneného nevyhovel (§ 374 ods. 4 O.s.p.), preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
v texte len „O.s.p.“) bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a uznesenie okresného súdu
podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil ako vecne správne.

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcieaexekučnýtitul.Aksúdnezistírozporžiadosti oudeleniepoverenianavykonanieexekúcie
alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia
žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul
podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu

so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto
uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.Z obsahu spisu krajský súd zistil, že súdny exekútor požiadal exekučný súd o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie v prospech oprávneného Pohotovosť, s.r.o. so sídlom v Bratislave proti
povinnémunapodkladeexekučnéhotitulu,ktorýmjerozhodcovskýrozsudokvydanýrozhodcomStáleho

rozhodcovskéhosúduzriadenéhospoločnosťouSlovenskározhodcovskáa.s.sosídlomvBratislave,sp.
zn. SR 01386/13 zo dňa 08.08.2013, ktorý mal podľa vyznačenej doložky nadobudnúť právoplatnosť dňa
16.09.2013 a vykonateľnosť dňa 19.09.2013. Rozhodcovský súd vyhovel nárokom oprávneného, ktoré
si uplatnil na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 26.09.2011 uzatvorenej medzi žalobcom
(oprávnený) a žalovaným (povinným), zabezpečenej blankozmenkou. Exekučným titulom rozhodcovský

súd povinnej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi (oprávnenému) sumu vo výške 1498,55 € spolu so
zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 1498,55 Eur od 10.10.2012 do zaplatenia,
zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 1498,55 Eur od 14.11.2012 do zaplatenia a nahradiť
trovy rozhodcovského konania vo výške 374,31 Eur, to všetko v mesačných splátkach vo výške 180 Eur
splatných vždy k poslednému dňu v mesiaci.

Súdprvéhostupňavzhľadomnavykonanédokazovanie-oboznámiacsasobsahompredmetnejZmluvy

o úvere, Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, rozhodcovským rozsudkom, ako aj rozhodcovskej
zmluvy - vec správne právne posúdil, keď vychádzal pri rozhodovaní ako z relevantnej skutočnosti,
že daný zmluvný vzťah medzi veriteľom a dlžníkom je nutné posudzovať ako spotrebiteľský vzťah a
následne aj pomerne obšírne, vychádzajúc z príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka svoje
rozhodnutie zdôvodnil. Odvolací súd poznamenáva, že vyslovené stanovisko je plne konformné a v

súlade s početnou judikatúrou Súdneho dvora EÚ (napr. C-240/98 až C-244/98, C-473/00, C-168/05,
C-243/08, C-40/08, C-227/08, C-76/10) dotýkajúcou sa problematiky spotrebiteľského práva a ochrany
práv spotrebiteľa. Navyše právne posúdenie vzťahu medzi oprávneným a povinným ako vzťahu
spotrebiteľského nespochybnil vo svojom odvolaní ani sám oprávnený.

Exekučný súd tak správne venoval pozornosť skúmaniu zmluvných podmienok z hľadísk a kritérií

spotrebiteľského práva v celom jeho kontexte a zameral sa na posúdenie prijateľnosti a zákonnosti
predovšetkým rozhodcovskej zmluvy, ktorá mala založiť legitimitu nielen exekučného titulu, ale aj
samotného rozhodcovského konania, ktoré vydaniu exekučného titulu predchádzalo.

