Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, July 30, 2015

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 2MCdo/12/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712216095
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Kolcun
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:5712216095.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Pajštúnska 5, zastúpenej advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Pajštúnska 5, proti žalovanej J. E., bývajúcej v E., o zaplatenie 471,45 € s príslušenstvom,
vedenej na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 9 C 93/2014, o mimoriadnom dovolaní generálneho
prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 28. novembra 2013 sp. zn.

9 Co 517/2013 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Žiline z 28. novembra 2013 sp. zn. 9 Co 517/2013 a vec mu
vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na Okresnom súde Martin (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvého stupňa“ alebo
„prvostupňový súd“) dňa 24.10.2012 sa žalobkyňa domáhala voči žalovanej zaplatenia sumy 471,45 €

s príslušenstvom a náhrady trov konania.

Okresný súd rozhodol o uplatnenom nároku platobným rozkazom z 13. marca 2013 č. k. 1 Ro
2394/2012-34, ktorým uložil žalovanej povinnosť, aby v lehote 15 dní od doručenia platobného rozkazu
zaplatila žalobkyni žalovanú sumu s príslušenstvom a náhradu trov konania, alebo aby v tej istej
lehote podala proti nemu odpor. Platobný rozkaz bol žalovanej doručený 27.3.2013, pričom sama proti
nemu odpor nepodala.

Následnepísomnýmipodaniamidoručenýmokresnémusúdu4.a15.apríla2013oznámiloZdruženiena

ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, Námestie legionárov 5 (ďalej len „Združenie“),
že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane žalovanej a že proti vydanému platobnému
rozkazu podáva odpor.

Súd prvého stupňa uznesením z 26. apríla 2013 č. k. 1 Ro 2394/2012-77 odpor Združenia proti
platobnému rozkazu odmietol. Odmietnutie odporu odôvodnil tým, že bolo podané neoprávnenou
osobou, keďže žalovaná sama odpor nepodala.

Krajský súd v Žiline (ďalej aj „krajský súd“ alebo „odvolací súd“) na odvolanie Združenia uznesením z
28. novembra 2013 sp. zn. 9 Co 517/2013 uznesenie súdu prvého stupňa o odmietnutí odporu zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zrušenie prvostupňového uznesenia odôvodnil tým, že je v záujme
účelnej ochrany spotrebiteľa, aby vedľajší účastník na strane žalovanej mal možnosť reálne chrániť
spotrebiteľa. Pokiaľ prvostupňový súd uvádza, že vedľajší účastník na strane žalovanej nemohol podať
odpor z dôvodu, že by odporoval týmto úkonom účastníkovi na strane, ktorého má vystupovať, odvolací

súd zdôraznil, že nesúhlas takéhoto účastníka s podaným odporom musí byť výslovný. Spotrebiteľ sanaopak môže dôvodne domnievať, že vedľajší účastník (ktorého hlavným poslaním je ochrana práv
spotrebiteľa) bude postupovať v záujme ochrany jeho práv, a teda, že podá odpor proti platobnému
rozkazu. V tejto konkrétnej veci v priebehu odvolacieho konania žalovaná naopak vyslovila súhlas s

postupom vedľajšieho účastníka vo svojom vyjadrení z 27. septembra 2013.

Na základe podnetu žalobkyne podal generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny
prokurátor“) proti vyššie uvedenému uzneseniu krajského súdu mimoriadne dovolanie. Vyčítal
odvolaciemusúdunesprávneprávneposúdenievecivotázkeaktívnejlegitimácieZdruženiapodaťodpor
proti platobnému rozkazu v súvislosti s otázkou vzniku účinkov jeho vedľajšieho účastníctva v konaní.

Poukazujúc na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. na uznesenia sp. zn. 6 Cdo
357/2012 a 7 Cdo 135/2013, uviedol, že účinky vzniku vedľajšieho účastníctva môžu nastať len v takom
konaní, v ktorom sa môže naplniť jeho zmysel a účel, teda pomoc v spore niektorému z účastníkov.
Takýmto konaním môže byť zásadne len sporové konanie. To však neplatí pre také štádium sporového
konania, v ktorom súd rozhoduje o návrhu platobným rozkazom (tzv. skrátené konanie). Skrátené
konanie nadobúda atribúty sporového konania až včasným podaním odporu žalovaným/nou. Až po

takomto úkone žalovaného sa môže naplniť zmysel a obsah vedľajšieho účastníctva. Pokiaľ v tejto veci
Združenie v štádiu skráteného konania oznámilo, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane
žalovanej, nenastali týmto oznámením účinky vzniku jeho vedľajšieho účastníctva, a preto ani nemohlo
byť oprávnenou osobou na podanie odporu proti platobnému rozkazu. Navrhol preto, aby mimoriadnym
dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu bolo zrušené a vec vrátená odvolaciemu súdu na

ďalšie konanie.

