Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, August 28, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3CoE/55/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3107208020
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3107208020.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, IČO: 30 807 484, so sídlom
v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8-10, proti povinnému: MTK plus, s.r.o., IČO: 36 316 636, naposledy so
sídlom v Uhrovci, nám. Ľ. Štúra 4, vymazaný z ORSR dňa 15.02.2011, o vymoženie 14 029,74 Eur s
príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo
dňa 18. decembra 2014, č.k. 2Er/2055/2008-30, takto dňa 28. augusta 2015

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku I. p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa výrokom I. exekúciu zastavil a výrokom II. uložil
oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Zuzane Kubešovej trovy exekúcie vo
výške 31,87 Eur do troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia. Svoje rozhodnutie vo výroku I. odôvodnil
podľa § 57 ods. 1 písm. h) Ex.por. a vo výroku II. podľa § 196 a § 203 ods. 2 Ex.por. s poukazom

na ustanovenia vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Uviedol, že
Okresný súd Trenčín poveril súdneho exekútora JUDr. Zuzanu Kubešovú poverením č. 5309*029183
zo dňa 20.04.2007 vykonaním exekúcie. Súd prvého stupňa zistil, že povinný bol ex offo vymazaný z
Obchodného registra. Z výpisu z Obchodného registra Slovenskej republiky a Obchodného vestníka
ďalej zistil, že uznesením Okresného súdu Trenčín, č.k. 29K/57/2010-51 zo dňa 03.12.2010, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 28.12.2010, súd zastavil konkurzné konanie voči dlžníkovi MTK plus,

s.r.o., so sídlom Nám Ľ. Štúra 4, 956 41 Uhrovec, IČO: 36 316 636 pre nedostatok majetku dlžníka a
následne vymazal z obchodného registra z dôvodu, že povinný nemá žiaden majetok (podľa § 8a ods. 1
písm. d) zákona č. 530/2003 Z.z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Súd
prvého stupňa preto exekúciu zastavil, nakoľko konkurzné konanie voči povinnému bolo zastavené pre
nedostatok majetku a povinný bol pre nedostatok majetku zrušený a následne vymazaný z obchodného
registra. Zároveň povinný nemá právneho nástupcu, voči ktorému by bolo možné ďalej viesť exekúciu.

Pokiaľ ide o trovy exekúcie súd prvého stupňa priznal súdnemu exekútorovi podľa § 14 ods. 1 písm. b),
§ 14 ods. 3 a § 15 ods. 1 cit. vyhlášky v znení účinnom do 30. apríla 2008 sumu 13,28 Eur za 4 úkony
exekučnej činnosti (za získanie poverenia na vykonanie exekúcie, za doručenie upovedomenia o začatí
exekúcie, za doručenie príkazu na začatie exekúcie a za doručenie exekučného príkazu). Súd prvého
stupňa súdnemu exekútorovi nepriznal odmenu za 1 úkon exekučnej činnosti každé ďalšie zisťovanie
majetku povinného podľa § 15 ods. 1 písm. j) vyhlášky, nakoľko zo spisu nemal preukázané, že súdny

exekútor takéto zisťovanie vykonal. Ďalej podľa § 14 ods. 1 písm. a), ods. 2 cit. vyhlášky v znení účinnom
do 30. apríla 2008, priznal súdnemu exekútorovi sumu 13,28 Eur (á 6,64 Eur za každú aj začatú hodinu)
za 2 začaté hodiny účelne vynaložené na exekúciu (za vypracovanie upovedomení o začatí exekúcie,
vypracovanie príkazov na začatie exekúcie, vypracovanie exekučných príkazov a vyčíslenie exekučných
trov). Súd prvého stupňa priznal súdnemu exekútorovi aj 20% DPH vypočítanú z odmeny a náhrad v
sume 26,56 Eur vo výške 5,31 Eur. Vzhľadom na uvedené trovy súdneho exekútora predstavujú spolu s

hodnotou DPH sumu 31,87 Eur (26,56 € + 20% DPH 5,31 Eur), na ktorých náhradu súd prvého stupňazaviazal v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku oprávneného vzhľadom na skutočnosť, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a v takom prípade znáša trovy oprávnený.