K odvolacej námietke oprávneného smerujúcej k možnosti preskúmať rozhodcovský rozsudok, krajský
súd vzhľadom na oprávneným predložený exekučný titul - rozhodcovský rozsudok zdôrazňuje, že súd

nielen v procesnom štádiu exekučného konania, v ktorom posudzuje splnenie zákonom stanovených
procesnýchpredpokladov,zaktorýchsúdpoveríexekútoravykonanímexekúcie,jeoprávnenýazároveň
povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej
zmluvy (doložky), ale počas celého exekučného konania. Súdna prax je jednotná v názore, že v
štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie

exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie, ktoré má predstavovať exekučný
titul, uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie
a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov ide o rozhodnutie vykonateľné tak po
stránke formálnej ako aj materiálnej (vyslovené stanovisko je plne v súlade s názorom vysloveným v
rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, konkrétne uznesenie sp .zn. 3 Cdo 146/2011

zo dňa 13. októbra 2011, sp. zn. 3 Cdo 122/2011 zo dňa 9. februára 2012). Skutočnosť, či sa jedná o
rozhodnutie formálne vykonateľné sa posudzuje z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie,
v ktorom bolo vydané. Z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia, t.j. určitosť, zrozumiteľnosť a
presnosť označenia subjektov práv a povinností, vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene
vykonať sa skúma materiálna vykonateľnosť rozhodnutia. Súd môže zároveň v tomto rozsahu skúmať

exekučný titul počas celého exekučného konania, t.j. v každom štádiu konania na návrh účastníka
konania alebo aj bez návrhu, a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo
formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, môže exekúciu aj bez návrhu zastaviť. Záver o oprávnení
okresného súdu preskúmavať súlad exekučného titulu so zákonom v ktoromkoľvek štádiu exekučného
konania a nielen pred vydaním poverenia plne korešponduje so zámerom zákonodarcu vyjadreným aj

v iných ustanoveniach Exekučného poriadku a nielen v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.Oprávnený v danej veci navrhol vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je
rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 01386/13 zo dňa 08.08.2013 vydaný Stálym rozhodcovským
súdom zriadeným pri spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom v Bratislave. Predpokladom

právomoci rozhodcovského súdu je platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi zmluvnými stranami.
Krajský súd preto v prvom rade skúmal, či rozhodcovské konanie bolo vykonané na základe uzatvorenej
rozhodcovskej zmluvy, buď formou osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky (§ 4 ods. 1 zák. č.
244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní).

Ak je teda právomoc rozhodcovského súdu závislá od existencie platnej rozhodcovskej zmluvy a

exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, okrem iného, zisťovať rozpor
exekučného titulu so zákonom, t. j. aj to, či bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie, je
logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi
zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne. Iba platná rozhodcovská zmluva
môže totiž založiť právomoc rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť;
absolútna neplatnosť právneho úkonu má za následok, že sa na právny úkon hľadí akoby nikdy nebol

uzavretý.

Rozhodcovskú zmluvu koncipovanú v takom znení, ako bola založená do súdneho spisu, správne
okresný súd právne posúdil ako neprijateľnú, a s poukazom na ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka tým absolútne neplatnú, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a
povinnosťami zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Podstatnou skutočnosťou z hľadiska

vyslovenia absolútnej neplatnosti rozhodcovskej zmluvy je skutočnosť, že so spotrebiteľom nebola
individuálne dojednaná. Skutočnosť, že dohoda zmluvných strán o právomoci rozhodcovského súdu
netvorila súčasť všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ale bola uzavretá vo forme samostatnej
rozhodcovskej zmluvy v ten istý deň ako Zmluva o úvere ešte neodôvodňuje záver, že táto dohoda
bola individuálne dohodnutá a svedčí o vôli povinného pristúpiť na túto osobitnú zmluvnú podmienku.

Povahu formulárovej zmluvy totiž majú nielen všeobecné obchodné podmienky, ale aj predformulované
znenia rôznych variant zmlúv, resp. zmluvných ustanovení. Tomuto typu zmluvy nasvedčuje aj
vyhotovenie rozhodcovskej zmluvy v danej veci, ktoré má povahu formulára obdobného tomu, ktorého
prostredníctvom zmluvné strany uzavreli samotnú Zmluvu o úvere. Dojednanie zmluvných strán o
právomoci rozhodcovského súdu by malo charakter individuálnej zmluvnej podmienky vtedy, ak by