Žiaden z účastníkov sa k mimoriadnemu dovolaniu písomne nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd rozhodujúci o mimoriadnom
dovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.) po zistení, že tento opravný prostriedok podal generálny prokurátor (§
243e ods. 1 O.s.p.) v lehote jedného roka (§ 243g O.s.p.) proti rozhodnutiu, ktoré môže napadnúť týmto

opravným prostriedkom, preskúmal napadnuté uznesenia bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§
243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243a ods. 3 O.s.p.) v rozsahu podľa § 243i ods. 2 v spojení s § 242 ods.
1 O.s.p. a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je opodstatnené.

V zmysle § 243f ods. 1 O.s.p. mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu
za podmienok uvedených v § 243e, ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je

postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a c/ rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci.

Generálny prokurátor namieta, že napadnuté uznesenie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej
zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu

normu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery.

V preskúmavanej veci je z odôvodnenia mimoriadnym dovolaním napadnutého uznesenia zrejmé,

že odvolací súd vychádzal z názoru, že vedľajšie účastníctvo Združeniu v tzv. skrátenom konaní
vzniklo, a že jeho oprávnenie podať odpor proti platobnému rozkazu záviselo od súhlasu žalovanej
s podaním odporu, resp. od zistenia, či úkony vedľajšieho účastníka neodporujú úkonom účastníka,
ktorého v konaní podporuje. Takéto právne posúdenie veci odvolacím súdom nie je správne.

V zmysle ustanovenia § 93 O.s.p. v znení účinnom do 31. decembra 2014(1) Ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má
právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie,
či tu manželstvo je alebo nie je.

(2) Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická
osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. 10a)

(3) Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú
prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.

(4) V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba.
Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení

všetkých okolností.

Vedľajšie účastníctvo je teda formou spoločenstva účastníkov v občianskom súdnom konaní. Vedľajší
účastník je osoba odlišná od účastníka samotného, ktorá sa zúčastňuje konania z dôvodu, že chce
pomôcť zvíťaziť v spore niektorému z účastníkov (sporných strán). Zmyslom vedľajšieho účastníctva je
„pomoc v spore“ niektorému z účastníkov. Vedľajší účastník je motivovaný víťazstvom v spore toho

účastníka, ku ktorému pristúpil. Táto motivácia je daná buď právnym záujmom vedľajšieho účastníka
na takomto výsledku konania, o ktorý ide spravidla vtedy, ak rozhodnutím bude vo svojich dôsledkoch
dotknuté jeho právne postavenie (práva a povinnosti vyplývajúce z hmotného práva), alebo je v zmysle
ustanovenia § 93 ods. 2 O.s.p. daná predmetom jeho činnosti, ktorým je ochrana práv podľa osobitného
predpisu.

Z vyššie citovaného ustanovenia § 93 ods. 3 O.s.p. v znení účinnom do 31. decembra 2014 („Do konania
vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu.
O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.“) možno síce vyvodiť, že tretia osoba
sa stáva vedľajším účastníkom v okamihu, keď dôjde súdu jej oznámenie, že vstupuje do konania na
strane niektorého z účastníkov, jej vstup do konania nie je však prípustný v každom konaní. Vzhľadom

na vyššie uvedený zmysel vedľajšieho účastníctva (pomôcť zvíťaziť v spore niektorému z účastníkov),
treba ustanovenie § 93 ods. 3 O.s.p. v znení účinnom do 31. decembra 2014, pokiaľ ide o vznik účinkov
vedľajšieho účastníctva, vykladať tak, že účinky vzniku vedľajšieho účastníctva môžu nastať len v takom
konaní, v ktorom sa môže naplniť jeho obsah a účel. Takýmto konaním môže byť zásadne len sporové
konanie (porov. napr. Rubeš, J. In Handl, V. a kol. Občanský soudní řád, Komentář, Panorama Praha,

1985, str. 418). To však neplatí napríklad pre také štádium sporového konania, v ktorom súd rozhoduje v
tzv. skrátenom konaní, ktoré v porovnaní s obvyklým priebehom reálneho sporového konania vykazuje
výrazné odlišnosti, keďže sa realizuje bez nariadenia pojednávania a bez dokazovania vo vlastnom
zmysleslova(porov.Rubeš,J.Incit.dielo,str.421).Pokiaľžalovanývtzv.skrátenomkonaní,vktoromsa
platobný rozkaz vydáva spravidla bez jeho vypočutia, len na základe skutočností uvádzaných žalobcom

a žaloba sa žalovanému doručuje až spolu s platobným rozkazom, nevyvíja žiadnu procesnú aktivitu,
nemôže tak procesne účinne urobiť ani iný subjekt, domáhajúci sa vstupu do konania na jeho na strane
ako vedľajší účastník. Vstupom takého subjektu do konania sa totiž nemôže naplniť zmysel vedľajšieho
účastníctva, ktorým je „pomoc v spore“.