Proti uvedenému uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený,
ktorý uviedol, že uznesenie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Povinný výmazom z obchodného registra stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, strata
spôsobilosti účastníka konania robí exekúciu neprípustnou. Vzhľadom na stratu spôsobilosti povinného
byť účastníkom konania, zastával názor, že exekúcia mala by vyhlásená za neprípustnú a následne

zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Pokiaľ by súd posudzoval dôvod na
zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, tento dôvod by musel byť daný v
čase rozhodovania súdu, to znamená v čase, keď ešte existoval povinný, ktorého majetok nepostačuje
ani na úhradu trov exekúcie. Súd prvého stupňa však rozhodoval o zastavení exekúcie za situácie, kedy
bol povinný vymazaný z Obchodného registra Slovenskej republiky, stratil spôsobilosť byť účastníkom
konania, bol bez právneho nástupcu a tento stav už trval viac ako rok. Z dôvodu nesprávneho právneho

posúdenia veci, ktoré viedlo súd prvého stupňa k zastaveniu exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h)
Exekučného poriadku, bol následne oprávnený zaviazaný k náhrade trov exekúcie. Mal za to, že súd
pri uložení povinnosti oprávnenému nahradiť trovy exekúcie podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku
však musí uvážiť, ktoré trovy potreboval súdny exekútor na účelné vymáhanie nároku a či oprávnený
mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Poukázal na to, že oprávnený

procesne nezavinil zastavenie exekúcie. Podľa jeho názoru nie je daný dôvod, aby oprávnený znášal
trovy exekúcie. V prípade, ak dôjde k zániku povinného z dôvodu jeho výmazu z obchodného registra,
súd má možnosť rozhodnúť aj o nepriznaní náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi. Ustanovenie
§ 203 ods. 1 Exekučného poriadku vo svojom texte obsahuje aj zákonnú možnosť nepriznať náhradu
trov exekúcie. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III.

ÚS 432/08 -16 zo dňa 16.12.2008.
Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil.

Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd vec preskúmal v intenciách § 212 ods. 1
O.s.p., bez nariadenia
pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa
je potrebné vo výroku I. o zastavení exekúcie ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť. Odvolací súd sa
v tejto časti stotožňuje s odôvodnením a právnym posúdením veci, na ktoré v podrobnostiach odkazuje
podľa § 219 ods. 2
O.s.p.

Podľa § 196 Ex.por. za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada
hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa
osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej
hodnoty.

Podľa § 197 ods. 1 Ex.por., náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 203 ods. 1 Ex.por., ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť
nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Podľa § 203 ods. 2 Ex.por. veta prvá, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Preskúmaním obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že súd prvého stupňa poverením č. 5309
029183 zo dňa 20.04.2007 poveril súdneho exekútora JUDr. Zuzanu Kubešovú vykonaním exekúcie

pre vymoženie sumy 422.660,- Sk (14 029,74 Eur) s príslušenstvom, na podklade právoplatného a
vykonateľného rozhodnutia Sociálnej poisťovne v Topoľčanoch č. 700-1510002807-GC04/07 zo dňa
12.01.2007, č.700-1510527306-GC04/06 zo dňa 14.12.2006 a č. 700-1510472006-GC04/06 zo dňa
21.11.2006. Následne napadnutým uznesením exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Ex.por.,nakoľko povinný bol zrušený bez likvidácie a súd prvého stupňa mal za to, že je nemajetný. Predmetným
uznesením zároveň oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo
výške 31,87 Eur, do troch dní od právoplatnosti uznesenia v zmysle ust. § 203 ods. 2 Ex.por.

Z výpisu z obchodného registra ohľadne povinného odvolací súd zistil, že uznesením Okresného súdu
Trenčín, č.k. 29K/57/2010-51 zo dňa 03.12.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.12.2010, súd
zrušil spoločnosť - povinného rozhodnutím o zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku
dlžníka. Povinný bol následne dňa 15.02.2011 ex offo vymazaný z obchodného registra

Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že v súlade s aktuálnou judikatúrou
(viď napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 5 M Cdo 16/2011 zo
dňa 26. januára 2012, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 3 M Cdo
10/2011 zo dňa 24. novembra 2011) bolo sa v predmetnej veci potrebné zaoberať tým, z
akého dôvodu došlo k výmazu povinného z obchodného registra, nakoľko táto skutočnosť

má dopad na dôvod zastavenia exekúcie v zmysle § 57 Exekučného poriadku a následne aj na rozhodnutie o
trovách exekúcie. Ak dôvod zastavenia exekúcie spočíva v dôvode uvedenom v ustanovení
§ 57 ods. l písm. h)
Exekučného poriadku, o trovách exekúcie treba rozhodnúť podľa ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Z
ustanovení § 68 ods. 1 ,
zákona č. 513/1991 Zb.
Obchodného zákonníka vyplýva,
že spoločnosť zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra, ak tento zákon neustanovuje inak. Zániku