oprávnený predložil povinnej návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy v takej podobe, aby z neho bolo
dostatočne zrejmé, že povinná mala možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie sporov v
rozhodcovskom konaní a že povinnej boli poskytnuté jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená
riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť
akceptovaná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných

strán. V danom prípade z návrhu rozhodcovskej zmluvy nevyplýva, že spotrebiteľ mal reálnu možnosť
obsah predloženej formulárovej rozhodcovskej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní
vylúčiť, o čom svedčí aj skutočnosť, že veriteľ už vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru (bod
14) predpokladá uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy s dlžníkom (viď. slovné spojenie „pred rozhodnutím
sporu rozhodcovským súdom“). Rozhodcovská zmluva navyše nebola, napriek jej formulácii, skutočne

alternatívnou. Veriteľ podaním návrhu na začatie konania na rozhodcovský súd uskutočnil výber
predpokladaný v čl. II rozhodcovskej zmluvy. Po tomto výbere už povinný nemal faktickú možnosť
podať návrh na začatie konania pred všeobecným súdom, musel sa podrobiť rozhodcovskému konaniu,
čím došlo k porušenia Ústavou SR garantovaného práva každého na spravodlivý súdny proces pred
nezávislým a nestranným súdom. Spornosť vo vyváženosti vzájomného zmluvného vzťahu, pokiaľ ide

o rozhodcovskú zmluvu, navyše vyvoláva i skutočnosť, že priamo v predtlačenej časti rozhodcovskej
zmluvy je vopred určený konkrétny jediný rozhodcovský súd, ktorý je oprávnený v rozhodcovskom
konaní spory vyplývajúce z danej zmluvy rozhodnúť. Takouto formuláciou rozhodcovskej zmluvy
bolo dlžníkovi - povinnému absolútne odňaté právo slobodnej voľby uplatnenia či bránenia svojho
práva nielen medzi všeobecným súdom a rozhodcovským konaním, no aj právo slobodného výberu

konkrétneho rozhodcu či rozhodcovského súdu, ktorý by spor z danej spotrebiteľskej zmluvy podľa
voľby spotrebiteľa rozhodol. Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že množstvo exekučných vecí
s obdobným skutkovým základom, kde rozhodcovské rozsudky ako exekučné tituly vykazujú značnú
dávku podobnosti, naznačuje istú väzbu medzi rozhodcovskými spoločnosťami a jednou zo zmluvných
strán (oprávneným), čo už samo osebe vedie k pochybnostiam o dostatočnom individuálnom prístupe

k ochrane práv spotrebiteľa zo strany rozhodcov.Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom
dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a
nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému

voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať. Uvedený
nedostatok je už sám o sebe dôvodom neumožňujúcim poveriť súdneho exekútora vykonaním exekúcie.

Z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej zmluvy potom ďalšie konštatované vady exekučného titulu -
konkrétne, že rozhodcovský súd priznal veriteľovi nárok v rozpore so zákonom a v rozpore s dobrými
mravmi, a to pokiaľ ide o priznanú neprimerane vysokú sankciu zmenkového úroku, ako aj ďalšie -
už vyznejú len ako dôvody navyše podporujúce správnosť záveru o zákonných prekážkach brániacich

vykonaniu exekúcie.

Z uvedených dôvodov krajský súd napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
potvrdil, pričom sa nezaoberal zjavne neopodstatnenou odvolacou argumentáciou oprávneného o tom,
že okresný súd na prejednávaný prípad nemal aplikovať ust. § 45 ZoRK a že bolo nesprávne jeho
konštatovanie, že medzi účastníkmi nedošlo k uzatvoreniu žiadnej rozhodcovskej zmluvy, keď okresný

súd svoje rozhodnutie nezaložil na aplikácii § 45 ZoRK a ani nekonštatoval neexistenciu rozhodcovskej
zmluvy, ale len, že táto nebola účastníkmi uzatvorená platne.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.