Z chápania tzv. skráteného konania, ktorého výsledkom je platobný rozkaz, ako zjednodušeného

konania umožňujúceho rýchle, hospodárne a účinné vymáhanie nesporných peňažných nárokov, t. j.
nárokov, ktoré nie sú predmetom žiadneho právneho sporu, vychádza i právo EÚ, a to Nariadenie
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006 zo dňa 12.12.2006, ktorým sa zavádza konanie
o európskom platobnom rozkaze (ďalej len „Nariadenie o európskom platobnom rozkaze“). V tomto
nariadenísainakvýslovneuvádza,ženenahrádzaanineharmonizuje(atedanespochybňuje)existujúce

mechanizmy vymáhania nesporných nárokov podľa vnútroštátneho práva (bod 10 úvodnej časti).

Konanie, ktorého výsledkom je platobný rozkaz, nadobudne povahu sporového konania vo vlastnom
(užšom) zmysle slova až včasným podaním odôvodneného odporu žalovaným, v dôsledku čoho sa
platobný rozkaz zrušuje a súd nariadi pojednávanie. I keď zákon vyžaduje odôvodnenie odporu,
neupravuje žiadne náležitosti tohto odôvodnenia. S prihliadnutím na účel občianskeho súdneho konania,ktorým je spravodlivá ochrana práv, treba preto podmienku odôvodnenia odporu považovať za splnenú
už jednoduchým vyjadrením nesúhlasu s povinnosťou uloženou platobným rozkazom. Až po
takomto jednoduchom a účinnom procesnom úkone žalovaného, ktorým urobí uplatnený nárok

sporným (odporuje mu), môže byť naplnený zmysel a obsah vedľajšieho účastníctva, pomáhať v konaní
hlavnému účastníkovi a podporovať ho s cieľom prispieť k ochrane jeho práv (v prípade vedľajšieho
účastníctva podľa § 93 ods. 2 O.s.p.) prípadne aj svojich vlastných práv plynúcich mu z hmotnoprávnych
ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov (v prípade vedľajšieho účastníctva podľa § 93
ods. 1 O.s.p.). Možnosť rýchlej a účinnej obrany žalovaného proti platobnému rozkazu v podobe

podaného odporu je realizáciou jeho zodpovednosti za naplnenie zásady "vigilantibus iura" (nech si
každý chráni/stráži svoje práva).

Z hľadiska historicko-právneho výkladu možno poukázať na názor právnej teórie týkajúci sa vzniku
účinkov vedľajšieho účastníctva v súvislosti s rozkazným konaním ako procesných inštitútov upravených
v § 84 až § 88 a v § 585 až § 605 Občianskeho sporového poriadku (Zák. čl. 1/1911). Podľa tohto názoru,
vedľajší účastník (intervenient) môže do sporu zasiahnuť v odpore proti platobnému rozkazu, ktorý v

zmysle § 595 tohto predpisu mohol podať len dlžník /porovnaj Občiansky sporový poriadok (Zák. čl.
1/1911), druhé rozšírené a prepracované vydanie, vydaný Tlačou kníhtlačiarne Andreja, úč. spol.
v Bratislave, fil. v Žiline, rok 1943, str. 62.

Vyššieuvedenéznamená,žeoznámenímtretiehosubjektu,ževstupujedokonaniaakovedľajšíúčastník
na strane žalovaného v štádiu skráteného (rozkazného) konania, nenastávajú účinky vzniku vedľajšieho

účastníctva tohto subjektu. Vylučuje to zmysel a účel inštitútu vedľajšieho účastníctva v spojení so
zmyslom a účelom inštitútu skráteného konania. Neprichádza preto do úvahy podanie odporu proti
platobnému rozkazu takýmto subjektom.

Právny názor, podľa ktorého v tzv. skrátenom konaní nenastávajú účinky vzniku vedľajšieho účastníctva
tretieho subjektu na strane žalovaného, vyslovil Najvyšší súd už v uznesení z 10. októbra 2012 sp. zn.

6 Cdo 207/2011 a následne aj v uzneseniach z 21. októbra 2013 sp. zn. 7 Cdo 135/2013, z 30. októbra
2013 sp. zn. 6 Cdo 357/2012, 31. marca 2014 sp. zn. 2 Cdo 122/2013 a z 27. mája 2015 sp. zn. 2 Cdo
336/2014 (dostupné na www.najpravo.sk - judikatúra).