spoločnosti predchádza jej zrušenie s likvidáciou alebo bez likvidácie, ak jej imanie prechádza na
právneho nástupcu. Likvidácia sa takisto nevyžaduje, ak spoločnosť nemá žiaden majetok, alebo ak
sa zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, alebo ak bol konkurz zrušený
z dôvodu, že majetok úpadcu nestačí na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty,
alebo bolo konkurzné konanie zastavené pre nedostatok majetku, alebo ak bol konkurz zrušený

pre nedostatok majetku, alebo ak po ukončení konkurzného konania nezostane spoločnosti žiaden
majetok. Dôvodom zrušenia obchodnej spoločnosti - povinného bez likvidácie v posudzovanej veci
bolo rozhodnutie konkurzného súdu o zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku dlžníka
- povinného. Vzhľadom na vyššie uvedený dôvod zrušenia povinného a jeho následného výmazu z
Obchodného registra Slovenskej republiky bez právneho nástupcu, odvolací súd v zhode so súdom

prvého stupňa dospel k záveru, že v danom prípade v súlade s aktuálnou judikatúrou súdov bol
naplnený zákonný dôvod na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku titulom, že
majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a nie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm.
g) Exekučného poriadku.

Námietky oprávneného vznesené v tomto smere v podanom odvolaní neboli preto opodstatnené a
dôvodné.

Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku I. o
zastavení exekúcie podľa § 219 ods. 1 ,
O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Pokiaľ ide o nadväzujúci výrok II. uznesenia súdu prvého stupňa o trovách exekúcie, odvolací súd
konštatuje, že uznesenie súdu prvého stupňa bolo v tejto časti v súlade s § 374 ods. 4 posledná veta

O.s.p. zo zákona zrušené a o náhrade trov exekúcie musí opätovne rozhodnúť zákonný sudca súdu
prvého stupňa z týchto dôvodov:

Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.11.2013, proti výroku o náhrade trov
konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.

Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.11.2013, exekučné konania začaté
pred 01. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a
3 neustanovujú inak.Podľa § 243b ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.11.2013, o odvolaní proti výroku o
náhradetrovkonaniavrozhodnutípodľa§57,ktorébolopodanépred01.novembrom2013,sarozhodne

podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu
vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.

V zmysle § 202 ods. 2 O.s.p., odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa
Exekučného poriadku, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o

vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.

Podľa § 374 ods. 4 O.s.p. proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy
prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný
čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu
prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak

odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka
alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním
odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

Zákonom č. 299/2013 Z.z. zo dňa 04. septembra 2013, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady

Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú
niektoré zákony, bolo s účinnosťou odo dňa 01.11.2013 okrem iného novelizované ustanovenie § 58 ods.
6 Exekučného poriadku, ktoré v znení účinnom od 01.11.2013 možnosť podať odvolanie proti výroku o
náhrade trov exekúcie v rozhodnutí podľa § 57 nestanovuje.

S prihliadnutím na prechodné ustanovenie § 243b ods. 1 a 3 Exekučného poriadku odvolací súd dospel
k záveru, že nakoľko v posudzovanej veci vydal rozhodnutie o trovách exekúcie v rozhodnutí podľa §
57 vyšší súdny úradník a odvolanie podal oprávnený dňa 07.01.2015, teda po 01.11.2013, je potrebné v
danom prípade postupovať už podľa novelizovaného Exekučného poriadku v znení zákona č. 299/2013

Z.z.

Citované ustanovenie § 202 ods. 2 O.s.p. zároveň stanovuje zásadu, podľa ktorej proti uzneseniam
vydaným v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku odvolanie nie je prípustné, pokiaľ nie je
výslovne ustanovené, že odvolanie prípustné je (viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky zo dňa 14. mája 2013, sp.zn. 3 Cdo 452/2012).

Z ustanovenia § 202 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v novelizovanom znení
vyplýva, že zákon proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 odvolanie nepripúšťa.

Z týchto dôvodov podaním odvolania oprávneným v zákonnej lehote bolo rozhodnutie vyššieho súdneho
úradníka vo výroku o náhrade trov predmetnej exekúcie zo zákona zrušené a o trovách exekúcie musí
opätovne rozhodnúť zákonný sudca súdu prvého stupňa (§ 374 ods. 4 posledná veta O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.