Pripustenie vzniku vedľajšieho účastníctva na strane žalovaného už v skrátenom konaní by
vyvolalo viaceré právne otázky, napr. otázku, či sa aj vedľajšiemu účastníkovi má doručiť platobný rozkaz

do vlastných rúk bez možnosti náhradného doručenia, či sa mu vôbec má doručiť platobný rozkaz, ak
oznámil vstup do konania až po jeho vydaní (vzhľadom na zásadu vyplývajúcu z § 154 ods. 1 O.s.p., v
zmysle ktorej je pre rozhodnutie súdu rozhodujúci stav v čase vyhlásenia či vydania rozhodnutia), či má
právo podať odpor, ak ustanovenie § 174 ods. 2 výslovne priznáva právo podať odpor len odporcovi,
odkedy mu plynie lehota na podanie odporu, či ním podaný odpor má rovnaké účinky ako odpor podaný

odporcom, t. j. zrušenie platobného rozkazu v zmysle § 174 ods. 2 prvá veta O.s.p. Podľa názoru
dovolacieho súdu kladná odpoveď na tieto otázky by znamenala tvorbu nových procesných pravidiel
súdom, ktorá by presiahla rámec prípustného sudcovského dotvárania práva, najmä ak Občiansky
súdny poriadok je právnym predpisom verejnoprávnej povahy. Došlo by tým k neprípustnému narušenia
princípu deľby moci ako jednej zo základných charakteristík právneho štátu.

Realizáciou ochrany spotrebiteľa, zaručenej právom EÚ, je v skrátenom konaní ustanovenie §
172 ods. 9 O.s.p., podľa ktorého ak sa uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy zo spotrebiteľskej
zmluvy a odporcom je spotrebiteľ, súd nevydá platobný rozkaz, ak zmluva obsahuje neprijateľné
podmienky. Prípadné nerešpektovanie tohto zákazu súdom nemožno riešiť neprípustným (princípu
deľbymociodporujúcim)vytváranímnovýchprocesnýchpravidielmeniacichzmyselinštitútuvedľajšieho

účastníctva. Je vecou zákonodarcu, aby zvážil rozšírenie ochrany spotrebiteľa v skrátenom konaní napr.
zavedením inštitútu prieskumu platobného rozkazu v spotrebiteľskej veci obdobne ako túto možnosť
upravuje už spomínané Nariadenie o európskom platobnom rozkaze.Aj v prípade, ak by napriek vyššie uvedenému mal byť tretí subjekt považovaný za vedľajšieho
účastníka na strane žalovaného už v štádiu skráteného konania, nebol by oprávnenou
osobou na podanie odporu proti platobnému rozkazu. Právo podať odpor proti platobnému rozkazu,

t. j. právo urobiť uplatnený nárok sporným, má v zmysle § 174 ods. 2 O.s.p. výslovne len odporca
(žalovaný). Ide o významné dispozičné oprávnenie žalovaného napĺňajúce jednu zo základných zásad
občianskeho súdneho konania (zásadu dispozičnú). Iba žalovaný rozhoduje o tom, či podaním
odporu odstráni platobný rozkaz ako formu rozhodnutia vo veci samej a bude pokračovať v konaní
podľa prejednacej zásady a zásady kontradiktórnosti. Pokiaľ by sa priznalo právo podať odpor aj

vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného, došlo by tým k popretiu tohto dispozičného práva
žalovaného. Na rozdiel od odvolania (majúceho suspenzívne a devolutívne účinky) má totiž podanie
odporu okamžité a nezvrátiteľné účinky - zrušuje sa ním platobný rozkaz (§ 174 ods. 2 veta prvá O.s.p.).
V prípade podania odporu vedľajším účastníkom, ak by sa mu priznalo takéto právo, by sa zisťovanie
stanoviska žalovaného stalo bezpredmetné. Žalovaný by už totiž účinky podaného odporu nemohol
zvrátiť (žiadne takéto pravidlo O.s.p. neobsahuje). V dôsledku toho právna úprava ako aj závery súdnej

praxe, týkajúce sa možnosti podania odvolania vedľajším účastníkom a riešenie prípadnej kolízie medzi
ním a hlavným účastníkom v súvislosti s týmto opravným prostriedkom, sú pre analogické posudzovanie
odporu podaného vedľajším účastníkom nepoužiteľné.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že mimoriadnym dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu
spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci a že generálny prokurátor dôvodne podal proti nemu

mimoriadne dovolanie (§ 243e O.s.p. v spojení s § 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Najvyšší súd preto
napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1 a 2 O.s.p.
v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.).

Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej o veci.
Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o mimoriadnom dovolaní, záväzný. V novom rozhodnutí

rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a konania o mimoriadnom dovolaní (viď
primerane § 243d ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.